Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 425/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obce Višňov, Hlavná 71, Višňov, IČO 00 332 119,

zastúpenej advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o.,

Kmeťova 24, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Slávik, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 28. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obce Višňov o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť obce Višňov, Hlavná 71, Višňov, IČO 00 332 119 (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka

vystupovala ako žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. proti žalovanému bývalému starostovi obce (ďalej

len „žalovaný“) o zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu neoprávnene si vyplatenej mzdy.

Okresný súd žalobu sťažovateľky zamietol v celom rozsahu. Proti rozsudku okresného súdu

podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd ako súd odvolací napadnutým rozhodnutím

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

3. Sťažovateľka je toho názoru, že krajský súd napadnutým rozhodnutím porušil jej

základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Argumentuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je riadne odôvodnené,

nedáva odpoveď na podstatu vedeného sporu, ktorou je tvrdenie sťažovateľky,

že v rozhodnom čase bol pracovný úväzok žalovaného ako starostu obce vo výške 70 %,

pričom žalovaný tvrdil, že jeho pracovný úväzok bol vo výške 100 %. Obe rozhodnutia

všeobecných súdov neuvádzajú postup, ako vyhodnotili vykonané dokazovanie a na základe

čoho zhodne dospeli k záveru, že žalovaný vykonával funkciu starostu v rozsahu

pracovného úväzku 100 %. V predmetných rozhodnutiach nie je uvedené, ako sa konajúce

súdy vysporiadali s rozsiahlou právnou argumentáciou sťažovateľky.

5. Sťažovateľka odkazuje na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva týkajúcu sa práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré je obsahom práva na spravodlivé súdne konanie.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci samej nálezom tak, že vysloví porušenie

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím

krajského súdu, ktoré navrhuje zrušiť a vec vrátiť späť krajskému súdu na opätovné

rozhodnutie. Sťažovateľka si uplatnila aj náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

14. Podľa v platnom znení

(ďalej len „CSP“) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa.

15. V zmysle dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. V súlade s dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou

slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška

príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Podľa na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených

v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana

ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z (

ods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

preto sa subsidiárna právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. napr. ). Ak teda právny poriadok poskytuje

sťažovateľovi iné právne prostriedky ochrany práv garantovaných alebo

medzinárodnou zmluvou, a to aj v podobe možnosti uplatnenia riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov v konaní pred všeobecným súdom, nemôže sa

pred ich vyčerpaním domáhať úspešne ochrany práv v konaní pred ústavným súdom.

Konanie pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, ,

, ).

20. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu

základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom [ v spojení s ].

V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná. Výnimkou z tohto

pravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky, ktoré mu priznáva

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného

zreteľa je na sťažovateľovi.

21. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. nezodpovedania otázok tvoriacich podstatu

vedeného sporu.

22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých

uplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva. V civilnom sporovom konaní je to aj

podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa a nasl. , a to

v situáciách, keď ho sťažovateľ má skutočne k dispozícii (, ,

, , ). Dovolanie je možné vo všeobecnosti

považovať za dostupný a účinný prostriedok nápravy, pretože je spôsobilé priaznivo

ovplyvniť postavenie sťažovateľky, a to buď v podobe kasačného rozhodnutia o zrušení

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ( ), alebo v podobe jeho revízie

( ).

23. Sťažovateľka vo svojej argumentácii napáda rozhodnutie krajského súdu ako

celok z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Kvalifikovaný nedostatok riadneho

odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu, najmä absencia odpovede na rozhodujúci

argument, môže byť posúdený ako neoprávnený zásah súdu do práva sporovej strany

na spravodlivý proces, ktorý je podstatou jednej z tzv. vád zmätočnosti, zakladajúci dôvod

dovolania podľa .

24. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie

sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci

takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavnoprávny prieskum by

prichádzal do úvahy až následne pri posudzovaní ústavnej konformnosti samotného

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vrátane jeho

posúdenia prípustnosti dovolania v rámci prípadného konania o ústavnej sťažnosti. Ústavný

súd sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako

podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade

ide o účinný prostriedok nápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie jeho

prípustnosti, vychádzajúc z argumentov sťažovateľa. Dovolanie neprichádza do úvahy ako

účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad zjavné, že dovolanie je

v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma

(napr. , a pod.). V okolnostiach prípadu sťažovateľky nešlo

o žiaden z takýchto prípadov.

25. Ďalšou osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti

je situácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu

patria na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

26. Z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka dovolanie na najvyššom

súde nepodala, čo na dopyt ústavného súdu potvrdil aj okresný súd. Sťažovateľka teda

nevyčerpala všetky prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok na ochranu jej základných

práv priznáva, a nevyužitie týchto prostriedkov sťažovateľka neodôvodnila existenciou

dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré ani netvrdila (§ 132 ods. 3 zákona o ústavnom

súde). Z uvedeného dôvodu je podaná ústavná sťažnosť neprípustná v zmysle § 132 ods. 2

v spojení s .

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími procesnými

návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu