Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 339/2020
PDF · 511.34 KB
No categories available
III. ÚS 339/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
,
zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 36, Martin,
vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1
a 2, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 149 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie „jeho napadnutím v ÚVTOS
a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8.00 hod a následným postupom, konaním
a rozhodnutím“ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014 z 28. októbra 2014, Okresnej
prokuratúry Trnava č. k. 4 Pv 309/14/2207-7 z 20. novembra 2014, Krajskej prokuratúry
v Trnave č. k. 1 Kpt 230/15/2200-9 z 3. novembra 2015 a Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. k. IV/4 GPT/110/15/1000-10 z 29. decembra 2015, ako aj
„nespravením žiadneho vyšetrovania zo strany štátu – SR, Ministerstva spravodlivosti SR,
Generálneho riaditeľstva ZVJS“ a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. októbra 2018 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátska
kancelária, M. R. Štefánika 36, Martin, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a 3,
čl. 12 ods. 2, čl. 13, čl. 16, čl. 19, čl. 22, čl. 40, čl. 46, čl. 47 a čl. 149 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. e) a ods. 4 a 5, čl. 6 ods. 1, 2 a 3
a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a čl. 47 a čl. 127 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) „jeho
napadnutím v ÚVTOS a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8.00 hod a následným
postupom, konaním a rozhodnutím“ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a Ústavu na výkon väzby (ďalej len „ústav na výkon trestu“)
ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014 z 28. októbra 2014, Okresnej prokuratúry Trnava
(ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 4 Pv 309/14/2207-7 z 20. novembra 2014, Krajskej
prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kpt 230/15/2200-9
z 3. novembra 2015 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) č. k. IV/4 GPT/110/15/1000-10 z 29. decembra 2015, ako aj „nespravením
žiadneho vyšetrovania zo strany štátu – SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálneho
riaditeľstva ZVJS“.
2. Ústavná sťažnosť bola doplnená viacerými podaniami sťažovateľa. Podaním
doručeným ústavnému súdu 30. augusta 2018 označeným ako „dodatok č. 1 k ústavnej
sťažnosti sťažovateľa z 20.7.2018“ sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu odstránil
chybu v písaní, ktorá sa týkala bodu 2 sťažnostného petitu.
3. Sťažovateľ už bez participácie právneho zástupcu dopĺňal obsah ústavnej sťažnosti
aj podaniami doručenými ústavnému súdu 18. októbra 2018 a 22. novembra 2018. Obsah
týchto podaní je koncipovaný laicky, je značne zmätočný a z argumentačného hľadiska
neprínosný pre obsah podanej ústavnej sťažnosti.
4. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je od roku 2007 vo výkone
trestu odňatia slobody. Dňa 23. augusta 2014 bol v ústave na výkon trestu fyzicky
napadnutý dvoma odsúdenými, následkom čoho mu boli spôsobené „vážne fyzické zranenia
- zlomeniny a pod.“. Sťažovateľ mal v úmysle napadnutie oznámiť „príslušným orgánom
hneď v pondelok dňa 25.8.2014 ale ÚVTOS a ÚVV to marila tým, že odobrala
od Sťažovateľa korešpondenciu od Sťažovateľa ale neodoslala ju adresátom. Neurobila
záznam, že Sťažovateľ odovzdal zásielky na odoslanie a potom tvrdila, že menovaný žiadnu
korešpondenciu na odoslanie neodovzdal. Po opakovaných podaniach prišla na MS SR
sťažnosť sťažovateľa až dňa 08.09.2014!“. Podľa tvrdenia sťažovateľa „väzenské orgány
túto sťažnosť nijako neriešili“.
5. V súvislosti s napadnutím podal sťažovateľ 25. augusta 2014 aj trestné oznámenie
adresované generálnej prokuratúre. Neznáma osoba z personálu ústavu na výkon trestu
„vybrala obsah zásielky, vložila dnu čisté papiere a list zalepila a poslala adresátovi“.
Po upozornení generálnej prokuratúry, že v zásielke boli iba „čisté papiere“, sťažovateľ
poslal celé svoje podanie generálnej prokuratúre nanovo.
6. Na úrovni trestného konania sa napadnutím sťažovateľa začal zaoberať aj ústav
na výkon trestu, ktorý vo veci rozhodol napadnutým uznesením z 28. októbra 2014
ČVS: ÚVTOS a ÚVV-VYŠ-14/24–2014 tak, že trestné stíhanie v sťažovateľovej veci
zastavil.
7. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná
prokuratúra napadnutým uznesením č. k. 4 Pv 309/14/2207-7 z 20. novembra 2014 tak,
že sťažnosť zamietla podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ako nedôvodnú.
8. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že prieskumu záverov vyšetrovania sa
domáhal podaniami adresovanými krajskej prokuratúre aj generálnej prokuratúre. Krajská
prokuratúra vo veci rozhodla upovedomením č. k. 1 Kpt 230/15/2200-9 z 3. novembra 2015
tak, že podnet sťažovateľa vyhodnotila ako nedôvodný. Generálna prokuratúra
upovedomením č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10 z 29. decembra 2015 označila postup
krajskej prokuratúry, okresnej prokuratúry, ako aj povereného príslušníka Zboru väzenskej
a justičnej stráže za dôvodný, zákonný a vecne správny a podnet sťažovateľa odložila
ako nedôvodný.
9. Sťažovateľ pre účely preukázania svojich tvrdení „zabezpečil na svoje náklady
znalecký posudok od Expert Group. (Príloha č. 9) 24.6.2016. Náklady sťažovateľa boli
840 € na základe fa č. 0117/2016 (Príloha č. 9A) Z obsahu tohto znaleckého posudku
vyplýva, že k udalostiam nemohlo dôjsť tak ako to tvrdia útočníci, že Sťažovateľ si nemohol
zranenia spôsobiť sám, že mu nebola poskytnutá pomoc hneď ako mala byť a ani žiadna
pomoc ale až po 12 hodinách, že zranenia neboli riadne zadokumentované a pod. Ako aj to,
že má nárok na bolestné a v akej výške.“.
10. Sťažovateľ sa na základe zistení prezentovaných v znaleckom posudku opätovne
obrátil podnetom na generálnu prokuratúru v rokoch 2016 aj 2017, pričom tieto jeho
podania ostali bez odpovede. Podnet sťažovateľa podaný v roku 2018 generálna prokuratúra
„riešila, avšak napriek obsahu predmetného znaleckého posudku GP SR skonštatovala,
že všetko je v poriadku tak ako je“.
11. Sťažovateľ, poukazujúc na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. Tomasi vs. Francúzsko, PANTEA vs. Rumunsko, Rehbock vs. Slovinsko, Soering vs.
Spojené kráľovstvo), tvrdí, že za násilie, ktoré sa deje v ústave na výkon trestu,
je zodpovedný ústav, a to aj v prípade, ak sa „násilia dopustia nie dozorcovia, ale iný väzni,
lebo ÚVTOS a ÚVV je povinná spraviť také opatrenia, aby k násiliu nedošlo“.
12. Porušenie svojich základných práv a práv vidí sťažovateľ v tom, že „Personál
ÚVTOS a ÚVV sa snažil pôvod zranení vysvetliť tak, že si ich spôsobil sám
a že si za ne môže sám tým, že útočníkom bol samotný Sťažovateľ. Teda ÚVTOS a ÚVV
, ktorá je právne zodpovedná za násilie aj zranenia na Sťažovateľovi
a ktoré Sťažovateľ utrpel, vyšetrovali teda samých seba a to tak, aby sa zbavili
zodpovednosti sa snažili tvrdiť, že zranenia si Sťažovateľ spôsobil sám.“.
13. Závery vyšetrovania sťažovateľ spochybňuje s poukazom na závery znaleckého
dokazovania, z ktorého podľa neho vyplýva, že „a) Sťažovateľ zranenia utrpel, b) Utrpel
ich vo výkone trestu / vo ÚVTOS a ÚVV , c) Lebo ÚVTOS a ÚVV
nespravila také opatrenia aby k takému konaniu nedošlo, d) Ide o závažné zranenia -
zlomeniny a pod. teda násilie dosiahlo potrebný stupeň závažnosti na to aby ho bolo možné
označiť za ponižujúce, neľudské a ako mučenie“.
14. Namietané porušenie čl. 3 dohovoru vidí sťažovateľ v postupe napadnutých
orgánov, keďže „Základné vyšetrovanie robil ten istý subjekt, ktorý je za porušenie práva
sám zodpovedný. Teda orgán vyšetroval sám seba, čo už je v rozpore s požiadavkou
na riadne a účinné vyšetrovanie. Ostatné orgány na úseku trestného konania sa iba
stotožnili so závermi ÚVTOS a ÚVV , bez toho aby vec riadne vyšetrili. Väzenské
orgány na úseku sťažnostného zákona vec vôbec neriešili. Nikoho nezaujímalo ani netrápilo
prečo súčasťou vyšetrovacieho spisu a vyšetrovania nie sú záznamy z bezpečnostných
kamier vo ÚVTOS a ÚVV , ktoré monitorujú vychádzkové dvorce,
prečo na vychádzkach nebol prítomný dozor (personál ÚVTOS a ÚVV ) najmä
ak sa jednalo o osoby s najprísnejším bezpečnostným režimom, nikoho nezaujímal znalecký
posudok predložený Sťažovateľom a pod. Zranenia neboli riadne zdokumentované, lekárska
pomoc bola Sťažovateľovi poskytnutá až po vyše 12 hodinách a to nie dostatočná a správna,
atď.“.
15. Poukazujúc na uvedené skutočnosti, sťažovateľ tvrdí, že je v danom prípade
nesporné, že došlo aj k porušeniu čl. 13 dohovoru, keďže „vo veci nebolo urobené riadne
a efektívne vyšetrovanie“.
16. Podľa sťažovateľa „Tým, že ÚVTOS a ÚVV ale ani štát nespravili
také opatrenia aby k násiliu na Sťažovateľovi vo ÚVTOS a ÚVV nedošlo, teda
tým, že došlo k násiliu na Sťažovateľovi, spôsobenie mu zranení a pod. došlo aj k porušeniu
ďalšieho práva na súkromný život a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho
súkromného života a súkromia ako takého“.
17. Sťažovateľ tiež namieta, že vo vzťahu k jeho napadnutiu podal aj sťažnosť
adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá však nebola vybavená.
18. V petite svojej sťažnosti v znení jej doplnenia z 30. augusta 2018 navrhol
sťažovateľ rozhodnúť takto:
„1) Práva zaručované v čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ
(2012/C 326/02), čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1
a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, a čl. 149 Ústavy SR jeho napadnutím vo ÚVTOS
a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8:00 hod. a následným postupom, konaním
a rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV ČVS: ÚVTOS a ÚVV - Vyš-14/24-2014
porušené boli.
2) Práva zaručované v čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ
(2012/C 326/02), čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1
a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, a čl. 149 Ústavy SR jeho napadnutím vo ÚVTOS
a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8:00 hod. a následným postupom, konaním
a rozhodnutiami Okresnej prokuratúry Trnava pod č. 4 Pv 309/14/2200-7, Krajskej
prokuratúry Trnava pod č. 1 Kpt 230/15/2200-9 a Generálnej prokuratúry SR pod č. IV/4
GPT/110/15/1000-10 porušené boli.
3) Práva zaručované v čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ
(2012/C 326/02), čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1
a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, a čl. 149 Ústavy SR nekonaním a nespravením
žiadnych opatrení na zabránenie útoku vo ÚVTOS a ÚVV , nespravením žiadneho
vyšetrovania zo strany štátu - SR, Ministerstva spravodlivosti SR. Generálneho riaditeľstva
ZVJS porušené boli.
4) ÚVTOS a ÚVV je povinný zaplatiť ,
sumy vo výške:
- 1.566 € za bolesť a zranenia
- 840 € za znalecký posudok - ako trovy konania za zabezpečenie dôkazu
- 30.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - teda za traumu, stres, poníženie,
krivdu, pocit strachu a neistoty, krivdy a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežil
ako priamy dôsledok porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od tohto nálezu.
5) Štát - SR v zastúpení MS - SR je povinný vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške
50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit
strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok
porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od tohto nálezu.
6) Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške
50.000 € z titulu náhradu nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit
strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok
porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu
7) Generálne riaditeľstvo ZVJS je povinné vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške
50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit
strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok
porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu
8) Okresná prokuratúra Trnava je povinná vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške
50 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit
strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok
porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu.
9) Krajská prokuratúra Trnava je povinná vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške
50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit
strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíva! ako priamy dôsledok
porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu
10) Generálna prokuratúra SR je povinná vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške
50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit
strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok
porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu
11) , ,
štátnemu občanovi SR, t. č. v ÚVTOS a ÚVV sa priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 325,42 € (2 úkony právnej služby po 153,50 € - prevzatie a príprava
zastúpenia 13.7.2018. sťažnosť 20.7.2018; 2.x režijný paušál po 9,21 €, ktoré je ÚVTOS
a ÚVV povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Belicu vedený v
, IBAN: č. účtu: ,
a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
19. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi
Ladislavovi Oroszovi, ktorý bol členom II. senátu ústavného súdu a ktorému funkčné
obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5
písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019
do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi
spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020
bola prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia.
20. Sťažovateľ listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 16. októbra 2019, podal
generálnu námietku zaujatosti všetkých sudcov ústavného súdu vo všetkých konaniach
o jeho ústavných sťažnostiach vedených na ústavnom súde. Listom doručeným ústavnému
súdu 4. júna 2020 vzal sťažovateľ späť námietky zaujatosti vo všetkých jeho ústavným
súdom rozhodovaných veciach s výnimkou námietky smerovanej voči sudkyni Jane
Laššákovej. Vzhľadom na uvedené rozhodol v tejto veci senát ústavného súdu v pôvodnom
zložení.
II.
Relevantná právna úprava
21. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
23. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
24. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
25. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
26. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
27. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda
právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň
doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného
vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota
plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.
Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej
sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom
napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľa
napadnutým uznesením ústavu na výkon trestu ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014
z 28. októbra 2014
28. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti odkazuje na princíp
subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého má sťažovateľ právo
domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane
nerozhoduje iný súd. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená,
že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa
zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť
ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných
právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.
29. Keďže sťažovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia svojho
práva na okresnej prokuratúre prostredníctvom sťažnosti, ktorá je riadnym opravným
prostriedkom, a túto svoju možnosť aj využil, ústavný súd vo vzťahu k namietanému
porušeniu základných práv a práv sťažovateľa napadnutým uznesením ústavu na výkon
trestu nemá právomoc na takéto preskúmanie (I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05).
Ústavný súd preto časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti napadnutému uzneseniu ústavu
na výkon trestu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie.
K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľa napadnutým
uznesením okresnej prokuratúry č. k. 4 Pv 309/14/2207-7 z 20. novembra 2014,
upovedomením krajskej prokuratúry č. k. 1 Kpt 230/15/2200-9 z 3. novembra 2015
a upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10
z 29. decembra 2015
30. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených článkov ústavy, dohovoru
a charty uznesením okresnej prokuratúry č. k. 4 Pv 309/14/2207-7 z 20. novembra 2014,
upovedomením krajskej prokuratúry č. k. 1 Kpt 230/15/2200-9 z 3. novembra 2015
a upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10 z 29. decembra
2015 ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 124 zákona o ústavnom súde,
podľa ktorého možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Nedodržanie
uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej
oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie
tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 124 zákona o ústavnom súde
neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03). Sťažovateľ
vo vzťahu k jednotlivým napadnutým rozhodnutiam alebo upovedomeniam neuvádza,
kedy mu boli doručené, avšak z obsahu sťažnosti a z obsahu jednotlivých chronologicky
aj obsahovo nadväzujúcich napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že sťažovateľovi bol obsah
napadnutých rozhodnutí známy už v čase, keď tieto napádal dostupnými opravnými
prostriedkami a podnetmi, a teda že mu boli doručené už v priebehu rokov 2014 (uznesenie
okresnej prokuratúry) a 2015 (upovedomenia krajskej prokuratúry a generálnej
prokuratúry).
31. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na to, že posledným
„opravným prostriedkom“, ktorý vo veci využil a od ktorého odvodzuje zachovanie
lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, bol jeho podnet adresovaný generálnej prokuratúre,
o ktorom bolo rozhodnuté generálnou prokuratúrou 23. mája 2018. Sťažovateľ
ako dôkaz predložil upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-29
z 23. mája 2018.
32. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi
návrhu sťažovateľa, ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom. Tvrdenia o porušení základných práv v súvislosti s napadnutým rozsudkom
najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo tzv. petitu, je v súlade
s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť argumentácie
sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
33. Ústavný súd, vychádzajúc z odôvodnenia ústavnej sťažnosti, z jej petitu,
ako aj z argumentačnej previazanosti oboch uvedených komponentov, rešpektujúc vlastnú
povinnosť posudzovať podania dominantne z obsahovej stránky (§ 39 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že upovedomenie generálnej
prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-29 z 23. mája 2018 ani konanie, ktoré mu
predchádzalo, nebolo ústavnou sťažnosťou napadnuté. Osobitne tu hodno zdôrazniť,
že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.
34. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde je ústavnú sťažnosť možné podať do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorými došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa. Výnimkou je iba prípad,
ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok. V tom prípade lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku. To však nie je prípad sťažovateľa, keďže jeho ďalšie opakované
podania adresované generálnej prokuratúre po uplynutí takmer troch rokov od jej
posledného upovedomenia z 29. decembra 2015 nie je možné považovať za mimoriadne
opravné prostriedky zakladajúce zachovanie lehoty vo vzťahu k akýmkoľvek skorším
rozhodnutiam vydaným v súvislosti s vecou sťažovateľa v kontexte poslednej vety § 124
zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ mohol v lehote dvoch mesiacov od doručenia
upovedomenia generálnej prokuratúry z 23. mája 2018 namietať ústavnou sťažnosťou iba
proti postupu a rozhodnutiu generálnej prokuratúry o jeho podnetoch, vo vzťahu
ku ktorým generálna prokuratúra konštatovala ich nerelevantnosť (podanie z 3. januára
2018, 22. januára 2018, 20. marca 2018 a 3. mája 2018) týmto posledným upovedomením.
Opačný záver by pripustil možnosť špekulatívneho, svojvoľného a v zásade
neobmedzeného predlžovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti voči právoplatným
rozhodnutiam a postupom opakovaným podávaním podnetov generálnej prokuratúre.
35. Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že ústavná sťažnosť bola
sťažovateľom vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 4 Pv 309/14/2207-7
z 20. novembra 2014, upovedomeniu krajskej prokuratúry č. k. 1 Kpt 230/15/2200-9
z 3. novembra 2015 a upovedomeniu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10
z 29. decembra 2015 podaná zjavne po zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote.
Ústavný súd ju preto v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde
odmietol ako podanú oneskorene.
36. Vo vzťahu k časti sťažnostného petitu, kde sťažovateľ navrhuje vysloviť
porušenie ním označených základných práv a práv „nekonaním a nespravením žiadnych
opatrení na zabránenie útoku...zo strany štátu SR, Ministerstva spravodlivosti SR
a Generálneho riaditeľstva ZVJS“, ústavný súd konštatuje, že takto vymedzený návrh
rozhodnutia je neurčitý a zmätočný a vo svojej podstate aj nevykonateľný, a to napriek
tomu, že sťažovateľ bol v čase spísania ústavnej sťažnosti zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom. Sťažnosť v tejto časti nespĺňa ani základné náležitosti predpokladané
zákonom o ústavnom súde, preto ju ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
37. Sťažovateľ bol v konaní od počiatku zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom. Podaniami z 5. mája 2020, 19. mája 2020 a 9. júna 2020 však sťažovateľ
požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom z dôvodu,
že právne zastúpenie priznané mu pôvodne Centrom právnej pomoci mu bolo odňaté.
Rozhodnutie potvrdzujúce túto skutočnosť sťažovateľ žiadnym spôsobom neoznačil ani ho
k svojim podaniam nepriložil.
38. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže
ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
39. Na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu
v konaní pred ním, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky,
resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom:
(i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto
žiadosť, a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného
súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.
40. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia zistí,
že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť
je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený
jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,
v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom vyhovieť.
41. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku
právomoci, z dôvodu jej oneskoreného podania, ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom
ustanovených náležitostí, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 631/2017,
42. Pretože nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
ústavný súd nevyhovel.
43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo
už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite
jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2020
Martin Vernarský predseda senátu