Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 339/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 36, Martin,

vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1

a 2, a 2, , , a 3 a Slovenskej

republiky, čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie „jeho napadnutím v ÚVTOS

a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8.00 hod a následným postupom, konaním

a rozhodnutím“ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014 z 28. októbra 2014, Okresnej

prokuratúry Trnava č. k. -7 z 20. novembra 2014, Krajskej prokuratúry

v Trnave č. k. -9 z 3. novembra 2015 a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. IV/4 GPT/110/15/1000-10 z 29. decembra 2015, ako aj

„nespravením žiadneho vyšetrovania zo strany štátu – SR, Ministerstva spravodlivosti SR,

Generálneho riaditeľstva ZVJS“ a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. októbra 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Petrom Belicom, advokátska

kancelária, M. R. Štefánika 36, Martin, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a 3,

, , , , , , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. e) a ods. 4 a 5, čl. 6 ods. 1, 2 a 3

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 47 a čl. 127 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) „jeho

napadnutím v ÚVTOS a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8.00 hod a následným

postupom, konaním a rozhodnutím“ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

a Ústavu na výkon väzby (ďalej len „ústav na výkon trestu“)

ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014 z 28. októbra 2014, Okresnej prokuratúry Trnava

(ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -7 z 20. novembra 2014, Krajskej

prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. -9

z 3. novembra 2015 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. k. IV/4 GPT/110/15/1000-10 z 29. decembra 2015, ako aj „nespravením

žiadneho vyšetrovania zo strany štátu – SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálneho

riaditeľstva ZVJS“.

2. Ústavná sťažnosť bola doplnená viacerými podaniami sťažovateľa. Podaním

doručeným ústavnému súdu 30. augusta 2018 označeným ako „dodatok č. 1 k ústavnej

sťažnosti sťažovateľa z 20.7.2018“ sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu odstránil

chybu v písaní, ktorá sa týkala bodu 2 sťažnostného petitu.

3. Sťažovateľ už bez participácie právneho zástupcu dopĺňal obsah ústavnej sťažnosti

aj podaniami doručenými ústavnému súdu 18. októbra 2018 a 22. novembra 2018. Obsah

týchto podaní je koncipovaný laicky, je značne zmätočný a z argumentačného hľadiska

neprínosný pre obsah podanej ústavnej sťažnosti.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je od roku 2007 vo výkone

trestu odňatia slobody. Dňa 23. augusta 2014 bol v ústave na výkon trestu fyzicky

napadnutý dvoma odsúdenými, následkom čoho mu boli spôsobené „vážne fyzické zranenia

- zlomeniny a pod.“. Sťažovateľ mal v úmysle napadnutie oznámiť „príslušným orgánom

hneď v pondelok dňa 25.8.2014 ale ÚVTOS a ÚVV to marila tým, že odobrala

od Sťažovateľa korešpondenciu od Sťažovateľa ale neodoslala ju adresátom. Neurobila

záznam, že Sťažovateľ odovzdal zásielky na odoslanie a potom tvrdila, že menovaný žiadnu

korešpondenciu na odoslanie neodovzdal. Po opakovaných podaniach prišla na MS SR

sťažnosť sťažovateľa až dňa 08.09.2014!“. Podľa tvrdenia sťažovateľa „väzenské orgány

túto sťažnosť nijako neriešili“.

5. V súvislosti s napadnutím podal sťažovateľ 25. augusta 2014 aj trestné oznámenie

adresované generálnej prokuratúre. Neznáma osoba z personálu ústavu na výkon trestu

„vybrala obsah zásielky, vložila dnu čisté papiere a list zalepila a poslala adresátovi“.

Po upozornení generálnej prokuratúry, že v zásielke boli iba „čisté papiere“, sťažovateľ

poslal celé svoje podanie generálnej prokuratúre nanovo.

6. Na úrovni trestného konania sa napadnutím sťažovateľa začal zaoberať aj ústav

na výkon trestu, ktorý vo veci rozhodol napadnutým uznesením z 28. októbra 2014

ČVS: ÚVTOS a ÚVV-VYŠ-14/24–2014 tak, že trestné stíhanie v sťažovateľovej veci

zastavil.

7. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná

prokuratúra napadnutým uznesením č. k. -7 z 20. novembra 2014 tak,

že sťažnosť zamietla podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako nedôvodnú.

8. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že prieskumu záverov vyšetrovania sa

domáhal podaniami adresovanými krajskej prokuratúre aj generálnej prokuratúre. Krajská

prokuratúra vo veci rozhodla upovedomením č. k. -9 z 3. novembra 2015

tak, že podnet sťažovateľa vyhodnotila ako nedôvodný. Generálna prokuratúra

upovedomením č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10 z 29. decembra 2015 označila postup

krajskej prokuratúry, okresnej prokuratúry, ako aj povereného príslušníka Zboru väzenskej

a justičnej stráže za dôvodný, zákonný a vecne správny a podnet sťažovateľa odložila

ako nedôvodný.

9. Sťažovateľ pre účely preukázania svojich tvrdení „zabezpečil na svoje náklady

znalecký posudok od Expert Group. (Príloha č. 9) 24.6.2016. Náklady sťažovateľa boli

840 € na základe fa č. 0117/2016 (Príloha č. 9A) Z obsahu tohto znaleckého posudku

vyplýva, že k udalostiam nemohlo dôjsť tak ako to tvrdia útočníci, že Sťažovateľ si nemohol

zranenia spôsobiť sám, že mu nebola poskytnutá pomoc hneď ako mala byť a ani žiadna

pomoc ale až po 12 hodinách, že zranenia neboli riadne zadokumentované a pod. Ako aj to,

že má nárok na bolestné a v akej výške.“.

10. Sťažovateľ sa na základe zistení prezentovaných v znaleckom posudku opätovne

obrátil podnetom na generálnu prokuratúru v rokoch 2016 aj 2017, pričom tieto jeho

podania ostali bez odpovede. Podnet sťažovateľa podaný v roku 2018 generálna prokuratúra

„riešila, avšak napriek obsahu predmetného znaleckého posudku GP SR skonštatovala,

že všetko je v poriadku tak ako je“.

11. Sťažovateľ, poukazujúc na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Tomasi vs. Francúzsko, PANTEA vs. Rumunsko, Rehbock vs. Slovinsko, Soering vs.

Spojené kráľovstvo), tvrdí, že za násilie, ktoré sa deje v ústave na výkon trestu,

je zodpovedný ústav, a to aj v prípade, ak sa „násilia dopustia nie dozorcovia, ale iný väzni,

lebo ÚVTOS a ÚVV je povinná spraviť také opatrenia, aby k násiliu nedošlo“.

12. Porušenie svojich základných práv a práv vidí sťažovateľ v tom, že „Personál

ÚVTOS a ÚVV sa snažil pôvod zranení vysvetliť tak, že si ich spôsobil sám

a že si za ne môže sám tým, že útočníkom bol samotný Sťažovateľ. Teda ÚVTOS a ÚVV

, ktorá je právne zodpovedná za násilie aj zranenia na Sťažovateľovi

a ktoré Sťažovateľ utrpel, vyšetrovali teda samých seba a to tak, aby sa zbavili

zodpovednosti sa snažili tvrdiť, že zranenia si Sťažovateľ spôsobil sám.“.

13. Závery vyšetrovania sťažovateľ spochybňuje s poukazom na závery znaleckého

dokazovania, z ktorého podľa neho vyplýva, že „a) Sťažovateľ zranenia utrpel, b) Utrpel

ich vo výkone trestu / vo ÚVTOS a ÚVV , c) Lebo ÚVTOS a ÚVV

nespravila také opatrenia aby k takému konaniu nedošlo, d) Ide o závažné zranenia -

zlomeniny a pod. teda násilie dosiahlo potrebný stupeň závažnosti na to aby ho bolo možné

označiť za ponižujúce, neľudské a ako mučenie“.

14. Namietané porušenie čl. 3 dohovoru vidí sťažovateľ v postupe napadnutých

orgánov, keďže „Základné vyšetrovanie robil ten istý subjekt, ktorý je za porušenie práva

sám zodpovedný. Teda orgán vyšetroval sám seba, čo už je v rozpore s požiadavkou

na riadne a účinné vyšetrovanie. Ostatné orgány na úseku trestného konania sa iba

stotožnili so závermi ÚVTOS a ÚVV , bez toho aby vec riadne vyšetrili. Väzenské

orgány na úseku sťažnostného zákona vec vôbec neriešili. Nikoho nezaujímalo ani netrápilo

prečo súčasťou vyšetrovacieho spisu a vyšetrovania nie sú záznamy z bezpečnostných

kamier vo ÚVTOS a ÚVV , ktoré monitorujú vychádzkové dvorce,

prečo na vychádzkach nebol prítomný dozor (personál ÚVTOS a ÚVV ) najmä

ak sa jednalo o osoby s najprísnejším bezpečnostným režimom, nikoho nezaujímal znalecký

posudok predložený Sťažovateľom a pod. Zranenia neboli riadne zdokumentované, lekárska

pomoc bola Sťažovateľovi poskytnutá až po vyše 12 hodinách a to nie dostatočná a správna,

atď.“.

15. Poukazujúc na uvedené skutočnosti, sťažovateľ tvrdí, že je v danom prípade

nesporné, že došlo aj k porušeniu čl. 13 dohovoru, keďže „vo veci nebolo urobené riadne

a efektívne vyšetrovanie“.

16. Podľa sťažovateľa „Tým, že ÚVTOS a ÚVV ale ani štát nespravili

také opatrenia aby k násiliu na Sťažovateľovi vo ÚVTOS a ÚVV nedošlo, teda

tým, že došlo k násiliu na Sťažovateľovi, spôsobenie mu zranení a pod. došlo aj k porušeniu

ďalšieho práva na súkromný život a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho

súkromného života a súkromia ako takého“.

17. Sťažovateľ tiež namieta, že vo vzťahu k jeho napadnutiu podal aj sťažnosť

adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá však nebola vybavená.

18. V petite svojej sťažnosti v znení jej doplnenia z 30. augusta 2018 navrhol

sťažovateľ rozhodnúť takto:

„1) Práva zaručované v čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ

(2012/C 326/02), čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1

a 2, , , a 3, a SR jeho napadnutím vo ÚVTOS

a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8:00 hod. a následným postupom, konaním

a rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV ČVS: ÚVTOS a ÚVV - Vyš-14/24-2014

porušené boli.

2) Práva zaručované v čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ

(2012/C 326/02), čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1

a 2, , , a 3, a SR jeho napadnutím vo ÚVTOS

a ÚVV dňa 23.8.2014 okolo 8:00 hod. a následným postupom, konaním

a rozhodnutiami Okresnej prokuratúry Trnava pod č. -7, Krajskej

prokuratúry Trnava pod č. -9 a Generálnej prokuratúry SR pod č. IV/4

GPT/110/15/1000-10 porušené boli.

3) Práva zaručované v čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty základných práv EÚ

(2012/C 326/02), čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1

a 2, , , a 3, a SR nekonaním a nespravením

žiadnych opatrení na zabránenie útoku vo ÚVTOS a ÚVV , nespravením žiadneho

vyšetrovania zo strany štátu - SR, Ministerstva spravodlivosti SR. Generálneho riaditeľstva

ZVJS porušené boli.

4) ÚVTOS a ÚVV je povinný zaplatiť ,

sumy vo výške:

- 1.566 € za bolesť a zranenia

- 840 € za znalecký posudok - ako trovy konania za zabezpečenie dôkazu

- 30.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy - teda za traumu, stres, poníženie,

krivdu, pocit strachu a neistoty, krivdy a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežil

ako priamy dôsledok porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od tohto nálezu.

5) Štát - SR v zastúpení MS - SR je povinný vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške

50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit

strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok

porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od tohto nálezu.

6) Ministerstvo spravodlivosti SR je povinné vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške

50.000 € z titulu náhradu nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit

strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok

porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu

7) Generálne riaditeľstvo ZVJS je povinné vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške

50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit

strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok

porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu

8) Okresná prokuratúra Trnava je povinná vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške

50 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit

strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok

porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu.

9) Krajská prokuratúra Trnava je povinná vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške

50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit

strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíva! ako priamy dôsledok

porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu

10) Generálna prokuratúra SR je povinná vyplatiť Sťažovateľovi sumu vo výške

50.000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za traumu, poníženie, stres, krivdu, pocit

strachu a neistoty, a pod., ktoré Sťažovateľ pociťoval a prežíval ako priamy dôsledok

porušenia svojich práv do dvoch mesiacov od účinnosti tohto nálezu

11) , ,

štátnemu občanovi SR, t. č. v ÚVTOS a ÚVV sa priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (2 úkony právnej služby po 153,50 € - prevzatie a príprava

zastúpenia 13.7.2018. sťažnosť 20.7.2018; 2.x režijný paušál po 9,21 €, ktoré je ÚVTOS

a ÚVV povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Belicu vedený v

, IBAN: č. účtu: ,

a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

19. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Ladislavovi Oroszovi, ktorý bol členom II. senátu ústavného súdu a ktorému funkčné

obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5

písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

20. Sťažovateľ listom, ktorý bol ústavnému súdu doručený 16. októbra 2019, podal

generálnu námietku zaujatosti všetkých sudcov ústavného súdu vo všetkých konaniach

o jeho ústavných sťažnostiach vedených na ústavnom súde. Listom doručeným ústavnému

súdu 4. júna 2020 vzal sťažovateľ späť námietky zaujatosti vo všetkých jeho ústavným

súdom rozhodovaných veciach s výnimkou námietky smerovanej voči sudkyni Jane

Laššákovej. Vzhľadom na uvedené rozhodol v tejto veci senát ústavného súdu v pôvodnom

zložení.

II.

Relevantná právna úprava

21. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

22. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

23. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

24. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

25. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

26. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

27. Podľa sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda

právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň

doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného

vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota

plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľa

napadnutým uznesením ústavu na výkon trestu ČVS: ÚVTOS a ÚVV-Vyš-14/24-2014

z 28. októbra 2014

28. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti odkazuje na princíp

subsidiarity zakotvený v , v zmysle ktorého má sťažovateľ právo

domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom iba v prípade, ak o ich ochrane

nerozhoduje iný súd. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa

zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť

ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.

29. Keďže sťažovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia svojho

práva na okresnej prokuratúre prostredníctvom sťažnosti, ktorá je riadnym opravným

prostriedkom, a túto svoju možnosť aj využil, ústavný súd vo vzťahu k namietanému

porušeniu základných práv a práv sťažovateľa napadnutým uznesením ústavu na výkon

trestu nemá právomoc na takéto preskúmanie (, , ).

Ústavný súd preto časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti napadnutému uzneseniu ústavu

na výkon trestu odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľa napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry č. k. -7 z 20. novembra 2014,

upovedomením krajskej prokuratúry č. k. -9 z 3. novembra 2015

a upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10

z 29. decembra 2015

30. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených článkov , dohovoru

a charty uznesením okresnej prokuratúry č. k. -7 z 20. novembra 2014,

upovedomením krajskej prokuratúry č. k. -9 z 3. novembra 2015

a upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10 z 29. decembra

2015 ústavný súd poukazuje na ustanovenie ,

podľa ktorého možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Nedodržanie

uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej

oneskorene podľa . V prípade podania sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

neumožňuje (napr. m. m. , , ). Sťažovateľ

vo vzťahu k jednotlivým napadnutým rozhodnutiam alebo upovedomeniam neuvádza,

kedy mu boli doručené, avšak z obsahu sťažnosti a z obsahu jednotlivých chronologicky

aj obsahovo nadväzujúcich napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že sťažovateľovi bol obsah

napadnutých rozhodnutí známy už v čase, keď tieto napádal dostupnými opravnými

prostriedkami a podnetmi, a teda že mu boli doručené už v priebehu rokov 2014 (uznesenie

okresnej prokuratúry) a 2015 (upovedomenia krajskej prokuratúry a generálnej

prokuratúry).

31. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na to, že posledným

„opravným prostriedkom“, ktorý vo veci využil a od ktorého odvodzuje zachovanie

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, bol jeho podnet adresovaný generálnej prokuratúre,

o ktorom bolo rozhodnuté generálnou prokuratúrou 23. mája 2018. Sťažovateľ

ako dôkaz predložil upovedomenie generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-29

z 23. mája 2018.

32. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu sťažovateľa, ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom. Tvrdenia o porušení základných práv v súvislosti s napadnutým rozsudkom

najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo tzv. petitu, je v súlade

s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť argumentácie

sťažovateľa (, ).

33. Ústavný súd, vychádzajúc z odôvodnenia ústavnej sťažnosti, z jej petitu,

ako aj z argumentačnej previazanosti oboch uvedených komponentov, rešpektujúc vlastnú

povinnosť posudzovať podania dominantne z obsahovej stránky (§ 39 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že upovedomenie generálnej

prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-29 z 23. mája 2018 ani konanie, ktoré mu

predchádzalo, nebolo ústavnou sťažnosťou napadnuté. Osobitne tu hodno zdôrazniť,

že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

34. Podľa je ústavnú sťažnosť možné podať do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorými došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa. Výnimkou je iba prípad,

ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok. V tom prípade lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku. To však nie je prípad sťažovateľa, keďže jeho ďalšie opakované

podania adresované generálnej prokuratúre po uplynutí takmer troch rokov od jej

posledného upovedomenia z 29. decembra 2015 nie je možné považovať za mimoriadne

opravné prostriedky zakladajúce zachovanie lehoty vo vzťahu k akýmkoľvek skorším

rozhodnutiam vydaným v súvislosti s vecou sťažovateľa v kontexte poslednej vety § 124

. Sťažovateľ mohol v lehote dvoch mesiacov od doručenia

upovedomenia generálnej prokuratúry z 23. mája 2018 namietať ústavnou sťažnosťou iba

proti postupu a rozhodnutiu generálnej prokuratúry o jeho podnetoch, vo vzťahu

ku ktorým generálna prokuratúra konštatovala ich nerelevantnosť (podanie z 3. januára

2018, 22. januára 2018, 20. marca 2018 a 3. mája 2018) týmto posledným upovedomením.

Opačný záver by pripustil možnosť špekulatívneho, svojvoľného a v zásade

neobmedzeného predlžovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti voči právoplatným

rozhodnutiam a postupom opakovaným podávaním podnetov generálnej prokuratúre.

35. Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že ústavná sťažnosť bola

sťažovateľom vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. -7

z 20. novembra 2014, upovedomeniu krajskej prokuratúry č. k. -9

z 3. novembra 2015 a upovedomeniu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gpt 110/15/1000-10

z 29. decembra 2015 podaná zjavne po zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote.

Ústavný súd ju preto v tejto časti podľa

odmietol ako podanú oneskorene.

36. Vo vzťahu k časti sťažnostného petitu, kde sťažovateľ navrhuje vysloviť

porušenie ním označených základných práv a práv „nekonaním a nespravením žiadnych

opatrení na zabránenie útoku...zo strany štátu SR, Ministerstva spravodlivosti SR

a Generálneho riaditeľstva ZVJS“, ústavný súd konštatuje, že takto vymedzený návrh

rozhodnutia je neurčitý a zmätočný a vo svojej podstate aj nevykonateľný, a to napriek

tomu, že sťažovateľ bol v čase spísania ústavnej sťažnosti zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom. Sťažnosť v tejto časti nespĺňa ani základné náležitosti predpokladané

, preto ju ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí podľa .

37. Sťažovateľ bol v konaní od počiatku zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom. Podaniami z 5. mája 2020, 19. mája 2020 a 9. júna 2020 však sťažovateľ

požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom z dôvodu,

že právne zastúpenie priznané mu pôvodne Centrom právnej pomoci mu bolo odňaté.

Rozhodnutie potvrdzujúce túto skutočnosť sťažovateľ žiadnym spôsobom neoznačil ani ho

k svojim podaniam nepriložil.

38. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

39. Na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu

v konaní pred ním, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené tri podmienky,

resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom:

(i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto

žiadosť, a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného

súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

40. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia zistí,

že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť

je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť.

41. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku

právomoci, z dôvodu jej oneskoreného podania, ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom

ustanovených náležitostí, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , ,

).

42. Pretože nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo

už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite

jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu