Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 403/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

Mgr. Matejom Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv na súdnu ochranu podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky v spojení s a a jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom

pod sp. zn. a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Matejom

Krajčim, PhD., Záhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v spojení

s a a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ ústavný súd oboznamuje, že je sporovou stranou

v označených konaniach vedených pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie

a pred krajským súdom ako súdom odvolacím, a to v postavení žalovaného, proti ktorému

sa žalobca domáha zaplatenia špecifikovanej sumy spolu s príslušenstvom z titulu zmluvy

o pôžičke. Okresný súd rozhodol vo veci sťažovateľa rozsudkom z 9. apríla 2018,

ktorým žalobu zamietol, pričom žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.

3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ dôvodí, že konanie v jeho právnej veci

trvá už viac ako jedenásť rokov a i napriek jednoduchosti predmetu konania nebolo dosiaľ

skončené. Postup okresného súdu hodnotí sťažovateľ ako neefektívny, dôvodiac

tým, že okresný súd vykonával neefektívne rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo podľa názoru

sťažovateľa pre meritórne posúdenie veci nepodstatné, a takisto odročil pojednávanie

v niektorých prípadoch na neprimerane dlhú dobu, keď sa vo veci nekonalo. Sťažovateľ

ďalej argumentuje, že krajský súd o jeho odvolaní napriek skutočnosti, že odvolacie konanie

trvá už dva roky, dosiaľ nerozhodol. V uvedenom postupe konajúcich súdov vidí sťažovateľ

zbytočné prieťahy.

4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv

podľa a v spojení s a a jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v celkovej

sume 20 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi

Molnárovi, ktorý je členom druhého senátu ústavného súdu v zložení Ľuboš Szigeti –

predseda senátu, Jana Laššáková a Peter Molnár.

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) sudca ústavného súdu je vylúčený z konania

a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania,

zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

7. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone

inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

8. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

9. Sudca ústavného súdu a zároveň predseda II. senátu ústavného súdu Ľuboš Szigeti

listom z 8. júla 2020 adresovaným predsedovi ústavného súdu vyhlásil podľa § 50

ods. 1 svoju zaujatosť vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

Sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie svojich základných práv a slobôd okrem iného

aj v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom ako zákonný

sudca vystupoval sudca ústavného súdu Ľuboš Szigeti. V závere svojho vyhlásenia uviedol,

že jeho nezaujatosť v prejednávanej veci „môže byť spochybnená... so zreteľom

na to, že som v napádanej veci konal a rozhodoval ako sudca všeobecného súdu“,

a tak navrhol svoje vylúčenie z prejednania a rozhodovania predmetnej veci.

10. Pokynom predsedu ústavného súdu z 9. júla 2020 bolo vyhlásenie v súlade

s čl. IV bodom 1 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené

na rozhodnutie podľa do tretieho senátu ústavného

súdu. Podľa čl. X ods. 3 rozvrhu práce v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna

ústavného súdu konaného 27. mája 2020 rozhodoval o vyhlásení zaujatosti sudcu ústavného

súdu Ľuboša Szigetiho tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský – predseda

senátu a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka (ďalej len „príslušný senát“).

11. Príslušný senát ústavného súdu uznesením sp. zn.

zo 4. augusta 2020 rozhodol, že sudca ústavného súdu Ľuboš Szigeti je vylúčený z konania

a rozhodovania vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa, pretože na okresnom súde

rozhodoval ako samosudca vo veci, ktorej sa predmetná ústavná sťažnosť týka.

12. Podľa čl. III bodu 1 písm. b) rozvrhu práce vylúčeného predsedu druhého senátu

zastupuje predseda prvého senátu. V zmysle čl. II bodu 4 rozvrhu práce je predsedníčkou

prvého senátu sudkyňa Jana Baricová.

13. Keďže menovaný sudca ústavného súdu bol vylúčený z rozhodovania o ústavnej

sťažnosti sťažovateľa, nahradila ho podľa čl. III bodu 1 písm. b) rozvrhu práce ako predsedu

senátu sudkyňa Jana Baricová.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

14. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

o ústavnom súde.

17. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd

nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný

zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie všetkých svojich označených

práv postupom okresného súdu a postupom krajského súdu v označených konaniach,

keď oba súdy podľa mienky sťažovateľa nekonajú bez zbytočných prieťahov.

19. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, , ).

20. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu

zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu,

a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , , , ,

). Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej činnosti

(napr. , , , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

21. Na základe súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu ústavný súd zistil,

že krajský súd o odvolaní žalobcu rozhodol 27. mája 2020 a po rozhodnutí spisový materiál

spolu so svojím meritórnym rozhodnutím predložil okresnému súdu, pričom právny

zástupca sťažovateľa bol o termíne vyhlásenia rozsudku krajským súdom vopred riadne

upovedomený. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie pred krajským súdom bolo

v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to na základe vydania

meritórneho rozhodnutia – zmeňujúceho rozsudku z 27. mája 2020, ktorý vydal vo veci

sťažovateľa krajský súd.

22. Ústavný súd je teda toho názoru, že si okresný súd a krajský súd z hľadiska

požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvoinštančného konania

a odvolacieho konania splnili vydaním meritórneho rozhodnutia. Sťažovateľ,

ktorý sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu k označeným konaniam

okresného súdu a krajského súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil

v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k označeným konaniam okresného súdu

a krajského súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel

(obdobne pozri , ). Námietku porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru tak ústavný súd kvalifikuje

ako zjavne neopodstatnenú. Rovnako to platí aj vo vzťahu k námietke porušenia čl. 1

ods. 1 a , majúcich charakter ústavných princípov,

ktoré sú implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. jeho rozhodovania

o porušení konkrétnych základných práv a slobôd garantovaných .

23. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v nemožno poprieť, že konanie,

v ktorom sťažovateľ vystupoval ako žalovaný, trvalo neprimerane dlho. Takisto však

nemožno ponechať bez povšimnutia, že v súdnom konaní začatom v roku 2011

sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojho práva na prejednanie jeho veci v primeranej

lehote už oveľa skôr. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sa sťažovateľ až do podania

ústavnej sťažnosti o svoju vec z hľadiska jej trvania zaujímal, ani to, či využil právny

prostriedok, na ktorého uplatnenie mal právo podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. podať

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Pritom sťažnosť na prieťahy

adresovaná orgánu štátnej správy súdov, napriek tomu, že ju Európsky súd pre ľudské práva

samu osebe nepovažuje za účinný prostriedok nápravy, zohráva významnú preventívnu

funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. m. m. , ). Sťažovateľ tak nepostupoval v súlade

so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“,

teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, ktorá vyžaduje,

aby aj strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku

ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

24. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku porušenia ,

ústavný súd konštatuje, že sa obsah argumentácie ústavnej sťažnosti obmedzuje

na námietky neprimeranej doby konania vo veci sťažovateľa, teda zbytočných prieťahov

v konaní a argumentácia svojím obsahom nijako nesmeruje k limitom ,

garantujúceho základné právo na súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľa a obsahom namietaného

posúdil ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti

ako zjavne neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom

rozsahu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú a ďalšími sťažovateľom uplatnenými nárokmi sa už ďalej nezaoberal.

26. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu