Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 316/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , toho času v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým,

Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, Mierová 1, Veľký Krtíš, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 23. júna 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľa , ,

, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré je teraz vedené pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedený (pôvodne vedený pod sp. zn. ) na základe žaloby

sťažovateľa zo 17. júna 2015 spor o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci proti Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, neskôr Generálnou

prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaná“).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že náhradu škody

si uplatňuje z dôvodu, že trestné konanie, ktoré bolo proti nemu vedené v rokoch 2006

až 2014, mu spôsobilo množstvo negatívnych zmien v živote, pričom toto trestné konanie

sa skončilo oslobodzujúcim rozsudkom. V podanej žalobe sa domáha náhrady škody

aj za „chyby“, ktorých sa Slovenská republika dopustila pri uložení psychiatrickej liečby,

na základe ktorej sa jeho psychický a zdravotný stav výrazne zhoršil.

4. Po podaní žaloby bola táto doručená žalovanej na vyjadrenie, ktoré bolo

okresnému súdu doručené 25. februára 2016. V predmetnom vyjadrení žalovaná, za ktorú

konalo v tom čase Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, namietla svoju

príslušnosť ako orgán povereného konať v mene štátu v takomto prípade a za príslušný

orgán označila Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. V týchto súvislostiach

sťažovateľ uvádza: „Od vyjadrenia žalovanej, za ktorú konalo Ministerstvo spravodlivosti

SR, ubehla doba viac ako 2 roky a 194 dní, kedy následne bolo na súd doručené vyjadrenie

žalovanej, za ktorú konala už Generálna prokuratúra SR, ktorá vo svojom podaní podala

námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I. Túto námietku odôvodnila tým,

že miestne príslušný súd má byť ten, v ktorého obvode prebehlo trestné konanie a navrhla

Okresnému súdu Bratislava I, aby postúpil vec Okresnému súdu Veľký Krtíš,

čo tak aj urobil.

Okresný súd Veľký Krtíš nesúhlasil s postúpením veci, a preto predložil spis

Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako svojmu nadriadenému súdu, ktorý uviedol,

že nesúhlas Okresného súdu Veľký Krtíš je dôvodný. Miestna príslušnosť Okresného súdu

Bratislava I bola založená ako zákonný následok absencie včas podanej relevantnej

námietky žalovanej, preto nebol oprávnený spor postúpiť Okresnému súdu Veľký Krtíš.“

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že z dôvodu, že vo veci sa za štyri

a pol roka konalo sporadicky, podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu,

ktorý v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti z 20. decembra 2019 konštatoval,

že z prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise možno konštatovať, že okresný súd

nekonal bezodkladne, a to v období od 12. septembra 2016 do 20. marca 2017

a od 21. marca 2017 do 7. augusta 2018, za čo sa sťažovateľovi v mene štátnej správy súdov

ospravedlnil.

6. Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd aj naďalej v napadnutom konaní nečinný

a spôsobuje zbytočné prieťahy.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa: , , trvale bytom

, t. č. , na súdnu ochranu –

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo..

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10.000,- €, ktorú je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

450,29 € na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Veselého do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a chronologický prehľad úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní

8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd listom z 8. júla 2020

vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval,

aby ústavnému súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

9. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. z 31. júla 2020

uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a poukázal

na skutočnosť, že „... možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak

iba v období od 12. 09. 2016 do 20. 03. 2017 od 21. 03. 2017 do 07. 08. 2018 a od 20. 11.

2019 do 23. 07. 2020 pretože súd v uvedenom období riadne nekonal, z objektívnych príčin

bez subjektívneho zavinenia súčasného zákonného sudcu, ako aj pôvodne pridelených

zákonných sudcov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia...“.

Taktiež poukázal na náročnosť samotného konania, keďže ide o spor týkajúci sa náhrady

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ako aj skutočnosť, že v období od 20. marca

2019 do 18. júna 2019 sa vec nachádzala na Okresnom súde Veľký Krtíš, ktorému bol spis

postúpený okresným súdom ako súdu miestne príslušnému.

10. Na výzvu ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 20. augusta

2020 vyjadril sťažovateľ a poukázal predovšetkým na skutočnosť, že okresný súd vo veci

štyri roky nenariadil termín pojednávania a nedôvodne postúpil vec Okresnému súdu Veľký

Krtíš, čím došlo k ďalším prieťahom v celej veci. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyjadril

svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní pred ústavným súdom.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu a replikou sťažovateľa dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu sp. zn. (pôvodne

vedeného pod sp. zn. ) zistil, že v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto

úkony:

- 17. júna 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa,

- 11. novembra 2015 okresný súd vyzval žalovanú (konajúcu prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) na vyjadrenie sa k žalobe,

- 25. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej,

- 12. septembra 2016 okresný súd vyžiadal z Okresného súdu Veľký Krtíš súvisiaci

trestný spis sp. zn. ,

- 16. augusta 2018 okresný súd zaslal sťažovateľovi, Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oznámenie

o ustálení orgánu konajúceho v mene žalovanej a zároveň zaslal žalovanej (konajúcej

prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky) výzvu na vyjadrenie

sa k žalobe,

- 7. septembra 2018 doručené vyjadrenie žalovanej spolu s námietkou miestnej

nepríslušnosti a s návrhom na postúpenie sporu Okresnému súdu Veľký Krtíš,

- 20. marca 2019 spor postúpený Okresnému súdu Veľký Krtíš,

- 24. apríla 2019 Okresný súd Veľký Krtíš predložil spis Krajskému súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu, že s postúpením sporu nesúhlasil,

- 7. mája 2019 krajský súd vydal uznesenie sp. zn. , ktorým rozhodol,

že nesúhlas Okresného súdu Veľký Krtíš s postúpením je dôvodný,

- 18. júna 2019 bol spor postúpený naspäť okresnému súdu,

- 28. októbra 2019 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k stanovisku

žalovanej,

- 24. júla 2020 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. október 2020.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

16. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru,

pozn.) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty

inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

18. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

21. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je spor o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Predmet tohto sporu predstavuje

bežnú agendu všeobecných súdov. Hodnotením tohto kritéria v spojení aj s postupom

okresného súdu v tomto konaní (pozri prehľad úkonov) ústavný súd však nezistil žiadnu

podstatnú okolnosť, ktorá by mohla ospravedlniť nečinnosť a neefektívny postup okresného

súdu v konaní s ústavne neakceptovateľným dôsledkom jeho neskončenia po dobu piatich

rokov od podania žaloby.

22. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma

aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú

sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také správanie sťažovateľa

ako strany sporu napadnutého konania, ktoré by prispelo k zbytočným prieťahom.

23. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní a konštatuje, že z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní považuje

za preukázané, že okresný súd nariadil prvé pojednávanie až po piatich rokoch od podania

žaloby, čo nemožno ospravedlniť ani skutočnosťou, že počas tohto obdobia okresný súd

vykonával procesné úkony spojené s doručovaním žaloby a vyjadrením sporovým stranám

a nemožno to ospravedlniť ani skutočnosťou, že spis sa v tomto období nachádzal

aj na Okresnom súde Veľký Krtíš.

24. Napadnuté konanie je postihnuté obdobiami nečinnosti, a to v období

od 12. septembra 2016 do 16. augusta 2018, keď okresný súd za skoro takmer dva roky

nevykonal žiadny úkon a v období od 28. októbra 2019 do 24. júla 2020, keď okresný súd

bol absolútne nečinný osem mesiacov.

25. Napadnuté konanie je poznačené aj neefektívnosťou, o čom svedčí skutočnosť,

že okresný súd nebol oprávnený postúpiť spor Okresnému súdu Veľký Krtíš, ktorý dôvodne

nesúhlasil s postúpením (bod 9 uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 7. mája

2019, pozn.), v dôsledku čoho sa napadnuté konanie predĺžilo.

26. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna,

resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.

, , , , ).

27. Z chronologického prehľadu vykonaných úkonov v napadnutom konaní rovnako

vyplýva, že okresný súd za obdobie piatich rokov vykonával len procesné úkony spojené

s doručovaním žaloby a vyjadrení sporových strán navzájom, čo nemožno považovať

za postup okresného súdu, ktorý by smeroval k tomu, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

28. Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie okresného súdu sa vyznačovalo

nečinnosťou a neefektívnym konaním, čo má za následok porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov aj práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote. Tieto nedostatky postupu okresného súdu viedli

v konečnom dôsledku k tomu, že do dňa rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa nebola právam sťažovateľa poskytnutá ochrana právoplatným meritórnym

rozhodnutím nastoľujúcim stav právnej istoty.

29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Príkaz konať bez zbytočných prieťahov a primerané finančné zadosťučinenie

30. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

31. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou vo veci konal.

32. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného v a v dohovoru, ako aj skutočnosť, že napadnuté

konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, bolo potrebné

prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

36. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

37. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ktoré odôvodňuje skutočnosťou, že trestným konaním, ktoré sa skončilo

oslobodzujúcom rozsudkom, sa nielenže zhoršilo jeho postavenie medzi blízkymi

a známymi osobami, ale nemohol si ani nájsť prácu, nevedel si zabezpečiť základný príjem,

čím bolo jeho sociálne postavenie nízke. Napriek uvedenému je napadnuté konanie,

v ktorom sťažovateľ „bojuje“ o aspoň nejakú kompenzáciu z takéhoto trestného konania,

prichádza do styku s ďalším porušovaním jeho základných práv v podobe zbytočných

prieťahov.

38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

39. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom

konaní, berúc do úvahy predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, ktoré nie je

dosiaľ právoplatne skončené, a s ohľadom na predmet napadnutého konania považoval

ústavný súd priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku

nálezu).

40. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia ústavný

súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

VI.

Trovy konania

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom,

ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Priznal náhradu za tri právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania, podanie

ústavnej sťažnosti a vyjadrenie na výzvu ústavného súdu, a vychádzal pri tom z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá

bola 1 062 €, keďže išlo o tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden

úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j.

za tri úkony sumu 675,43 € vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty, ktorej platiteľom

je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal

sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania celkovo v sume 675,43 € (bod 4 výroku

nálezu).

44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

45. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu