Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 302/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Petra

Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , právne zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou,

advokátkou, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 zo 4. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľ“), právne zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Bajzova 2,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 P

26/2019 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že 7. februára 2019 podal na okresnom

súde návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný

súd sťažovateľa 12. apríla 2019 vyzval na úhradu súdneho poplatku, následne uznesením

z 15. mája 2019 ustanovil kolízneho opatrovníka maloletým deťom sťažovateľa. Okresný

súd dosiaľ vo veci ani raz nepojednával a nevykonal žiadne ďalšie úkony smerujúce

k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

3. Sťažovateľ je názoru, že vec prejednávanú okresným súdom nemožno považovať

za fakticky alebo právne zložitú. V otázke rozvodu je názor oboch manželov rovnaký

a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je štandardnou

agendou bežne prejednávanou súdmi prvej inštancie. Účastníci konania svojím správaním

nevytvorili prekážku brániacu súdu vo veci riadne konať.

4. Ďalej konštatoval, že aj keď je v napadnutom konaní nariadený termín

pojednávania na 30. júl 2020, prieťahy v konaní už nastali a trvali počas obdobia vyše

jedného roka a štyroch mesiacov. Sťažovateľ má novú partnerku, rád by si s ňou založil

rodinu. Toho času závisí styk sťažovateľa s jeho maloletými deťmi len na vôli manželky.

5. Z uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako

aj náhradu trov konania.

6. Vec napadla ústavnému súdu 10. júla 2020 a v zmysle Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení

dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 bola náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.

V zmysle čl. II bodu 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020

na konanie vo veci bol príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský

(predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka. Dodatkom č. 2 (z 1. októbra 2020,

ktorý nadobudol účinnosť 5. októbra 2020) k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 došlo k zmene v zložení

tretieho senátu tak, že tretí senát pracuje v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Vyjadrenia účastníkov

7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 3. septembra

2020 doručeným ústavnému súdu 4. septembra 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda

okresného súdu, v ktorom okrem chronologického prehľadu jednotlivých úkonov okresného

súdu uviedol: „... konanie možno hodnotiť po oboch stránkach za štandardné, nevykazujúce

mimoriadne okolnosti, ktoré by mali za následok mimoriadnu skutkovú či právnu zložitosť

vymykajúcu sa bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

... prvé pojednávanie bolo určené štyri mesiace po doručení žiadaných správ,

čo vzhľadom na objektívne možnosti v danom súdnom oddelení nie je možné považovať

za prieťah. Toto pojednávanie bolo odročené vzhľadom na celospoločenskú situáciu

v súvislosti s koronavírusom COVID-19 a nový termín pojednávania bol stanovený

na čo najbližší voľný termín v letných mesiacoch, kedy bolo vo veci rozhodnuté.“

Tiež uviedol, že prekážky postupu súdu podľa a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neboli zistené,

zistené neboli ani prieťahy spôsobené sťažovateľom, „hoci súdny poplatok bol zaplatený

až na základe výzvy súdu, hoci podľa poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu“.

Predseda okresného súdu zároveň dodal, že „ústavná sťažnosť je datovaná dňom

10.7.2020, pričom predvolanie na pojednávanie na deň 30.7.2020 bolo právnej zástupkyni

sťažovateľa doručené dňa 8.7.2020, ako vyplýva zo samotného spisu a chronológie vo veci

vykonaných úkonov. Z tohto pohľadu sa podanie ústavnej sťažnosti javí ako neadekvátne

a účelové. Poukazujem tiež na fakt, že na uvedenom pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté

a vec je právoplatne ukončená, keďže rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2020.“.

8. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle .

9. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie predsedu okresného súdu

sťažovateľovi s tým, že sťažovateľ má možnosť zaujať k nemu stanovisko v lehote 10 dní od

doručenia. Zároveň ústavný súd sťažovateľa požiadal o oznámenie, či súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania, a informoval ho, že ak v stanovenej lehote stanovisko ku konaniu

ústneho pojednávania nebude ústavnému súdu doručené, ústavný súd bude zastávať názor,

že sťažovateľ súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

10. Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v stanovisku doručenom

ústavnému súdu 2. októbra 2020 oznámil súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

K vecnej stránke vyjadrenia okresného súdu s poukazom na konkretizované procesné úkony

v žalovanom konaní uviedol, že okresný súd „bagatelizuje situáciu, keď uvádza, že prvý

termín pojednávania bol vytýčený s odstupom štyroch mesiacov po doručení žiadaných

správ... Je preto dôvodné podotknúť, že prvý termín pojednávania bol vytýčený po uplynutí

jedenástich mesiacov do podania návrhu, pričom pojednávanie sa malo uskutočniť takmer

štrnásť mesiacov po podaní návrhu. Takéto dlhé obdobie nemožno podľa názoru

sťažovateľa označiť za bezprieťahové a plynulé.“. Sťažovateľ taktiež nesúhlasí s názorom

okresného súdu o bezdôvodnosti podania ústavnej sťažnosti v čase, keď je nariadený termín

pojednávania, pretože sa tým „nezmaže čas, kedy sťažovateľ mesiace čakal, aby mohol

začať nový život a usporiadať si svoje osobné vzťahy“. Sťažovateľ zotrváva na svojom

sťažnostnom návrhu, avšak vzhľadom na to, že „súd vydal meritórne rozhodnutie, netrvá

na výroku, ktorým by ÚS SR prikázal Okresnému súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov“.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s vyjadrením predsedu okresného súdu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

22. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý určuje, že súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

23. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľ je navrhovateľom

v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a tak ústavný

súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva. Dĺžku konania preto neovplyvnila skutková či právna náročnosť prerokovávanej

veci.

24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia predsedu okresného

súdu, ním predloženého chronologického prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu

a z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že napadnuté

konanie začalo 11. februára 2019. Keďže s podaným návrhom nebol zaplatený súdny

poplatok, 12. apríla 2019 bol sťažovateľ vyzvaný na jeho zaplatenie. Súdny poplatok bol

zaplatený 24. apríla 2019. Maloletým deťom bol 15. mája 2019 ustanovený v konaní

kolízny opatrovník – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, účastníkom konania

boli zaslané procesné poučenia, ustanovený kolízny opatrovník bol vyzvaný na prešetrenie

pomerov v rodine a od zamestnávateľov účastníkov boli žiadané správy o ich zárobkových

pomeroch. Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu správu 10. júla 2019. Okresnému

súdu bolo 16. júla 2019 doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu, ktoré bolo okresným

súdom následne 14. augusta 2019 zaslané sťažovateľovi s tým, že má možnosť sa k nemu

vyjadriť v lehote 10 dní. Správa zamestnávateľa sťažovateľa o jeho zárobkových pomeroch

bola okresnému súdu doručená 12. augusta 2019, správa zamestnávateľa odporkyne bola

okresnému súdu doručená 16. augusta 2019. Zákonná sudkyňa 22. januára 2020 nariadila

termín pojednávania na 6. apríl 2020. K termínu pojednávania boli opakovane žiadané opisy

mzdových listov od zamestnávateľov účastníkov konania za posledných 12 mesiacov.

Zákonná sudkyňa dala 25. marca 2020 pokyn na zrušenie nariadeného pojednávania

z dôvodu celospoločenskej mimoriadnej situácie a v súlade s opatrením predsedu Krajského

súdu v Košiciach, ktorým bol upravený postup pri protiepidemických opatreniach

v súvislosti s ochorením COVID-19. Sťažovateľ 18. mája 2020 urgoval nariadenie termínu

pojednávania. Zákonná sudkyňa 3. júna 2020 nariadila termín pojednávania na 30. júl 2020,

vo veci boli opätovne žiadané správy od zamestnávateľov účastníkov. Predvolanie na

pojednávanie bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené 8. júla 2020. Na pojednávaní

konanom 30. júla 2020 bol vo veci samej vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol

právoplatnosť 28. augusta 2020.

26. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil,

že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

().

27. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie od doručenia návrhu okresnému

súdu na začatie konania do rozhodnutia vo veci samej trvalo rok a pol. Aj keď postup

okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov (v napadnutom konaní sa

nečinnosťou súdu vyznačovalo obdobie od 16. augusta 2019, keď mal súd k dispozícii

všetky požadované správy od kolízneho opatrovníka a zamestnávateľov účastníkov,

do 6. apríla 2020, na ktorý termín bolo nariadené pojednávanie vo veci, resp. do 25. marca

2020, keď bolo pojednávanie nariadené na 6. apríl 2020 zrušené), ústavný súd nepovažuje

dĺžku napadnutého konania do času podania ústavnej sťažnosti za neprimeranú,

resp. dosahujúcu potrebnú ústavnoprávnu intenzitu, a to vzhľadom na všetky okolnosti veci,

postup okresného súdu, ktorý správne sťažovateľa primárne vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku, následne maloletým deťom ustanovil kolízneho opatrovníka a vyžiadal si správy

potrebné pre rozhodnutie vo veci, doručil vyjadrenie odporkyne sťažovateľovi. Tiež je

potrebné uviesť, že k zrušeniu pojednávania nariadeného na 6. apríl 2020 a možnosti

pristúpiť k nariadeniu ďalšieho pojednávania až s časovým odstupom došlo v dôsledku

objektívnej skutočnosti – situácie v súvislosti so šírením vírusového ochorenia COVID-19

a s ňou spojenými opatreniami.

28. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti napadnutého konania nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký

stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyhovel.

30. Keďže sťažnosti nebolo vyhovené ako celku a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jeho

práv alebo slobôd ( a 3 ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už

nerozhodoval.

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu