Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 300/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , právne zastúpenej obchodnou

spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., Mostová 2, Bratislava-Staré

Mesto, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Erben a JUDr. Juraj Erben,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e jej Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť

centov) na účet jej právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti Erben & Erben, advokátska

kancelária, s. r. o., Mostová 2, Bratislava-Staré Mesto, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 zo 4. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľka“), právne zastúpenej Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o.,

Mostová 2, Bratislava-Staré Mesto, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol

Erben a JUDr. Juraj Erben, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa žalobca –

domáhal proti sťažovateľke ako žalovanej zaplatenia sumy 38 857,17 eur

s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom z 15. februára 2017 žalobu zamietol

a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku

podal žalobca odvolanie, pričom odvolacie konanie je vedené na krajskom súde pod sp. zn.

. Sťažovateľka sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním

z 11. júna 2017. Podaním z 20. novembra 2018 vec urgovala a žiadala o poskytnutie

informácie o stave konania, priebežne stav konania zisťovala aj telefonicky prostredníctvom

informačného centra. Vo vzťahu k jej žiadosti z 20. novembra 2018 predsedníčka senátu

krajského súdu sťažovateľku informovala, že prejednanie veci reálne prichádza do úvahy

v priebehu prvého polroka 2020. Sťažovateľka podaním z 3. septembra 2019 opätovne

urgovala, aby krajský súd odstránil prieťahy v konaní a rozhodol vo veci, pričom

11. októbra 2019 podala tiež sťažnosť predsedovi krajského súdu na prieťahy v napadnutom

konaní. Predsedníčka senátu krajského súdu ju podaním zo 14. októbra 2019 informovala,

že prejednanie veci stále prichádza do úvahy až v priebehu prvého polroka 2020. Predseda

krajského súdu v odpovedi zo 17. októbra 2019 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako

dôvodnú a prisľúbil, že napadnuté konanie bude sledovať z hľadiska bezprieťahovosti

a plynulosti až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvého stupňa. Sťažovateľka následne

11. mája 2020 podala opakovanú sťažnosť predsedovi krajského súdu, vo vzťahu ku ktorej

predseda krajského súdu uviedol, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože v predchádzajúcom

vyrozumení bol uvedený predpoklad rozhodnutia veci v prvom polroku 2020. Od vyjadrenia

sťažovateľky k odvolaniu žalobcu do doručenia odpovede predsedu súdu na jej opakovanú

sťažnosť z dôvodu prieťahov v konaní uplynulo takmer 36 mesiacov. K náprave stavu

nedošlo ani napriek tomu, že sťažovateľka bola aktívna, vec priebežne urgovala a domáhala

sa nápravy všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Účastníčkou konania sa

sťažovateľka nestala z vlastnej iniciatívy, a aj preto je pre ňu mimoriadne dôležité, aby bolo

vo veci právoplatne rozhodnuté a konanie bolo skončené.

3. Z uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu konať

bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 €, ako aj náhradu trov konania.

4. Vec napadla ústavnému súdu 7. júla 2020 a v zmysle Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení

dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 bola náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.

V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020

na konanie vo veci bol príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský

(predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka. Dodatkom č. 2 (z 1. októbra 2020,

ktorý nadobudol účinnosť 5. októbra 2020) k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 došlo k zmene v zložení

tretieho senátu tak, že tretí senát pracuje v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Vyjadrenia účastníkov

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 18. septembra

2020 doručeným ústavnému súdu 21. septembra 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda

krajského súdu, v ktorom uviedol:

„Prípisom zo dňa 31.08.2020 som požiadal JUDr. Darinu Kuchtovú, predsedníčku

senátu 14Co, o vyjadrenie k predmetnej sťažnosti. Vyjadrenie JUDr. Kuchtovej mi bolo

predložené dňa 08.09.2020.

JUDr. Kuchtová uviedla, že právna vec sp. zn. bola Krajskému súdu

v Bratislave predložená na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 10.08.2017 a v rámci

senátu 14Co bola pridelená Mgr. Barbore Bartekovej ako referujúcej sudkyni.

JUDr. Kuchtová zdôraznila, že hoci sťažovateľka, v postavení žalovanej, podala

prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07.07.2020 ústavnú sťažnosť pre porušenie jej

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, je vyjadrenie predsedníčky senátu limitované dňom predloženia

veci odvolaciemu súdu, t. j. dňom 10.08.2017 stým, že za konanie od 01.10.2012

do 10.08.2017 zodpovedá súd prvej inštancie, teda Okresný súd Bratislava III.

K tvrdeniu sťažovateľky, že dňa 14.10.2029 (správne 2019 - poznámka odvolacieho

súdu) bola sťažovateľke doručená odpoveď JUDr. Kuchtovej s tým, že prejednanie veci

sp. zn. reálne prichádza do úvahy až v priebehu prvého polroka 2020,

považuje predsedníčka senátu poskytnutú informáciu za primeranú, nakoľko v danom čase

vychádzala zo stavu súdneho oddelenia 14Co a najmä z počtu nevybavených vecí

referujúcej sudkyne Mgr. Barbory Bartekovej. Predpokladaný termín bol reálny

za normálneho/bežného chodu senátu 14Co. Mgr. Barteková však napokon v mesiaci máj

čerpala jeden mesiac dovolenku a v súčasnosti je už viac ako 3 mesiace dlhodobo

práceneschopná. Súčasný stav vecí u menovanej sudkyne ku dňu 31.08.2020 predstavuje

221 nevybavených vecí, ktoré zahŕňajú nevybavené veci z rokov 2014 až 2016, ktoré

predmetnú vec predchádzajú. Vzhľadom k uvedenému existoval reálny predpoklad, že

i napriek čerpaniu riadnej dovolenky, bude predmetná vec prejednaná na odvolacom súde

najneskôr k júnu 2020.

JUDr. Kuchtová súčasne predložila vyjadrenie k jednotlivým bodom položeným

zo strany Ústavného súdu SR:

a - Skutková právna zložitosť sporu: žalobca -

, sa v konaní voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 39.461,57,-eur. Súd prvej

inštancie vec posúdil v súlade s ustanovením Občiansky

zákonník v platnom znení, keď žalobca mal pre žalovanú v 1. rade realizovať stavebné

práce pričom v tomto konaní si uplatňuje sumu, ktorú síce žalobca vyfakturoval, avšak

žalovaná časť tejto sumy neuhradila. Podľa názoru JUDr. Kuchtovej sa jedná o primerane

skutkovú a právnu zložitosť sporu.

b - Procesné úkony vo veci na Krajskom súde v Bratislave: predmetná vec bola

Krajskému súdu v Bratislave predložená dňa 10.08.2017. Od tohto obdobia odvolací súd

doručil právnemu zástupcovi žalovanej odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa

18.01.2019, zároveň predsedníčka senátu opätovne zaslala právnemu zástupcovi žalovanej

list zo dňa 09.10.2019, ktorým odpovedala na žiadosť žalovanej o odstránenie prieťahov

v odvolacom konaní. Odvolací súd prostredníctvom referujúcej sudkyne Mgr. Bartekovej

nevykonal v predmetnej veci žiaden úkon vo veci.

c, d - V konaní neboli doposiaľ zistené žiadne prekážky postupu súdu podľa

ustanovenia a nasl. v platnom

znení a v odvolacom konaní nedošlo k prieťahom, ktoré by spôsobili sťažovatelia.

e, f, g - Prieťahy, ktoré sú spôsobené odvolacím súdom, sú spôsobené vysokým

počtom nevybavených vecí v senáte 14Co. Ku dňu 31.08.2020 je počet nevybavených vecí

v tomto senáte 533 vecí, u referujúcej sudkyne 221 vecí, z toho minimálne 3/4 sú veci

reštančné, t. j. staršie viac ako jeden rok.

I keď Ústavný súd SR konštatoval, že je potrebné poukázať na iné okolnosti, ktoré

majú vplyv na prieťahy v konaní, okrem otázok zaťaženosti sudcu a organizácie práce, má

JUDr. Kuchtová za to, že práve tieto okolnosti, a to zaťaženosť senátu 14Co a organizácia

práce vedenia Krajského súdu v Bratislave, okrem aj iných okolností, boli tiež dôvodom

prieťahov v tomto konaní. I keď organizačné, personálne, či technické problémy súdu

nemôžu byť na úkor práv strán sporu, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom

konaní, a teda je v prvom rade vecou štátu zabezpečiť organizačné, personálne

ale aj technické zabezpečenie všeobecných súdov, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní.

Zákonný sudca zodpovedá za subjektívne prieťahy v konaní, avšak v prípade veľkého počtu

nevybavených vecí nie je schopný prejednať a rozhodnúť včas a v zákonom stanovených

lehotách. JUDr. Kuchová zdôraznila, že pri prijímaní Rozvrhu práce Krajského súdu

v Bratislave senát l4Co každoročne písomne upozorňuje vedenie krajského súdu,

že pridelený počet konaní do senátu 14Co nie schopný tento senát vybaviť bez prieťahov.

JUDr. Kuchtová upriamila pozornosť na skutočnosť, že v minulosti boli v rámci

personálnych opatrení vytvorené viaceré nové senáty na civilnom kolégiu, napr. senát

JUDr. Hajdinovej, prípadne senát JUDr. Dubáňa, čím došlo i k prerozdeleniu

nevybavených vecí, pričom jediný neriešený senát bol senát 14Co.

S uvedeným vyjadrením predsedníčky senátu sa v celom rozsahu stotožňujem.“

6. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len ,“).

7. Ústavný súd zaslal sťažovateľke vyjadrenie predsedu krajského súdu s tým,

že sťažovateľka má možnosť zaujať k nemu stanovisko v lehote 10 dní od doručenia.

Zároveň ústavný súd sťažovateľku požiadal o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania a informoval ju, že ak v stanovenej lehote stanovisko ku konaniu ústneho

pojednávania nebude ústavnému súdu doručené, ústavný súd bude zastávať názor,

že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

8. Sťažovateľka v stanovenej lehote nezaujala stanovisko k vyjadreniu predsedu

krajského súdu, a to ani k otázke konania ústneho pojednávania. Ústavný súd teda vychádza

z toho, že sťažovateľka s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde súhlasí.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s vyjadrením predsedu krajského súdu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom krajského súdu

v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ,

ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je zaplatenie

peňažnej čiastky, pričom existenciu dlhu sťažovateľky žalobca odôvodňuje tým,

že pre sťažovateľku vykonal stavebné práce, ktoré aj vyfakturoval, sťažovateľka ich

ale neuhradila. Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva. Dĺžku konania preto neovplyvnila skutková či právna

náročnosť prerokovávanej veci.

22. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

23. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia predsedu krajského

súdu, obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. a zberného spisu

krajského súdu sp. zn. zistil, že na základe žaloby žalobcu –

, sa na okresnom súde vedie konanie proti sťažovateľke

o zaplatenie sumy 39 461,57 eur. Okresný súd rozsudkom č. k. -189

z 15. februára 2017 žalobu zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 %. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu

doručené 9. mája 2017. Vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu žalobcu bolo okresnému súdu

doručené 12. júna 2017. Okresný súd predložil vec na rozhodnutie o odvolaní žalobcu

krajskému súdu 10. augusta 2017. Podaním z 20. novembra 2018 sťažovateľka žiadala

krajský súd o poskytnutie informácie o stave napadnutého konania. Predsedníčka senátu

krajského súdu 14 Co prípisom z 18. januára 2019 sťažovateľku informovala, že senát

14 Co vybavuje veci, ktoré napadli v rokoch 2014 až 2016. Sťažovateľkinej veci

predchádza 74 vecí napadnutých skôr v oddelení referujúcej sudkyne, pri zohľadnení

skutočnosti, že krajský súd vybavuje veci aj mimo poradia, ktoré si vyžadujú osobitnú

rýchlosť konania, a veci, v ktorých má súd zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie,

prejednanie sťažovateľkinej veci prichádza do úvahy v priebehu 1. polroka 2020.

Sťažovateľka v podaní z 2. septembra 2019 adresovanom krajskému súdu uviedla, že lehotu

uvedenú krajským súdom považuje za dlhú. Predsedníčka senátu krajského súdu 14 Co

listom z 9. októbra 2019 sťažovateľke opätovne oznámila, že rozhodnutie vo veci

sťažovateľky stále prichádza do úvahy v 1. polroku 2020. Sťažovateľka 11. októbra 2019

podala sťažnosť predsedovi krajského súdu na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredseda

krajského súdu v odpovedi zo 17. októbra 2019 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako

dôvodnú a prisľúbil, že napadnuté konanie bude sledovať z hľadiska bezprieťahovosti

a plynulosti až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvej inštancie. Podpredseda krajského

súdu zároveň listom zo 17. októbra 2019 upozornil predsedníčku senátu krajského súdu

14 Co na nečinnosť súdu. Uviedol, že sťažnosť sťažovateľky na nečinnosť súdu vyhodnotil

ako dôvodnú a vec zaraďuje do režimu sledovania súdnych konaní predsedom krajského

súdu.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda postup

krajského súdu, pre posúdenie dôvodnosti jej sťažnosti je rozhodujúce obdobie počínajúce

10. augustom 2017, keď bola vec predložená okresným súdom krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Zo zistení ústavného súdu popísaných

v predchádzajúcom odseku vyplýva, že od predloženia veci krajskému súdu krajský súd

nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu v napadnutom konaní, o odvolaní

žalobcu do podania ústavnej sťažnosti nerozhodol (vec nie je právoplatne skončená ani

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky, pozn.). Napadnuté konanie

tak do času podania ústavnej sťažnosti (7. júl 2020) trvalo takmer tri roky (35 mesiacov),

pričom počas tohto obdobia krajský súd iba odpovedal na urgencie sťažovateľky.

25. Pokiaľ ide o obranu predsedu krajského súdu a predsedníčky senátu krajského

súdu 14 Co spočívajúcu predovšetkým v argumentácii o preťaženosti senátu 14 Co,

o organizácii práce krajského súdu, ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom krajského súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 €, čo odôvodnila tým, že účastníčkou súdneho konania sa

nestala z vlastnej iniciatívy, v konaní má postavenie žalovanej, aj s prihliadnutím na túto

skutočnosť je pre ňu mimoriadne dôležité, aby bolo vo veci právoplatne rozhodnuté

a konanie mohlo byť skončené. Odvolacie konanie trvá neprimerane dlho, z čoho pramení

sťažovateľkina právna neistota.

34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom

a predovšetkým na jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní 35 mesiacov, berúc do úvahy

predmet konania na krajskom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre sťažovateľku za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

37. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy

sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľky je

platiteľom tejto dane.

41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu