Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 300/2020
PDF · 259.04 KB
No categories available
III. ÚS 300/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , právne zastúpenej obchodnou
spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., Mostová 2, Bratislava-Staré
Mesto, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Erben a JUDr. Juraj Erben,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 164/2017 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 164/2017 p o r u š e n é b o l i .
2. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 164/2017
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e jej Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť
centov) na účet jej právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti Erben & Erben, advokátska
kancelária, s. r. o., Mostová 2, Bratislava-Staré Mesto, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 300/2020-12 zo 4. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len
„sťažovateľka“), právne zastúpenej Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o.,
Mostová 2, Bratislava-Staré Mesto, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol
Erben a JUDr. Juraj Erben, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 164/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 191/2012 sa žalobca –
domáhal proti sťažovateľke ako žalovanej zaplatenia sumy 38 857,17 eur
s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom z 15. februára 2017 žalobu zamietol
a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku
podal žalobca odvolanie, pričom odvolacie konanie je vedené na krajskom súde pod sp. zn.
14 Co 164/2017. Sťažovateľka sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním
z 11. júna 2017. Podaním z 20. novembra 2018 vec urgovala a žiadala o poskytnutie
informácie o stave konania, priebežne stav konania zisťovala aj telefonicky prostredníctvom
informačného centra. Vo vzťahu k jej žiadosti z 20. novembra 2018 predsedníčka senátu
krajského súdu sťažovateľku informovala, že prejednanie veci reálne prichádza do úvahy
v priebehu prvého polroka 2020. Sťažovateľka podaním z 3. septembra 2019 opätovne
urgovala, aby krajský súd odstránil prieťahy v konaní a rozhodol vo veci, pričom
11. októbra 2019 podala tiež sťažnosť predsedovi krajského súdu na prieťahy v napadnutom
konaní. Predsedníčka senátu krajského súdu ju podaním zo 14. októbra 2019 informovala,
že prejednanie veci stále prichádza do úvahy až v priebehu prvého polroka 2020. Predseda
krajského súdu v odpovedi zo 17. októbra 2019 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako
dôvodnú a prisľúbil, že napadnuté konanie bude sledovať z hľadiska bezprieťahovosti
a plynulosti až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvého stupňa. Sťažovateľka následne
11. mája 2020 podala opakovanú sťažnosť predsedovi krajského súdu, vo vzťahu ku ktorej
predseda krajského súdu uviedol, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože v predchádzajúcom
vyrozumení bol uvedený predpoklad rozhodnutia veci v prvom polroku 2020. Od vyjadrenia
sťažovateľky k odvolaniu žalobcu do doručenia odpovede predsedu súdu na jej opakovanú
sťažnosť z dôvodu prieťahov v konaní uplynulo takmer 36 mesiacov. K náprave stavu
nedošlo ani napriek tomu, že sťažovateľka bola aktívna, vec priebežne urgovala a domáhala
sa nápravy všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Účastníčkou konania sa
sťažovateľka nestala z vlastnej iniciatívy, a aj preto je pre ňu mimoriadne dôležité, aby bolo
vo veci právoplatne rozhodnuté a konanie bolo skončené.
3. Z uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu konať
bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume
3 000 €, ako aj náhradu trov konania.
4. Vec napadla ústavnému súdu 7. júla 2020 a v zmysle Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení
dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 bola náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.
V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020
na konanie vo veci bol príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský
(predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka. Dodatkom č. 2 (z 1. októbra 2020,
ktorý nadobudol účinnosť 5. októbra 2020) k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 došlo k zmene v zložení
tretieho senátu tak, že tretí senát pracuje v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)
a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
II.
Vyjadrenia účastníkov
5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprV 545/2020 z 18. septembra
2020 doručeným ústavnému súdu 21. septembra 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda
krajského súdu, v ktorom uviedol:
„Prípisom zo dňa 31.08.2020 som požiadal JUDr. Darinu Kuchtovú, predsedníčku
senátu 14Co, o vyjadrenie k predmetnej sťažnosti. Vyjadrenie JUDr. Kuchtovej mi bolo
predložené dňa 08.09.2020.
JUDr. Kuchtová uviedla, že právna vec sp. zn. 14Co/l64/2017 bola Krajskému súdu
v Bratislave predložená na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 10.08.2017 a v rámci
senátu 14Co bola pridelená Mgr. Barbore Bartekovej ako referujúcej sudkyni.
JUDr. Kuchtová zdôraznila, že hoci sťažovateľka, v postavení žalovanej, podala
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 07.07.2020 ústavnú sťažnosť pre porušenie jej
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, je vyjadrenie predsedníčky senátu limitované dňom predloženia
veci odvolaciemu súdu, t. j. dňom 10.08.2017 stým, že za konanie od 01.10.2012
do 10.08.2017 zodpovedá súd prvej inštancie, teda Okresný súd Bratislava III.
K tvrdeniu sťažovateľky, že dňa 14.10.2029 (správne 2019 - poznámka odvolacieho
súdu) bola sťažovateľke doručená odpoveď JUDr. Kuchtovej s tým, že prejednanie veci
sp. zn. 14Co/164/2017 reálne prichádza do úvahy až v priebehu prvého polroka 2020,
považuje predsedníčka senátu poskytnutú informáciu za primeranú, nakoľko v danom čase
vychádzala zo stavu súdneho oddelenia 14Co a najmä z počtu nevybavených vecí
referujúcej sudkyne Mgr. Barbory Bartekovej. Predpokladaný termín bol reálny
za normálneho/bežného chodu senátu 14Co. Mgr. Barteková však napokon v mesiaci máj
čerpala jeden mesiac dovolenku a v súčasnosti je už viac ako 3 mesiace dlhodobo
práceneschopná. Súčasný stav vecí u menovanej sudkyne ku dňu 31.08.2020 predstavuje
221 nevybavených vecí, ktoré zahŕňajú nevybavené veci z rokov 2014 až 2016, ktoré
predmetnú vec predchádzajú. Vzhľadom k uvedenému existoval reálny predpoklad, že
i napriek čerpaniu riadnej dovolenky, bude predmetná vec prejednaná na odvolacom súde
najneskôr k júnu 2020.
JUDr. Kuchtová súčasne predložila vyjadrenie k jednotlivým bodom položeným
zo strany Ústavného súdu SR:
a - Skutková právna zložitosť sporu: žalobca -
, sa v konaní voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 39.461,57,-eur. Súd prvej
inštancie vec posúdil v súlade s ustanovením §651 zákona č. 99/1965 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení, keď žalobca mal pre žalovanú v 1. rade realizovať stavebné
práce pričom v tomto konaní si uplatňuje sumu, ktorú síce žalobca vyfakturoval, avšak
žalovaná časť tejto sumy neuhradila. Podľa názoru JUDr. Kuchtovej sa jedná o primerane
skutkovú a právnu zložitosť sporu.
b - Procesné úkony vo veci na Krajskom súde v Bratislave: predmetná vec bola
Krajskému súdu v Bratislave predložená dňa 10.08.2017. Od tohto obdobia odvolací súd
doručil právnemu zástupcovi žalovanej odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa
18.01.2019, zároveň predsedníčka senátu opätovne zaslala právnemu zástupcovi žalovanej
list zo dňa 09.10.2019, ktorým odpovedala na žiadosť žalovanej o odstránenie prieťahov
v odvolacom konaní. Odvolací súd prostredníctvom referujúcej sudkyne Mgr. Bartekovej
nevykonal v predmetnej veci žiaden úkon vo veci.
c, d - V konaní neboli doposiaľ zistené žiadne prekážky postupu súdu podľa
ustanovenia § 161 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom
znení a v odvolacom konaní nedošlo k prieťahom, ktoré by spôsobili sťažovatelia.
e, f, g - Prieťahy, ktoré sú spôsobené odvolacím súdom, sú spôsobené vysokým
počtom nevybavených vecí v senáte 14Co. Ku dňu 31.08.2020 je počet nevybavených vecí
v tomto senáte 533 vecí, u referujúcej sudkyne 221 vecí, z toho minimálne 3/4 sú veci
reštančné, t. j. staršie viac ako jeden rok.
I keď Ústavný súd SR konštatoval, že je potrebné poukázať na iné okolnosti, ktoré
majú vplyv na prieťahy v konaní, okrem otázok zaťaženosti sudcu a organizácie práce, má
JUDr. Kuchtová za to, že práve tieto okolnosti, a to zaťaženosť senátu 14Co a organizácia
práce vedenia Krajského súdu v Bratislave, okrem aj iných okolností, boli tiež dôvodom
prieťahov v tomto konaní. I keď organizačné, personálne, či technické problémy súdu
nemôžu byť na úkor práv strán sporu, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom
konaní, a teda je v prvom rade vecou štátu zabezpečiť organizačné, personálne
ale aj technické zabezpečenie všeobecných súdov, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní.
Zákonný sudca zodpovedá za subjektívne prieťahy v konaní, avšak v prípade veľkého počtu
nevybavených vecí nie je schopný prejednať a rozhodnúť včas a v zákonom stanovených
lehotách. JUDr. Kuchová zdôraznila, že pri prijímaní Rozvrhu práce Krajského súdu
v Bratislave senát l4Co každoročne písomne upozorňuje vedenie krajského súdu,
že pridelený počet konaní do senátu 14Co nie schopný tento senát vybaviť bez prieťahov.
JUDr. Kuchtová upriamila pozornosť na skutočnosť, že v minulosti boli v rámci
personálnych opatrení vytvorené viaceré nové senáty na civilnom kolégiu, napr. senát
JUDr. Hajdinovej, prípadne senát JUDr. Dubáňa, čím došlo i k prerozdeleniu
nevybavených vecí, pričom jediný neriešený senát bol senát 14Co.
S uvedeným vyjadrením predsedníčky senátu sa v celom rozsahu stotožňujem.“
6. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“).
7. Ústavný súd zaslal sťažovateľke vyjadrenie predsedu krajského súdu s tým,
že sťažovateľka má možnosť zaujať k nemu stanovisko v lehote 10 dní od doručenia.
Zároveň ústavný súd sťažovateľku požiadal o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania a informoval ju, že ak v stanovenej lehote stanovisko ku konaniu ústneho
pojednávania nebude ústavnému súdu doručené, ústavný súd bude zastávať názor,
že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
8. Sťažovateľka v stanovenej lehote nezaujala stanovisko k vyjadreniu predsedu
krajského súdu, a to ani k otázke konania ústneho pojednávania. Ústavný súd teda vychádza
z toho, že sťažovateľka s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde súhlasí.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s vyjadrením predsedu krajského súdu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom
k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom krajského súdu
v napadnutom konaní.
16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľky.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 Civilného sporového poriadku,
ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je zaplatenie
peňažnej čiastky, pričom existenciu dlhu sťažovateľky žalobca odôvodňuje tým,
že pre sťažovateľku vykonal stavebné práce, ktoré aj vyfakturoval, sťažovateľka ich
ale neuhradila. Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej
agende všeobecného súdnictva. Dĺžku konania preto neovplyvnila skutková či právna
náročnosť prerokovávanej veci.
22. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
23. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia predsedu krajského
súdu, obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 191/2012 a zberného spisu
krajského súdu sp. zn. 14 Co 164/2017 zistil, že na základe žaloby žalobcu –
, sa na okresnom súde vedie konanie proti sťažovateľke
o zaplatenie sumy 39 461,57 eur. Okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 191/2012-189
z 15. februára 2017 žalobu zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu
doručené 9. mája 2017. Vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu žalobcu bolo okresnému súdu
doručené 12. júna 2017. Okresný súd predložil vec na rozhodnutie o odvolaní žalobcu
krajskému súdu 10. augusta 2017. Podaním z 20. novembra 2018 sťažovateľka žiadala
krajský súd o poskytnutie informácie o stave napadnutého konania. Predsedníčka senátu
krajského súdu 14 Co prípisom z 18. januára 2019 sťažovateľku informovala, že senát
14 Co vybavuje veci, ktoré napadli v rokoch 2014 až 2016. Sťažovateľkinej veci
predchádza 74 vecí napadnutých skôr v oddelení referujúcej sudkyne, pri zohľadnení
skutočnosti, že krajský súd vybavuje veci aj mimo poradia, ktoré si vyžadujú osobitnú
rýchlosť konania, a veci, v ktorých má súd zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie,
prejednanie sťažovateľkinej veci prichádza do úvahy v priebehu 1. polroka 2020.
Sťažovateľka v podaní z 2. septembra 2019 adresovanom krajskému súdu uviedla, že lehotu
uvedenú krajským súdom považuje za dlhú. Predsedníčka senátu krajského súdu 14 Co
listom z 9. októbra 2019 sťažovateľke opätovne oznámila, že rozhodnutie vo veci
sťažovateľky stále prichádza do úvahy v 1. polroku 2020. Sťažovateľka 11. októbra 2019
podala sťažnosť predsedovi krajského súdu na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredseda
krajského súdu v odpovedi zo 17. októbra 2019 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky ako
dôvodnú a prisľúbil, že napadnuté konanie bude sledovať z hľadiska bezprieťahovosti
a plynulosti až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvej inštancie. Podpredseda krajského
súdu zároveň listom zo 17. októbra 2019 upozornil predsedníčku senátu krajského súdu
14 Co na nečinnosť súdu. Uviedol, že sťažnosť sťažovateľky na nečinnosť súdu vyhodnotil
ako dôvodnú a vec zaraďuje do režimu sledovania súdnych konaní predsedom krajského
súdu.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda postup
krajského súdu, pre posúdenie dôvodnosti jej sťažnosti je rozhodujúce obdobie počínajúce
10. augustom 2017, keď bola vec predložená okresným súdom krajskému súdu
na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Zo zistení ústavného súdu popísaných
v predchádzajúcom odseku vyplýva, že od predloženia veci krajskému súdu krajský súd
nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu v napadnutom konaní, o odvolaní
žalobcu do podania ústavnej sťažnosti nerozhodol (vec nie je právoplatne skončená ani
v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky, pozn.). Napadnuté konanie
tak do času podania ústavnej sťažnosti (7. júl 2020) trvalo takmer tri roky (35 mesiacov),
pričom počas tohto obdobia krajský súd iba odpovedal na urgencie sťažovateľky.
25. Pokiaľ ide o obranu predsedu krajského súdu a predsedníčky senátu krajského
súdu 14 Co spočívajúcu predovšetkým v argumentácii o preťaženosti senátu 14 Co,
o organizácii práce krajského súdu, ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,
podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom krajského súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 164/2017 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase
rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená.
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
33. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 €, čo odôvodnila tým, že účastníčkou súdneho konania sa
nestala z vlastnej iniciatívy, v konaní má postavenie žalovanej, aj s prihliadnutím na túto
skutočnosť je pre ňu mimoriadne dôležité, aby bolo vo veci právoplatne rozhodnuté
a konanie mohlo byť skončené. Odvolacie konanie trvá neprimerane dlho, z čoho pramení
sťažovateľkina právna neistota.
34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom
a predovšetkým na jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní 35 mesiacov, berúc do úvahy
predmet konania na krajskom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre sťažovateľku za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
37. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať
finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
40. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)
v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy
sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľky je
platiteľom tejto dane.
41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu