Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 381/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , zastúpeného

advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -23 z 20. augusta 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a tiež práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom

okresným súdom sa sťažovateľ v právnom postavení žalobcu domáha proti

, , (ďalej len „žalovaná“),

zaplatenia sumy 4 318,73 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (i),

určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. uzavretá medzi ním a žalovanou

je bezúročná a bez poplatkov (ii) a vyslovenia, že sťažovateľ nie je povinný uhradiť

žalovanej jednotlivé splátky (iii). Spolu s podanou žalobou sa domáhal aj nariadenia

neodkladného opatrenia. Uvádza, že napadnuté konanie, ktoré nie je právoplatne skončené

ani po troch rokoch, má pre neho „osobitný význam, keďže predmetom konania je tzv.

spotrebiteľský spor, ktorý patrí do kategórie sporov s ochranou slabšej strany“. Poukazuje

na skutočnosť, že 17. januára 2019 sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátil

aj na predsedu okresného súdu, avšak dosiaľ mu nebola doručená žiadna odpoveď. Podľa

sťažovateľa okresný súd od konca roka 2017 nenariadil ani jedno súdne pojednávanie,

nevykonal žiadne dokazovanie a ani neprijal žiadne iné vhodné opatrenia, ktorými

by odstránil vzniknuté prieťahy pre účely čo najrýchlejšieho rozhodnutia vo veci.

V kontexte už uvedeného sťažovateľ osobitne zdôrazňuje, že od začatia súdneho konania

je aktívnou stranou sporu rešpektujúcou pokyny súdu a určené lehoty na predloženie

vyjadrení.

3. Sťažovateľ argumentuje, že napadnuté konanie nie je právne ani skutkovo zložité,

pretože predmet konania, t. j. spotrebiteľské spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, a svojím správaním neprispel k jeho neprimeranej dĺžke.

Okresný súd v danom prípade podľa názoru sťažovateľa nemusí vykonávať rozsiahle

dokazovanie, nariaďovať súdne pojednávanie, ale jeho úlohou je len posúdiť, či zmluva

o splátkovom úvere č. uzavretá medzi stranami sporu spĺňa náležitosti

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. S poukazom na dosiaľ vykonané úkony sťažovateľ namieta, že okresný súd

„svojim konaním spôsobuje zbytočné, neúčelné a nehospodárne prieťahy“, a preto navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým

vysloví:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava III

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3 000,- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov

konania a náhradu trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 Eur na bankový účet

právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 316/2020

z 2. októbra 2020 súhlasil s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti

a vo vzťahu k obsahovej stránke ústavnej sťažnosti odkázal na pripojené vyjadrenie

zákonnej sudkyne.

5.1 Zákonná sudkyňa vo vyjadrení z 1. októbra 2020 uviedla, že v napadnutom

konaní okresný súd priebežne koná, a poukázala na to, že 4. augusta 2020 bol daný pokyn

vyššieho súdneho úradníka kancelárii okresného súdu na opätovné doručenie zásielky

nachádzajúcej sa v súdnom spise na č. l. 140 a vyjadrenie sťažovateľa právnemu zástupcovi

žalovanej. Súčasne poznamenala, že v období od 1. marca 2020 do 30. júna 2020 nebolo

v právnej veci sťažovateľa možné nariadiť termín pojednávania v súvislosti s pandemickou

situáciou na Slovensku, a keďže 1. októbra 2020 bol opätovne vyhlásený núdzový stav,

termín pojednávania bol nariadený až na 18. február 2021.

6. Sťažovateľ reagoval na vyjadrenie okresného súdu replikou doručenou ústavnému

súdu 15. októbra 2020, v ktorej opätovne okresnému súdu vytkol jeho nečinnosť

v namietanom konaní a zdôraznil, že pojednávania v iných právnych veciach sa napriek

pandémii COVID-19 uskutočňovali, preto tvrdenie zákonnej sudkyne o nemožnosti nariadiť

pojednávanie neobstojí. S poukazom na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“) sťažovateľ konštatoval, že sumy priznávané ústavným súdom

z titulu finančného zadosťučinenia sú podstatne nižšie v porovnaní s tým, čo sťažovateľom

priznáva Európsky súd pre ľudské práva.

6.1 Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Ústavný súd zo spisového materiálu predloženého okresným súdom zistil tieto

podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 31. mája 2017 – okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa a návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa sťažovateľ domáhal, aby okresný súd

uložil žalovanej povinnosť zdržať sa od sťažovateľa vymáhania jednotlivých splátok

až do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom, vec pridelená zákonnej

sudkyni ,

- 19. júna 2017 – uznesením sp. zn. okresný súd nariadil neodkladné

opatrenie v zmysle návrhu sťažovateľa,

- 29. júna 2017 – okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe,

- 19. júla 2017 – odvolanie žalovanej proti uzneseniu okresného súdu

z 19. júna 2017,

- 24. augusta 2017 – opravné uznesenie okresného súdu, ktorým bola opravená chyba

v záhlaví uznesenia (nesprávne uvedená spisová značka, pozn.),

- 29. októbra 2017 – výzva okresného súdu sťažovateľovi na vyjadrenie k replike

žalovanej,

- 9. novembra 2017 – duplika sťažovateľa a čiastočné späťvzatie žaloby a návrh

na pripustenie zmeny petitu,

- 1. decembra 2017 – spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti uzneseniu okresného súdu

z 19. júna 2017,

- 15. decembra 2017 – spis vrátený krajským súdom bez rozhodnutia ako predčasne

predložený a okresnému súdu daný pokyn na postup podľa § 224 Civilného sporového

poriadku [(ďalej aj „CSP“); oprava nesprávne uvedenej spisovej značky v záhlaví

opravného uznesenia z 24. augusta 2017, pozn.],

- 9. januára 2018 – opravné uznesenie okresného súdu (právoplatné

10. februára 2018),

- 21. mája 2018 – vec opätovne predložená krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní žalovanej proti uzneseniu okresného súdu z 19. júna 2017,

- 6. júna 2018 – uznesenie krajského súdu sp. zn. , ktorým zmenil

uznesenie okresného súdu z 19. júna 2017 v spojení s opravnými uzneseniami tak, že návrh

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,

- 13. júna 2018 – spis vrátený okresnému súdu,

- 7. mája 2020 – uznesenie krajského súdu doručované stranám sporu (zásielky

sa vrátili okresnému súdu ako neprevzaté v odbernej lehote, okresný súd doručoval zásielku

na nesprávnu adresu právneho zástupcu sťažovateľa, pozn.),

- 4. augusta 2020 – kancelárii okresného súdu opätovne daný pokyn vyššieho

súdneho úradníka na doručenie zásielky (uznesenia krajského súdu zo 6. júna 2018)

právnemu zástupcovi sťažovateľa a vyjadrenie sťažovateľa na doručenie žalovanej

(právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 11. augusta 2020 a žalovanej 21. augusta 2020,

pozn.),

- 1. októbra 2020 – termín pojednávania nariadený na 18. február 2021.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

11. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

14. V prvom ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v uznesení o prijatí

ústavnej sťažnosti sťažovateľa č. k. -23 z 20. augusta 2020 sa vysporiadal

aj s aplikáciou čl. 47 charty na prejednávanú vec sťažovateľa, pričom konštatoval,

že s ohľadom na sťažnostnú argumentáciu a predmet napadnutého konania, ktorým

je rozhodovanie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj o tom, že spotrebiteľský

úver je bezúročný a bez poplatkov, dochádza v predmetnej veci (aj) k aplikácii práva

Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade sa preto aplikuje čl. 47 charty

v časti práva sťažovateľa na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

15. Ústavný súd súčasne poznamenáva, že medzi obsahom základného práva podľa

(obdobne listiny) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(obdobne čl. 47 charty) niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť,

že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje judikatúru a vychádza

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno

ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

spoločne (m. m. ). Navyše, v tomto smere je potrebné dodať,

že vysvetlivky k čl. 47 charty uvádzajú, že druhý odsek čl. 47 charty zodpovedá čl. 6 ods. 1

dohovoru.

16. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa ( listiny) a tiež podľa

dohovoru (a rovnako aj čl. 47 charty), ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu je expressis verbis zakotvená ako základný princíp

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

tohto poriadku.

18.1 Povinnosť súdu konať bez prieťahov v konkrétne vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, z o predbežnom prejednaní sporu ‒

a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. Ústavný súd pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru v zmysle svojej doterajšej judikatúry

(, , ) a judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci

Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96) zohľadňuje v rámci okolností

konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného

súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci Záborský

a Šmáriková v. Slovensko, m. m. , , ). Podľa

rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj pri posúdení ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

20. Pokiaľ ide o posúdenie prvého kritéria, t. j. právnej a skutkovej zložitosti veci,

ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie vo veci nárokov

uplatniteľných zo spotrebiteľskej zmluvy. Obdobné konania pritom tvoria bežnú

a pravidelnú súčasť agendy všeobecných súdov a tak namietané konanie nemožno

považovať za skutkovo ani právne zložité. Súčasne ani konkrétne okolnosti prejednávanej

veci neodôvodňujú záver o jej právnej či faktickej zložitosti.

21. Ako druhé kritérium ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa, pričom nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť pričítané na jeho ťarchu.

22. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu ako tretie

kritérium pre posúdenie vzniku zbytočných prieťahov.

22.1 Po preskúmaní obsahu spisu predloženého okresným súdom v tejto veci

ústavný súd konštatuje, že v počiatočnej fáze namietaného konania bol postup okresného

súdu pomerne plynulý, keďže v zákonom stanovenej lehote okresný súd rozhodol o návrhu

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie z 19. júna 2017) a nadväzne

na to realizoval úkony spojené so vzájomným doručovaním vyjadrení strán sporu v zmysle

. Následne však okresný súd v období od 13. júna 2018

(od vrátenia veci krajským súdom po vydaní rozhodnutia zo 6. júna 2018)

až do 1. októbra 2020 (nariadenia pojednávania vo veci na 18. február 2021) ostal v konaní

bezdôvodne nečinný a nevykonal žiaden relevantný úkon na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľa. Ústavný súd tak v postupe okresného súdu zaznamenal absolútnu nečinnosť

v trvaní takmer 28 mesiacov, preto nemôže prisvedčiť tvrdeniu zákonnej sudkyne,

že okresný súd postupuje v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

22.2 Pokiaľ zákonná sudkyňa poukazuje na úkony okresného súdu

zo 4. augusta 2020 spojené s doručovaním, ktoré majú preukazovať plynulý postup

okresného súdu v právnej veci sťažovateľa, je potrebné podotknúť, že ide len o jednoduché

administratívne úkony, pričom pozornosti ústavného súdu neuniklo, že okresný súd

až 7. mája 2020 (teda po uplynutí takmer dvoch rokov) pristúpil k doručeniu uznesenia

krajského súdu zo 6. júna 2018 stranám sporu, a to napriek tomu, že spis mal, ako už bolo

uvedené, k dispozícii 13. júna 2018. Navyše, z obsahu vyžiadaného spisu ústavný súd zistil,

že okresný súd doručoval predmetnú písomnosť na nesprávnu (neaktuálnu) adresu právneho

zástupcu sťažovateľa, preto bol 4. augusta 2020 opätovne daný pokyn kancelárii okresného

súdu na doručenie predmetnej zásielky. Uvedené vypovedá aj o nesústrednej činnosti

okresného súdu a nie o jeho postupe bez prieťahov.

23. Napriek tomu, že doterajšia celková dĺžka napadnutého konania ku dňu

rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa predstavuje len približne tri

a pol roka, nie je možné akceptovať, aby bol konajúci súd podstatnú časť namietaného

konania (v danom prípade takmer dva a pol roka) bez objektívneho dôvodu absolútne

nečinný. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa , podľa listiny a tiež jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 47 charty (bod 1 výrokovej časti nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. V nadväznosti na zistenie porušenia označených práv sťažovateľa ústavný súd

prikázal okresnému súdu podľa konať bez zbytočných prieťahov

a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu

vo svojej veci nachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

28. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 €, čo odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania, v dôsledku

ktorej sa ocitol v stave právnej neistoty.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

30. Ústavný súd v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na okolnosti prípadu. S prihliadnutím najmä na doterajšiu celkovú dĺžku

napadnutého konania a jeho predmet ústavný súd považoval za spravodlivé a primerané

priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 € podľa citovaného čl. 127 ods.

3 (bod 3 výroku nálezu) a nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

žiadal priznať finančné zadosťučinenie nad túto sumu (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

32. Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná

tarifa) v konaní pred ústavnym súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového

́

základu.

33. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom za päť úkonov právnej služby.

34. Ústavný súd, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, priznal

sťažovateľovi v súlade s § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

náhradu trov právneho zastúpenia celkom za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2020 (1. prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, 2. podanie ústavnej sťažnosti) á 177 €

a režijný paušál 2 x 10,62 €, ktorú zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),

t. j. o sumu 75,05 €, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Celkom teda ústavný súd priznal sťažovateľovi odmenu v sume 450,29 €.

35. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi uplatnenú odmenu za právny úkon

„vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta ohľadom opodstatnenosti podania

ústavnej sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa

zo strany porušiteľa“, pretože tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený

pri zastupovaní sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

35.1 K rovnakému záveru dospel ústavný súd, aj pokiaľ ide o uplatnenú odmenu

za repliku sťažovateľa z 15. októbra 2020, keďže predmetné vyjadrenie je len zopakovaním

argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti a neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti,

ktoré by prispeli k bližšiemu objasneniu veci.

35.2 Sťažovateľ si súčasne uplatnil odmenu aj za úkon označený ako „telefonická

porada advokáta s klientom ohľadom odpovede sťažovateľa na výzvu Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2020“, priznania ktorej sa sťažovateľ domáha s odkazom

na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 31. augusta 2020.

Ústavný súd k tomu uvádza, že náhradu trov konania za poradu možno strane priznať iba

v prípade, ak bola porada účelným úkonom právnej služby. V rámci úkonu – prípravy

a prevzatia zastúpenia je totiž zahrnutá aj konzultácia s klientom týkajúca sa skutkových

a právnych okolností prípadu. Ďalšie porady s klientom sú preto účelné iba za situácie,

ak v konaní dôjde k mimoriadnym okolnostiam, ktoré si advokát a klient potrebujú ozrejmiť

a prekonzultovať. V okolnostiach prejednávanej veci preto nemožno tento úkon v konaní

pred ústavným súdom považovať za účelný a opodstatnený, a to bez ohľadu na to, v akej

forme sa porada právneho zástupcu so sťažovateľom uskutočnila.

36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný nahradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s

ods. 1 ).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu