Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 509/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, a , ,

, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 5. decembra 2018

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. z 15. apríla 2020 a vo veci namietaného porušenia

základného práva , ,

, podľa , práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

č. k. -224 z 2. apríla 2019 a uznesením č. k. -226 z 3. apríla 2019

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -291 z 15. apríla 2020 a v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -294 z 15. apríla 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej aj „sťažovateľ“), a ,

, (ďalej spolu aj „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom

sp. zn. z 5. decembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 15. apríla 2020

a vo veci namietaného porušenia základného práva ,

, , podľa , práv podľa

ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a jeho uznesením č. k. -224 z 2. apríla 2019 a uznesením

č. k. -226 z 3. apríla 2019 a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -291 z 15. apríla 2020

a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -294

z 15. apríla 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia v procesnom postavení

žalovaných boli stranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

o vypratanie bytu. Okresný súd napadnutým rozsudkom prikázal sťažovateľom vypratať

predmetný byt bez poskytnutia bytovej náhrady. Proti prvoinštančnému rozsudku podali

sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 15. apríla 2020 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi priznal

proti sťažovateľom náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. V informačnom centre okresného súdu ústavný súd zistil, že proti rozsudku

odvolacieho súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu

30. júna 2020 a v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vykonával okresný súd

procesné úkony spojené s predložením dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“).

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti spochybňujú zákonnosť procesu dokazovania

i jeho výsledky, namietajú nesprávne právne posúdenie veci súdmi oboch inštancií

a sú názoru, že odvolací súd sa v ich právnej veci odklonil od zaužívanej rozhodovacej

praxe.

5. Sťažovatelia tiež uvádzajú, že v konaní pred okresným súdom vydala napadnutý

rozsudok sudkyňa, ktorá mala byť z rozhodovania vylúčená z dôvodu,

že proti nej sťažovatelia uplatnili „právo na odpor podľa “.

6. Podľa názoru sťažovateľov ich právo na prevod bytu do „osobného vlastníctva“

je právom, ktoré tvorí ich pohľadávku voči žalobcovi, a preto porušením základného práva

podľa a práva podľa dohovoru všeobecnými súdmi došlo

k zásahu do ich majetkového práva podľa a dodatkového

protokolu.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje, že právo sťažovateľov na súdnu

a inú právnu ochranu podľa právo na majetok podľa

Slovenskej republiky, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 a právo na majetok

podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn.: a postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní sp. zn. bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenie -284 zo dňa

15. apríla 2020 v plnom rozsahu.

3. Zároveň ruší aj Rozsudok -186 zo dňa 5. 12. 2018 vydaný Okresným

súdom Trnava z dôvodu, že žaloba z 3. 2. 2017 nie je dôvodná.

4. Žiadnemu z účastníkov sa trovy konania nepriznávajú.

5. Poškodeným sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 eur

pre oboch sťažovateľov spoločne. Túto sumu sú povinní zaplatiť Okresný súd Trnava

a Krajský súd v Trnave spoločne a nerozdielne na účet poškodených v lehote 15 dní

od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“

8. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti už výlučne iba sťažovateľ uvádza, že uznesením

č. k. -195 z 8. februára 2019 okresný súd priznal odmenu tlmočníčke

a prekladateľke a ďalším výrokom uložil učtárni okresného súdu zaplatiť túto odmenu

z finančných prostriedkov štátu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť predseda okresného

súdu. O tejto sťažnosti rozhodol okresný súd uznesením č. k. -226

3. apríla 2019. Sťažovateľ uvádza, že mu bolo tiež doručené uznesenie č. k. 21 C 13/2017-

224 z 2. apríla 2019 a proti obom týmto uzneseniam podal 30. apríla 2019 odvolanie

na najvyššom súde s odôvodnením, že „voči všetkým sudcom okresného súdu i krajského

súdu a im podriadeným úradníkom bolo uplatnené právo na odpor podľa “.

9. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd po prijatí tejto časti ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje, že právo sťažovateľa 1) na súdnu

a inú právnu ochranu podľa ods. I , právo na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na majetok podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn.: a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn. -291 a aj v konaní

-294 bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenie -291

zo dňa 15. apríla 2020 v plnom rozsahu a aj Uznesenie -294

zo dňa 15. apríla 2020 v plnom rozsahu.

3. Súd ruší Uznesenie -224 z 2. apríla 2019 a aj Uznesenie

-226 z 3. apríla 2020.

4. Súd potvrdzuje Uznesenie -195 v plnom rozsahu (bod I., II. a III.).

5. Sťažovateľovi sa primerané finančné zadosťučinenie nepriznáva z dôvodu,

že o neho nežiadal.

6. Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.“

10. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť v tejto časti odôvodnil tým, že „postupy

všeobecných súdov považuje za nezákonné“.

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

17. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa .

18. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

19. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak ods. 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

20. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,

musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi

splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

21. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

22. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

23. Podľa ústavná sťažnosť

musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd.

24. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti

musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20

ods. 1 a a práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 5. decembra 2018

25. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

26. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

27. V danom prípade mali sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok,

ktorý im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje. Proti rozsudku okresného

súdu z 5. decembra 2018 mohli podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému

rozsudku okresného súdu odvolanie podali a rozhodol o ňom krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 15. apríla 2020. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd

preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu

a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 15. apríla 2020 a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu

28. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom

alebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická

alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd.

Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada

o ústavnú ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky

ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť

ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom

prípade ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

29. V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný

súd telefonickým dopytom v informačnej kancelárii okresného súdu zistil, že v právnej veci

sťažovateľov vedenej okresným súdom pod sp. zn. bolo proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 15. apríla 2020 podané 30. júna 2020 dovolanie.

30. V danom prípade sťažovatelia subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd akceptovali tým, že podali vo svojej veci dovolanie. Ústavný súd

v tejto súvislosti odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ),

podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno

rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie

o ňom príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu sťažovatelia podaním dovolania,

ako aj podaním sťažnosti podľa vedome vytvorili stav,

keď by o ich veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd

ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho

princíp právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci

dovolacieho súdu vo veci sťažovateľov predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,

možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho

súdu za predčasné (m. m. ).

31. V judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva ustálil právny názor (napr. , ),

podľa ktorého v prípade podania dovolania a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

V tejto súvislosti ústavný súd už za predchádzajúcej právnej úpravy opakovane vyslovil

názor, že v prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku,

spôsobilého zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím

súdom pre neprípustnosť, je lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zásade zachovaná

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54). V súčasnosti uvedené vyplýva priamo z § 124 in fine zákona o ústavnom

súde.

32. Vzhľadom na už uvedené a skutočnosti, že najvyšší súd ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti o podanom dovolaní nerozhodol, ústavný súd ju uplatnením

zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 132

ods. 2 v spojení s .

III.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -224 z 2. apríla 2019 a uznesením č. k. -226

z 3. apríla 2019 a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -291 z 15. apríla 2020

a č. k. -294 z 15. apríla 2020

33. Ústavný súd má v ústave a v definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie

len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom

o ústavnom súde.

34. Ústavný súd pri príprave predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti

zistil, že neobsahuje osobitné náležitosti, pretože v nej absentuje uvedenie konkrétnych

dôvodov, resp. odôvodnenie, v čom konkrétne by malo podľa názoru sťažovateľa porušenie

jeho označených práv spočívať (keďže v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ

argumentuje len „nezákonnosťou“ napadnutého postupu a už špecifikovaných uznesení

krajského súdu, ako i okresného súdu). K sťažnosti neboli priložené ani kópie napádaných

rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd výzvou z 21. septembra 2020

vyzval sťažovateľa na doplnenie relevantných argumentov a kópií rozhodnutí s poučením

o následkoch nedoplnenia ústavnej sťažnosti.

35. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 22. októbra 2020 kópie napádaných

rozhodnutí, avšak ani jeho doplňujúce podanie z 21. októbra 2020 neobsahuje argumenty

potrebné na posúdenie ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať,

že ústavná sťažnosť sťažovateľa naďalej nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej

sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám, keďže ani po reakcii sťažovateľa

na výzvu ústavného súdu neobsahuje relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu (konkrétne

skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv [požiadavka plynúca z § 123

ods. 1 písm. d) ].

36. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

v rámci predbežného prerokovania odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom

súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

37. Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovatelia nepreukázali ani splnenie zákonnej

podmienky byť v konaní pred ústavným súdom zastúpení advokátom (§ 34 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) a pripojiť k ústavnej sťažnosti príslušné plnomocenstvo (požiadavka

plynúca z ).

38. V tejto súvislosti ústavný súd pre úplnosť uvádza, že sťažovatelia ústavný súd

ani nepožiadali o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V zmysle

pritom ústavný súd môže ustanoviť sťažovateľovi

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom len v prípade, ak o to sťažovateľ ústavný

súd požiada, pričom ústavný súd takejto žiadosti vyhovie v prípade súčasného splnenia

podmienok vyplývajúcich z , t. j. 1) ak ustanovenie

právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery sťažovateľa a 2) ak zároveň

nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

39. Vzhľadom na to, že ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti III.1 odmietol

pre nedostatok právomoci, v časti III.2 pre neprípustnosť a v časti III.3 pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí, pričom nejde len o formálne náležitosti ústavnej

sťažnosti, ale o esenciálne obsahové náležitosti ústavnej sťažnosti (úplná absencia,

resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia ústavnej sťažnosti), ústavný súd

sťažovateľov nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti

(m. m. ).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo

už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu