Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 324/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , právne zastúpenej

JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou, Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 19. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou,

Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že napadnuté konanie bolo iniciované

na základe jej návrhu na vydanie platobného rozkazu z 19. októbra 2017. Napadnuté

konanie predstavuje individuálny pracovno-právny spor, v ktorom sa sťažovateľka domáha

zaplatenia mzdy a ďalších mzdových nárokov, keďže jej zamestnávateľ nevyplatil dlžnú

mzdu a ostatné nároky ani na výzvu Inšpektorátu práce. Sťažovateľka bola nútená

požičiavať si finančné prostriedky, aby mohla uhrádzať svoje bežné životné náklady,

ako aj náklady svojich dvoch maloletých detí. Napadnuté konanie nie je doteraz právoplatne

skončené. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol v dôsledku podania odporu

zrušený. Pojednávanie bolo nariadené na 21. máj 2019, teda až takmer dva roky po podaní

návrhu na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd rozhodol rozsudkom 19. júna 2019.

Proti rozsudku podal žalovaný 9. júla 2019 odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľka písomne

vyjadrila 21. augusta 2019. Okresný súd postúpil spis Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o odvolaní 5. februára 2020, teda 7 mesiacov po podaní odvolania.

V prípadoch pracovnoprávnych sporov by mal súd postupovať urgentne, keďže dlhšiu dobu

trvajúci výpadok príjmu môže u zamestnanca spôsobiť existenčné problémy. Napadnuté

konanie predstavuje skutkovo a právne jednoduchú vec, ktorá si nevyžaduje zložité

dokazovanie, okresný súd mal k dispozícii závery kontrol Inšpektorátu práce. Sťažovateľka

nijakým spôsobom neprispela k prieťahom v konaní. Sťažovateľka vidí nezákonný postup

okresného súdu v dlhodobej nečinnosti a nesystematickom vykonávaní úkonov.

Rozhodnutie vo veci a reálne vymoženie mzdy sa javí byť v nedohľadne. Sťažovateľke sa

nedostalo právnej ochrany, v súvislosti s napadnutým konaním jej len vznikali náklady

(súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, cestovné). Sťažovateľka tiež utrpela

nemajetkovú ujmu súvisiacu s prežívaním dlhodobého stavu právnej neistoty, zvýšenej

miery stresu súvisiaceho s napadnutým konaním a nedôvery v právny systém.

3. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, priznal jej

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov konania.

4. Vec napadla ústavnému súdu 11. marca 2020 a v zmysle Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

sťažovateľky (19. augusta 2020) bol zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení

dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného

súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan a Peter Straka.

Dodatkom č. 2 (z 1. októbra 2020, ktorý nadobudol účinnosť 5. októbra 2020)

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 došlo k zmene v zložení tretieho senátu tak, že tretí senát pracuje

v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Vyjadrenia účastníkov

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 4012/2020 zo 6. októbra 2020

vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla chronológiu

procesných úkonov a konštatovala:

„Sťažovateľka dňa 19.10.2017 podala na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu

o zaplatenie 1.893,80 eur s príslušenstvom, ktorá bola z dôvodu kauzálnej príslušnosti

v zmysle postúpená Okresnému súdu Ružomberok, a to dňa 26.10.2017.

Podanou žalobu sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia finančných nárokov

v celkovej výške 1893,80 eur pozostávajúcich z neuhradenej časti mzdy vo výške 384,32 eur,

neuhradeného stravného za obdobie 09/2014-02/2015 vo výške 41,40 eur a z náhrady

za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.468,08 eur. Ide o individuálny pracovnoprávny spor,

teda spor s ochranou slabšej strany, kde súd aplikuje odlišné procesné postupy

od klasického všeobecného sporového konania.

Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť sporu, ako bolo vyššie konštatované,

ide o individuálny pracovnoprávny spor, v rámci ktorého si žalobkyňa uplatnila viacero

finančných nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, pričom v rámci

posudzovania dôvodnosti uplatnených nárokov súd sa musel oboznámiť s jednotlivými

listinnými dokladmi, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín

, vysporiadať sa s námietkami vznesenými v priebehu konania žalovanou

stranou (námietka res judicata, námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, námietka

premlčania uplatnených nárokov). Každý uplatnený nárok súd musel jednotlivo posúdiť

z hľadiska jeho dôvodnosti, ako aj včasnosti jeho uplatnenia, keď žalovaný uplatnené

nároky sporoval...

S tvrdením sťažovateľky, že Okresný súd Ružomberok mal zasiahnuť do práva

sťažovateľky na spravodlivý proces a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nečinnosťou, zjavne nekonzistentnou a nesystematickou činnosťou nesúhlasím, poukazujem

na podrobnú chronológiu všetkých procesných úkonov vo veci, z ktorej chronológie

je zrejmé, že vo veci sa plynule a priebežne konalo...

Mám za to, že v predmetnej veci sa vzhľadom na zaťaženosť senátu, v ktorom bolo

predmetná vec pridelená, ako aj vzhľadom na procesné návrhy strán, konalo plynule,

nejedná sa o neefektívnu činnosť, nekonzistentnú a nesystematickú činnosť tak, ako to tvrdí

sťažovateľka.

Medzi jednotlivými vykonanými úkonmi sú primerané časové odstupy, žiaden

z realizovaných úkonov nebol nadbytočný alebo neodôvodnený.

Pokiaľ sťažovateľka vytýka, že predmetný spisový materiál bol spolu s opravným

prostriedkom predložený Krajskému súdu v Žiline až dňa 05.02.2020, t.j. cca 7 mesiacov

po podaní odvolania, v tejto súvislosti opäť poukazujem na chronologický prehľad

procesných úkonov v danej veci po vyhlásení rozsudku vo veci samej, keď dňa 10.07.2019

bolo doručené odvolanie žalovanej, dňa 19.07.2019 bol daný pokyn na vykonanie

odvolacích úkonov v zmysle ustanovení a 374 , keď je potrebné, aby sa sporové

strany k svojim podaniam vyjadrili, pričom v zmysle spomínaných zákonných ustanovení,

lehota na vyjadrenie nemôže byť kratšia ako 10 dní. V období od 10.07.2019 do 05.02.2020

súd realizoval úkony po podaní odvolania tak, aby vec mohla byť predložená odvolaciemu

súdu. Aj medzi týmito úkonmi sú primerané časové odstupy, v žiadnom prípade nejde

o nečinnosť konajúceho súdu. Posledný úkon pred predložením spisu Krajskému súdu

v Žiline bolo zaslanie vyjadrenia žalobkyne právnemu zástupcovi žalovaného s tým, aby sa

v lehote 10 dní k podanému vyjadreniu písomne vyjadril. Predmetné vyjadrenie spolu

s výzvou bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 28.10.2019, pričom právny

zástupca žalovaného sa v stanovenej lehote nevyjadril, následne v mesiaci november 2019

až január 2020 súdna tajomníčka realizovala úkony v súvislosti s kontrolou spisu, keďže

pred predložením spisu nariadenému súdu je potrebné vykonať spisovú a poplatkovú

kontrolu, 05.02.2020 bola vypracovaná predkladacia správa Krajskému súdu v Žiline,

ktorému bol spis predložený za účelom rozhodnutia o odvolaní dňa 14.02.2020. V čase

podania ústavnej sťažnosti t.j. 11.03.2020 bol spisový materiál na Krajskom súdu v Žiline

za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovanej, pričom Krajský súd v Žiline rozhodol

v predmetnej veci rozsudkom dňa 31.03.2020. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom

20.04.2020.

V čase podania ústavnej sťažnosti t.j. dňa 11.03.2020 už namietané porušenie práva

netrvalo, predmetná vec bola v uvedenom čase predložená Krajskému súdu v Žiline,

ktorý dňa 31.03.2020 v predmetnej veci rozhodol. Dovolím si poukázať na skutočnosť,

že v súčasnosti je konanie od 20.04.2020 právoplatne skončené.

Zotrvávam na stanovisku, že v danom prípade dochádzalo k plynulému vykonávaniu

procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej a nedošlo k zbytočným

prieťahom, vykonávanie všetkých procesných úkonov bolo efektívne, rešpektovalo zásadu

procesnej ekonomiky a vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľky. V podstate do dvoch týždňov od doručenia sťažnosti Ústavnému súdu bola vec

právoplatne skončená.“

6. Predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“).

7. Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu doručenom

ústavnému súdu 15. októbra 2020 zotrvala na argumentoch prezentovaných v ústavnej

sťažnosti. Okrem iného uviedla:

„... predmetný návrh resp. námietka žalovanej strany, aby bola vec prikázaná

(opätovne) Okresnému súdu Dolný Kubín bola vznesená v apríli 2018. Následne trvalo

cca 7 kalendárnych mesiacov do 14.11.2018, kým Okresný súd Ružomberok vo veci vykonal

ďalší úkon a spis postúpil na Krajský súd Žilina. Následne Krajský súd Žilina o predmetnej

námietke resp. návrhu rozhodol uznesením -271 zo dňa 30.1.2019.

S ohľadom na skutočnosť, že zákonodarca zakotvil kogentným ustanovením § 23

písm. e) výlučnú príslušnosť na riešenie individuálnych pracovno-právnych sporov

pre Okresný súd Ružomberok, a z tohto dôvodu Okresný súd Dolný Kubín vec postúpil

porušovateľovi - Okresnému súdu Ružomberok, celková doba posudzovania námietky

postúpenia veci sa javí ako celkom zjavne neprimeraná.

Okresný súd Ružomberok vo svojom stanovisku nevysvetlil cca 6 mesiacov trvajúcu

nečinnosť, kedy po podaní odvolania proti rozsudku vo veci samej zo stany žalovaného

zo dňa 10.7.2019 a po vyjadrení sťažovateľky k odvolaniu zo dňa 22.8.2019 nerealizoval

zaslanie spisu odvolaciemu súdu Krajskému súdu Žilina, čím opäť prispel k zbytočným

prieťahom v konaní.

Za zbytočné a bezdôvodné vytváranie prieťahov v konaní považujeme aj následný

postup resp. nečinnosť Okresného súdu Ružomberok, ktorému trvalo od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (20.4.2020) ďalších 5 kalendárnych mesiacov,

kým rozhodol o trovách konania - uznesením o trovách zo dňa 2. 9. 2020.

Poukazujeme, že vo veci bola podaná žaloba dňa 19.10.2017, avšak na prvé

pojednávanie sťažovateľka čakala cca 2 roky - hoci sa jednalo o skutkovo a právne

jednoduchú vec na posúdenie a meritórne rozhodnutie ktorej stačilo súdu len jediné

pojednávanie.

Poukazujeme tiež na morálny aspekt prípadu, keďže pre nečinnosť súdu sa

sťažovateľka viac ako 2 roky nemohla domôcť zaplatenie dlžnej mzdy a ďalších mzdových

nárokov, na ktoré bola ako živiteľka rodiny odkázaná, keďže sa jednalo o jej jediný príjem.“

8. Sťažovateľka zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej ústavnej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s vyjadreniami účastníkov konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z

(ďalej aj ,,CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157

ods. 1 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je žalobkyňou

v individuálnom pracovnoprávnom spore, v ktorom sa voči žalovanému ‒ zamestnávateľovi

domáha zaplatenia peňažných nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,

a tak ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva. Dĺžku konania preto neovplyvnila skutková či právna náročnosť

prerokovávanej veci.

22. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

23. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania, pričom vychádzal z vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu, ňou predloženého chronologického prehľadu jednotlivých

úkonov okresného súdu, z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

a zistil tento priebeh konania:

- 19. októbra 2017 – doručenie žaloby Okresnému súdu Dolný Kubín

- 24. októbra 2017 – postúpenie veci z Okresného súdu Dolný Kubín okresnému súdu

ako kauzálne príslušnému,

- 26. októbra 2017 – doručenie spisu okresnému súdu,

- 23. novembra 2017 – výzva sťažovateľke na zdokladovanie svojich osobných,

majetkových a finančných pomerov pre účely rozhodnutia o žiadosti sťažovateľky

o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorá bola súčasťou žaloby, výzva doručená

sťažovateľke 11. decembra 2017,

- 22. decembra 2017 – doplnenie listinných dokladov sťažovateľkou,

- 8. februára 2018 – uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku

sťažovateľke – právoplatné a vykonateľné 6. marca 2018,

- 16. marca 2018 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby –

doručená právnej zástupkyni sťažovateľky 18. marca 2018,

- 19. marca 2018 – uhradený súdny poplatok za podanie žaloby,

- 3. apríla 2018 – vydaný platobný rozkaz,

- 7. mája 2018 – podaný odpor proti platobnému rozkazu žalovaným, súčasťou

ktorého bol okrem iného aj návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,

- 11. mája 2018 – uznesenie o zrušení platobného rozkazu z dôvodu podania odporu,

právoplatné 16. mája 2018,

- 11. mája 2018 – výzva sťažovateľke na vyjadrenie sa k odporu – doručená právnej

zástupkyni sťažovateľky 16. mája 2018,

- 29. mája 2018 – doručené vyjadrenie sťažovateľky,

- 3. júna 2018 – zaslanie podania sťažovateľky žalovanému a výzva na predloženie

dokladov označených sťažovateľkou vo vyjadrení k odporu,

- 3. júna 2018 – žiadosť o zapožičanie spisu z Okresného súdu Dolný Kubín

sp. zn. ,

- 10. júla 2018 – zapožičanie spisového materiálu z Okresného súdu Dolný Kubín,

- 31. júla 2018 – výzva žalovanému na úhradu súdneho poplatku za návrh

na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti – doručená právnemu zástupcovi

žalovaného 14. augusta 2018 ,

- 15. augusta 2018 – vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu sťažovateľky,

- 20. augusta 2018 – zaslanie vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu sťažovateľky

sťažovateľke – doručené právnej zástupkyni sťažovateľky 20. augusta 2018,

- 23. augusta 2018 – uhradený súdny poplatok za návrh na prikázanie veci inému

súdu z dôvodu vhodnosti,

- 23. augusta 2018 – výzva sťažovateľke na vyjadrenie k návrhu žalovaného

na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,

- 3. septembra 2018 – vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu žalovaného,

- 14. septembra 2018 – vyjadrenie sťažovateľky k návrhu žalovaného na prikázanie

veci inému súdu z dôvodu vhodnosti,

- 14. novembra 2018 –– predloženie spisu Krajskému súdu v Žiline pre účely

rozhodnutia o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, spis doručený Krajskému súdu

v Žiline 12. decembra 2018,

- 30. januára 2019 – uznesenie Krajského súdu v Žiline o zamietnutí návrhu

na prikázanie veci Okresnému súdu Dolný Kubín z dôvodu vhodnosti, právoplatné 1. marca

2019, spis doručený okresnému súdu 21. februára 2019,

- 8. apríla 2019 – nariadenie termínu pojednávania na 21. máj 2019,

- 21. mája 2019 – pojednávanie, odročené na vyhlásenie rozsudku na 20. jún 2019,

- 5. júna 2019 – zrušenie termínu vyhlásenia rozsudku a nariadený nový termín

vyhlásenia rozsudku na 19. jún 2019,

- 19. júna 2019 – vyhlásenie rozsudku okresného súdu,

- 19. júna 2019 – predloženie vyúčtovania trov právneho zastúpenia a vyúčtovanie

trov súdneho konania sťažovateľkou,

- 10. júla 2019 – odvolanie žalovaného,

- 19. júla 2019 – referát súdnej tajomníčky na vykonanie úkonov v súvislosti

s podaným odvolaním,

- 6. augusta 2019 – uznesenie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny

poplatok za podané odvolanie,

- 6. augusta 2019 – zaslanie odvolania na vyjadrenie sťažovateľke v lehote 10 dní,

doručené právnej zástupkyni sťažovateľky 13. augusta 2019,

- 15. augusta 2019 – úhrada súdneho poplatku za odvolanie (v neúplnej výške),

- 21. augusta 2019 – doplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 22. augusta 2019 – vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu žalovaného,

- 15. októbra 2019 – zaslanie vyjadrenia sťažovateľky k odvolaniu na vyjadrenie

žalovanému v lehote 10 dní – doručené právnemu zástupcovi žalovaného 28. októbra 2019,

- 5. februára 2020 – predloženie spisu Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o odvolaní žalovaného – spis doručený Krajskému súdu v Žiline 14. februára 2020,

- 24. marec 2020 – Krajský súd v Žiline – nariadenie termínu vyhlásenia rozhodnutia

bez nariadenia ústneho pojednávania,

- 31. marca 2020 – vyhlásenie rozsudku Krajským súdom v Žiline,

- 6. apríla 2020 – doručenie spisu okresnému súdu,

- 14. apríla 2020 – doručovanie rozsudku Krajského súdu v Žiline okresným súdom,

- 16. apríla 2020 – žiadosť sťažovateľky o zaslanie doložiek právoplatnosti

a vykonateľnosti rozsudku okresného súdu a Krajského súdu v Žiline,

- 20. apríla 2020 – právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku okresného súdu v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,

- 12. mája 2020 – doručená žiadosť sťažovateľky o rozhodnutie o trovách konania,

- 18. mája 2020 – poplatková, spisová kontrola, zaslanie doložiek právoplatnosti

a vykonateľnosti rozsudku okresného súdu a rozsudku Krajského súdu v Žiline právnym

zástupcom sťažovateľky a žalovaného,

- 23. júna 2020 – žiadosť sťažovateľky o rozhodnutie o trovách konania,

- 23. júla 2020 – žiadosť sťažovateľky o rozhodnutie o trovách konania,

- 2. septembra 2020 – uznesenie o výške trov konania, právoplatné

22. septembra 2020, vykonateľné 26. septembra 2020,

- 16. septembra 2020 ‒ žiadosť sťažovateľky o zaslanie doložiek právoplatnosti

a vykonateľnosti uznesenia o trovách konania,

- 23. septembra 2020 – zaslanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia

o trovách konania právnym zástupcom sťažovateľky a žalovaného.

24. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ ().

25. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie od doručenia návrhu okresnému

súdu na začatie konania (19. októbra 2017) do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

vo veci samej (20. apríla 2020) trvalo dva roky a šesť mesiacov, následne okresný súd

po právoplatnosti rozsudku vo veci samej rozhodol aj o výške trov konania uznesením

z 2. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2020. V čase

rozhodovania o ústavnej sťažnosti je tak konanie ako celok právoplatne skončené.

Aj keď postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov

(v napadnutom konaní sa nečinnosťou súdu vyznačovalo obdobie od 14. septembra 2018,

keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k návrhu žalovaného

na prikázanie veci inému súdu, do 14. novembra 2018, keď bol spis predložený Krajskému

súdu v Žiline pre účely rozhodnutia o návrhu na prikázanie veci inému súdu, a obdobie

od 15. októbra 2019, keď bolo vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu žalovaného

proti rozsudku zaslané žalovanému, do 5. februára 2020, keď bol spis okresným súdom

predložený Krajskému súdu v Žiline pre účely rozhodnutia o odvolaní), ústavný súd

nepovažuje dĺžku napadnutého konania za neprimeranú, resp. dosahujúcu potrebnú

ústavnoprávnu intenzitu, a to vzhľadom na všetky okolnosti veci, postup okresného súdu,

ktorý priebežne vykonával potrebné procesné úkony spojené s rozhodovaním o návrhu

sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov, o návrhu žalovaného na prikázanie veci

inému súdu z dôvodu vhodnosti, procesné úkony nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej

(zasielanie vyjadrení medzi stranami sporu). Osobitne vo vzťahu k sťažovateľkou

namietanému obdobiu nečinnosti okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o výške trov

konania ústavný súd uvádza, že neukladá súdu lehotu

na rozhodnutie o výške trov konania, iba ustanovuje, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2). Ústavný súd obdobie

štyri a pol mesiaca (od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej do rozhodnutia

o výške trov konania) nevyhodnotil ako zjavne neprimerané vzhľadom na skutočnosť,

že nárok na náhradu trov konania má akcesorickú povahu, vzniká až v dôsledku samotného

vedenia súdneho konania a o jeho výške sa rozhoduje v čase, keď je vec sama

už právoplatne skončená, teda vo veci samej je právna istota nastolená.

26. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti napadnutého konania, nevynímajúc charakter konania a jeho význam

pre sťažovateľku (individuálny pracovnoprávny spor týkajúci sa peňažných nárokov),

nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol

jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

27. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka

namietala porušenie základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyhovel.

28. Keďže sťažnosti nebolo vyhovené ako celku a rozhodnutie o priznaní

sťažovateľke primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané

na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd, ústavný súd o týchto častiach sťažnosti

už nerozhodoval.

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu