Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 426/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku

a Roberta Šorla (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej spoločnosťou Sýkorová – advokátska

kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Mgr. Mária

Sýkorová, PhD., pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

a 2 , a 2 Listiny základných práv a slobôd,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. októbra 2019 a uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 24. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rekapitulácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra

2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), proti v záhlaví uvedeným rozhodnutiam.

2. Sťažovateľka čerpala na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku č. OPVaV/8/2013 z 24. apríla 2013 uzavretej s Ministerstvom školstva, vedy,

výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 15 ods. 1 zákona

č. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) nenávratný finančný

príspevok. Dňa 29. septembra 2017 jej bol doručený list č. 2017-224/44050:120-350G

z 25. septembra 2017, prílohou ktorého bola správa o zistenej nezrovnalosti z 25. septembra

2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z 25. septembra 2017, na základe ktorých

ministerstvo požiadalo sťažovateľku o vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov

2 312,62 €. Dňa 10. októbra 2017 jej bol doručený záznam z administratívnej kontroly č. 2

z 25. septembra 2017. Sťažovateľka sa domáhala prieskumu uvedených správnych aktov

žalobou v správnom súdnictve.

3. Správne súdy dospeli k záveru, že napadnuté akty nie sú rozhodnutiami

preskúmateľnými v správnom súdnictve, pretože samy osebe nepredstavujú zásah do práv

a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Nemajú za následok založenie,

zmenu, zrušenie ani deklaráciu práv, právom chránených záujmov či povinností ani sa ich

priamo nedotýkajú. Napadnuté správne akty boli vydané postupom podľa § 27a ods. 4

zákona o pomoci a podpore, teda šlo o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého

príspevku. Ide o opatrenia predbežnej povahy, právne postavenie prijímateľa sa v ich

dôsledku nemení, neobsahujú právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné

prostriedky. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne

vyrovnanie a prijímateľovi a poskytovateľovi príspevku vytvára priestor na vyjednávanie,

prípadne dohodu o splátkach. Súdny prieskum napadnutých správnych aktov vylučuje

ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore v spojení s § 7 písm. h) Správneho

súdneho poriadku. Povinnosť sťažovateľky vrátiť finančný príspevok vznikne až na základe

právoplatného rozhodnutia vydaného podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore;

až toto rozhodnutie bude spôsobilé zasiahnuť do jej práv, povinností či právom chránených

záujmov, a bude teda preskúmateľné v správnom súdnictve.

4. Sťažovateľka považuje uvedené závery všeobecných súdov za zjavne

neodôvodnené, arbitrárne a zasahujúce do jej základných práv. Výklad dotknutých právnych

noriem podľa jej názoru popiera ich význam a účel, čím dochádza k porušeniu princípu

právnej istoty, práva na spravodlivý proces a práva na prístup k súdu. Podľa sťažovateľky sa

napadnuté akty bezprostredne dotýkajú a zasahujú do jej práv a právom chránených

záujmov. Uvedené sťažovateľka odvodzuje zo skutočnosti, že pokiaľ riadiaci orgán

(ministerstvo) bezvýsledne vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného

príspevku a následne budú zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania

s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je podľa

§ 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore povinný ex offo a bez možnosti použitia

akejkoľvek úvahy a moderácie rozhodnúť o vrátení až 1,5 násobku sumy uvedenej

v predchádzajúcej výzve, teda v žiadosti o vrátenie finančného príspevku. Teda zákony

s napadnutými aktmi spájajú právne účinky. Sťažovateľka je teda napadnutými správnymi

aktmi priamo dotknutá, pričom sa nimi zasahuje do jej nadobudnutých práv (s ohľadom

na právoplatné rozhodnutie o schválení nenávratného finančného príspevku a zmluvu o jeho

poskytnutí) a do jej legitímneho očakávania na poskytnutie nenávratného finančného

príspevku v schválenej výške (s ohľadom na právoplatné rozhodnutie o schválení

nenávratného finančného príspevku a zmluvu o jeho poskytnutí). Súdny prieskum týchto

správnych aktov nie je možné s ohľadom na v podmienkach

materiálneho právneho štátu vylúčiť. Preto závery všeobecných súdov zjavne nemôžu

obstáť.

5. S ohľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej

základných práv uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia

zrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a uložil krajskému súdu a najvyššiemu

súdu povinnosť uhradiť jej trovy konania.

II.

Posúdenie veci ústavným súdom

A. K namietanému porušeniu základných práv uznesením krajského súdu

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá právomoc.

7. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej predošlej judikatúry v obdobných veciach,

konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu

krajského súdu vydanému v správnom konaní v situácii, keď ochranu základných práv

sťažovateľovi svojím meritórnym rozhodnutím poskytol najvyšší súd ako súd kasačný. Tým

má byť naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1

(„ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu

odníma právomoc konať a rozhodovať o ochrane označených základných práv i práva podľa

dohovoru a podľa dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu

(, , , ).

B. K namietanému porušeniu základných práv uznesením najvyššieho súdu

8. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že skutkovo a právne takmer

identickými ústavnými sťažnosťami sa už zaoberal v mnohých konaniach (,

, , , , ,

, , , a ).

10. Vo všetkých týchto konaniach ústavný súd dospel k názoru, že záver

všeobecných súdov, podľa ktorých napadnuté akty nie sú preskúmateľné v správnom

súdnictve, keďže ich prieskum vylučuje osobitný predpis a ako také nepredstavujú zásah

do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože nejde o právoplatné správne

rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci

a podpore, je ústavne konformný. Sťažovateľke nie je na základe napadnutých aktov

uložená povinnosť, ktorá by bola voči nej vymáhateľnou. Ministerstvo ako riadiaci orgán

v tejto fáze kontroly uplatňuje svoje dohľadové oprávnenia, avšak nevykonáva

rozhodovaciu právomoc, ktorú vykonáva až v konaní podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci

a podpore, kde koná ako správny orgán. Vylúčenie súdneho prieskumu v tejto fáze

kontrolného procesu čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie neznamená zásah

do základného práva na súdnu ochranu. Tej sa bude môcť sťažovateľka dovolávať až proti

záveru o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, teda proti rozhodnutiu

Úradu pre verejné obstarávanie a následne aj proti záveru správneho orgánu o uložení

povinnosti vrátiť finančné prostriedky podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.

Súdna ochrana teda nie je sťažovateľke odopretá, iba ju musí uplatniť v štádiu na to

určenom (podobne , bod 57), keďže v súčasnom štádiu ešte k zásahu do práv

sťažovateľky nedochádza. Z dôvodu neexistencie autoritatívneho uloženia povinnosti

nemožno uvažovať ani o zásahu do hmotných základných práv sťažovateľky, ktorých

porušenie namieta.

11. Na uvedenom závere nič nemení ani argument sťažovateľky, že výzva pre ňu má

právne významné následky, keďže po jej nesplnení už v nadväzujúcom rozhodnutí

správnemu orgánu neostáva nič iné, než sťažovateľke uložiť povinnosť vrátiť príspevok

vo výške 1,5 násobku pôvodne požadovanej čiastky. K reálnemu navýšeniu čiastky, ktorá je

sťažovateľka povinná vrátiť, a uloženiu tomu zodpovedajúcej povinnosti túto čiastku vrátiť,

dôjde (s výnimkou ustanovenou v § 27a ods. 6 zákona o pomoci a podpore v znení účinnom

od 1. júna 2017) až v dôsledku správneho rozhodnutia vydaného podľa § 27a ods. 5 zákona

o pomoci a podpore. Sťažovateľka teda v skutočnosti spochybňuje mechanizmus stanovenia

výšky čiastky v nadväzujúcom správnom rozhodnutí o vrátení finančných prostriedkov

vydanom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktorý priamo zvyšuje sankciu len

v dôsledku namietania správy o nezrovnalosti. Tieto námietky však môže vznášať

v opravných prostriedkoch proti tomuto správnemu rozhodnutiu. Námietka sťažovateľky

týkajúca sa neskoršej fázy rozhodovania nie je dôvodom, aby bol prieskum presunutý

do fázy skoršej, ktorá nekončí rozhodnutím, ktorým by jej priamo boli uložené povinnosti.

12. K argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej je napadnutými správnymi aktmi

(teda správou o nezrovnalosti či výzvou na vrátenie časti príspevku) zasiahnuté jej legitímne

očakávanie ústavný súd uvádza, že sťažovateľka sa nemôže domnievať ani legitímne

očakávať, že prípadná kontrola ‒ sktorou musí každý prijímateľ prostriedkov počítať

(v konkrétnom prípade pozri ustanovenie 3.6 zmluvy) – nezistí žiadne pochybenie

v obstarávaní. Sťažovateľka má nárok na čerpanie nenávratného finančného príspevku

za predpokladu, že ho čerpá v súlade s pravidlami vyžadovanými príslušnými zákonmi

(vrátane predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania).

13. Na základe všetkých už uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú

sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu podľa § 56 ods. 2

písm. a) ako návrh, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd

právomoc, a v časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako návrh zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu