Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 599/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

18. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Vysokej školy bezpečnostného

manažérstva v Košiciach, Košťova 1, Košice, IČO 36 595 896, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namieta porušenie

a a 4 postupom Ministerstva

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo veci žiadosti o poskytnutie

dotácie č. zo 16. júna 2020 a prípisom č. 2020/16040:1-D0410

z 9. septembra 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť Vysokej školy bezpečnostného manažérstva

v Košiciach, Košťova 1, Košice, IČO 36 595 896 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namietala

porušenie bližšie neoznačených práv postupom Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“), a to porušením

a o vysokých školách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“)

s , a 4 (ďalej len „“) v bližšie

neoznačenom konaní.

2. Doplnením ústavnej sťažnosti z 28. októbra 2020 sťažovateľka upravila petit –

návrh na rozhodnutie vo veci. Po úprave sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie a a 4 postupom ministerstva školstva vo veci

žiadosti o poskytnutie dotácie č. zo 16. júna 2020 a prípisom

č. 2020/16040:1-D0410 z 9. septembra 2020 (ďalej aj „napadnutý prípis“).

3. V podstatnom sťažovateľka uvádza, že sa žiadosťou o poskytnutie dotácie

č. zo 16. júna 2020 obrátila na ministerstvo školstva „z pohľadu

diskriminačného postavenia súkromných vysokých škôl vo vzťahu k verejným vysokým

školám.“.

4. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v odpovedi

na žiadosť sťažovateľky túto informoval, že predmetnou problematikou poveril štátneho

tajomníka ministerstva školstva.

5. Sťažovateľka v zastúpení rektorom štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva

odoslala 24. augusta 2020 „žiadosť o štátnu dotáciu na rozvoj študijného programu

podľa zákona o vysokých školách podľa zákona “.

6. Štátny tajomník ministerstva školstva odpovedal na žiadosť sťažovateľky

napadnutým prípisom, v ktorom uviedol, že „otázky týkajúce sa schvaľovania

a prideľovania dotácií nie sú čisto na rozhodnutí Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu SR. Je to komplexná problematika, ktorá si vyžaduje širšiu debatu

možnej legislatívnej úpravy financovania súkromných škôl.“.

7. Sťažovateľka s uvedeným tvrdením nesúhlasí, pričom odkazom na ustanovenie

§ 91 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách zdôrazňuje, že aj súkromná škola má nárok

na príspevok.

8. V ďalšom sťažovateľka poukazuje na rozdiely medzi verejnými a štátnymi

vysokými školami a súkromnými školami, pritom argumentuje, že verejné a štátne vysoké

školy sú zriaďované zákonom a financované sú predovšetkým z prostriedkov štátu.

Naproti tomu súkromné vysoké školy potrebujú na výkon svojej činnosti povolenie,

ktoré vydáva vláda Slovenskej republiky, pričom výdavky na svoju činnosť si zabezpečujú

samy, a to predovšetkým z finančných príspevkov od študentov. Na trhu práce sa môže

súkromná škola podľa sťažovateľky presadiť len vtedy, ak sa bude správať hospodárne

a bude vyvíjať snahu dosiahnuť zisk na účely svojho rozvoja. Súkromná vysoká škola

v rámci svojej pôsobnosti vykonáva podnikateľskú činnosť a má postavenie podnikateľa

v súlade s ustanoveniami . Ak má súkromná vysoká škola obstáť

v konkurenčnom prostredí s ostatnými vysokými školami, potom musí vytvárať určitý zisk

na financovanie rozvoja danej vysokej školy. Z uvedeného vyplýva, že výkon činnosti

súkromných vysokých škôl spadá tiež pod ochranu základného práva na slobodu podnikania

v súlade s . Keďže zdroje financovania si súkromné vysoké školy

zabezpečujú vlastnými prostriedkami samy v rámci výkonu svojej činnosti,

a to najmä príspevkami študentov, § 55 ods. 7 zákona o vysokých školách zasahuje

do základného práva na slobodu podnikania.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie a 4 a postupom ministerstva školstva

vo veci žiadosti o poskytnutie dotácie č. zo 16. júna 2020 a prípisom

č. 2020/16040:1-D0410 z 9. septembra 2020.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

16. V súlade s zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať

v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách

sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.

17. Podľa zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania

pri štúdiu právo na pomoc štátu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. S prihliadnutím na petit, t. j. návrh na rozhodnutie vo veci ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania o ústavnej sťažnosti je rozhodovanie o sťažovateľkou namietanom

porušení a a 4 zo strany ministerstva školstva.

Takto vymedzený predmet konania nemožno z hľadiska požadovanej ústavnej ochrany

rozšíriť len na základe odôvodnenia ústavnej sťažnosti aj o porušenie sťažovateľkou

označeného základného práva na slobodu podnikania (bod 8 tohto uznesenia). Ústavný súd,

súc viazaný petitom (návrhom na rozhodnutie) tak, ako bol predložený samotnou

sťažovateľkou, preto ustálil predmet konania o ústavnej sťažnosti tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia.

19. Ústavný súd v kontexte už vymedzeného predmetu konania vo veci ústavnej

sťažnosti zdôrazňuje, že zmyslom a účelom jeho právomoci podľa

je poskytovanie účinnej ochrany tam uvedeným základným právam a slobodám fyzických

osôb a právnických osôb. Primárne teda v konaní o tzv. individuálnych ústavných

sťažnostiach nejde o konštatovanie ústavne relevantných pochybení orgánov verejnej moci

spätých s porušením konkrétneho článku . Prirodzene, ak ústavný súd má poskytovať

ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa, nevyhnutne musí autoritatívne

výrokom svojho rozhodnutia označiť ústavný článok garantujúci konkrétne základné právo

alebo slobodu, ktoré bolo porušené, a tým rozhodnúť o rozpore konania orgánu verejnej

moci s predmetným ústavným článkom. Nemožno však o každom článku povedať,

že by priamo priznával určité základné právo alebo slobodu adresátovi výkonu verejnej

moci (m. m. , ).

20. Ustanovenie , ktorého porušenie sťažovateľka namieta,

neupravuje základné právo, ale upravuje postavenie škôl, ktoré nie sú štátne. Predmetné

právne ustanovenie stanovuje, že iné ako štátne školy možno zriadiť a na nich vyučovať

za podmienok ustanovených zákonom. Z vyplýva záväzok štátu

spočívajúci v povinnosti garantovať možnosť zriaďovať iné školy vrátane základných

a stredných škôl ako štátne; v takých školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu

(m. m. ).

21. Rovnako sťažovateľkou napadnuté ustanovenie garantuje,

že právo občanov pri štúdiu na právnu pomoc štátu bude podrobnejšie upravené v zákone.

Ani v tomto ustanovení nie je teda priamo zakotvené základné právo či sloboda,

ktoré by mohlo byť s ohľadom na postavenie sťažovateľky ako súkromnej vysokej školy

ratione materiae predmetom konania vo veci ústavnej sťažnosti.

22. K , ktorého porušenie sťažovateľka rovnako namieta, ústavný

súd uvádza, že jeho aplikácia sa v ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v zásade viaže na porušenie individuálne určeného základného práva alebo slobody

sťažovateľa (porov. , , , ,

). Okrem už uvedeného ústavný súd k stabilne judikuje,

že tu ide o pozitívny záväzok štátu premietnuť do právneho poriadku tie antidiskriminačné

zásady a opatrenia, ktoré uvedený článok obsahuje. Citované ustanovenie teda nie je priamo

aplikovateľné orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky v individuálnych prípadoch

(m. m. , ).

23. S prihliadnutím na už uvedené a berúc do úvahy povahu ustanovení,

ktorých porušenie sťažovateľka namieta, ústavný súd konštatuje, že

samostatne a ani a 4 fyzickej osobe alebo právnickej osobe negarantujú

typizované základné práva či slobody, vo vzťahu ku ktorým by sa sťažovateľka mohla

domáhať svojej ochrany v konaní o ústavnej sťažnosti podľa . Absencia

identifikácie konkrétneho základného práva či slobody v konaní o ústavnej sťažnosti

zároveň spôsobuje, že tu chýba referenčné kritérium prieskumu sťažovateľkou napadnutého

postupu – nekonania ministerstva školstva ako orgánu verejnej moci, ako aj ním vydaného

napadnutého prípisu. Namietanie porušenia konkrétneho základného práva alebo slobody,

alebo ľudského práva a základnej slobody vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy

( ) je pritom nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie právomoci

ústavného súdu konať a rozhodnúť o ústavnej sťažnosti podľa .

24. S prihliadnutím na už uvádzané skutočnosti ústavný súd konštatuje, že predmet

konania vo veci ústavnej sťažnosti tak, ako bol vymedzený samotnou sťažovateľkou

bez identifikácie konkrétneho základného práva či slobody, bráni uplatneniu právomoci

ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti konať a o sťažovateľkou namietanom porušení

a a 4 aj rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

je tu daný dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného

súdu na meritórne prerokovanie ústavnej sťažnosti v konaní podľa .

25. Keďže ústavný súd nemá právomoc v konaní o ústavnej sťažnosti podanej

podľa rozhodovať o namietanom porušení ustanovení ,

ktoré nezakotvujú základné práva či slobody, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie v súlade

s .

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi v ústavnej sťažnosti uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu