Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 513/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti , , , zastúpenej

advokátom JUDr. Marekom Radačovským, Žriedlová 3, Košice, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 31. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia, skutkový stav veci a sťažnostný návrh

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky – obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 31. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 8. marca 2017 bol vyhlásený konkurz (ďalej aj „konkurzné konanie“)

na majetok úpadcu obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „úpadca“). Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 31. júla 2017 bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený

, so sídlom kancelárie (ďalej len

„správca“).

3. Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka je jednou zo záujemcov

o kúpu podniku úpadcu, ktorá svoju ponuku na odkúpenie celého podniku úpadcu predložila

správcovi 4. februára 2020.

4. Príslušný (kolektívny) orgán v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej aj „ZKR“ alebo „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)

tvorený veriteľmi nepopretých zabezpečených pohľadávok, veriteľským výborom

a okresným súdom vystupujúcim namiesto zabezpečeného veriteľa s popretou pohľadávkou

– spoločnosti , (ďalej len „

“), na základe žiadosti správcu, jej doplnenia a osobitných podmienok

ponuky udelil správcovi záväzný pokyn (namiesto , okresný súd

uznesením sp. zn. z 12. septembra 2019, pozn.) na speňaženie podniku úpadcu

tvoreného súborom majetku v zmysle formou ponukového

konania.

5. Na základe uložených záväzných pokynov správca zverejnil 26. septembra 2019

v Obchodnom vestníku č. 186/2019 oznámenie o začatí ponukového konania na predaj

podniku úpadcu. V lehote na predkladanie ponúk v trvaní do 11. októbra 2019

boli správcovi doručené štyri ponuky v zalepených obálkach. Napriek tomu, že zábezpeka

v sume 10 % z ponúknutej kúpnej ceny v sume 1 125 000 € spoločnosti

, (ďalej aj

alebo „záujemca č. 4“), nebola pripísaná na bankový účet úpadcu do uplynutia

lehoty na predkladanie ponúk, správca tohto záujemcu z vyhodnotenia nevyradil.

6. Keďže ponuku, čo sa týka rozsahu, porovnateľnú s ponukou

predložila len spoločnosť

(ďalej aj „ alebo „záujemca č. 3“), vytvárajúc

predpoklady pre úspešnú tichú aukciu v zmysle bodu 3.5 osobitných podmienok, správca

zorganizoval na 22. október 2019 elektronickú aukciu a dosiahol zvýšenie ponúknutej ceny

za podnik úpadcu na sumu 1 175 000 €.

7. Po ukončení riadneho ponukového konania, resp. mimo neho, bola 4. februára

2020 predložená sťažovateľkou ponuka na kúpu podniku úpadcu za kúpnu cenu v sume

1 230 000 €.

8. Na základe pokynu veriteľského výboru z 5. februára 2020 (jedného z členov

príslušného kolektívneho orgánu, pozn.) správca vyzval záujemcov č. 3 a 4 a sťažovateľku

na zvýšenie ponúknutej kúpnej ceny. Na zasadnutí veriteľského výboru 28. februára 2020

po zistení, že záujemca č. 3 nepredložil žiadnu ďalšiu ponuku, záujemca č. 4 svoju pôvodnú

ponuku v sume 1 175 000 € zvýšil na sumu 1 215 000 € a sťažovateľka zotrvala na svojej

pôvodnej ponuke v sume 1 230 000 €, veriteľský výbor schválil predaj podniku úpadcu

v prospech sťažovateľky.

9. Na základe žiadosti správcu o vydanie záväzného pokynu bolo napadnutým

uznesením okresného sudu rozhodnuté tak, že správcovi ukladá záväzný pokyn na predaj

podniku úpadcu tvoreného súborom tam špecifikovaného majetku zmluvou o predaji

podniku záujemcovi č. 4, resp. za kúpnu cenu 1 215 000

€. Druhým výrokom okresný súd uložil správcovi bezodkladne informovať okresný súd

o uzavretí zmluvy o predaji podniku. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť

8. apríla 2020.

10. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci

samej nálezom rozhodol o porušení jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a napadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovateľka žiada priznať náhradu trov

právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

11. Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia o jej ústavnej

sťažnosti odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a zároveň

dočasným opatrením neumožnil správcovi v mene úpadcu uzatvoriť zmluvu o predaji

podniku s obchodnou spoločnosťou

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej

len “sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

17.1 Aktívne procesne legitimovaným účastníkom konania na podanie ústavnej

sťažnosti je sťažovateľ. Sťažovateľa v zmysle a zákona o ústavnom

súde možno definovať ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá tvrdí,

že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci boli

porušené jej základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom. Od vymedzenia ústavnej sťažnosti, jej predmetu a účelu

sa odvíja aj aktívna sťažnostná legitimácia. Zjednodušene povedané, v prípade ochrany

subjektívnych práv táto svedčí fyzickej a právnickej osobe tvrdiacej, že na nich bola

ukrátená ako účastník konania (strana sporu). I keď aktívna sťažnostná legitimácia nemá

formálne povahu procesnej podmienky konania pred ústavným súdom, je ústavný súd

povinný skúmať ju počas celého konania (Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan,

I., Holländer, P., Svák, J. a kol. . Komentár.

1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 893.).

18. Podľa ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo

ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie

súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému

postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo

uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní

uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia

ostatných členov príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.

19. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

III.

Sťažnostná argumentácia a predbežné prerokovanie veci ústavným súdom

22. Pred posúdením námietok sťažovateľky prednesených v jej ústavnej sťažnosti

sa musel ústavný súd vysporiadať s otázkou, či sťažovateľka je aktívne legitimovaná

na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.

23. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje, že podstata základného práv na súdnu

ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany

svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne

vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana

v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu

vykonáva ( v spojení s ).

24. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či nie je

podaná niekým zjavne neoprávneným. O ústavnú sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou

osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m.

, , , ). O nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu

štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom (resp. stranou)

napadnutého konania alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.

25. Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať

sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba

len v záujme ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. ,

). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, pričom ak ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom,

to prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak sťažovateľ je účastníkom (stranou) súdneho

konania, v ktorom malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv alebo slobôd

(m. m. , , ).

26. Z ústavnoprávneho hľadiska je podstatné, či napadnutým uznesením okresného

súdu mohli byť porušené sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti označené práva, a to vzhľadom

na jej špecifické postavenie v prebiehajúcom konkurznom konaní.

27. Podľa tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením

majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením

veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje

aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

28. Podľa účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca),

navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje

pohľadávky.

29. Podľa až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže

do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať

návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd

do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného

konania pristúpiť.

30. Podľa účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby,

o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby

sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná

a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

31. Ako vyplýva z dôvodovej správy k , „účelom zákona je usporiadať

majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho

podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem

usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej

miere a podľa možností v čo najkratšom čase...

... Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ,

ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali,

že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda

na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje

okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku

svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie

dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené

postavenie účastníka konkurzného konania.“.

32. Okrem dlžníka, veriteľa a navrhovateľa sú účastníkom konkurzného konania

aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii správne všeobecným spôsobom považuje za účastníka konkurzného

konania každú osobu, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať. Aj u tejto osoby

sa vyžaduje, aby mala spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pretože inak nemôže

byť ani účastníkom konkurzného konania. Táto osoba bude účastníkom konkurzného

konania len v tom štádiu konania, v ktorom sa koná alebo rozhoduje o jej právach alebo

povinnostiach. Takou osobou je napríklad správca, ktorého zákon neoznačuje za účastníka

konania, ale je osobitným procesným subjektom konkurzného konania. Ak sa rozhoduje

o právach správcu, napríklad o jeho odvolaní, v tomto štádiu konania sa stáva účastníkom

konania a patria mu všetky procesné práva a povinnosti, ktoré patria účastníkovi konania.

Podobne je účastníkom konania aj osoba, ktorej súd predbežným opatrením uloží určitú

povinnosť, alebo tretie osoby v konaní o uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti a pod...

(Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H.

Beck, 2019, s. 214.).

33. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že kritériom aplikovateľnosti čl. 46

ods. 1 je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť,

že sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb. V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta porušenie svojich práv

takým rozhodnutím okresného súdu, v rámci ktorého tento bezprostredne nerozhodoval

o jej právach ani povinnostiach.

34. V posudzovanom prípade sťažovateľka nemá postavenie účastníka konkurzného

konania, ale je len, a to v rámci časti konkurzného konania [speňaženia majetku

podliehajúceho konkurzu formou ponukového konania podľa ]

osobou, ktorá má záujem o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu (obdobne pozri

).

35. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú

sťažnosť v posudzovanej veci podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne procesne

legitimovaná na jej podanie, a to ani vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva

podľa , ani vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa

a , ktorých porušenie namietala výlučne v spojení

s namietaným porušením jej práva ma súdnu ochranu podľa , keďže

nie je a ani nebola účastníčkou konkurzného konania, a teda okresný súd o ohrození alebo

porušení jej subjektívnych práv bezprostredne nerozhodoval. Ústavný súd v tejto súvislosti

podotýka, že speňažovanie majetku v konkurze je primárne vecou správcu, ktorý

má postupovať s odbornou starostlivosťou, ďalej príslušného orgánu oprávneného ukladať

správcovi pokyny, ako má postupovať pri speňažovaní majetku, a v konečnom dôsledku

vecou konkurzného súdu (najmä ak je príslušným orgánom alebo v prípade sporov medzi

príslušným orgánom a správcom).

36. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ústavná sťažnosť

sťažovateľky je podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju z dôvodu podľa § 56 ods. 2

písm. e) odmietol.

37. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v súlade s účelom

konkurzného konania, ktorým je uspokojenie samotných veriteľov, týmto ako účastníkom

konania ostáva zachovaná možnosť domáhať sa vyslovenia porušenia svojich práv ústavnou

sťažnosťou, ak sa domnievajú, že v postupe/rozhodnutí okresného súdu sa vyskytli

pochybenia ústavnoprávnej intenzity.

38. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako podanej zjavne neoprávnenou osobou ústavný súd po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou a jej prílohami konštatuje, že existuje aj iný dôvod na jej odmietnutie už pri jej

predbežnom prerokovaní, a to ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

39. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke svojvoľnosti napadnutého

uznesenia okresného súdu, a to z dôvodu, že podľa názoru sťažovateľky nezohľadňuje

prejavenú vôľu všetkých ostatných príslušných orgánov, v rámci ktorých vystupoval

aj väčšinový zabezpečený veriteľ, čo vyplýva z toho, že okresný súd vydal napadnuté

uznesenie napriek tomu, že

- ponuka záujemcu nebola správcovi predložená

tak, ako to určili osobitné podmienky z dôvodu, že prepadná zábezpeka bola na účet správcu

pripísaná až po lehote na podanie ponúk do ponukového konania, v dôsledku čoho ponuka

sťažovateľky bola rovnocennou ponukou, ktorá bola mimo pravidiel schválených

osobitnými podmienkami ponuky,

- ponuka sťažovateľky bola od počiatku a až do posledného navyšovania ponúk

najvyššia zo všetkých ponúk,

- ponuku sťažovateľky schválil veriteľský výbor a traja zabezpečení veritelia,

- nebol dodržaný schválený postup podľa bodu 4.4 osobitných podmienok ponuky,

- ponuka sťažovateľky bola vzhľadom na jej výšku najvýhodnejšia pre všetkých

veriteľov,

- ponuka sťažovateľky mohla byť prijatá ako ponuka na priamy predaj v zmysle § 91

ods. 2 písm. e) .

40. Sťažovateľka namietané porušenie svojich práv odôvodňuje najmä tým,

že okresný súd pri rozhodovaní o správcom predloženom pokyne na schválenie podľa § 83

ods. 4 nezohľadnil oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, ich vyjadrenia

a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu, práve naopak, rozhodol v rozpore s nimi,

keď správcovi uložil záväzný pokyn predať podnik úpadcu spoločnosti

uzavretím zmluvy o predaji podniku za kúpnu cenu 1 215 000 €,

a nie sťažovateľke za kúpnu cenu 1 230 000 €. Sťažovateľka je presvedčená, že okresný súd

nerozhodoval nestranne a „skrz nátlakové konanie“ spoločnosti

rozhodol v jej neprospech.

41. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením, ktorého obsah nepovažuje

za potrebné citovať, a konštatuje, že jeho odôvodnenie je plne v súlade s ,

a podľa jeho názoru je presvedčivé a zrozumiteľné, konanie nevykazuje znaky podstatných

pochybení procesného charakteru.

42. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na záväzný pokyn udelený správcovi

na speňaženie podniku úpadcu tvoreného súborom majetku v zmysle § 92 ods. 1 písm. d)

formou ponukového konania a na jeho dodržanie v záujme transparentnosti uložil

správcovi záväzný pokyn predať podnik úpadcu spoločnosti

ktorá v rámci riadneho verejného ponukového konania ponúkla spomedzi všetkých

záujemcov najvyššiu kúpnu cenu v sume 1 125 000 €, z čoho logicky plynie, že podnik

úpadcu má byť predaný práve tomuto záujemcovi.

43. Na základe správcovi udeleného záväzného pokynu na speňaženie podniku

úpadcu tvoreného súborom majetku v zmysle formou ponukového

konania už v rámci prebiehajúceho konania vznikla správcovi povinnosť odpredať podnik

úpadcu zmluvou o predaji podniku určenému záujemcovi

Preto akceptovanie ponuky sťažovateľky, síce vyššej o sumu 15 000 €, avšak

uplatnenej už po ukončení riadneho verejného ponukového konania, by bolo vo vzťahu

k spoločnosti porušením vopred príslušným

(kolektívnym) orgánom stanovených pravidiel, a tým zákonnosti a transparentnosti

pri speňažovaní majetku úpadcu. Z vyhodnotenia ponukového konania je zjavné,

že prílohou ponuky spoločnosti bol relevantný písomný

doklad preukazujúci zloženie bankovej zábezpeky, a hoci v čase uplynutia lehoty

na podávanie cenových ponúk, t. j. do 11. októbra 2019, jej banková zábezpeka nebola

na bankový účet úpadcu pripísaná, v čase vyhodnocovania ponúk správcom už pripísaná

bola (banková zábezpeka bola pripísaná na bankový účet úpadcu 14. októbra 2019, pozn.).

Ústavný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že táto okolnosť, a tým sťažovateľkou

namietané zvýhodnenie spoločnosti je primárne vecou

ostatných záujemcov riadneho verejného ponukového konania, a nie sťažovateľky, ktorá

svoju ponuku nepredložila v rámci riadneho ponukového konania. Totiž aj prípadným

neprihliadnutím na ponuku spoločnosti pre okolnosť

nezloženia zábezpeky včas by subjektom ponúkajúcim najvyššiu cenu v rámci riadneho

verejného ponukového konania v sume 1 000 000 € bola spoločnosť iPropertymanagement,

s. r. o., a nie sťažovateľka, ponúkajúca síce sumu 1 230 000 €, avšak už po ukončení

riadneho verejného ponukového konania. V zmysle bodu 3.4 osobitných podmienok, ktoré

sťažovateľka priložila ako prílohu k ústavnej sťažnosti, vyplýva, že „neúplné ponuky

je správca oprávnený“, a nie povinný „vyradiť z vyhodnotenia“. V súlade s uvedeným

správca vo vyhodnotení ponukového konania túto skutočnosť zohľadnil, a to tak, že ponuku

záujemcu z ponukového konania nevyradil v záujme

zachovania mnohosti (konkurencie) ponúk, čím konal plne v záujme veriteľov, k čomu

prihliadol aj okresný súd. Vzhľadom na uvedené o „rovnocennosti ponúk“ sťažovateľky

a spoločnosti s poukázaním na skutočnosť, že obidve

boli „mimo pravidiel schválených osobitnými podmienkami ponuky“, nemožno uvažovať.

44. Okresný súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že účelom dodržiavania pravidiel

speňažovania je zabrániť špekulatívnemu a netransparentnému správaniu sa potenciálnych

záujemcov o kúpu majetku úpadcu. Vzhľadom na už uvedenú argumentáciu o udelení

záväzného pokynu na predaj majetku úpadcu formou ponukového konania je aj námietka

sťažovateľky o tom, že jej ponuka mohla byť prijatá ako ponuka na priamy predaj v zmysle

, v tomto kontexte, bez akejkoľvek ústavnoprávnej relevancie.

45. Sťažovateľka namieta aj nedodržanie schváleného postupu podľa bodu 4.4

osobitných podmienok ponuky, v zmysle ktorého v prípade, ak sa veriteľský výbor

a zabezpečení veritelia ako členovia príslušného orgánu jednohlasne nezhodnú na schválení

alebo neschválení víťaznej ponuky, správca zorganizuje zasadnutie členov príslušného

orgánu, na ktorom možno hlasovať aj „per rollam“ prostredníctvom mailu, pričom

výsledkom takéhoto zasadnutia môže byť buď dodatočné schválenie najvyššej ponuky alebo

odmietnutie všetkých ponúk a pokračovanie v speňažovaní. Ústavný súd k tejto námietke

poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 31, pozn.), v ktorej okresný

súd uviedol, že aj prípadné zopakovanie riadneho ponukového konania či tichej aukcie

by malo z hľadiska časovej aj ekonomickej hospodárnosti v konečnom dôsledku

nepriaznivý vplyv na spoločný záujem veriteľov, a to v dôsledku skutočnosti,

že predlžovaním procesu speňažovania dochádza k nárastu prevádzkovej straty v sume,

ktorá v konečnom dôsledku prevýši hodnotu navýšenia v zmysle poslednej najvyššej

ponuky. Z ústavnoprávneho hľadiska v tomto kontexte nie je bez významu, že účelom

speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je v zmysle získať

čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov,

na čo okresný súd v napadnutom uznesení prihliadal.

46. Ako už bolo uvedené, z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplynulo,

že okresný súd dal v rámci svojho odôvodnenia jasnú, zrozumiteľnú, logickú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky spojené

s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd v nadväznosti na to nezistil takú interpretáciu

a aplikáciu relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane

ustanovení zákona o konkurze a jeho § 83 ods. 4, ktorá by bola v rozpore s ich účelom

a zmyslom.

47. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie rozhodovanie

o návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia a vydanie

dočasného opatrenia. Rovnako sa stalo bezpredmetným aj rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci.

48. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) v nadväznosti na čl. II bod 3 Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra

2020 v znení dodatku č. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej

republiky 1. októbra 2020 z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka

prejednaná a rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení –

predsedníčka senátu, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu