Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)I. ÚS 513/2020
PDF · 467.99 KB
No categories available
I. ÚS 513/2020
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti , , , zastúpenej
advokátom JUDr. Marekom Radačovským, Žriedlová 3, Košice, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4 R 8/2016
z 31. marca 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia, skutkový stav veci a sťažnostný návrh
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2020
doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky – obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 4 R 8/2016 z 31. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.
4 R 8/2016 z 8. marca 2017 bol vyhlásený konkurz (ďalej aj „konkurzné konanie“)
na majetok úpadcu obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „úpadca“). Uznesením okresného súdu sp. zn.
4 R 8/2016 z 31. júla 2017 bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený
, so sídlom kancelárie (ďalej len
„správca“).
3. Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka je jednou zo záujemcov
o kúpu podniku úpadcu, ktorá svoju ponuku na odkúpenie celého podniku úpadcu predložila
správcovi 4. februára 2020.
4. Príslušný (kolektívny) orgán v zmysle § 82 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v rozhodujúcom období (ďalej aj „ZKR“ alebo „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)
tvorený veriteľmi nepopretých zabezpečených pohľadávok, veriteľským výborom
a okresným súdom vystupujúcim namiesto zabezpečeného veriteľa s popretou pohľadávkou
– spoločnosti , (ďalej len „
“), na základe žiadosti správcu, jej doplnenia a osobitných podmienok
ponuky udelil správcovi záväzný pokyn (namiesto , okresný súd
uznesením sp. zn. 4 R 8/2016 z 12. septembra 2019, pozn.) na speňaženie podniku úpadcu
tvoreného súborom majetku v zmysle § 92 ods. 1 písm. d) ZKR formou ponukového
konania.
5. Na základe uložených záväzných pokynov správca zverejnil 26. septembra 2019
v Obchodnom vestníku č. 186/2019 oznámenie o začatí ponukového konania na predaj
podniku úpadcu. V lehote na predkladanie ponúk v trvaní do 11. októbra 2019
boli správcovi doručené štyri ponuky v zalepených obálkach. Napriek tomu, že zábezpeka
v sume 10 % z ponúknutej kúpnej ceny v sume 1 125 000 € spoločnosti
, (ďalej aj
alebo „záujemca č. 4“), nebola pripísaná na bankový účet úpadcu do uplynutia
lehoty na predkladanie ponúk, správca tohto záujemcu z vyhodnotenia nevyradil.
6. Keďže ponuku, čo sa týka rozsahu, porovnateľnú s ponukou
predložila len spoločnosť
(ďalej aj „ alebo „záujemca č. 3“), vytvárajúc
predpoklady pre úspešnú tichú aukciu v zmysle bodu 3.5 osobitných podmienok, správca
zorganizoval na 22. október 2019 elektronickú aukciu a dosiahol zvýšenie ponúknutej ceny
za podnik úpadcu na sumu 1 175 000 €.
7. Po ukončení riadneho ponukového konania, resp. mimo neho, bola 4. februára
2020 predložená sťažovateľkou ponuka na kúpu podniku úpadcu za kúpnu cenu v sume
1 230 000 €.
8. Na základe pokynu veriteľského výboru z 5. februára 2020 (jedného z členov
príslušného kolektívneho orgánu, pozn.) správca vyzval záujemcov č. 3 a 4 a sťažovateľku
na zvýšenie ponúknutej kúpnej ceny. Na zasadnutí veriteľského výboru 28. februára 2020
po zistení, že záujemca č. 3 nepredložil žiadnu ďalšiu ponuku, záujemca č. 4 svoju pôvodnú
ponuku v sume 1 175 000 € zvýšil na sumu 1 215 000 € a sťažovateľka zotrvala na svojej
pôvodnej ponuke v sume 1 230 000 €, veriteľský výbor schválil predaj podniku úpadcu
v prospech sťažovateľky.
9. Na základe žiadosti správcu o vydanie záväzného pokynu bolo napadnutým
uznesením okresného sudu rozhodnuté tak, že správcovi ukladá záväzný pokyn na predaj
podniku úpadcu tvoreného súborom tam špecifikovaného majetku zmluvou o predaji
podniku záujemcovi č. 4, resp. za kúpnu cenu 1 215 000
€. Druhým výrokom okresný súd uložil správcovi bezodkladne informovať okresný súd
o uzavretí zmluvy o predaji podniku. Uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť
8. apríla 2020.
10. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci
samej nálezom rozhodol o porušení jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovateľka žiada priznať náhradu trov
právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
11. Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia o jej ústavnej
sťažnosti odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a zároveň
dočasným opatrením neumožnil správcovi v mene úpadcu uzatvoriť zmluvu o predaji
podniku s obchodnou spoločnosťou
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej
len “sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným
zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
17.1 Aktívne procesne legitimovaným účastníkom konania na podanie ústavnej
sťažnosti je sťažovateľ. Sťažovateľa v zmysle čl. 127 ústavy a § 122 zákona o ústavnom
súde možno definovať ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá tvrdí,
že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci boli
porušené jej základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom. Od vymedzenia ústavnej sťažnosti, jej predmetu a účelu
sa odvíja aj aktívna sťažnostná legitimácia. Zjednodušene povedané, v prípade ochrany
subjektívnych práv táto svedčí fyzickej a právnickej osobe tvrdiacej, že na nich bola
ukrátená ako účastník konania (strana sporu). I keď aktívna sťažnostná legitimácia nemá
formálne povahu procesnej podmienky konania pred ústavným súdom, je ústavný súd
povinný skúmať ju počas celého konania (Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan,
I., Holländer, P., Svák, J. a kol. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár.
1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, s. 893.).
18. Podľa § 83 ods. 4 ZKR ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo
ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie
súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému
postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo
uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní
uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia
ostatných členov príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi.
19. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
III.
Sťažnostná argumentácia a predbežné prerokovanie veci ústavným súdom
22. Pred posúdením námietok sťažovateľky prednesených v jej ústavnej sťažnosti
sa musel ústavný súd vysporiadať s otázkou, či sťažovateľka je aktívne legitimovaná
na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.
23. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje, že podstata základného práv na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany
svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne
vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana
v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu
vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).
24. Z § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či nie je
podaná niekým zjavne neoprávneným. O ústavnú sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou
osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo
vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m.
III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu
štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom (resp. stranou)
napadnutého konania alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.
25. Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať
sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba
len v záujme ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 32/06,
II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, pričom ak ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom,
to prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak sťažovateľ je účastníkom (stranou) súdneho
konania, v ktorom malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv alebo slobôd
(m. m. II. ÚS 3/05, IV. ÚS 319/2018, I, ÚS 93/2020).
26. Z ústavnoprávneho hľadiska je podstatné, či napadnutým uznesením okresného
súdu mohli byť porušené sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti označené práva, a to vzhľadom
na jej špecifické postavenie v prebiehajúcom konkurznom konaní.
27. Podľa § 1 ZKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením
majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením
veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje
aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
28. Podľa § 24 ods. 1 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca),
navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky.
29. Podľa § 24 ods. 2 ZKR až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže
do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať
návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd
do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného
konania pristúpiť.
30. Podľa § 24 ods. 3 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby,
o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby
sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná
a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.
31. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ZKR, „účelom zákona je usporiadať
majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho
podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem
usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej
miere a podľa možností v čo najkratšom čase...
... Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ,
ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali,
že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda
na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje
okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku
svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie
dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené
postavenie účastníka konkurzného konania.“.
32. Okrem dlžníka, veriteľa a navrhovateľa sú účastníkom konkurzného konania
aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii správne všeobecným spôsobom považuje za účastníka konkurzného
konania každú osobu, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať. Aj u tejto osoby
sa vyžaduje, aby mala spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pretože inak nemôže
byť ani účastníkom konkurzného konania. Táto osoba bude účastníkom konkurzného
konania len v tom štádiu konania, v ktorom sa koná alebo rozhoduje o jej právach alebo
povinnostiach. Takou osobou je napríklad správca, ktorého zákon neoznačuje za účastníka
konania, ale je osobitným procesným subjektom konkurzného konania. Ak sa rozhoduje
o právach správcu, napríklad o jeho odvolaní, v tomto štádiu konania sa stáva účastníkom
konania a patria mu všetky procesné práva a povinnosti, ktoré patria účastníkovi konania.
Podobne je účastníkom konania aj osoba, ktorej súd predbežným opatrením uloží určitú
povinnosť, alebo tretie osoby v konaní o uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti a pod...
(Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H.
Beck, 2019, s. 214.).
33. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že kritériom aplikovateľnosti čl. 46
ods. 1 ústavy je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť,
že sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb. V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta porušenie svojich práv
takým rozhodnutím okresného súdu, v rámci ktorého tento bezprostredne nerozhodoval
o jej právach ani povinnostiach.
34. V posudzovanom prípade sťažovateľka nemá postavenie účastníka konkurzného
konania, ale je len, a to v rámci časti konkurzného konania [speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu formou ponukového konania podľa § 92 ods. 1 písm. d) ZKR]
osobou, ktorá má záujem o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu (obdobne pozri
35. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú
sťažnosť v posudzovanej veci podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne procesne
legitimovaná na jej podanie, a to ani vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ani vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ktorých porušenie namietala výlučne v spojení
s namietaným porušením jej práva ma súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže
nie je a ani nebola účastníčkou konkurzného konania, a teda okresný súd o ohrození alebo
porušení jej subjektívnych práv bezprostredne nerozhodoval. Ústavný súd v tejto súvislosti
podotýka, že speňažovanie majetku v konkurze je primárne vecou správcu, ktorý
má postupovať s odbornou starostlivosťou, ďalej príslušného orgánu oprávneného ukladať
správcovi pokyny, ako má postupovať pri speňažovaní majetku, a v konečnom dôsledku
vecou konkurzného súdu (najmä ak je príslušným orgánom alebo v prípade sporov medzi
príslušným orgánom a správcom).
36. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ústavná sťažnosť
sťažovateľky je podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju z dôvodu podľa § 56 ods. 2
písm. e) zákona o ústavnom súde odmietol.
37. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v súlade s účelom
konkurzného konania, ktorým je uspokojenie samotných veriteľov, týmto ako účastníkom
konania ostáva zachovaná možnosť domáhať sa vyslovenia porušenia svojich práv ústavnou
sťažnosťou, ak sa domnievajú, že v postupe/rozhodnutí okresného súdu sa vyskytli
pochybenia ústavnoprávnej intenzity.
38. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti
ako podanej zjavne neoprávnenou osobou ústavný súd po oboznámení sa s ústavnou
sťažnosťou a jej prílohami konštatuje, že existuje aj iný dôvod na jej odmietnutie už pri jej
predbežnom prerokovaní, a to ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g)
39. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke svojvoľnosti napadnutého
uznesenia okresného súdu, a to z dôvodu, že podľa názoru sťažovateľky nezohľadňuje
prejavenú vôľu všetkých ostatných príslušných orgánov, v rámci ktorých vystupoval
aj väčšinový zabezpečený veriteľ, čo vyplýva z toho, že okresný súd vydal napadnuté
uznesenie napriek tomu, že
- ponuka záujemcu nebola správcovi predložená
tak, ako to určili osobitné podmienky z dôvodu, že prepadná zábezpeka bola na účet správcu
pripísaná až po lehote na podanie ponúk do ponukového konania, v dôsledku čoho ponuka
sťažovateľky bola rovnocennou ponukou, ktorá bola mimo pravidiel schválených
osobitnými podmienkami ponuky,
- ponuka sťažovateľky bola od počiatku a až do posledného navyšovania ponúk
najvyššia zo všetkých ponúk,
- ponuku sťažovateľky schválil veriteľský výbor a traja zabezpečení veritelia,
- nebol dodržaný schválený postup podľa bodu 4.4 osobitných podmienok ponuky,
- ponuka sťažovateľky bola vzhľadom na jej výšku najvýhodnejšia pre všetkých
veriteľov,
- ponuka sťažovateľky mohla byť prijatá ako ponuka na priamy predaj v zmysle § 91
ods. 2 písm. e) ZKR.
40. Sťažovateľka namietané porušenie svojich práv odôvodňuje najmä tým,
že okresný súd pri rozhodovaní o správcom predloženom pokyne na schválenie podľa § 83
ods. 4 ZKR nezohľadnil oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, ich vyjadrenia
a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu, práve naopak, rozhodol v rozpore s nimi,
keď správcovi uložil záväzný pokyn predať podnik úpadcu spoločnosti
uzavretím zmluvy o predaji podniku za kúpnu cenu 1 215 000 €,
a nie sťažovateľke za kúpnu cenu 1 230 000 €. Sťažovateľka je presvedčená, že okresný súd
nerozhodoval nestranne a „skrz nátlakové konanie“ spoločnosti
rozhodol v jej neprospech.
41. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením, ktorého obsah nepovažuje
za potrebné citovať, a konštatuje, že jeho odôvodnenie je plne v súlade s § 198 ods. 2 ZKR,
a podľa jeho názoru je presvedčivé a zrozumiteľné, konanie nevykazuje znaky podstatných
pochybení procesného charakteru.
42. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú
a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na záväzný pokyn udelený správcovi
na speňaženie podniku úpadcu tvoreného súborom majetku v zmysle § 92 ods. 1 písm. d)
ZKR formou ponukového konania a na jeho dodržanie v záujme transparentnosti uložil
správcovi záväzný pokyn predať podnik úpadcu spoločnosti
ktorá v rámci riadneho verejného ponukového konania ponúkla spomedzi všetkých
záujemcov najvyššiu kúpnu cenu v sume 1 125 000 €, z čoho logicky plynie, že podnik
úpadcu má byť predaný práve tomuto záujemcovi.
43. Na základe správcovi udeleného záväzného pokynu na speňaženie podniku
úpadcu tvoreného súborom majetku v zmysle § 92 ods. 1 písm. d) ZKR formou ponukového
konania už v rámci prebiehajúceho konania vznikla správcovi povinnosť odpredať podnik
úpadcu zmluvou o predaji podniku určenému záujemcovi
Preto akceptovanie ponuky sťažovateľky, síce vyššej o sumu 15 000 €, avšak
uplatnenej už po ukončení riadneho verejného ponukového konania, by bolo vo vzťahu
k spoločnosti porušením vopred príslušným
(kolektívnym) orgánom stanovených pravidiel, a tým zákonnosti a transparentnosti
pri speňažovaní majetku úpadcu. Z vyhodnotenia ponukového konania je zjavné,
že prílohou ponuky spoločnosti bol relevantný písomný
doklad preukazujúci zloženie bankovej zábezpeky, a hoci v čase uplynutia lehoty
na podávanie cenových ponúk, t. j. do 11. októbra 2019, jej banková zábezpeka nebola
na bankový účet úpadcu pripísaná, v čase vyhodnocovania ponúk správcom už pripísaná
bola (banková zábezpeka bola pripísaná na bankový účet úpadcu 14. októbra 2019, pozn.).
Ústavný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že táto okolnosť, a tým sťažovateľkou
namietané zvýhodnenie spoločnosti je primárne vecou
ostatných záujemcov riadneho verejného ponukového konania, a nie sťažovateľky, ktorá
svoju ponuku nepredložila v rámci riadneho ponukového konania. Totiž aj prípadným
neprihliadnutím na ponuku spoločnosti pre okolnosť
nezloženia zábezpeky včas by subjektom ponúkajúcim najvyššiu cenu v rámci riadneho
verejného ponukového konania v sume 1 000 000 € bola spoločnosť iPropertymanagement,
s. r. o., a nie sťažovateľka, ponúkajúca síce sumu 1 230 000 €, avšak už po ukončení
riadneho verejného ponukového konania. V zmysle bodu 3.4 osobitných podmienok, ktoré
sťažovateľka priložila ako prílohu k ústavnej sťažnosti, vyplýva, že „neúplné ponuky
je správca oprávnený“, a nie povinný „vyradiť z vyhodnotenia“. V súlade s uvedeným
správca vo vyhodnotení ponukového konania túto skutočnosť zohľadnil, a to tak, že ponuku
záujemcu z ponukového konania nevyradil v záujme
zachovania mnohosti (konkurencie) ponúk, čím konal plne v záujme veriteľov, k čomu
prihliadol aj okresný súd. Vzhľadom na uvedené o „rovnocennosti ponúk“ sťažovateľky
a spoločnosti s poukázaním na skutočnosť, že obidve
boli „mimo pravidiel schválených osobitnými podmienkami ponuky“, nemožno uvažovať.
44. Okresný súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že účelom dodržiavania pravidiel
speňažovania je zabrániť špekulatívnemu a netransparentnému správaniu sa potenciálnych
záujemcov o kúpu majetku úpadcu. Vzhľadom na už uvedenú argumentáciu o udelení
záväzného pokynu na predaj majetku úpadcu formou ponukového konania je aj námietka
sťažovateľky o tom, že jej ponuka mohla byť prijatá ako ponuka na priamy predaj v zmysle
§ 91 ods. 2 písm. e) ZKR, v tomto kontexte, bez akejkoľvek ústavnoprávnej relevancie.
45. Sťažovateľka namieta aj nedodržanie schváleného postupu podľa bodu 4.4
osobitných podmienok ponuky, v zmysle ktorého v prípade, ak sa veriteľský výbor
a zabezpečení veritelia ako členovia príslušného orgánu jednohlasne nezhodnú na schválení
alebo neschválení víťaznej ponuky, správca zorganizuje zasadnutie členov príslušného
orgánu, na ktorom možno hlasovať aj „per rollam“ prostredníctvom mailu, pričom
výsledkom takéhoto zasadnutia môže byť buď dodatočné schválenie najvyššej ponuky alebo
odmietnutie všetkých ponúk a pokračovanie v speňažovaní. Ústavný súd k tejto námietke
poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 31, pozn.), v ktorej okresný
súd uviedol, že aj prípadné zopakovanie riadneho ponukového konania či tichej aukcie
by malo z hľadiska časovej aj ekonomickej hospodárnosti v konečnom dôsledku
nepriaznivý vplyv na spoločný záujem veriteľov, a to v dôsledku skutočnosti,
že predlžovaním procesu speňažovania dochádza k nárastu prevádzkovej straty v sume,
ktorá v konečnom dôsledku prevýši hodnotu navýšenia v zmysle poslednej najvyššej
ponuky. Z ústavnoprávneho hľadiska v tomto kontexte nie je bez významu, že účelom
speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je v zmysle § 91 ods. 2 ZKR získať
čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov,
na čo okresný súd v napadnutom uznesení prihliadal.
46. Ako už bolo uvedené, z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplynulo,
že okresný súd dal v rámci svojho odôvodnenia jasnú, zrozumiteľnú, logickú
a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky spojené
s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd v nadväznosti na to nezistil takú interpretáciu
a aplikáciu relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane
ustanovení zákona o konkurze a jeho § 83 ods. 4, ktorá by bola v rozpore s ich účelom
a zmyslom.
47. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie rozhodovanie
o návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia a vydanie
dočasného opatrenia. Rovnako sa stalo bezpredmetným aj rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci.
48. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) v nadväznosti na čl. II bod 3 Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra
2020 v znení dodatku č. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej
republiky 1. októbra 2020 z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka
prejednaná a rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení –
predsedníčka senátu, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia senátu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu