Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 391/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku

a Roberta Šorla (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , , právne zastúpeného

Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom, Grösslingová 56, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 561,78 € (slovom päťstošesťdesiatjeden eur a sedemdesiatosem

centov) na účet jeho právneho zástupcu – Mgr. Tomáša Baštica, advokáta, Grösslingová 56,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 20. októbra 2020 prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie

ústavnú sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že 3. januára 2013 podal na krajskom

súde opravný prostriedok, ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia

Obvodného pozemkového úradu v Bratislave (ďalej len „úrad“) č. 1414/92, 1415/93,

zn. R /MBE z 22. novembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie

úradu“) v reštitučnom konaní, ktoré začalo v roku 1992 a trvá 28 rokov. Sťažovateľ

navrhoval, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie úradu vo výroku II a IV zrušil a vrátil mu

vec na ďalšie konanie s vyslovením záväzného právneho názoru o ústavne konformnom

výklade a aplikácii dôvodov nevydania pozemku. Krajský súd od začiatku konania vykonal

podľa sťažovateľa tieto úkony: 1. marca 2013 zamietol návrh na prerušenie konania,

následne uznesením z 8. januára 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

z 22. októbra 2014, prerušil konanie do vydania nálezu ústavného súdu v konaní o návrhu

verejnej ochrankyne práv z 18. júna 2013. Právoplatnosťou uznesenia ústavného súdu

sp. zn. z 28. októbra 2015 o odmietnutí návrhu odpadol dôvod prerušenia

konania. Sťažovateľ podaním zo 6. marca 2017 a opätovne podaním z 8. októbra 2018

navrhol, aby krajský súd prerušil konanie a podal na ústavnom súde návrh na začatie

konania o súlade ustanovení o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “ alebo ,,zákon o pôde“) s . Podaním z 15. mája 2020 sa sťažovateľ

obrátil na predsedu krajského súdu so sťažnosťou na postup súdu, kde namietal porušenie

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podpredseda krajského súdu

v odpovedi z 12. júna 2020 skonštatoval, že v predmetnom konaní zistil nečinnosť

a sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú. Z uvedeného je zrejmé, že na krajskom

súde sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie a súd nerozhodol ani o procesných návrhoch

sťažovateľa. Konanie trvá osem rokov, z toho šesť rokov bol súd absolútne nečinný.

Sťažovateľ vzhľadom na doterajšiu dĺžku reštitučného konania, vychádzajúc zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

požaduje aj finančné zadosťučinenie v sume 28 000 €. Zdĺhavé konanie o reštitučnom

nároku pociťuje sťažovateľ ako osobnú a rodinnú krivdu.

3. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu

konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

28 000 eur, ako aj náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie krajského súdu a ďalšie podanie sťažovateľa

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn.

zo 6. novembra 2020 doručeným ústavnému súdu 11. novembra 2020 vyjadril k ústavnej

sťažnosti predseda krajského súdu. V nadväznosti na vyjadrenie

(samosudkyne) konštatoval, že s poukazom na ňou uvedené skutočnosti sa stotožňuje

s jej názorom, že predmetná sťažnosť nie je v danom prípade s poukazom na existenciu

objektívnych dôvodov, tvoriacich postup krajského súdu, po vecnej stránke dôvodná.

Odkázal na vyjadrenie , podľa ktorého dodatkom č. 4 k rozvrhu práce

na rok 2017 bola preradená z civilného kolégia do správneho kolégia

krajského súdu a bolo jej pridelených 203 vecí, z toho najstaršie z roku 2010. Zamerala

sa prednostne na vybavovanie sociálnej agendy podľa poradia od najstarších vecí,

keďže ide o agendu, ktorá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru má prebehnúť s osobitnou

rýchlosťou, keďže ide o agendu týkajúcu sa prostriedkov na živobytie, ako aj z dôvodu,

že šlo takmer v celom objeme o agendu napadnutú sťažnosťami žalobcov. Dodatkom

č. 5 k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2019 bolo pridelených

ďalších 86 vecí, najstaršia z roku 2004. ďalej upozornila na úpravu

samosudcovskej agendy v zmysle . Ide o objem

agendy v jej skladbe ťažko zvládnuteľný, keďže azylová agenda je limitovaná lehotou 90

dní na rozhodnutie a veci týkajúce sa zaistenia lehotou 7 dní na ich prejednanie a obe

agendy lehotou 7 dní na vyhotovenie rozsudku. Rozsah tejto agendy je nepredvídateľný

a bráni plynulému vybavovanie ostatnej agendy. Uvedené sa týka aj rozhodovania

o návrhoch na priznanie odkladného účinku správnym žalobám vo veciach azylu,

o ktorých má správny súd rozhodnúť do 15, resp. do 30 dní. Navyše, Správny súdny

poriadok podávanie týchto návrhov nelimituje a v prípade nevyhovenia návrhu sú podávané

opakovane.

5. uviedla, že prácu samosudcu mimoriadne zaťažila aj agenda,

ktorá prešla z právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na krajské súdy,

ktorou je iný zásah orgánu verejnej moci. Keďže ústredné orgány verejnej správy

a ministerstvá sídlia v Bratislave, na ich vybavenie je takmer vo všetkých prípadoch

príslušný krajský súd s jeho v súčasnosti dvoma samosudcami, zaťaženými počtom 832

nevybavených vecí. rozhoduje aj veciach podľa Občianskeho súdneho

poriadku týkajúcich sa žalôb proti Centru právnej pomoci, katastra nehnuteľností

a reštitučné veci. Ďalšou skutočnosťou narúšajúcou snahu a povinnosť rozhodovať veci

podľa poradia od najstarších je obrovské množstvo sťažností podaných v snahe dosiahnuť

uprednostnenie pred ostatnými, čo bráni plynulému vybavovaniu agendy podľa poradia,

keďže sťažnostná agenda je vedením súdu sledovaná a musí byť vybavená prednostne.

6. K sťažnostnej veci uviedla, že je v poradí tretím sudcom vo veci.

Jej oddelenie pozostáva z 230 nevybavených vecí, z ktorých najstaršia je z roku 2004.

Skoršie vybavenie vecí napadnutých v termíne neskoršom, ako je sťažovateľova vec,

je ovplyvnené charakterom veci (azyl, zaistenie...). Na dokreslenie dodala, že značné časové

úseky pracovala bez vyššieho súdneho úradníka a okrem meritórnej agendy vybavovala

aj návrhy na odkladné účinky, ako aj uznesenia na odstránenie vád. Zároveň poukázala

na procesné prekážky spojené s prevenciou šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19, a s tým spojené prerušenie plynutia procesných lehôt a obmedzenia

pojednávaní. V závere doplnila, že zaťaženosť sudcov a skutočné podmienky výkonu

súdnictva na exponovaných súdoch nemôžu byť zľahčované ani kladené za vinu sudcovi,

pretože základná povinnosť zabezpečiť objektívnu schopnosť justície plniť svoju úlohu

v reálnom čase zaťažuje štát.

7. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len ,“).

8. K vyjadreniu krajského súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj sťažovateľ. V celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených

v sťažnosti, ktorými odôvodňuje jej opodstatnenosť. Dôvody prieťahov spočívajúce

v zlej organizácii práce súdu, preťaženosti sudcov, nedostatočnej personálnej kapacite

krajského súdu nemôžu ísť na úkor sťažovateľa a na úkor jeho základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov. Je pozitívnym záväzkom štátu, aby vytvoril adekvátne

podmienky pre výkon súdnej ochrany, a to tak, aby neboli porušované jeho základné práva.

Poukázal zároveň aj na výsledok vybavenia jeho sťažnosti podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ktorú podpredseda krajského súdu vyhodnotil ako dôvodnú a konštatoval, že zistil

nečinnosť.

9. Sťažovateľ zároveň vyslovili súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní

o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle .

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Základnou

povinnosťou súdu a zákonného sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) sa konania

podľa tretej hlavy piatej časti (ďalej aj „OSP“) začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti dokončia podľa

doterajších predpisov. S ohľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo začaté

v januári 2013, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti ,

bude dokončené podľa príslušných ustanovení

súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej podľa prvej vety ,

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Princípy konania obsiahnuté v § 6 a § 100

ods. 1 sa teda uplatnia aj v napadnutom konaní.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

pričom k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom krajského súdu

v konaní o preskúmanie rozhodnutia úradu v reštitučnom konaní.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia úradu v reštitučnom konaní podľa zákona

č. , ktoré patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov v správnom

súdnictve. Ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú

alebo právnu zložitosť tejto veci.

20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom. V konaní bol sťažovateľ procesne aktívny a krajskému súdu

poskytoval potrebnú súčinnosť.

21. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v priebehu napadnutého konania. Z predloženého súdneho spisu

krajského súdu ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní po podaní opravného prostriedku

podľa § 9 ods. 7 zákona o pôde, návrhu na preskúmanie rozhodnutia podľa § 250l

a nasl. a návrhu na prerušenie konania podľa

z 3. januára 2013, bol návrh na prerušenie konania zamietnutý uznesením z 1. marca 2013,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2013. V decembri 2013 doručoval krajský súd

účastníkom predvolania na prvé pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 25. február 2014.

V tom istom mesiaci (decembri) doručil sťažovateľ krajskému súdu oznámenie o začatí

konania pred ústavným súdom o návrhu na vyslovenie nesúladu ustanovení zákona

č. s , ktorý podala verejná ochrankyňa práv, a návrh na prerušenie

konania podľa . V januári 2014 krajský súd prerušil konanie

do vydania nálezu ústavného súdu. V apríli 2014 bolo krajskému súdu doručené odvolanie

zúčastnenej osoby v 2. rade proti uzneseniu o prerušení konania, o ktorom rozhodol najvyšší

súdu uznesením z 22. októbra 2014 tak, že ho odmietol. V priebehu roka 2015 krajský súd

opakovane zisťoval stav konania na ústavnom súde a nariadil pojednávanie na 9. jún 2015.

Sťažovateľ žiadal o zrušenie tohto pojednávania, keď poukazoval na prerušenie konania

a na skutočnosť, že ústavný súd ešte vo veci nerozhodol. Zároveň vyjadril nesúhlas

s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Dňa 9. júna 2015 sa pojednávanie uskutočnilo

a bolo odročené na neurčito. Uznesenie ústavného súdu sp. zn.

o odmietnutí návrhu verejnej ochrankyne práv nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2016.

V auguste 2016 krajský súd doručoval účastníkom konania predvolania na pojednávanie

nariadené na 27. september 2016, ktoré sa však z dôvodu práceneschopnosti sudcu

neuskutočnilo. Následne od septembra 2016 až do predloženia spisu ústavnému súdu

v novembri 2020 krajský súd nevykonal vo veci žiaden úkon.

22. Ústavný súd na základe popísaných úkonov zistených z predloženého spisu

krajského súdu zistil nečinnosť krajského súdu v období od marca do decembra 2013

v trvaní 9 mesiacov, od februára do augusta 2016 v trvaní 6 mesiacov a v období

od septembra 2016 až do predloženia spisu ústavnému súdu v novembri 2020 v dĺžke 4 roky

a 2 mesiace, spolu v trvaní 5 rokov a 5 mesiacov.

23. Pokiaľ ide o obranu krajského súdu spočívajúcu v argumentácii o preťaženosti

jeho správneho kolégia, ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ). Ústavný súd rozumie, že nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu

či zákonného sudcu, trvá však na tom, že systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti nemožno pripísať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany

ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené

personálne kapacity príslušných súdov (napr. ).

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského

súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

26. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že nečinnosťou krajského súdu

došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože namietané konanie nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

29. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

30. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 28 000 €, čo odôvodnil predovšetkým neprimeranou dĺžkou celého

reštitučného konania podľa zákona o pôde, ktoré začalo ešte v roku 1992. Sťažovateľovi

už štátne orgány priznali postavenie oprávnenej osoby podľa zákona o pôde, jedinou

otázkou, ktorej riešenia sa domáha v napadnutom konaní pred krajským súdom,

je, či mu prináleží odškodnenie vydaním pôvodných pozemkov alebo poskytnutie

náhradných pozemkov, resp. finančné odškodnenie. Zdĺhavé konanie o majetkových

nárokoch, ktoré súvisia s odňatím vlastníctva nehnuteľností patriacich jeho rodine, pociťuje

ako novú osobnú a rodinnú krivdu, za ktorú viní štát.

31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

32. Ústavný súd vzhľadom na svoje zistenia o doterajšom priebehu napadnutého

konania dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno považovať za dostatočné

zadosťučinenie pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

mu aj finančné zadosťučinenie.

33. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu,

a zároveň sa riadil úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia

je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených

, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania

vedeného krajským súdom, ako aj na jeho absolútnu nečinnosť v trvaní spolu viac než päť

rokov, berúc do úvahy predmet konania na krajskom súde a jeho význam pre sťažovateľa,

správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval

priznanie sumy 4 000 € pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127

ods. 3 .

34. Ústavný súd nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal

priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu.

VI.

Trovy konania

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2019

v sume 1 062 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za tri úkony

právnej služby vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súd –

sťažnosť a písomné podanie na súd ‒ vyjadrenie), pričom hodnota jedného úkonu je 177 €.

Ďalej má právny zástupca sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 10,62 €

za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov právneho zastúpenia vypočítaná ústavným

súdom spolu takto predstavuje sumu 562,86 €. Ústavný súd však priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 561,78 €,

teda vo výške, ktorú sám vyčíslil v replike k vyjadreniu krajského súdu.

38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu