Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 530/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, a ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti ,

, , zastúpených advokátkou JUDr. Luciou Flochovou, Krížna

47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13

a , základných práv podľa , ,

a 2, a , Listiny základných

práv a slobôd, základného práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv

podľa čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa

čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práv podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 28. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti , a obchodnej spoločnosti

o d m i e t a pre nedostatok právomocí na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie a 2, a 3, a

(ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2,

a , Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a práv podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 7“) uznesením Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

1.1 V rovnaký deň (t. j. 30. októbra 2019) bola ústavnému súdu doručená ústavná

sťažnosť obchodnej spoločnosti , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo spolu so sťažovateľom aj „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia a 2, a 3, a , základných

práv podľa , , a 2, a ,

listiny, základného práva podľa č. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 dohovoru,

práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a práv podľa čl. 2 protokolu č. 7

napadnutým uznesením okresného súdu (konanie vedené na ústavnom súde pod sp. zn.

).

2. Ústavný súd uznesením senátu sp. zn. z 26. novembra 2019

rozhodol o spojení vecí uvedených v bodoch 1 a 1.1 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

3. Z obsahu ústavných sťažností a priložených príloh vyplýva, že v konaní o uloženie

pokuty podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31. augusta 2019

(ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“) začatom na základe podnetu

občianskeho združenia

, , okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

- prvým výrokom uložil sťažovateľke (partnerovi verejného sektora) pokutu v sume

60 000 €,

- druhým výrokom uložil sťažovateľovi (konateľovi partnera verejného sektora)

pokutu v sume 10 000 €, za ktorej zaplatenie ručí –

, , (ďalej len „oprávnená osoba“),

- tretím výrokom uložil oprávnenej osobe pokutu v sume 20 000 €,

- štvrtým výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. V ústavných sťažnostiach sťažovatelia tvrdia, že predmetné konanie vedené

okresným súdom je jednoinštančné a proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je

pre nich prípustný žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.

5. Sťažovatelia spochybňujú právomoc okresného súdu na prejednanie danej právnej

veci, pričom zastávajú názor, že zo zákona o registri partnerov verejného sektora

jednoznačne nevyplýva, či má okresný súd pri ukladaní sankcií postavenie správneho

orgánu – registrového orgánu alebo reprezentuje nestranný a nezávislý súd.

6. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd postupoval v rozpore so zákonom, pretože

predmetnému konaniu o uložení sankcie nepredchádzalo konanie o overenie pravdivosti

a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod v súlade s § 12 zákona o registri partnerov

verejného sektora. Uvádzajú, že novela zákona o registri partnerov verejného sektora

č. 241/2019 z 27. júna 2019 bola prijatá a zverejnená v Zbierke zákonov ešte pred ustálením

právneho názoru okresného súdu, ktorý absolútne nereflektuje právnu úpravu § 12 ods. 1

zákona o registri partnerov verejného sektora. Sťažovatelia preto dôvodia, že okresný súd

mal vzhľadom na právnu normu platnú v čase rozhodovania prihliadnuť na úmysel

zákonodarcu a správne interpretovať právne normy a následne ich správne a spravodlivo

aplikovať.

7. Ďalej sťažovatelia okresnému súdu vytýkajú, že rozhodol na princípe prezumpcie

viny sťažovateľov, pričom jeho rozhodnutie o uložení pokuty je založené na záveroch

„subjektívneho názoru Okresného sudu Žilina na porušenie nestrannosti prepojenia osôb“,

aj keď sťažovatelia a ostatní účastníci konania preukazovali takmer nulovú kvalitu

a kvantitu takto vykonštruovaného prepojenia osôb. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd

opomenul aplikovať základné zásady správneho trestania v súlade s ústavne konformným

výkladom, k týmto zásadám sa nevyjadril ani ich pri rozhodovaní neaplikoval, pričom

vo výroku o uložení pokuty neurčil, čoho sa sťažovatelia dopustili ani v čom spáchaný

delikt spočíva. Tvrdia, že spôsob, akým okresný súd v napadnutom uznesení interpretoval

§ 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora, je nespravodlivý a v rozpore

s .

8. Napokon sťažovatelia namietajú aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého

uznesenia, pretože okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou účastníkov ani

s predloženými dôkazmi, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu

ochranu podľa a tiež ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia v petite ústavných sťažností navrhujú,

aby ústavný súd po prijatí ich vecí na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie čl. 1 ods. 1

a 2, a 3, a , základných práv sťažovateľov podľa

ods. 1, , a 2, a , listiny, základného

práva sťažovateľov podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 dohovoru, práva

podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a práv podľa čl. 2 protokolu č. 7 napadnutým

uznesením okresného súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu prikázal

obnoviť stav pred jeho porušením a vrátil sťažovateľom uhradenú pokutu. Sťažovatelia

zároveň žiadajú, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov

konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. V zmysle princípu subsidiarity je právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám podľa daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov (pozri napr. , ).

15. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

15.1 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

16. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

právnych predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie

o ňom príslušným orgánom (m. m. , ).

17. Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí [čl. 142

ods. 1 v spojení s (ďalej len „“)].

Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej

a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú

úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Podstata ústavných sťažností spočíva v tvrdení sťažovateľov o porušení čl. 1

ods. 1 a 2, a 3, a , ich základných práv podľa ,

, a 2, a , listiny, základného práva

podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 7 a čl. 13 dohovoru, práva podľa čl. 1 ods. 1

dodatkového protokolu a práv podľa čl. 2 protokolu č. 7 napadnutým uznesením okresného

súdu.

19. V ústavných sťažnostiach sťažovatelia tvrdia, že konanie o uloženie pokuty podľa

§ 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora je jednoinštančné, a teda proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je pre nich dostupný žiadny riadny ani

mimoriadny opravný prostriedok.

20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ak sa v návrhu

na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo

verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh

na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa

§ 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží

a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý

partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci

orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur,

b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu

partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu

od 10 000 eur do 100 000 eur.

21. Podľa § 13 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora za zaplatenie

pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia

povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže,

že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1

je aj oprávnená osoba.

22. Podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora proti

rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej

registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1

písm. b).

23. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na relevantné časti dôvodovej správy

k zákonu o registri partnerov verejného sektora, z ktorých vyplýva, že tento zákon „s cieľom

posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad

porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel

bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného

hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné

uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená

osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného

sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných

osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou

povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej

evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré

umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva...

... Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude

zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností

ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát

nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania...

... Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby

vo vzťahu k uvedeným subjektom – túto činnosť budú vykonávať na dobrovoľnej báze, ako

jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby

podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára,

audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách

v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu

vykonávať zákonom určené subjekty (profesie)...

... Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov

výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie

(prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu

identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou

osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako

vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného

povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá

smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorí prijímajú finančné plnenia

alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť

vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť

(administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto

podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom

na území Slovenskej republiky...

... Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu bude zo zákona ručiť

oprávnená osoba, a to tá oprávnená osoba, ktorá bola zapísaná v registri v čase porušenia

povinnosti. Oprávnená osoba však má k dispozícii možnosť liberácie, ak preukáže, že pri

identifikácii konečného užívateľa výhod alebo jej overovaní konala s odbornou

starostlivosťou (§ 12 ods. 4).“.

24. Podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora účinného

od 1. septembra 2019 proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len

oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Dôvodová správa

k , ktorým sa mení a dopĺňa o registri

partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo vzťahu k

uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah

partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský,

nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“.

25. Ústavný súd zdôrazňuje, že v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

nemožno poskytnúť ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak rozhodnutie orgánu verejnej moci, ústavného prieskumu ktorého

sa domáhajú, nenadobudlo právoplatnosť.

26. Rozhodnutie registrujúceho orgánu (okresného súdu) o uložení sankcie podľa

§ 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora je špecifickým typom rozhodnutia,

ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra

podľa a nasl. (ďalej aj „“). Zákonná úprava

súdneho sankcionovania je obsiahnutá aj v o obchodnom

registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho

s .

27. Podľa § 16 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora na konanie

o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú

ustanovenia ; ustanovenia , a 36

sa nepoužijú.

28. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. týkajúcom sa obdobnej veci

konštatoval, že „ ustanovenia, ktorého sa analogicky použijú

aj na konanie o pokute podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ustanovuje

v § 59 ods. 1, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým

sa rozhodlo vo veci samej. Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé

rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora,

ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa

i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium

týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t. j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút

(od 10 000 eur do 100 000 eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný

prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle § 13

zákona o registri partnerov verejného sektora.“.

29. V konaní o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného

sektora však opravný prostriedok – odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty môže

podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora podať len oprávnená osoba,

ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Podanie odvolania oprávnenou

osobou podľa § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči

rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného

sektora ako celku.

30. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa (v spojení s ) nerozlučné spoločenstvo

je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti,

že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;

procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

32. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca

povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo

neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému

spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. januára 2019).

33. Zo vzťahu k Civilnému mimosporovému

poriadku, ktorý je vzťahom subsidiarity, pritom možno vyvodiť, že aplikáciu ustanovenia

o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona

o registri partnerov verejného sektora vylúčená.

34. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil,

že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podala v celom rozsahu odvolanie

oprávnená osoba (podaním z 3. októbra 2019) a rovnako podali proti napadnutému

uzneseniu odvolanie aj obaja sťažovatelia (podaním z 9. septembra 2019), o čom sa však

v podaných ústavných sťažnostiach nezmienili. O týchto odvolaniach, ktorými sa tak

sťažovatelia, ako aj oprávnená osoba zhodne domáhali zastavenia konania o uložení pokuty

podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, dosiaľ nebolo zo strany

odvolacieho súdu právoplatne rozhodnuté (konanie je vedené pod sp. zn. ).

Pozornosti ústavného súdu súčasne neuniklo, že sťažovatelia v podanom odvolaní

argumentujú prípustnosťou odvolania proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, hoci

v ústavných sťažnostiach dôvodili nedostupnosťou žiadneho opravného prostriedku proti

predmetnému uzneseniu, z čoho napokon aj vyvodzujú právomoc ústavného súdu

na prerokovanie ich ústavných sťažností.

35. Sťažovatelia navyše podali 22. októbra 2019 Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorou sa domáhali

preskúmania napadnutého uznesenia okresného súdu. Krajský súd pri rozhodovaní

o správnej žalobe sťažovateľov zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky

spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. d) Správneho

súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preto ju uznesením sp. zn. z 21. apríla

2020 odmietol podľa ako neprípustnú. Kasačnú sťažnosť proti

uvedenému uzneseniu krajského súdu sťažovatelia nepodali.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol ústavné sťažnosti

sťažovateľov podľa z dôvodu nedostatku jeho

právomoci na ich prerokovanie. Keďže ústavné sťažnosti boli odmietnuté v celom rozsahu,

ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v petitoch nezaoberal, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu