Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 324/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Strojárenská 11/C, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 €

(slovom osemsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov) na účet

advokátky JUDr. Frederiky Birkovej, Strojárenská 11/C, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 30. júna 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako splnomocnený

zástupca svojej sestry, ktorá bola stranou sporu o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

, požiadal o vypočutie matky bývalého manžela jeho sestry (žalovanej

v napadnutom konaní, pozn.). Žalovaná v napadnutom konaní následne v rámci konania

o vyporiadanie BSM predložila okresnému súdu podľa sťažovateľa so zlým úmyslom

nevyžiadaný, ohováračský list obsahujúci nepravdivé tvrdenia o ňom, jeho matke,

ako aj o jeho sestre (bývalej neveste žalovanej v napadnutom konaní), ktorého účelom

bolo podľa neho negatívne ovplyvniť okresný súd vo vnímaní jeho osoby škandalizovaním

a ohovorením jeho osoby. V dôsledku spomínaného listu podal sťažovateľ 20. januára 2015

na okresnom súde proti žalovanej žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

o ktorej tento súd v napadnutom konaní do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne

nerozhodol.

3. Napadnuté konanie je podľa sťažovateľa poznačené nečinnosťou a neefektívnou

činnosťou okresného súdu. V súvislosti s namietanou nečinnosťou okresného súdu

sťažovateľ poukázal na to, že v napadnutom konaní sa zbytočné prieťahy zjavne vyskytli

už v jeho úvode, pretože okresný súd prvé pojednávanie v tejto veci nariadil až po dvoch

rokoch a desiatich mesiacoch od podania jeho žaloby. Postup okresného súdu na prvom

pojednávaní, ktorým napriek k spisu v tejto veci už v tom čase pripojeným spisom

nepristúpil k vykonaniu týchto dôkazov oboznámením sa s nimi, ale pojednávanie v tejto

veci odročil na neurčito, považuje sťažovateľ taktiež za zbytočné prieťahy. Obdobie

nekonania okresného súdu v súvislosti so zabezpečením spisu vedeného pod sp. zn.

pred prvým pojednávaním v tejto veci označil sťažovateľ za v poradí tretí

zbytočný prieťah. Štvrtý zbytočný prieťah okresný súd podľa sťažovateľa spôsobil

v napadnutom konaní svojím neefektívnym, nezákonným a nelogickým postupom

pri vykonávaní dôkazu oboznámením s opatrovníckym spisom z roku 2005. V poradí piaty

zbytočný prieťah bol podľa jeho názoru v napadnutom konaní spôsobený tým, že zákonná

sudkyňa nemala naštudovaný spis vo veci na pojednávaniach konaných 18. januára 2019

a 20. marca 2019, t. j. nebola na pojednávaniach dostatočne pripravená, v tejto spojitosti

poukazoval sťažovateľ najmä na neefektívne konanie súvisiace s postupom súdu

pri vykonávaní jednotlivých dôkazov, ako aj krátky čas určený na uskutočnenie nariadeného

pojednávania. K predĺženiu napadnutého konania podľa sťažovateľa došlo napokon

aj v dôsledku zbytočných prieťahov pri oneskorenom doručovaní jednotlivých dokumentov

predložených stranami sporu protistrane, ďalej odročením nariadených pojednávaní

pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne na 27. apríl 2018, 29. jún 2018, 11. júl 2018,

odročením pojednávania na základe žiadosti právnej zástupkyne žalovanej na 13. júl 2018,

a taktiež aj odročením minimálne dvoch pojednávaní bez toho, aby okresný súd uviedol,

ktoré dôkazy budú na ďalšom pojednávaní vykonané (napr. pojednávanie uskutočnené

28. februára 2018, 20. marca 2019 a 14. júna 2019).

4. Vo vzťahu k namietanej neefektívnosti postupu okresného súdu sťažovateľ

poukázal na odročenie prvého pojednávania okresným súdom na neurčito, čo je podľa neho

v rozpore s v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ďalej na to, že okresný súd na návrh žalovanej

k predmetnej veci pripojil ďalšie spisy bez toho, aby žalovanú požiadal o uvedenie

konkrétnych listín z nich, ktoré preukazujú podľa nej pravdivosť žalobou napadnutých

výrokov, ako aj na to, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti okresný súd v rámci

dokazovania nepristúpil k oboznamovaniu sa s týmito spismi.

5. Podľa sťažovateľa žalovaná v napadnutom konaní navrhla vykonanie viacerých

bezcenných dôkazov zo špekulatívnych dôvodov iba s úmyslom bezdôvodne ho predlžovať.

Sťažovateľ poukázal na nezákonný postup okresného súdu, v dôsledku ktorého došlo podľa

neho ku skresleniu písomných zápisníc o pojednávaniach z 22. novembra 2017, 23. júla

2018, 12. októbra 2018 a 20. marca 2019, ako aj k účelovému vykonávaniu jednotlivých

dôkazov, predovšetkým výsluchov svedkov, takým spôsobom, aby vyzneli v neprospech

neho, čím v napadnutom konaní sama zákonná sudkyňa podľa neho spochybnila svoju

nestrannosť.

6. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že napadnuté konanie trvá takmer štyri

a pol roka a okresný súd v ňom dosiaľ nielenže nerozhodol, ale ani nezačal s oboznámením

k nemu pripojených spisov, ktoré žalovaná ihneď na začiatku tohto konania označila

za hlavné dôkazy na podporu svojich tvrdení.

7. Predsedovi okresného súdu sťažovateľ zaslal v priebehu napadnutého konania

postupne spolu šesť sťažností na prieťahy a následne podal aj spolu päť žiadostí

o prešetrenie vybavenia sťažností predsedovi Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“). Predseda okresného súdu ako dôvodnú vyhodnotil pritom iba prvú z jeho

sťažností na prieťahy z 26. novembra 2017. Predseda krajského súdu vo svojej odpovedi

na jeho žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti z 25. januára 2018 okrem iného uviedol,

že predmetnú vec zaraďuje do režimu sledovania v pravidelných mesačných lehotách

až do jej právoplatného skončenia, avšak napriek tomu je napadnuté konanie i naďalej

podľa sťažovateľa poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu. Sťažovateľ na túto

skutočnosť opakovane upozorňoval či už predsedu okresného súdu, alebo predsedu

krajského súdu, ale k náprave postupu okresného súdu v napadnutom konaní podľa neho

nedošlo.

8. Konanie o ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy je podľa sťažovateľa

bežnou súčasťou agendy súdov a jeho správanie bolo počas celej doby trvania napadnutého

konania aktívne a súčinnostné. Zdĺhavosť konania je podľa neho v súlade so zámermi

žalovanej, proti ktorej správaniu okresný súd nevyvodil dosiaľ žiadne dôsledky.

9. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 300 € a zaviazal okresný

súd nahradiť mu trovy konania v sume 326,66 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a chronologický prehľad úkonov

okresného súdu v napadnutom konaní

10. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

11. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. z 8. augusta 2020

uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a po chronologickom

prehľade vykonaných úkonov v napadnutom konaní poukázal na skutočnosť, že sťažnosť

považuje za dôvodnú, keďže vec nie je ani po viac ako piatich rokoch právoplatne

skončená.

12. Na výzvu ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 8. septembra

2020 vyjadril sťažovateľ, ktorý poukázal na ďalšie prieťahy, ktoré podľa jeho názoru

vznikli po podaní ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ už v ústavnej sťažnosti vyslovil súhlas

s upustením od ústneho prejednania jeho veci pred ústavným súdom.

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, replikou sťažovateľa,

ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

14. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto pre posúdenie ústavnej sťažnosti relevantné

úkony:

- 20. januára 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa na ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

- 12. marca 2015 bola žalovaná vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe, ktoré bolo

okresnému súdu doručené 15. apríla 2015,

- 17. apríla 2015 okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k stanovisku

žalovanej,

- 25. mája 2015 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktoré okresný súd zaslal

6. októbra 2016 žalovanej a zároveň pripojil k spisu ďalšie spisy okresného súdu,

- 1. decembra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej,

- 9. októbra 2017 bolo nariadené pojednávanie na 22. november 2017,

- 22. novembra 2017 konanie pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 31. januára 2018 bolo nariadené súdne pojednávanie na 28. február 2018,

- 28. februára 2018 konanie súdneho pojednávania, ktoré bolo odročené na 27. apríl

2018,

- 24. apríla 2018 súdne pojednávanie pôvodne nariadené na 27. apríl 2018 bolo

zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a bol nariadený nový termín

na 29. jún 2018, ktorý bol taktiež z rovnakého dôvodu zrušený a bol nariadený nový termín

na 11. júl 2018, ktorý bol preložený na 13. júl 2018 na základe žiadosti žalovanej,

- 13. júla 2018 konanie pojednávania, ktoré bolo odročené na 12. október 2018,

- 12. októbra 2018 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu, že sťažovateľ predniesol, že zákonná sudkyňa sa dopustila trestného činu

pozmeňovania verejnej listiny, ktorá sa vzhľadom na jeho prednes rozhodla predložiť spis

predsedovi okresného súdu s námietkou zaujatosti,

- 6. novembra 2018 bolo nariadené pojednávanie na 18. január 2019, ktoré bolo

po vypočutí svedkov odročené na 20. marec 2019,

- 20. marca 2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. jún 2019,

- pojednávanie nariadené na 14. jún 2019 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne a bol nariadený nový termín na 11. júl 2019,

- 11. júla 2019 konanie pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým

okresný súd žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu

100 %, ktorý bol sporovým stranám expedovaný 18. júla 2019,

- 14. augusta 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa, ktoré bolo

27. augusta 2019 zaslané žalovanej na vyjadrenie,

- 6. septembra 2019 doručené vyjadrenie žalovanej, ktoré bolo 17. septembra 2019

zaslané sťažovateľovi,

- 23. septembra 2019 doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktoré bolo 23. októbra 2019

zaslané žalovanej, ktorá sa k nemu vyjadrila podaním z 30. októbra 2019,

- v období od 7. novembra 2019 do 4. novembra 2020 sa spis nachádzal na krajskom

súde, kde krajský súd rozsudkom sp. zn. z 1. októbra 2020 potvrdil rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 11. júla 2019 a žalovanej priznal náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu,

- 9. novembra 2020 okresný súd zaslal rozsudok krajského súdu sporovým stranám.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

18. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru,

pozn.) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

20. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

21. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

23. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o ochranu osobnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a nemožno ich v zásade po skutkovej ani právnej stránke hodnotiť ako zložité.

24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd z obsahu

zapožičaného spisu okresného súdu nezistil skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať

na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

25. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej

veci, t. j. ochrana osobnosti, si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu

o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť

organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená,

aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sporových strán.

26. Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že v období

od podania žaloby, a teda od 20. januára 2015 do 9. októbra 2017, keď okresný súd v spore

nariadil prvé pojednávanie, vykonával okresný súd len procesné úkony spojené

s doručovaním vyjadrení navzájom sporovým stranám. Okresnému súdu tak trvalo viac ako

dva a pol roka len vykonať tieto základné procesné úkony, čo nemožno hodnotiť

ako efektívny procesný postup. Naviac obdobie od 1. decembra 2016 do 9. októbra 2017

je poznačené úplnou nečinnosťou okresného súdu.

27. Konanie na okresnom súde (okrem obdobia od 7. novembra 2019 do 4. novembra

2020, keď sa spis nachádzal na krajskom súde) prebiehalo takmer päť rokov, počas ktorých

okresný súd nariadil vo veci osem pojednávaní, z ktorých tri nariadené pojednávania

boli zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, jedno bolo odročené bez meritórneho

prerokovávania veci z dôvodu namietanej zaujatosti zákonnej sudkyne a jedno bolo

odročené bez ukončeného výsluchu predvolaného svedka pre nedostatok vyhradeného času.

Uvedený postup okresného súdu, keď výsledok konania v takomto prípade má osobitný

význam pre sťažovateľa, pretože sa priamo dotýka jeho osobného statusu, nesvedčí o tom,

že by organizoval svoj procesný postup v napadnutom konaní tak, aby bol čo najskôr

odstránený stav právnej neistoty sporových strán, pretože vykazuje znaky neefektívnej

činnosti, ktorá v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu môže tiež byť príčinou

prieťahov v konaní.

28. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp.

nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.

, , , , ).

29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

V.

Príkaz konať bez zbytočných prieťahov a primerané finančné zadosťučinenie

30. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

31. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, svojou

nečinnosťou vo veci konal.

32. Keďže ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného v a dohovoru, ako aj skutočnosť, že napadnuté

konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu skončené, keď bude ešte pokračovať

v časti rozhodovania o výške priznanej náhrady trov konania, bolo potrebné prikázať

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

36. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

37. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2 300 €, ktoré odôvodňuje poukázaním na skutočnosť, že „zdĺhavé konanie

ho oberá o čas, ktorý mohol venovať svojej práci“. Obáva sa, že napadnuté konanie bude

trvať ešte niekoľko ďalších rokov a on sa ospravedlnenia a očistenia svojho mena

a priezviska nemusí dočkať.

38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

39. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom

konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu dané predmetom napadnutého

konania, ale zároveň aj s prihliadnutím na skutočnosť, že spor je v merite veci skončený,

považoval ústavný súd priznanie sumy 800 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3

výroku nálezu).

40. Nad rámec požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

IV.

Trovy konania

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom,

ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Priznal náhradu za tri právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania, podanie

ústavnej sťažnosti a vyjadrenie z 31. augusta 2020, a vychádzal pri tom z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá

bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden

úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j.

za tri úkony sumu 562,86 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov

konania celkovo v sume 562,86 € (bod 4 výroku nálezu).

44. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

45. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu