Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 9/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom

JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie SNP 41, Zvolen, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a uznesením

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. z 2. novembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 2. novembra 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka ako neúspešná strana v spore bola rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 10. januára 2019 zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 38 300 €

s príslušenstvom a tiež náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podala

sťažovateľka odvolanie, pričom okresný súd uznesením sp. zn.

zo 6. marca 2019 (ďalej len „prvé uznesenie o poplatku“) uložil sťažovateľke za odvolanie

zaplatiť súdny poplatok v sume 1 101 €.

Odvolaniu sťažovateľky bolo vyhovené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom,

proti ktorému sťažovateľka podala ďalšie odvolanie. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 30. septembra 2020 (ďalej len „druhé uznesenie o poplatku“) uložil

sťažovateľke povinnosť za odvolanie zaplatiť poplatok v sume 2 132 €.

Proti druhému uzneseniu o poplatku sťažovateľka podala sťažnosť, odvolávajúc sa

na o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Okresný súd o sťažnosti rozhodol napadnutým uznesením

tak, že zmenil druhé uznesenie o poplatku a zaviazal sťažovateľku zaplatiť doplatok za prvé

podané odvolanie v sume 1 031 €.

3. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za prekvapivé a postup okresného

súdu označila za „postup v rozpore s platnými právnymi predpismi, zároveň rozporný

a neakceptovateľný“.

Prvé uznesenie o poplatku považuje sťažovateľka za správne, a teda „otázka súdneho

poplatku za toto odvolanie uzatvorená, preto podľa môjho názoru ani nemohlo a nemalo

dôjsť k zmene výšky poplatkovej povinnosti a ak tak porušovateľ urobil, konal protizákonne

a protiústavne.“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej sťažnosti nálezom:

„1. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 02.11.2020, sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 02.11.2020,

sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

7. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu

ochranu ( ) a nadväzne na to aj základného práva vlastniť majetok

napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bol sťažovateľke vyrubený doplatok

k súdnemu poplatku za odvolanie.

III.1 K porušeniu základného práva podľa

13. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

14. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Podľa položky 16 Sadzobníka súdnych poplatkov k o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, k spoločnej

poznámke k položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16, ak bol rozsudok zrušený v

dôsledku odvolania, obnovy konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, poplatok z

odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, obnovy konania, dovolania alebo

kasačnej sťažnosti neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil...

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sťažnosť žalovanej je čiastočne

dôvodná, pretože bolo vydané nesprávne rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti

za odvolanie z 29. 09. 2020, avšak pri poplatkovej kontrole spisu súd zistil, že žalovaná

uhradila 05. 08. 2019 za skôr podané odvolanie súdny poplatok v sume 1 101 €, teda

v nižšej sume ako ho mala zaplatiť. Správne mal byť súdny poplatok za skôr podané

odvolanie v sume 2 132 €, t. j. 6 % z 36 700 € znížený za elektronické podanie o 50 %

najviac o 70 €, a preto súd týmto uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť doplatok

k súdnemu poplatku za skôr podané odvolanie v sume 1 031 € (2 132 € - 1 101 €, ktoré už

žalovaná zaplatila).“

15. Z citovanej časti napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd vyhovel

sťažovateľke v tom, že odkazom na položku 16 sadzobníka súdnych poplatkov konštatoval,

že za opakované podanie odvolania sa súdny poplatok neplatí. Okresný súd v rámci

skúmania sumy súdneho poplatku v právnej veci sťažovateľky zistil, že súdny poplatok skôr

vyrubený bol v nesprávnej – nižšej sume, a preto sťažovateľku zaviazal na doplatenie

súdneho poplatku v správnej sume a v zákonom predpokladanej lehote. Pokiaľ sťažovateľka

uviedla, že prvotne určenú sumu súdneho poplatku považuje za správnu, dôvodiac

elektronickým podaním, ústavný súd konštatuje (zároveň to vyplýva z napadnutého

uznesenia), že okresný súd túto skutočnosť zohľadnil v zmysle zákona o súdnych

poplatkoch.

16. Podľa poplatok alebo doplatok poplatku

nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal

splatným.

Odkazujúc na citované ustanovenie , ústavný súd

poukazuje na to, že prvé uznesenie o súdnom poplatku bolo vydané 6. marca 2019

(uhradené 5. augusta 2019).

17. Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (, , ). Ústavný súd je oprávnený

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd

nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy

všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom

prípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (, ).

18. V závere ústavný súd predostiera, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky

„prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým

procesným úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť

(nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi, a preto je povinnosťou

ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu

zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady,

keď určitý procesný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne)

hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť

konania nezaloží ().

19. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti nezistil v napadnutom uznesení okresného súdu pochybenia takej ústavnoprávnej

intenzity, aby mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať

porušenie označených práv, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K porušeniu základného práva podľa

20. Sťažovateľka zároveň argumentovala, že napadnutým uznesením okresného súdu

bolo zasiahnuté do jej základného práva vlastniť majetok ( ).

Ústavný súd konštatuje, že ide o právo hmotného charakteru a že nezistil relevantnú

súvislosť medzi označeným právom hmotnej povahy a posudzovaným uznesením

okresného súdu. Taktiež zo skutočností, ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla,

nevyplýva žiadna možnosť porušenia týchto práv, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. ).

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva podľa čl. 20

ods. 1 , ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol pri predbežnom prerokovaní aj

v tejto časti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2021

Peter Molnár

predseda senátu