Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 480/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), sudkyne Jany

Baricovej a sudcu a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Marekom Belkom, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania

v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. Mareka Belka, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 20. októbra 2020 prijal podľa 56 ods. 5

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod. sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 30. decembra 2012

na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o jeho žalobe.

3. V dôsledku nečinnosti okresného súdu podal sťažovateľ 24. júna 2020 sťažnosť

na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý ju vyhodnotil ako dôvodnú.

4. Sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci sa v čase podania ústavnej sťažnosti neuskutočnilo

ešte ani jediné pojednávanie. Jeho vec nie je právne a ani fakticky zložitá, pričom on sám

sa správal počas celého konania aktívne a súčinne. Naopak, okresný súd je počas celého

konania takmer úplne nečinný.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo , , bytom , aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. , , bytom priznáva

primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000 € (slovom osemtisíc eur)...

5. , , bytom priznáva náhradu

trov právneho zastúpenia...“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. Okresný súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k priatej ústavnej sťažnosti

v zastúpení predsedníčkou. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že prieťahy v konaní boli

zavinené samotným sťažovateľom. K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené

aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorého súčasťou bol aj prehľad úkonov vykonaných

v napadnutom konaní.

7. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uznala vznik zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní a v tejto súvislosti poukázala na množstvo jej pridelených

(reštančných) súdnych spisov.

8. Pokiaľ ide o úkony vykonané v napadnutom konaní, zákonná sudkyňa popísala

priebeh napadnutého konania, z ktorého v podstatnom vyplýva:

- 30. decembra 2013 podanie žaloby,

- 27. mája 2014 výzva sťažovateľovi na odstránenie vád podania následkom

odmietnutia podania,

- 28. augusta 2014 odstránenie nedostatkov podania sťažovateľom,

- 24. októbra 2014 pokyn na doručenie žaloby žalovaným a výzva sťažovateľovi,

aby doložil potvrdenie o tom, že konkrétne uvedení žalovaní sú na neznámom mieste,

- 28. januára 2015 odoslanie dokumentov podľa predchádzajúceho bodu,

- 1. apríla 2015 výzva sťažovateľovi na oznámenie univerzálnych dedičov

po žalovanej v 64. rade,

- 22. júna 2015 uznesenie o ustanovení opatrovníka žalovanému v 65. rade,

- marec 2016 dopyty na mesto a správu katastra,

- 7. novembra 2016 bol spis zreferovaný vtedy zákonnou sudkyňou a určený termín

pojednávania na 9. február 2017,

- 17. januára 2017 uznesenie o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami

po zomrelých žalovaných,

- 9. februára 2017 pojednávanie zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne,

- marec 2017 dopyt na kataster, pripojenie dedičských rozhodnutí, identifikácia

žalovanej v 92. rade,

- 5. júna 2018 dopyt na príbuznú žalovanej v 92. rade,

- júl 2019 výzva sťažovateľovi na doloženie aktuálnych listov vlastníctva

a na doručenie všetkých tvrdení a procesných návrhov,

- 25. novembra 2019 úradný záznam o porovnaní okruhu účastníkov konania

s listami vlastníctva,

- 14. júla 2020 pokyn na vypracovanie uznesenia o pokračovaní v konaní s právnymi

nástupcami a určenie termínu pojednávania na 7. október 2020,

- 7. októbra 2020 pojednávanie.

9. Ústavný súd konštatuje, že uvedený prehľad úkonov vykonaných v napadnutom

konaní korešponduje s obsahom ústavnému súdu predloženého súdneho spisu.

10. Sťažovateľ vo svojej replike k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že ho berie

na vedomie a zdôrazňuje, že základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústne pojednávanie sa uskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti.

12. Podľa ústavný súd môže vo veciach

podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť od ústneho pojednávania, ak je na základe podaní

účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov a súdneho spisu

predložených ústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, , , ).

19. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa (a práva podľa dohovoru), ústavný

súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

20. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou

povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní, ktorý čo

najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd

so žiadosťou o jeho rozhodnutie ().

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu tri

základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

(2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

23. Vo vzťahu k prvému kritériu ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno považovať za právne zložité.

Napadnutému konaniu však podľa názoru ústavného súdu možno pripísať určitú faktickú

zložitosť v dôsledku veľkého počtu žalovaných, ktorý bolo potrebné ustáliť.

24. Pokiaľ ide o kritérium správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ sa v úvodnej fáze konania pričinil o predĺženie napadnutého konania,

keď musel byť okresným súdom vyzvaný na odstránenie vád svojej žaloby.

25. V súvislosti s hodnotením samotného postupu okresného súdu ako tretieho

kritéria ústavný súd konštatuje, že jeho postup v napadnutom konaní bol poznačený

opakovanou nečinnosťou a celkovou veľmi sporadickou činnosťou, o čom svedčí

aj skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až v októbri 2020, teda

po takmer 7 rokoch od podania žaloby. Na plynulosti postupu okresného súdu

v napadnutom konaní sa taktiež podpísali opakované zmeny zákonného sudcu, keď súčasná

zákonná sudkyňa je už celkovo štvrtý zákonný sudca v sťažovateľovej veci.

26. Postup okresného súdu v napadnutom konaní tak možno podľa ústavného súdu

už na prvý pohľad považovať za taký, ktorý nespĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2

a dohovoru.

27. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dlhé obdobia nečinnosti

bez akékoľvek vysvetlenia nemožno z pohľadu štandardov čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

dohovoru akceptovať (rozsudok vo veci Beaumartin proti Francúzsku z 24. 11. 1994,

sťažnosť č. 15287/89, bod 33).

28. Ústavný súd poukazuje na to, že úlohou zmluvných štátov dohovoru je nastaviť

si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť každému právo

na rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci Sürmeli

proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické, resp. dlhotrvajúce

preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania (rozsudok vo veci

Probstmeier proti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).

29. Ústavný súd dospel na základe uvedeného k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

30. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

31. Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia prikázal okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

33. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia

v sume 8 000 €, čo odôvodňuje tým, že v napadnutom konaní sa rozhoduje o jeho

majetkovom práve a prieťahmi zo strany okresného súdu mu vzniká škoda, ako aj celkovou

dĺžkou napadnutého konania.

35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

36. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v rámci tohto konania nie je odškodnenie

sťažovateľa za prípadnú jemu vzniknutú (majetkovú) škodu spôsobenú postupom okresného

súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd však zároveň uznáva, že napadnuté konanie

ako také je poznačené zbytočnými prieťahmi a že samotné vyslovenie porušenia práv

sťažovateľa by v okolnostiach tejto veci nepredstavovalo dostatočné zadosťučinenie.

37. Ústavný súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že primerané finančné

zadosťučinenie v tejto veci predstavuje 2 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej

časti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku

tohto nálezu).

V.

Trovy konania

38. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

39. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

40. Ústavný súd, vychádzajúc z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

ako i zo skutočnosti, že replika sťažovateľa neobsahovala nové skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti, priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2020 v hodnote 177 € a dvakrát režijný paušál

v hodnote 10,62 €, teda náhradu trov konania celkovo v sume 375,24 €.

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa advokáta JUDr. Mareka Belka, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca,

v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení

s ).

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu