Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 480/2020
PDF · 413.05 KB
No categories available
I. ÚS 480/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), sudkyne Jany
Baricovej a sudcu a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného advokátom
JUDr. Marekom Belkom, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 259/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 259/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 259/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania
v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jeho
právneho zástupcu advokáta JUDr. Mareka Belka, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 480/2020-8 z 20. októbra 2020 prijal podľa 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod. sp. zn. 6 C 259/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 30. decembra 2012
na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predmetom
napadnutého konania je rozhodovanie o jeho žalobe.
3. V dôsledku nečinnosti okresného súdu podal sťažovateľ 24. júna 2020 sťažnosť
na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý ju vyhodnotil ako dôvodnú.
4. Sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci sa v čase podania ústavnej sťažnosti neuskutočnilo
ešte ani jediné pojednávanie. Jeho vec nie je právne a ani fakticky zložitá, pričom on sám
sa správal počas celého konania aktívne a súčinne. Naopak, okresný súd je počas celého
konania takmer úplne nečinný.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/259/2013 porušil základné
právo , , bytom , aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
3. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/259/2013 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
4. , , bytom priznáva
primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000 € (slovom osemtisíc eur)...
5. , , bytom priznáva náhradu
trov právneho zastúpenia...“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
6. Okresný súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k priatej ústavnej sťažnosti
v zastúpení predsedníčkou. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že prieťahy v konaní boli
zavinené samotným sťažovateľom. K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené
aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorého súčasťou bol aj prehľad úkonov vykonaných
v napadnutom konaní.
7. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uznala vznik zbytočných prieťahov
v napadnutom konaní a v tejto súvislosti poukázala na množstvo jej pridelených
(reštančných) súdnych spisov.
8. Pokiaľ ide o úkony vykonané v napadnutom konaní, zákonná sudkyňa popísala
priebeh napadnutého konania, z ktorého v podstatnom vyplýva:
- 30. decembra 2013 podanie žaloby,
- 27. mája 2014 výzva sťažovateľovi na odstránenie vád podania následkom
odmietnutia podania,
- 28. augusta 2014 odstránenie nedostatkov podania sťažovateľom,
- 24. októbra 2014 pokyn na doručenie žaloby žalovaným a výzva sťažovateľovi,
aby doložil potvrdenie o tom, že konkrétne uvedení žalovaní sú na neznámom mieste,
- 28. januára 2015 odoslanie dokumentov podľa predchádzajúceho bodu,
- 1. apríla 2015 výzva sťažovateľovi na oznámenie univerzálnych dedičov
po žalovanej v 64. rade,
- 22. júna 2015 uznesenie o ustanovení opatrovníka žalovanému v 65. rade,
- marec 2016 dopyty na mesto a správu katastra,
- 7. novembra 2016 bol spis zreferovaný vtedy zákonnou sudkyňou a určený termín
pojednávania na 9. február 2017,
- 17. januára 2017 uznesenie o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami
po zomrelých žalovaných,
- 9. februára 2017 pojednávanie zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej
sudkyne,
- marec 2017 dopyt na kataster, pripojenie dedičských rozhodnutí, identifikácia
žalovanej v 92. rade,
- 5. júna 2018 dopyt na príbuznú žalovanej v 92. rade,
- júl 2019 výzva sťažovateľovi na doloženie aktuálnych listov vlastníctva
a na doručenie všetkých tvrdení a procesných návrhov,
- 25. novembra 2019 úradný záznam o porovnaní okruhu účastníkov konania
s listami vlastníctva,
- 14. júla 2020 pokyn na vypracovanie uznesenia o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami a určenie termínu pojednávania na 7. október 2020,
- 7. októbra 2020 pojednávanie.
9. Ústavný súd konštatuje, že uvedený prehľad úkonov vykonaných v napadnutom
konaní korešponduje s obsahom ústavnému súdu predloženého súdneho spisu.
10. Sťažovateľ vo svojej replike k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že ho berie
na vedomie a zdôrazňuje, že základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.
11. Podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústne pojednávanie sa uskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti.
12. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vo veciach
podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť od ústneho pojednávania, ak je na základe podaní
účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov a súdneho spisu
predložených ústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a vyhodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
19. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný
súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).
20. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou
povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní, ktorý čo
najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd
so žiadosťou o jeho rozhodnutie (I. ÚS 96/2019).
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu tri
základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
(2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého
kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
23. Vo vzťahu k prvému kritériu ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno považovať za právne zložité.
Napadnutému konaniu však podľa názoru ústavného súdu možno pripísať určitú faktickú
zložitosť v dôsledku veľkého počtu žalovaných, ktorý bolo potrebné ustáliť.
24. Pokiaľ ide o kritérium správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,
že sťažovateľ sa v úvodnej fáze konania pričinil o predĺženie napadnutého konania,
keď musel byť okresným súdom vyzvaný na odstránenie vád svojej žaloby.
25. V súvislosti s hodnotením samotného postupu okresného súdu ako tretieho
kritéria ústavný súd konštatuje, že jeho postup v napadnutom konaní bol poznačený
opakovanou nečinnosťou a celkovou veľmi sporadickou činnosťou, o čom svedčí
aj skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až v októbri 2020, teda
po takmer 7 rokoch od podania žaloby. Na plynulosti postupu okresného súdu
v napadnutom konaní sa taktiež podpísali opakované zmeny zákonného sudcu, keď súčasná
zákonná sudkyňa je už celkovo štvrtý zákonný sudca v sťažovateľovej veci.
26. Postup okresného súdu v napadnutom konaní tak možno podľa ústavného súdu
už na prvý pohľad považovať za taký, ktorý nespĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
27. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dlhé obdobia nečinnosti
bez akékoľvek vysvetlenia nemožno z pohľadu štandardov čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
dohovoru akceptovať (rozsudok vo veci Beaumartin proti Francúzsku z 24. 11. 1994,
sťažnosť č. 15287/89, bod 33).
28. Ústavný súd poukazuje na to, že úlohou zmluvných štátov dohovoru je nastaviť
si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť každému právo
na rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci Sürmeli
proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické, resp. dlhotrvajúce
preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania (rozsudok vo veci
Probstmeier proti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).
29. Ústavný súd dospel na základe uvedeného k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
31. Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia prikázal okresnému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
34. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia
v sume 8 000 €, čo odôvodňuje tým, že v napadnutom konaní sa rozhoduje o jeho
majetkovom práve a prieťahmi zo strany okresného súdu mu vzniká škoda, ako aj celkovou
dĺžkou napadnutého konania.
35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
36. Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou v rámci tohto konania nie je odškodnenie
sťažovateľa za prípadnú jemu vzniknutú (majetkovú) škodu spôsobenú postupom okresného
súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd však zároveň uznáva, že napadnuté konanie
ako také je poznačené zbytočnými prieťahmi a že samotné vyslovenie porušenia práv
sťažovateľa by v okolnostiach tejto veci nepredstavovalo dostatočné zadosťučinenie.
37. Ústavný súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že primerané finančné
zadosťučinenie v tejto veci predstavuje 2 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej
časti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku
tohto nálezu).
V.
Trovy konania
38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
39. Sťažovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným
súdom.
40. Ústavný súd, vychádzajúc z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
ako i zo skutočnosti, že replika sťažovateľa neobsahovala nové skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti, priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva
úkony právnej služby vykonané v roku 2020 v hodnote 177 € a dvakrát režijný paušál
v hodnote 10,62 €, teda náhradu trov konania celkovo v sume 375,24 €.
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa advokáta JUDr. Mareka Belka, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca,
v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP).
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. januára 2021
Rastislav Kaššák predseda senátu