Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 56/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

I. Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. . Dňa 29. decembra 2020 bolo ústavnému súdu

doručené doplnenie ústavnej sťažnosti.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom

postavení žalovanej bola stranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

o určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti. Sťažovateľka podrobne

opísala skutkové okolnosti veci a uviedla, že vo veci rozhodol okresný súd i krajský súd

rozsudkom (v ústavnej sťažnosti bližšie nešpecifikovanými) a následne najvyšší súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec „na opravu – z procesných dôvodov“, pričom

krajský súd „posunul konanie späť na okresný súd, nakoľko v opakovanom odvolacom

konaní pripustil zmenu návrhu...“.

3. Po vrátení okresnému súdu bola veci pridelená nová spisová značka

. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2018 žalobu

zamietol a priznal žalovanej sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Po podaní odvolania bola vec predložená 26. júna 2019 na rozhodnutie krajskému súdu

a bola jej pridelená spisová značka . Sťažovateľka podala 15. júna 2020

predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda krajského súdu

v odpovedi na sťažnosť uviedol, že vo veci sťažovateľky je predpoklad, že bude prejednaná

a rozhodnutá najneskôr do konca novembra 2020, a za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil.

4. Podľa názoru sťažovateľky všeobecné súdy nepostupovali v jej právnej veci

efektívne, dlhodobo tolerovali obštrukcie zo strany žalobcu, uplatnili nesprávny procesný

postup po vrátení veci dovolacím súdom, čo viedlo k oddialeniu „konečného rozhodnutia

vo veci minimálne o 8 rokov...“.

5. Sťažovateľka uvádza, že právnu vec, ktorej sa predmet sporu týka, nepovažuje

za skutkovo ani právne náročnú, a že svojím správaní nijako neprispela k vzniknutým

prieťahom v konaní. Čo sa týka hodnotenia postupu všeobecných súdov v konaní, celkovú

dĺžku konania považuje za celkom zjavne neprimeranú a neakceptovateľnú, čo by malo byť

samo osebe dôvodom na vyslovenie porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

6. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo vzťahu k všeobecným súdom oboch inštancií, ako i dovolaciemu súdu, ktoré odôvodňuje

tým, že spor stále nie je právoplatne skončený, nemá teda „možnosť domáhať sa ochrany

svojho vlastníckeho práva v konaniach nielen súdnych, ale aj správnych, keďže stavebný

úrad považuje toto konanie za určujúce pre rozhodovanie... Ďalším negatívnym dopadom

tak dlhého konania je, že žalobca v dôsledku dlhého konania poškodil a poškodzuje dobré

meno sťažovateľky v okolí aj pred správnymi orgánmi svojimi nepravdivými

a nepodloženými tvrdeniami... Spor sa týka vlastníckeho práva, ktoré je konaním žalobcu

a súdov narušené. Dosah na rodinný život sťažovateľky a znemožnenie pohody bývania

v novom dome je už vzhľadom na dĺžku konania nezvratný, nakoľko súdy jej ochranu jej

práv primerane neposkytli...“.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd spočívajúce v prerokovaní veci bez

zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. , Krajského súdu v Bratislave v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. porušené bolo.

2. Prikazuje Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 15000,- € a to

voči Okresnému súdu Bratislava III 6000, Krajskému súdu v Bratislave 6000,- €,

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 3000,- €, ktoré sú povinné súdy uhradiť

sťažovateľke do 15 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 375,24 €, ktorú

sú Okresný súd Bratislava III, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet právnej zástupkyne v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

16. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu, krajského súdu, ako

i najvyššieho súdu v konaniach označených v bode 1 tohto rozhodnutia došlo k porušeniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným, krajským a najvyšším

súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu,

už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva

postupom označeného súdu (súdov), ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú [ ].

19. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná

sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále

trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, ).

20. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu podľa

(m. m. ).

21. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti zistil, že krajský súd rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2020

potvrdil napadnutý prvoinštančný rozsudok, ktorý následne v spojení s odvolacím

rozsudkom nadobudol právoplatnosť 20. januára 2021. V čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu (8. decembra 2020) už teda bolo vo veci meritórne rozhodnuté (o čom

vzhľadom na verejné vyhlásenie rozhodnutia krajským súdom mala mať sťažovateľka

vedomosť) a v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavným

súdom je jej právna vec právoplatne skončená.

22. Ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy rozhodovali v právnej veci

sťažovateľky neprimerane dlhú dobu, avšak poukazuje na to, že v čase doručenia ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu už bolo vo veci meritórne rozhodnuté, preto v tomto čase už

nemohol žiaden zo všeobecných súdov porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu

zakladá dôvod na jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

23. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu