Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 56/2021
PDF · 171.55 KB
No categories available
II. ÚS 56/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej advokátkou
JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 278/2005 a sp. zn.
19 C 491/2015, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.
3 Co 181/2010, sp. zn. 9 Co 144/2014 a sp. zn. 16 Co 147/2019 a postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cdo 162/2013 a sp. zn.
4 Cdo 1190/2005 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
I. Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej
advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 278/2005 a sp. zn. 19 C 491/2015, postupom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.
3 Co 181/2010, sp. zn. 9 Co 144/2014 a sp. zn. 16 Co 147/2019 a postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.
4 Cdo 162/2013 a sp. zn. 4 Cdo 1190/2005. Dňa 29. decembra 2020 bolo ústavnému súdu
doručené doplnenie ústavnej sťažnosti.
2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom
postavení žalovanej bola stranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
13 C 278/05 o určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti. Sťažovateľka podrobne
opísala skutkové okolnosti veci a uviedla, že vo veci rozhodol okresný súd i krajský súd
rozsudkom (v ústavnej sťažnosti bližšie nešpecifikovanými) a následne najvyšší súd zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec „na opravu – z procesných dôvodov“, pričom
krajský súd „posunul konanie späť na okresný súd, nakoľko v opakovanom odvolacom
konaní pripustil zmenu návrhu...“.
3. Po vrátení okresnému súdu bola veci pridelená nová spisová značka
19 C 491/2015. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 491/2015 z 13. novembra 2018 žalobu
zamietol a priznal žalovanej sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Po podaní odvolania bola vec predložená 26. júna 2019 na rozhodnutie krajskému súdu
a bola jej pridelená spisová značka 16 Co 147/2019. Sťažovateľka podala 15. júna 2020
predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredseda krajského súdu
v odpovedi na sťažnosť uviedol, že vo veci sťažovateľky je predpoklad, že bude prejednaná
a rozhodnutá najneskôr do konca novembra 2020, a za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil.
4. Podľa názoru sťažovateľky všeobecné súdy nepostupovali v jej právnej veci
efektívne, dlhodobo tolerovali obštrukcie zo strany žalobcu, uplatnili nesprávny procesný
postup po vrátení veci dovolacím súdom, čo viedlo k oddialeniu „konečného rozhodnutia
vo veci minimálne o 8 rokov...“.
5. Sťažovateľka uvádza, že právnu vec, ktorej sa predmet sporu týka, nepovažuje
za skutkovo ani právne náročnú, a že svojím správaní nijako neprispela k vzniknutým
prieťahom v konaní. Čo sa týka hodnotenia postupu všeobecných súdov v konaní, celkovú
dĺžku konania považuje za celkom zjavne neprimeranú a neakceptovateľnú, čo by malo byť
samo osebe dôvodom na vyslovenie porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo vzťahu k všeobecným súdom oboch inštancií, ako i dovolaciemu súdu, ktoré odôvodňuje
tým, že spor stále nie je právoplatne skončený, nemá teda „možnosť domáhať sa ochrany
svojho vlastníckeho práva v konaniach nielen súdnych, ale aj správnych, keďže stavebný
úrad považuje toto konanie za určujúce pre rozhodovanie... Ďalším negatívnym dopadom
tak dlhého konania je, že žalobca v dôsledku dlhého konania poškodil a poškodzuje dobré
meno sťažovateľky v okolí aj pred správnymi orgánmi svojimi nepravdivými
a nepodloženými tvrdeniami... Spor sa týka vlastníckeho práva, ktoré je konaním žalobcu
a súdov narušené. Dosah na rodinný život sťažovateľky a znemožnenie pohody bývania
v novom dome je už vzhľadom na dĺžku konania nezvratný, nakoľko súdy jej ochranu jej
práv primerane neposkytli...“.
7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd spočívajúce v prerokovaní veci bez
zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod
sp. zn. 13 C 278/2005 a sp. zn. 19 C/491/2015, Krajského súdu v Bratislave v konaniach
vedených pod sp. zn. 3 Co/181/2010, sp. zn. 9 Co/144/2014 a sp. zn. 16 Co/147/2019
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cdo 162/2013
a sp. zn. 4 Cdo/1190/2015 porušené bolo.
2. Prikazuje Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
16 Co/147/2019 konať bez zbytočných prieťahov
3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 15000,- € a to
voči Okresnému súdu Bratislava III 6000, Krajskému súdu v Bratislave 6000,- €,
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 3000,- €, ktoré sú povinné súdy uhradiť
sťažovateľke do 15 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 375,24 €, ktorú
sú Okresný súd Bratislava III, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet právnej zástupkyne v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
15. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
16. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu, krajského súdu, ako
i najvyššieho súdu v konaniach označených v bode 1 tohto rozhodnutia došlo k porušeniu
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)
sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným, krajským a najvyšším
súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu,
už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva
postupom označeného súdu (súdov), ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
19. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná
sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa
predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále
trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05,
III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
20. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(m. m. IV. ÚS 223/2010).
21. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej
sťažnosti zistil, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 16 Co 147/2019 z 13. novembra 2020
potvrdil napadnutý prvoinštančný rozsudok, ktorý následne v spojení s odvolacím
rozsudkom nadobudol právoplatnosť 20. januára 2021. V čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu (8. decembra 2020) už teda bolo vo veci meritórne rozhodnuté (o čom
vzhľadom na verejné vyhlásenie rozhodnutia krajským súdom mala mať sťažovateľka
vedomosť) a v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavným
súdom je jej právna vec právoplatne skončená.
22. Ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy rozhodovali v právnej veci
sťažovateľky neprimerane dlhú dobu, avšak poukazuje na to, že v čase doručenia ústavnej
sťažnosti ústavnému súdu už bolo vo veci meritórne rozhodnuté, preto v tomto čase už
nemohol žiaden zo všeobecných súdov porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu
zakladá dôvod na jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)
23. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu