Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/162/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ V., naposledy bytom v

B., 2/ M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. E., advokátkou, so sídlom v B., proti žalovanej

Ing. arch. Ľ., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. B., advokátom v B., o určenie vlastníctva

a vydanie časti pozemku, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 13 C

278/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2012

sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 7. júna 2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 20. decembra 2005, naposledy

upraveným petitom sa žalobcovia domáhali určenia, že sú vlastníkmi spornej časti pozemku

o výmere 21 m2, určenej zameraním podľa súdom nariadeného znaleckého posudku

geometrického plánu z pôvodných pozemkov, parc. č. X., ostatné plochy o výmere 87 m2

a parc. č. X., záhrady o výmere 91 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., zap. na

LV č. X.. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať spornú časť pozemku

o výmere 21 m2, ktorú neoprávnene užíva a uložil jej povinnosť nahradiť im trovy konania.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. apríla 2010 č.k. -254 žalobu

zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 989,60 Eur

k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe

vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba je nedôvodná, pretože žalovaná

nezasiahla svojou činnosťou do pozemku žalobcov a výmera ich pozemku zostala nezmenená.

2

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 123, § 124, § 126 ods. 1 a § 134

ods. 1 . O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. júna 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa (v záhlaví nesprávne uvedený Okresný súd

Bratislava II) ako vecne správny podľa potvrdil a žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 123,

a a a , , a

ods. 2 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa náležite

zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. Žalobcovia v odvolaní

neargumentovali skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa

zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred

súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny

záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne

hodnotenie stavu veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224, § 142 ods. 1 a § 151

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie z dôvodu, že ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ). Túto vadu konania videla v pochybení

odvolacieho súdu, keď vo veci konal a rozhodol bez toho, aby skúmal podmienky konania.

V prípade, že by tieto podmienky skúmal, zistil by, že žalobca zomrel pred vyhlásením

rozhodnutia odvolacím súdom, a teda v čase jeho vyhlásenia nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovanou

na podanie dovolania z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu, ktorý vyhlásil napadnuté

rozhodnutie v čase, keď už žalobca nežil, nedošlo k žiadnej ujme na jej právach. Poukázala

na skutočnosť, že žalobkyňa bola v priebehu celého konania nečinná a bola zastúpená

advokátkou. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie zamietnuť,

alternatívne ako neprípustné odmietnuť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov podľa až d/ Dovolacie dôvody, ktorými bolo

dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne ( )

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na námietku dovolateľky, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení ,

dovolací súd sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v

Dovolateľka nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ a c/ až g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Dovolací súd – vzhľadom na námietku dovolateľky – osobitne skúmal, či tí, ktorí

v konaní vystupovali ako účastníci, mali spôsobilosť byť účastníkmi konania (§ 237

písm. b/ ). Dospel pritom k záveru, že konanie je takouto procesnou vadou postihnuté.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať

práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa , konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec

a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými,

ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní

ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní

pokračovalo skôr.

Zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania

prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky

konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi

základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu

po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti

byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva

a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom

5

je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej

osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (, ).

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že v priebehu konania, po podaní odvolania

žalobcami proti rozsudku súdu prvého stupňa, žalobca zomrel 10. apríla 2012 (úmrtný list

na č.l. 298).

Možno tak konštatovať, že v čase rozhodovania odvolacím súdom 7. júna 2012,

odvolací súd konal so žalobcom, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Takéto

rozhodnutie je preto z dôvodu nedostatku podmienky konania zmätočné a ako také

je potrebné ho zrušiť.

Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania ( ),

postup súdu upravuje Podľa povahy veci súd posúdi, či smrť účastníka bráni

pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého

účastníka konania.

V konaní pred odvolacím súdom vystupoval ako účastník konania ten, kto už

spôsobilosť byť účastníkom konania nemal. Správne mal odvolací súd konať s jeho právnymi

nástupcami, resp. konanie vo vzťahu k tomuto žalobcovi zastaviť, ak právnych nástupcov

niet, čo sa však nestalo, preto rozhodnutie odvolacieho súdu trpí procesnou vadou podľa

, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie ( ), v ktorom odvolací súd zistí existenciu právnych nástupcov žalobcu

1/ a podľa výsledku takéhoto šetrenia zvolí ďalší postup v konaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

6

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová