Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 166/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného Mgr. Jurajom Gallom, advokátom, Jilemnického 30, Martin, proti postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. z 27. mája 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 21. augusta 2020 domáha vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) postupmi všeobecných súdov označenými v záhlaví tohto uznesenia a jeho základných práv podľa a 3 , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu nálezom vysloviť porušenie jeho označených práv napadnutými postupmi a rozhodnutím všeobecných súdov, označené rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec sťažovateľa všeobecnému súdu na ďalšie konanie a priznať mu tiež finančné zadosťučinenie v sume 1500 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou adresovanou Okresnému súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) domáhal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť sťažovateľovi špecifikovanú sumu z titulu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci, ktorým bola sťažovateľovi uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu šiestich mesiacov, ktorú sťažovateľ riadne

vykonal, pričom po vykonaní predmetnej sankcie bolo potvrdzujúce rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako nezákonné zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom č. k. -2020 z 18. apríla 2020 (ďalej len „prvostupňový rozsudok“) s poukazom na relevantné ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobu sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Krajský súd rozsudkom č. k. z 27. mája 2020 (ďalej len „namietaný rozsudok“) o odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dôvodí, že je namietaný rozsudok krajského súdu formalistický, svojvoľný a arbitrárny, keďže jeho výrok nemá rozumný základ v obsahu spisu a neposkytuje rozumné vysvetlenie k zodpovedaniu otázky, z akých dôvodov nesplnil sťažovateľ predpoklady na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa . Sťažovateľ vysvetľuje, že konajúce súdy zdôvodnili zamietnutie jeho žaloby tvrdením, že nepreukázal, že by mu v súvislosti s nezákonným rozhodnutím správneho orgánu vznikla ujma. S týmto stanoviskom všeobecných súdov sa nestotožňuje a namieta, že v jeho prípade boli všetky predpoklady na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy splnené, keďže je nepochybné, že rozhodnutie, ktorým mu bola uložená sankcia, bolo nezákonné, výkon tejto sankcie mu spôsobil ujmu na jeho práve viesť motorové vozidlo a napokon táto ujma mu vznikla výlučne v príčinnej súvislosti s predmetným nezákonným rozhodnutím. Sťažovateľ považuje namietaný rozsudok krajského súdu za svojvoľný, kde jeho svojvoľnosť spočíva podľa neho v tom, že tento rozhodol v rozpore s faktickým a právnym stavom, keďže predpoklady na priznanie ním uplatňovaného nároku boli všetky kumulatívne splnené. Podľa vyjadrenia sťažovateľa všetky objektívne, ako aj subjektívne skutočnosti svedčiace v jeho prospech boli krajským súdom odignorované a odôvodnenie namietaného rozsudku predmetné skutočnosti tendenčne opomína, pričom sa neprimeranou generalizáciou a zľahčovaním snaží vytvoriť abstraktný obraz, kde ujma nebola preukázaná. Sťažovateľ uzatvára, že odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu mu neposkytlo náležitú odpoveď na jeho odvolacie námietky. V označených skutočnostiach vidí porušenie svojich označených práv. Dodáva, že sa domnieva, že dovolanie proti namietanému rozsudku krajského súdu vzhľadom na majetkový cenzus vyjadrený ustanovením (ďalej aj „“) nie je z dôvodov podľa prípustné, no z opatrnosti uplatnil proti predmetnému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie podľa .

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti formuluje aj námietku porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , ktorú zdôvodňuje neprimerane dlhým a neefektívnym postupom tak okresného súdu v prvom stupni, ako aj krajského súdu v odvolacom konaní. Sťažovateľ je toho názoru, že i napriek skutočnosti, že uplatňuje predmetnú námietku v čase po právoplatnom ukončení jeho veci, osobitné okolnosti jeho prípadu by mali byť dôvodom na odklon od ustálenej judikatúry ústavného súdu, ktorý uvedenému základnému právu poskytuje ochranu len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu tohto práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, sekundárne aj základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, a to v dôsledku svojvoľného a arbitrárneho postupu konajúcich súdov, ktoré podľa vyjadrenia sťažovateľa nezohľadnili a ignorovali faktický a právny stav, jednoznačne podľa sťažovateľa svedčiaci o kumulatívnom splnení všetkých zákonných podmienok na priznanie uplatňovaného nároku. V druhom rade ide o námietku sťažovateľa, ktorou konajúcim súdom vytýka zdĺhavý a neefektívny postup pri prejednávaní jeho právnej veci.

III.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa postupmi okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach

6. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, , ). Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , , , , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , , , , , , , ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo. Samotný sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uznáva, že sa s požiadavkou ochrany svojho práva obracia na ústavný súd v čase po právoplatnom ukončení jeho právnej veci, a žiada, aby sa ústavný súd od svojej ustálenej judikatúry odklonil s prihliadnutím na individuálne okolnosti veci sťažovateľa. Ústavný súd pripomína, že pri uplatňovaní svojej právomoci musí byť v dodržiavaní svojej judikatúry konzistentný, súčasne konštatuje, že zmienená judikatúra nepočíta so žiadnymi výnimkami v prípade poskytovania ochrany dotknutému právu. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ, ktorý sa domáha ochrany svojho označeného základného práva vo vzťahu k namietaným postupom v označených konaniach okresného súdu a krajského súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k predmetným konaniam okresného súdu a krajského súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel (obdobne pozri , ). Ústavný súd z tohto dôvodu vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa v označenej časti ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa zákona o ústavnom súdu odmietol.

III.2. K namietanému porušeniu označených práv namietaným rozsudkom krajského súdu

7. Ústavný súd hneď v úvode poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad uvedených v ustanovení (obdobne pozri sp. zn. , , ). Sťažovateľ sa domnieva, že v jeho prípade z dôvodu majetkového cenzu stanoveného proti namietanému rozsudku krajského súdu dovolanie nepripúšťa. Ústavný súd chce sťažovateľa poučiť, že uvedené ustanovenie sa uplatňuje v prípade dovolania opretého o dôvody podľa , čo nie je sťažovateľov prípad, keďže sťažovateľ, ako sám v ústavnej sťažnosti uvádza, uplatnil svoje dovolanie proti namietanému rozsudku krajského súdu z dôvodu podľa , na ktoré sa obmedzenie označeným majetkovým cenzom nevzťahuje. Ústavný súd tak konštatuje, že sťažovateľ uplatnil ochranu svojich namietaných práv prostredníctvom v jeho prípade účinného právneho prostriedku, ktorý mu poskytujú príslušné ustanovenia , teda prostredníctvom dovolania. Za takejto situácie dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ má v systéme civilného konania k dispozícii účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany svojich práv všeobecným súdom, oprávneným konať o jeho dovolaní. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval do prebiehajúceho civilného konania vo veci sťažovateľa a neprípustne si tak uzurpoval právomoc dovolacieho súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti namietanému rozsudku krajského súdu ako neprípustnú ratione temporis a ako takú ju podľa v spojení s odmietol.

8. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2021

Peter Molnár

predseda senátu