Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 103/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Prover, s. r. o., FMFI UK, Mlynská dolina, Bratislava, IČO 35 800 020, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou – Ján Buroci, s. r. o., Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, IČO 50 663 160, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Buroci, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 27. októbra 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 24. januára 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 27. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) domáhala zaplatenia sumy 31 350,88 eur. Okresný súd rozsudkom č. k. z 29. marca 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľky zamietol.

3. Proti rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. zo 4. júla 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že prvoinštančné rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa a (ďalej len „“), ktoré bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako neprípustné odmietnuté.

Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a to spôsobom vymedzeným v až ... Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky... Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).“

Najvyšší súd zároveň poukázal, že súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania podľa a v rámci jednej právnej otázky je z logiky veci vylúčené. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie najvyššieho súdu č. k. z 21. augusta 2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018 pod R 83/2018.

Najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol: „Odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) vychádzali pri zamietnutí žaloby z toho, že žalobcovi sa v spore nepodarilo preukázať v podstate naplnenie ani jednej zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Len kumulatívne naplnenie všetkých troch podmienok [1/ protiprávny úkon (právny delikt), 2/ škoda a 3/ príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou] môže založiť zodpovednosť za škodu. Dovolateľka uplatnením dovolacieho dôvodu v zmysle sa pokúsila spochybniť záver odvolacieho súdu len vo vzťahu k jednej z troch podmienok zodpovednosti za škodu (existencii protiprávneho úkonu), v uvedenej právnej situácii potom nastolená právna otázka nie je spôsobilá naplniť procesnú premisu, že na jej vyriešení odvolací súd založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, lebo ani jej prípadným zodpovedaním v súlade správnym názorom dovolateľky by nedošlo k spochybneniu správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Na tomto závere nič nemení ani okolnosť, či predmetná právna otázka (ne)bola v priebehu konania súdmi posudzovaná.“

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým nesúhlasí s najvyšším súdom a jeho posúdením dovolania ako procesne neprípustného. Podľa jej názoru podmienky prípustnosti boli podaným dovolaním splnené a najvyšší súd sa preto mal dovolaním meritórne zaoberať. Podľa sťažovateľkinho názoru najvyšší súd pristúpil k posúdeniu jej dovolania príliš formalisticky.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie práv podľa a dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo jej dovolanie podľa odmietnuté, keďže v dovolaní absentovali dôvody vymedzené spôsobom podľa až .

7. Otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ).

8. Sťažovateľka namietané porušenie práv podľa a podľa dohovoru odôvodňuje predovšetkým nesprávnou aplikáciou a a až dovolacím súdom v súvislosti s posudzovaním dovolania.

9. Sťažovateľka v súvislosti s (právna otázka v praxi ešte nebola vyriešená) právnu otázku v dovolaní vymedzila: „či ponechanie značnej finančnej hotovosti vo výške 31.350,88 Eur v neuzamknutej pokladnici za stavu, že kľúč od tejto pokladnice konateľ ponechá u tretej osoby bez akéhokoľvek záväzkového vzťahu k obchodnej spoločnosti, je alebo nie je porušením konateľa konať s odbornou starostlivosťou.“

10. Najvyšší súd na sťažovateľkou vymedzenú právnu otázku reagoval tak, že ju považoval iba za parciálnu v nadväznosti na podmienky vzniku zodpovednosti za škodu (bod 18 napadnutého uznesenia). Z napadnutého uznesenia ani zo samotného dovolania (ktoré bolo prílohou ústavnej sťažnosti) nevyplýva žiadna ďalšia relevantná argumentácia vo vzťahu k preukazovaniu a podmienkam zodpovednosti za škodu, resp. vo vzťahu k záverom odvolacieho súdu.

11. Pokiaľ ide o uplatnenie prípustnosti dovolania podľa (odklon od rozhodovacej praxe), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v dovolaní a obdobne aj

v ústavnej sťažnosti síce citovala z rozhodnutí najvyššieho súdu č. k. z 30. júna 2010 a č. k. z 22. septembra 2010, avšak žiadnu relevantnú argumentáciu okrem nesúhlasu o odklone odvolacieho súdu od ustálenej praxe dovolacieho súdu nepredniesla.

12. Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala, že najvyšší súd by v posudzovaní prípustnosti dovolania nemal postupovať príliš formalisticky, pričom citovala z nálezu ústavného súdu č. k. z 9. júna 2020, ústavný súd dodáva s ohľadom na samotné dovolanie sťažovateľky, že „schopnosť autenticky porozumieť dovolateľovi“ nemôže byť bezbrehá. Inak povedané, nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo dovolateľ povedal (m. m. ).

13. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom dovolacieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, , ).

14. Po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli zakladať dôvod na jeho zásah do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v .

Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je ako celok z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu

: