Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 516/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , toho času v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, bez právneho zastúpenia, proti rozhodnutiu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra o úhrade trov spojených s väzbou a proti bližšie neoznačenému rozhodnutiu Okresného súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 19. augusta 2022 doručená sťažovateľova sťažnosť proti rozhodnutiu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra (ďalej len „ústav“) o úhrade trov spojených s výkonom väzby vo výške 571,95 eur v súbehu s rozhodnutím Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“), ktorý konal ako nadriadený orgán v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , ktorú podáva podľa až 3 a a 3 (ďalej len „“).

2. Z ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. bol sťažovateľ rozsudkom zo 14. marca 2022 uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa a , a s poukazom na písmeno i) . Po jeho vyhlásení sa prokurátor a obžalovaní vzdali odvolania.

3. Dňa 16. augusta 2022 bolo sťažovateľovi doručené zamietnutie jeho sťažnosti proti rozhodnutiu ústavu o úhrade trov spojených s výkonom väzby vo výške 571,95 eur.

4. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil žiadne prílohy ani splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené zvolenému advokátovi ani ústavný súd nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ vo svojom podaní uvádza, že v predmetnej trestnej veci bol dvakrát väzobne stíhaný. V čase, keď nevykonával nepodmienečné tresty v iných ústavoch, dostavoval sa na nariadené termíny hlavného pojednávania a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní i súdom, významnou mierou sa podieľal na objasnení celého trestného činu. Okresný súd však prepustil z väzby a prijal finančnú zábezpeku spoluobžalovaného občana Albánskej republiky, čo malo za následok jeho neprítomnosť na pojednávaniach a podľa sťažovateľa spôsobilo trvanie predmetného konania od roku 2010 do roku 2022. Kvôli konaniu okresného súdu a obštrukciám spoluobžalovaného žil celých dvanásť rokov v právnej neistote. Napriek tomu, že vo svojej sťažnosti adresovanej riaditeľovi ústavu poukázal na prieťahy v konaní, ako aj na skutočnosť, že voči nemu bol vyhlásený konkurz, táto bola riaditeľom zamietnutá. Preto podáva ústavnú sťažnosť podľa a 3 .

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podanie sťažovateľa ústavný súd vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podľa . Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

7. Ústavný súd pripomína, že má v ústave a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

8. Podľa musí ústavná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody a podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

9. v ustanoveniach upravujúcich osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti ako návrhu na začatie konania () stanovuje, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen uvedením príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, akým konkrétnym postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. Nedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou

v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. , , , , , , , a iné).

10. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatná tiež požiadavka plynúca z , a to požiadavka relevantnej ústavnoprávnej argumentácie (konkrétne skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv, ako aj z , podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti.

11. Preskúmaním obsahu ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pretože nie je dostatočne určitá. Neobsahuje jednoznačné označenie právoplatného rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa [ ] a k sťažnosti nebola pripojená jeho kópia [ ]. Z ústavnej sťažnosti nie je zrejmé, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (absentuje petit ústavnej sťažnosti v zmysle ). Prejednávaná ústavná sťažnosť neobsahuje ani žiadne relevantné odôvodnenie, t. j. ústavnoprávne relevantnú argumentáciu, ktorá by poskytla základ pre kvalifikovaný návrh, ktorý by bol spôsobilý iniciovať konanie o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom.

12. Uvedené nedostatky v súhrne zakladajú dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa z dôvodu, že nemá náležitosti ustanovené zákonom.

13. Sťažovateľ nepreukázal ani splnenie zákonnej podmienky byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom ( ) a pripojiť k ústavnej sťažnosti príslušné plnomocenstvo (požiadavka plynúca z ).

14. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V zmysle pritom ústavný súd môže ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom len v prípade, ak o to sťažovateľ ústavný súd požiada, pričom ústavný súd takejto žiadosti vyhovie za súčasného splnenia podmienok vyplývajúcich z , t. j. 1) ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery sťažovateľa a 2) ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti ().

15. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom (požiadavka plynúca z ) a chýbajúcu žiadosť o ustanovenie advokáta ústavným súdom (a o to viac preukázanie opodstatnenia prípadnej žiadosti) je možné ústavnú sťažnosť odmietnuť aj podľa z dôvodu, že bola podaná navrhovateľom bez zastúpenia.

16. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a je podaná

bez zastúpenia. Vzhľadom na to ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa a .

17. Ústavný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti, že sťažovateľovi žiadna právna prekážka nebráni opätovne sa obrátiť na ústavný súd s kvalifikovanou sťažnosťou, ak si sám zvolí advokáta, prípadne ak o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom požiada a ústavný súd v zmysle , ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, mu právneho zástupcu ustanoví. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť dodržania zákonnej lehoty podľa (ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (porov. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu