Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 635/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a zo sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , , zastúpeného , , , v mene ktorej koná advokát a konateľ , proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. septembra 2022 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov konania.

2. Okresnému súdu bola 9. decembra 2020 doručená obžaloba na sťažovateľa pre podozrenie zo spáchania pokračujúceho zločinu krádeže podľa , a v znení neskorších predpisov, ktorá je vedená pod sp. zn. .

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ namieta, že „v uvedenej veci súd nemá dôkaznú núdzu, ale svojou nečinnosťou necháva takmer 2 roky v právnej neistote sťažovateľa, lebo ho neuznal ani za vinného ani ho neoslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava. V uvedenom prípade nejde ani o skutkovú ani o právnu zložitosť a konajúci súd koná so zbytočnými prieťahmi. Tým, že v konaní súdu sú neodôvodnené prieťahy, dostáva sťažovateľa do právnej neistoty, ktorá ovplyvňuje jeho ďalší spôsob života. Z prehľadu úkonov nevyplynulo, že by sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom sa podieľal na prieťahoch v konaní, že by inicioval konania resp. také postupy, ktoré by znemožnili konajúcemu súdu bez zbytočných prieťahov dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Ak aj sťažovateľ využil postupy, ktoré pozná , ide o právo sťažovateľa, pričom konajúce súdy majú konať bezodkladne a nie s neodôvodenými prieťahmi trvajúcimi takmer 2 roky.“. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, podľa sťažovateľa nemožno jeho vec považovať za právne zložitú. Správanie sťažovateľa možno hodnotiť ako súčinnostné. Rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny vplyv na plynulosť konania v trestnej veci sťažovateľa, má byť nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených práv postupom okresného súdu v napadnutom trestnom konaní, keďže už jeho samotné trvanie takmer dva roky od podania obžaloby „je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, ničím neospravedlniteľné a nepochybne signalizuje, že v ňom nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorými je odstránenie právne neistoty účastníkov konania.“.

5. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť [napr. , ] a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

6. V súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v .

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

9. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad vyvoditeľných z (porovnaj m. m. , , , ).

10. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v alebo .

11. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

13. Podľa ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej prijatí a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

14. Podľa o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.

15. Ústavný súd zastáva názor, že sťažnosť podľa možno považovať v zmysle za účinný právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitného predpisu ().

16. Z ústavnej sťažnosti, ako aj jej príloh a predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť podľa na nadriadenom súde, ktorou by sa domáhal určenia primeranej lehoty na uskutočnenie požadovaného úkonu. V prípade, ak by okresný súd sťažnosti nevyhovel, bolo by jeho povinnosťou predložiť vec nadriadenému súdu, ktorý by o sťažnosti pre nečinnosť rozhodol v zmysle do piatich pracovných dní od prevzatia veci.

17. Sťažovateľ teda nevyužil právny prostriedok ochrany svojho základného práva podľa (a práva podľa dohovoru), ktorý mu osobitný predpis – účinne poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený. Navyše mu nič nebráni v tom, aby tento právny prostriedok ochrany svojich práv v súčasnom štádiu napadnutého konania využil. Zároveň v konaní pred ústavným súdom nijakým spôsobom neuvádzal, a teda ani následne nepreukázal, že by právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho práv alebo právom chránených záujmov, nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

18. Niet preto žiadneho dôvodu, aby ústavný súd rezignoval na princíp subsidiarity a odchýlil sa od svojej konštantnej judikatúry.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa v spojení s ako neprípustnú.

20. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti vidí aj v jej nedostatočnom odôvodnení. Ako z judikatúry ústavného súdu vyplýva, popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou sťažovateľa, aby svoju ústavnú sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné dôsledky (m. m. , , , ). Argumentácia sťažovateľa je založená len na všeobecných tvrdeniach bez uvedenia konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ nijako nekonkretizoval prípadné obdobia nečinnosti okresného súdu, nedefinoval, v čom mala spočívať alebo ako sa prejavila pomalosť napadnutého súdneho konania, jeho nehospodárnosť či neefektívnosť. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti spočíva len vo všeobecnej konštatácii porušenia práv sťažovateľa vzhľadom na celkovú dĺžku konania, ktorá však sama osebe nepredstavuje z hľadiska požadovanej ochrany zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nevyhnutné argumentačné minimum. Inak povedané, len poukazovanie na celkovú dĺžku napadnutého konania sťažovateľom bez uvedenia ďalších korelácií nie je spôsobilé relevantne (presvedčivo) osvedčiť tvrdenie sťažovateľa o výskyte zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v rámci napadnutého trestného konania vedeného proti jeho osobe.

21. Keďže ústavná sťažnosť bola ako neprípustná odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2022

Ladislav Duditš predseda senátu