Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 63/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Aeroklub Prešov, občianskeho združenia, Vranovská 72, Prešov, IČO 31 956 912, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. zo 4. októbra 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 12. decembra 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie základného práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. zo 4. októbra 2022 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bola platobným rozkazom okresného súdu č. k. -47 z 1. augusta 2022 (ďalej len „platobný rozkaz“) podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 343 eur s tam špecifikovaným príslušenstvom. Zároveň bol sťažovateľ poučený o možnosti podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu odpor. Platobný rozkaz bol sťažovateľovi doručovaný do elektronickej schránky a bol doručený 21. augusta 2022.

3. Sťažovateľ nepodal odpor v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7. septembra 2022.

4. Sťažovateľ návrhom z 28. septembra 2022 podľa navrhol, aby mu okresný súd zmeškanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu odpustil, pričom zmeškanie lehoty odôvodnil nepriaznivým zdravotným stavom svojho štatutárneho orgánu – predsedu , ktorý sa, ako uviedol, výrazne vystupňoval 2. septembra 2022. S cieľom preukázať svoje tvrdenia sťažovateľ predložil lekárske správy ošetrujúceho lekára z 2. septembra 2022, 12. septembra 2022 a 21. septembra 2022, z ktorých vyplýva, že predsedovi bola odporúčaná medikamentózna liečba s domácim liečením a telesným pokojom. Zároveň sťažovateľ k návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty pripojil aj zmeškaný úkon – odpor proti platobnému rozkazu.

5. Uznesením okresného súdu bol návrh sťažovateľa na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu zamietnutý. Uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 10. októbra 2022 [pretože koniec dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti pripadol na 10. december 2022 (sobotu), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, teda 12. december 2022 (pondelok), pozn.].

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.

7. Podľa sťažovateľa okresný súd neposudzoval ním v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty uvádzané dôvody, pre ktoré zmeškal lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu (zdravotné problémy jeho štatutárneho orgánu), ale svoje rozhodnutie založil na tom, že sťažovateľ neprevzal platobný rozkaz potvrdením jeho prijatia na elektronickej doručenke a tento okresný súd považoval za doručený dňom márneho uplynutia úložnej lehoty. Sťažovateľ zároveň argumentuje, že «... napriek tomu, že... vo svojej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty uviedol, že dôvodom nepodania odporu proti platobnému rozkazu bola skutočnosť, že v čase plynutia lehoty na podanie odporu, sa zdravotný stav zhoršil do takej miery, že mu zabránil v podaní odporu a v udelení splnomocnenia právnemu zástupcovi, okresný súd si dôvod, pre ktorý sťažovateľ zmeškal podanie odporu vykonštruoval tak, že sťažovateľ nepodal odpor nie z dôvodov, že jeho štatutárny orgán, tak pre zhoršený zdravotný stav v zákonnej lehote nestihol urobiť, ale, že v skutočnosti dôvodom nepodania odporu bolo to, že sťažovateľ platobný rozkaz „reálne“ neprevzal, a teda naňho ani nemohol reagovať...».

8. Napokon sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, popisujúc spôsoby doručovania podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, poukazuje na nesprávnosť záverov okresného súdu.

9. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením okresného súdu, ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje aj náhradu trov konania.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

12. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa , a to ako zjavne neopodstatnenú [ ].

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

15. Ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, , ). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto len preskúmava, či orgán verejnej moci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav ().

16. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ označil, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ).

17. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.

18. Podstata sťažnostnej argumentácie vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv podľa a dohovoru uznesením okresného súdu spočíva v tvrdení, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, keď nepriaznivý zdravotný stav jeho štatutárneho orgánu nepovažoval za ospravedlniteľnú prekážku brániacu mu v podaní odporu proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote a jeho návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.

19. Okresný súd v rámci svojej argumentácie poukázal na judikatúru českých súdov, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ako aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. , ktorá je podľa názoru ústavného súdu použiteľná aj na konanie podľa (pozri bod 8 odôvodnenia uznesenia okresného súdu).

20. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia okresného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vychádzajúc z podstaty ústavnej sťažnosti, ústavný súd dodáva, že nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania lehoty sa vždy posudzuje so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom je potrebné hodnotiť subjektívnu stránku, či účastník nemohol prekážku predvídať, prípadne ju odvrátiť. Rovnako je potrebné dostatočne posúdiť, či prekážka bola takého charakteru, ktorá mohla účastníkovi znemožniť v lehote úkon vykonať. Pri rozhodovaní treba

prihliadať na to, že odpustenie zmeškania lehoty je opatrením výnimočným, pretože narušuje právnu istotu ostatných účastníkov a orgánov, ktorých sa rozhodnutie týka. V okolnostiach tu preskúmavanej veci považuje ústavný súd závery okresného súdu za dostatočne odôvodnené a nevykazujúce žiadne znaky svojvôle. V súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. , ).

21. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

22. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu