Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 53/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Profesora Sáru 44, Banská Bystrica, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 212 z 18. augusta 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozsudku vyplýva, že sťažovateľka sa v právnej pozícii žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. svojou vzájomnou žalobou proti žalobcovi domáhala práva na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo výške 1 157,05 eur. Okresný súd rozsudkom č. k. -162 z 28. júla 2021 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) I. výrokom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti sťažovateľke zaplatenia pohľadávky vo výške 2 314,09 eur z titulu zmluvy o úvere, II. výrokom zamietol vzájomnú žalobu sťažovateľky proti žalobcovi o zaplatenie sumy 1 157,05 eur z titulu uplatneného primeraného finančného

zadosťučinenia a III. výrokom nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu v časti II a III výroku odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -212 z 18. augusta 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho II. a III. výroku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti sťažovateľke v rozsahu 100 %.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Proti napadnutému rozsudku podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) Základné otázky, ktoré bolo potrebné v konaní vyriešiť, a to či podmienkou pre priznanie nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle je uplatnenie konkrétneho nároku proti dodávateľovi alebo či stačí, že je žaloba dodávateľa proti spotrebiteľovi zamietnutá z dôvodu, že spotrebiteľ úspešne v konaní uplatnil porušenie konkrétnych povinností vyplývajúcich pre dodávateľa zo , a či spotrebiteľ musí preukázať vznik ujmy, resp. spôsobilosť porušenia povinnosti dodávateľa privodiť mu ujmu, boli v konaní vyriešené nesprávne, a to dokonca arbitrárnym spôsobom. b) Za nesprávny a arbitrárny považuje sťažovateľka záver krajského súdu, v zmysle ktorého k zamietnutiu žaloby žalobcu proti sťažovateľke nedošlo z dôvodu porušenia konkrétnej povinnosti v súvislosti s uzatváraním zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo strany žalobcu, resp. zo strany poskytovateľa úveru, ale z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Sťažovateľka v tejto súvislosti uvádza, že k zamietnutiu žaloby z uvedeného dôvodu došlo práve pre porušenie a a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že odvolací súd arbitrárnym spôsobom dospel k záveru, že nepreukázala, že by žalobca porušil ustanovenia alebo osobitných predpisov. Uplatňovaním pohľadávky zo strany žalobcu ako subjektu, ktorý nie je a ani nikdy nebol veriteľom sťažovateľky, došlo podľa sťažovateľky aj k porušeniu a a , pričom s uvedenou námietkou sa odvolací súd nezaoberal a ani žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. c) Za nesprávny a arbitrárny, nemajúci oporu v žiadnom z ustanovení považuje sťažovateľka právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve, a keďže sťažovateľka si žiaden takýto nárok neuplatnila, tak jej nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazujúc na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 24. augusta 2022 a viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sťažovateľka prezentuje právny názor, v zmysle ktorého pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje, ak spotrebiteľ aj v procesnom

postavení žalovaného sa v konaní úspešne bránil tým, že žaloba dodávateľa bola zamietnutá z dôvodu, že dodávateľ porušil práva alebo povinnosti ustanovené alebo osobitným predpisom. Ani s touto argumentáciou sťažovateľky a rozhodovacou praxou, na ktorú sťažovateľka v podanom odvolaní poukazovala, sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. d) Odvolací súd síce v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou má spotrebiteľ preukázať spôsobilosť porušenia povinností dodávateľa privodiť spotrebiteľovi ujmu, avšak už žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktoré konkrétne rozhodnutia súdov majú takúto ustálenú súdnu rozhodovaciu prax predstavovať. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie aj v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné. V tomto smere sťažovateľka poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu č. k. z 30. januára 2019, v zmysle ktorého jediným predpokladom, ktorý vyžaduje, že spotrebiteľ úspešne na súde uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka tej mienky, že odvolací súd dospel arbitrárnym spôsobom k nesprávnemu právnemu záveru, že zákonným predpokladom pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa je vznik ujmy spotrebiteľovi, resp. potreba preukázania, že porušenie povinnosti dodávateľa je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces ( a dohovoru) potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu z dôvodu arbitrárnosti prijatých právnych záverov, ako aj nedostatočného odôvodnenia, v ktorom sa krajský súd nevysporiadal so sťažovateľkou nastolenými odvolacími námietkami.

5. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým, ako požiada o ústavnú ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom prípade (ďalej len ,P“) ustanovenými procesnými úkonmi (m. m. , ).

6. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu obrátila priamo

na ústavný súd bez toho, aby proti nemu podala dovolanie. V ústavnej sťažnosti uviedla, že právomoc ústavného súdu je daná a jej ústavná sťažnosť je prípustná, keďže sťažovateľka nemá iné opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré by jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorých použitie by bola oprávnená podľa osobitných predpisov. Mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania sťažovateľka nevyužila, a to z dôvodu, že dovolanie podľa jej názoru nie je prípustné v zmysle a ani dôvodmi podľa tohto ustanovenia podanú ústavnú sťažnosť neodôvodňuje a zároveň prípustnosť dovolania podľa vylučuje , keďže napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 1 157,05 eur neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy (1 160 eur v roku 2020).

7. Vychádzajúc z argumentácie uplatnenej sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti a z vlastnej ustálenej judikatúry, ústavný súd sa nemôže stotožniť s tvrdením sťažovateľky o nemožnosti podať dovolanie z dôvodu prípustnosti podľa . V prípade ústavnej sťažnosti tvoriacej predmet konania ústavný súd po dôslednom posúdení jej odôvodnenia konštatuje, že argumentácia sťažovateľky vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do práva na spravodlivý proces podľa a podľa dohovoru je založená na namietanej tzv. vade zmätočnosti konania (tvrdenie, že odvolací súd sa odmietol zaoberať relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľky, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pozn.). Ústavný súd zastáva názor, že pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľka mohla a mala namietať porušenie svojich základných práv vadami arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu v dovolaní, ktorého prípustnosť mohla odôvodniť na pôdoryse ustanovenia (pozri aj , , ).

8. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o účinný prostriedok nápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie jeho prípustnosti. Dovolanie neprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad zjavné, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma (napr. , a pod.). Ďalšou osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je situácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavným súdom v situácii, keď nevyužila právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý jej zákon účinne poskytoval, t. j. nepodala dovolanie, hoci ho podať mohla a mala, by bolo porušením princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o individuálnych ústavných sťažnostiach (, , ). Keďže uvedená argumentácia neodôvodňuje ani prípadný postup podľa , ústavný súd indikoval dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti [ v spojení s ].

10. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu