Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 339/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Hargašom, Košická 56,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 18. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Petrom

Hargašom, Košická 56, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. februára 2020 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na vydanie

neodkladného opatrenia domáhal, aby Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

zmenil úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom upravenú rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 5. apríla 2017 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 26. septembra 2017 tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým počas

vianočných sviatkov od 24. decembra 2019 od 8.00 h do 25. decembra 2019 do 19.00 h

a od 30. decembra 2019 od 8.00 h do 2. januára 2020 do 19.00 h. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 15. novembra 2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

3. Sťažovateľ poukázal na to, že dočasným opatrením navrhovanej úpravy styku

s maloletým dieťaťom ad hoc sa domáhal z dôvodu, že matka mu neumožňuje styk

s maloletým nad rámec súdom schválenej dohody rodičov. Na okresnom súde prebiehajú

viaceré konania týkajúce sa úpravy styku s maloletým, sú však zdĺhavé a trpia prieťahmi,

preto nebolo podľa jeho mienky potrebné bližšie preukazovať naliehavosť vydania

neodkladného opatrenia.

4. Sťažovateľ uviedol, že považuje napadnuté uznesenie krajského súdu

za nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože ako okresný súd, tak aj odvolací súd „odmietli

vysvetliť, prečo nevyvstala potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ a uvedeným postupom

mu upreli právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tiež právo na spravodlivé súdne

konanie.

5. Sťažovateľ tiež argumentuje, že odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie

a rozhodol „na základe svojich domnienok a pocitov“, pričom podľa jeho názoru porušil

jeho v bode 1 označené základné práva, keď neuviedol dôvody, prečo navrhované rozšírenie

styku maloletého s otcom nie je v najlepšom záujme dieťaťa.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa, fyzickej osoby: ... konkrétne právo

na súdnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, právo na udržanie

pravidelného osobného kontaktu dieťaťa s otcom podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa a právo na rodičovstvo, rodinu a osobitnú ochranu detí podľa

SR boli uznesením Krajského súdu Trenčín, sp. zn.: -39 zo dňa 18. 02. 2020

porušené.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 2.000,- Eur.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 375,24 Eur.“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,

rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí

a mladistvých.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa uvedené štáty musia rešpektovať

právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne

osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami

dieťaťa.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo

právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak,

z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým, ako požiada o ústavnú

ochranu, ústavný súd musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany

svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať

ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany

svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom prípade

ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

16. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

sa v súvislosti s namietaným porušením označených základných práv podľa , práv

podľa dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením krajského súdu

obrátil priamo na ústavný súd bez toho, aby proti nemu podal dovolanie.

17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že nepodal dovolanie pre vady

zmätočnosti podľa ustanovenia Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže má vedomosť o tom, že

dovolací súd v obdobných právnych veciach dovolanie odmietol ako neprípustné (sp. zn.

, sp. zn. ), pretože podľa jeho konštantnej judikatúry

pod pojem „postup súdu“ nemožno subsumovať namietanú arbitrárnosť rozhodnutia.

18. Vychádzajúc z vlastnej ustálenej judikatúry, ústavný súd sa nemôže stotožniť

s argumentáciou sťažovateľa o neprípustnosti dovolania, pretože v okolnostiach

posudzovanej veci ide o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa

ustanovenia v spojení s Civilný

mimosporový poriadok a sťažovateľ v samotnej ústavnej sťažnosti namieta tzv. vadu

zmätočnosti konania. Skutočnosť, že sťažovateľ má vedomosť, že dovolací súd v obdobnej

právnej veci dovolanie odmietol ako neprípustné, nie je podľa názoru ústavného súdu

dôvodom hodným osobného zreteľa, ktorý bránil sťažovateľovi vyčerpať právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd pre tým,

než o ochranu požiada ústavný súd.

19. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

20. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

21. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

práv, nevyčerpal a nepreukázal, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa , práv podľa dohovoru a Dohovoru

o právach dieťaťa, ale túto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis

odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2

písm. d) .

22. V tejto súvislosti ústavný súd už za predchádzajúcej právnej úpravy opakovane

vyslovil názor, že v prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného

prostriedku, spôsobilého zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého

dovolacím súdom pre neprípustnosť, je lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54). V súčasnosti uvedené vyplýva priamo z in fine .

23. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo

už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu