Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 410/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa CHRANENEPRACOVISKO.eu, s. r. o., Sadová 29/A, Ivanka pri Dunaji, IČO 44 667 931, zastúpeného Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, Žilina, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -515 z 30. marca 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. júna 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením krajského súdu v konaní o obnovu civilného sporu.

II.

2. Sťažovateľovi bolo platobným rozkazom z 21. novembra 2017 uložené zaplatiť žalobcovi 56 408,26 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol doručený do elektronickej schránky sťažovateľa 14. decembra 2017 a nadobudol právoplatnosť 30. decembra 2017. Sťažovateľ tvrdí, že sa o ňom dozvedel až z doručenia upovedomenia o začatí exekúcie 14. júna 2018. Preto proti nemu podal odpor a návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia. Okresný súd odpor ako oneskorený uznesením zo 7. marca 2019 odmietol. Uznesením z toho istého dňa aj zamietol návrh sťažovateľa na určenie neúčinnosti elektronického doručenia. Obe tieto uznesenia boli na odvolanie sťažovateľa potvrdené krajským súdom.

3. Sťažovateľ zároveň podal žalobu o obnovu konania, v ktorej tvrdil, že je sluchovo postihnutý, konateľ elektronickú schránku nevyužíval a nemal vedomosť o doručovaní do schránky. Uznesením z 20. februára 2020 okresný súd žalobu o obnovu konania odmietol ako oneskorene podanú. Dospel k tomu, že sťažovateľ sa s platobným rozkazom mohol oboznámiť 14. decembra 2017, keď mu bol

doručený do elektronickej schránky, a nie z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 14. júna 2018. Preto mu už 14. decembra 2017 začala plynúť trojmesačná lehota podľa (ďalej len ,P“). Keďže sťažovateľ žalobu o obnovu podal až 14. septembra 2018, je podaná oneskorene a ako taká bola podľa odmietnutá.

4. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, na ktoré krajský súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením uznesenie okresnému súdu potvrdil. Krajský súd vyhodnotil ustálenie momentu začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby okresným súdom ako správne, keďže sťažovateľ od momentu doručenia elektronickej správy mal možnosť sa s týmto dokumentom oboznámiť. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal nemožnosť oboznámiť sa s platobným rozkazom, ktorý mu bol doručený 14. decembra 2017. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že rozhodným momentom, keď sa mohol o platobnom rozkaze dozvedieť, bol až 14. jún 2018, bolo na ňom, aby riadne a nesporne preukázal opodstatnenosť tohto tvrdenia. Sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

III.

5. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne, pretože sa krajský súd nezaoberal odvolacími námietkami, ale len parafrázoval celú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu. Krajský súd pochybil tým, že vôbec neposudzoval a nevyhodnotil existenciu sťažovateľom tvrdených dôvodov obnovy konania a vôbec nebral ohľad na nové skutočnosti a dôkazy, ktorými sťažovateľ žalobu o obnovu konania odôvodnil. Podľa sťažovateľa existencia hoci len jednej novej skutočnosti alebo dôkazu je dôvodom povolenia obnovy. Ďalšie pochybenie krajského súdu sa týka nesprávneho určenia okamihu začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby o obnovu konania. V dôsledku týchto pochybení došlo k porušeniu princípov spravodlivého procesu a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

IV.

6. Sťažovateľ podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Preto je jeho ústavná sťažnosť neprípustná a ako taká bola podľa odmietnutá.

7. Sťažovateľ porušenie svojich ústavných práv odvodzuje od nedostatočného zdôvodnenia a vecnej nesprávnosti rozhodnutia, ktorým bola odmietnutá jeho žaloba o povolenie obnovy konania. K tomu treba uviesť, že žaloba o obnovu konania je osobitým a mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého charakteristickou črtou je to, že o ňom všeobecné súdy vedú osobitné konanie, na ktoré je príslušný okresný súd, ktorý o takejto žalobe môže podľa rozhodnúť uznesením, ak ju odmietne, alebo podľa rozsudkom, ak obnovu konania povolí alebo ju zamietne. Proti rozhodnutiam okresného súdu o žalobe o obnovu konania je preto vždy či už podľa alebo prípustné odvolanie.

8. Ústavnou sťažnosťou namietané uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu, je rozhodnutím odvolacieho súdu podľa , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Zároveň ide o rozhodnutie podľa , ktorým konanie, v tomto prípade konanie o žalobe o obnovu konania, končí. Podstatou námietky porušenia ústavných práv sťažovateľa je nedostatočnosť odôvodnenia uznesenia krajského súdu. Táto námietka sa teda týka nedostatočnosti odôvodnenia namietaného uznesenia. Z rozhodnutí najvyššieho súdu (napr. ) vyplýva, že porušenia práva na spravodlivý súdny proces, od ktorého sa odvíja prípustnosť dovolania podľa , sa súd môže dopustiť aj tým spôsobom, že poruší právo strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavnou sťažnosťami napadnuté uznesenie je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým konanie končí, a ak sťažovateľ namieta jeho nenáležité odôvodnenie, je zrejmé, že sa ochrany svojich práv mohol v tomto smere domáhať prostredníctvom dovolania podľa . Preto vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľ nevyčerpal dovolanie ako právny prostriedok priznaný zákonom na ochranu jeho základných práv.

9. Okrem toho sťažovateľ namieta vecnú nesprávnosť právneho posúdenia začatia plynutia lehoty na podanie žaloby o obnovu konania, čo malo za následok to, že ním tvrdené nové skutočnosti a dôkazy vôbec neboli posúdené z pohľadu, či zakladajú dôvod na povolenie obnovy konania. To malo za následok, že žaloba sťažovateľa bola posúdená nie vecne, ale len z pohľadu splnenia osobitnej procesnej podmienky, čo potencionálne môže viesť k posúdeniu ústavnou sťažnosťou namietaného rozhodnutia ako nesprávneho procesného postupu podľa .

10. Sťažovateľ prípustnosť ústavnej sťažnosti podľa vyvodil z toho, že proti ústavnou sťažnosťou namietanému uzneseniu krajského súdu nie je dovolanie prípustné podľa . K tomu však treba uviesť, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na dovolanie podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , a nie na dovolanie podľa z dôvodov podľa , ktoré napokon aj vyplývajú z argumentácie sťažovateľa smerom k porušeniu ústavných práv, ku ktorému malo dôjsť jednak nedostatočným odôvodnením uznesenia a na strane druhej k odňatiu možnosti domáhať sa žalobou obnovy konania. Sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti mohol a mal namietať porušenie svojich ústavných vadami nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu v dovolaní, ktorého prípustnosť mohol odôvodniť na základe (, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2023

Robert Šorl

predseda senátu