Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/2194/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Samuel T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. R. XXX/XX, XXX XX D. X., t. č. bytom X.mája XXX/XX, XXX XX R., zák. zast. Z.. Q. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. R. XXX/XX, XXX XX D. X., t. č. bytom 1. mája XXX/XX, XXX XX R., práv. zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, proti povinnému: N. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. R. XXX/XX, XXX XX D. X., práv. zast. JUDr. Darina Kučerová, advokátka so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica o vymoženie výživného a trov právneho zastúpenia, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslava R. so sídlom exekútorského úradu F. XXX/XX, XXX XX J., Z.: 42 144 558 pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 08. 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 08. 2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 31,97 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01. 06. 2021 domáhal od povinného vymoženia výživného na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. XP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej len „exekučný titul“).

2. Dňa 17. 06. 2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 16. 08. 2021 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) (výrok I.), oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 31,97 Eur (výrok II.) a povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok III.). V uznesení vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že exekučným titulom bol povinný (otec) zaviazaný prispieva na výživu mal. syna výživným vo výške 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, pričom už v exekučnom titule Okresný súd Považská Bystrica predpokladal, že matka sa toho času nachádza na adrese ul. 1. mája XXX/XX R.. Povinný v návrhu uviedol, že oprávnený mu neoznámil adresu na doručovanie výživného, resp. mu neoznámil číslo účtu a tak výživné posielal na adresu trvalého pobytu, kde podľa vyjadrenia chodí. Súd uviedol, že povinný súdu síce predložil poštové poukážky na adresu na ktorých je uvedený odosielateľ povinný a adresát matka maloletého, avšak ako adresa je uvedené trvalé bydlisko matky, teda miesto kde sa matka s maloletým dlhodobo nezdržiava a ide o miesto kde sa zdržiava sám povinný, pričom vedomosť o tejto skutočnosti musel mať, čo súd odvodil zo samotného exekučného titulu, keďže matka je legitimovaná na doručovanie inej adrese ako

adrese trvalého pobytu. Súd taktiež prisvedčil argumentácii matky oprávneného, ktorá prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že povinný mal vedomosť o čísle bankového účtu matky - úspešne tvrdil a preukázal potvrdenie o bankovom prevode pred vydaním exekučného titulu, keď povinný zrealizoval výživné na syna vo výške 180 Eur. O nepochybnej vedomosti povinného o adrese aktuálneho bydliska matky a mal. Y. svedčalo aj to, že na predmetnej adrese si povinný preberá maloletého Y. k realizácii styku. Súd sa pri rozhodovaní zaoberal a prihliadol aj na ďalšie dôkazy predložené oprávneným, najmä na SMS komunikáciu z ktorej je zrejmé, že povinný o adrese na ktorej sa matka zdržiava vedel, keď osobne doručoval do poštovej schránky dopis. Zároveň súd uviedol, že z poštových poukážok predložených povinným vyplýva, že povinný síce mal úmysel realizovať platby, ale tento úmysel je možné vysvetľovať inak a nie je jednoznačné či platby skutočne mal záujem aj odovzdať matke ako výživné pre maloletého syna. Súd tak nemal preukázané, že platby boli vykonané riadne a včas, a matka maloletého by mala k dispozícii plnenie, čím mohla tieto platby spotrebovať na výživu maloletého dieťaťa, súd tak nemal preukázané prijatie plnenia. Po preskúmaní priložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní nebola povinným na účet oprávneného uhradená. Povinný síce preukázal odoslanie platby prostredníctvom poštovej poukážky, avšak z adresy povinného na adresu matky maloletého, kde sa oprávnený nezdržiava - naopak kde sa zdržiava povinný. Súd tak nemal preukázanú riadnu a včasnú úhradu, teda prijatie zameškaného výživného. Naopak tvrdenia oprávneného mal súd preukázané. Povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov, ktorý odôvodňuje zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto je návrh povinného na zastavenie exekúcie nedôvodný. Povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Súd zároveň priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku spolu vo výške 31,97 Eur. Nakoľko povinný v tomto konaní nemal úspech, ale nárok na náhradu trov právneho zastúpenia si uplatnil, z uvedeného dôvodu mu nebol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia povinnému súdom priznaný.

4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. V sťažnosti uviedol, že v záhlaví uznesenia má maloletý - oprávnený uvedené trvalé bydlisko R., 1. mája XXX/XX ako aj jeho matka. O zmene trvalého bydliska povinný nemal žiadnu vedomosť, k takejto zmene bydliska, čo je podstatné právo oboch rodičov nebol matkou oslovený a ani žiadny súhlas k zmene trvalého bydliska maloletého syna nedával. K sťažnosti predložil výzvu K. R., ako aj uznesenie o začatí trestného stíhania, z ktorých je zrejmé, že matka žiadala, aby jej povinný finančné prostriedky, resp. zameškané výživné poukázal na adresu D. X., J. R. XXX/XX. I napriek tomu, že povinný toto výživné riadne a včas poukazoval (na adresu ktorú matka aj v trestnom oznámení uviedla a adresa bola uvedená aj v záhlaví rozsudku o určenie výživného 4P XX/XXXX), bolo povinnému vznesené obvinenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, toto povinný napadol sťažnosťou a okresný prokurátor sťažnosti vyhovel a trestné stíhanie zrušil s tým, že bolo preukázané, že dlh na výživnom nevznikol, výživné povinný platí riadne a včas. Povinný poukázal na mailovú komunikáciu, kde vyzval právneho zástupcu matky oprávneného, aby oznámil číslo účtu, čo tento neoznámil a preto povinný nemal akým spôsobom výživné prostredníctvom účtu poukazovať, čo je zrejmé aj z odpovede matky maloletého - oprávneného a preto toto zasielal pravidelne, riadne a včas v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica 4P XX/XXXX matke maloletého. Nie je pravdou, že by povinný v rodinnom dome býval, býva u svojho otca v Q., do domu chodí sporadicky tak, ako do tohto chodí matka oprávneného. Práve tým, že povinný prvý oslovil matku s úmyslom výživné poukazovať na jej účet, mal záujem finančné prostriedky matke poukazovať na výživné pre maloletého

- oprávneného. Nemôže byť na ťarchu povinného, pokiaľ si matka tieto finančné prostriedky nepreberá na adrese trvalého bydliska. Pokiaľ súd tvrdí, že povinnému je na ťarchu, že na účet oprávneného vymáhanú pohľadávku neuhradil, toto neobstojí. Uvedená pohľadávka nebola neuhradená na účet z dôvodu, že by si výživné neplnil, ale z dôvodu, že povinnému matka oprávneného číslo účtu neoznámila a preto výživné zasiela poštou na adresu trvalého bydliska. Toto trvalé bydlisko maloletého sa nachádza 10 minút od bydliska, o ktorom tvrdí matka, že sa na ňom zdržuje. Tvrdenie právneho zástupcu v maile, že povinný disponuje číslom účtu sa nezakladalo na pravde, ak by ním disponoval, nevynaložil by iniciatívu si toto číslo účtu pýtať a taktiež právnemu zástupcovi nič nebránilo v tom, aby do mailu toto číslo účtu uviedol. To, že pre maloletého chodí povinný k starým rodičom, k tejto skutočnosti uviedol, že ani v jednom prípade syn s matkou v stanovenom čase a hodine z bytu nevyšiel, teda styk sa nerealizuje, nikto na zvonenie nereaguje v čase, ktorý určil súd a preto je otázne, či sa vôbec maloletý na tejto adrese zdržuje, preto sa povinný snažil syna navštevovať v jeho škole a bol nútený požiadať súd o

výkon rozhodnutia. Tento výkon rozhodnutia mal za následok podanie exekúcie voči povinnému s tým, že matka si odmietala na adrese a doteraz odmieta na adrese trvalého bydliska preberať poukazované výživné, čo však nemôže byť v neprospech povinného. K tomu, že povinný zasiela výživné na adresu, kde sa on zdržuje uviedol, že toto sa nezakladá na pravde, o čom predložil nájomnú zmluvu. Tvrdenie súdu, že sa povinnému platby vracali a teda musel vedieť, že poukázané výživné, ktoré sa mu následne vrátilo späť nebolo doručené adresátovi a teda nemohlo byť na výživu maloletého ani spotrebované, sa opäť nezakladá na pravde, nakoľko výživné poukázané poštovou poukážkou má platnosť 2 mesiace a až po uplynutí 2 mesiacov a neprevzatí si uvedenej sumy sa vracia adresátovi, prvá platba sa vrátila v mesiaci jún 2021, teda až po tom, čo bolo matkou podané trestné oznámenie i predmetný exekučný návrh, s tým že matka ani jej právny zástupca povinného ani raz nekontaktovali, prečo výživné doručené nebolo. Povinný dal do pozornosti, že matka v návrhu zavádzala, keď uviedla, že maloletý aj ona majú trvalý pobyt v R. na ul. 1. mája, o čom predložil potvrdenie. Rovnako tvrdenie matky, že do predmetného domu nechodí, sa nezakladá na pravde. Dňa 20. 07. 2021 vypovedala pred OÚ Odbor všeobecnej a vnútornej správy Púchov, že v mieste trvalého bydliska bola trikrát, o čom povinný predložil zápisnicu z výsluchu. Zároveň povinný predložil doklady o úhrade bežného výživného a žiadal sťažnosti vyhovieť tak, aby rozhodnutie bolo nie len zákonné, ale aj spravodlivé a nie v rozpore s dobrými mravmi.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že otázkou relevantného posúdenia nie je určenie trvalého bydliska maloletého oprávneného a ani jeho matky. V zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu je povinný zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť k rukám matky, navyše v súdnom rozhodnutí (exekučnom titule) je adresa aktuálneho pobytu matky maloletého dostatočne jasne a určito vymedzená. Je preto úplne irelevantné, kde má matka, či maloletý formálne evidovaný trvalý pobyt; rozhodujúcim kritériom je skutočný pobyt matky - ako osoby poverenej na preberanie výživného od povinného v prospech maloletého. Akcentujúc pritom preukázanú vedomosť povinného o mieste skutočného pobytu matky, nie je možné ani len uvažovať o tom, že si povinný svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému riadne splnil. Prístupom a contrario, kedy by za riadne splnenie vyživovacej povinnosti bolo považované aj poukázanie výživného poštovým poukazom, napriek tomu, že sa reálne nedostalo do sféry dispozície matky oprávneného, a teda objektívne výživné nebolo a nemohlo byť použité na svoj účel, naopak bolo vrátene späť povinnému ako nevyplatené, by došlo k absurdnému záveru zakladajúcemu možnosť obchádzania vyživovacej povinnosti zo strany povinného, a to je v príkrom rozpore so samotným zmyslom vyživovacej povinnosti. Navyše, ak by na základe toho súd exekúciu zastavil, oprávnený by nemal k dispozícii žiaden ďalší právny nástroj, ako sa svojho výživného reálne domôcť. Na uvedenom nič nezmení povinným predložená výzva OO PZ Púchov, či iné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré formálne vychádzajú pri identifikácii matky maloletého oprávneného z jej formálne evidovaného trvalého pobytu. Zároveň listiny predložené povinným nijak nespochybňujú preukázanú vedomosť povinného o tom, že sa matka oprávneného dlhodobo zdržiava práve a výlučne na adrese 1. mája č. XXX/XX, 020 01 R.. Pokiaľ ide o povinným predložené rozhodnutie prokurátora o sťažnosti v trestnej veci R závery tohto rozhodnutia povinný prezentuje súdu účelovo a tendenčne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pôvodné uznesenie príslušníka PZ o vznesení obvinenia nebolo zrušené z dôvodu, že dlh na výživnom nevznikol, ale z procesných dôvodov, pretože prokurátor nepovažoval do toho času vykonané dokazovanie za postačujúce pre vznesenie obvinenia, preto vec vrátil poverenému príslušníkovi PZ na ďalšie konanie s pokynom na doplnenie dokazovania. Dokonca aj prokurátor považoval zo strany povinného zasielanie výživného formou poštových poukazov na adresu trvalého bydliska matky za schválnosť. Predmetné trestné stíhanie je tak aj naďalej vedené ohľadne predmetného skutku (TČ zanedbania povinnej výživy) a možno očakávať, že po doplnení dokazovania bude povinnému opätovne vznesené obvinenie. Pokiaľ ide o opätovné tvrdenie povinného o tom, že nemal informáciu o bankovom účte matky oprávneného, na ktorý by mohol výživné poukazovať, je mimoriadne prekvapivé a dokonca zarážajúce, že ešte vo februári informácie a vedomosť o čísle bankového účtu matky maloletého povinný preukázateľne mal, keďže v danom mesiaci výživné na bankový účet matky oprávneného poukázal (čo matka v tomto konaní preukázala) a hneď v zapätí na to, po vydaní exekučného titulu v marci, z neznámeho dôvodu tieto informácie povinný nemal, resp. tieto opomenul a číslo bankového účtu matky nepoznal. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného o tom, že ani on sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava, nemožno túto skutočnosť, rovnako ako ani otázku vzdialenosti aktuálneho a trvalého bydliska matky, považovať za relevantnú pre predmetné konanie. Keďže matka maloletého do spoločnej nehnuteľnosti na adrese trvalého pobytu (J. R. XXX/XX, D. X.) nechodieva, nevie verifikovať, či je tvrdenie povinného pravdivé; v každom prípade povinný na pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XEm/X/XXXX, ktoré sa konalo dňa 07. 09. 2021, uviedol, že býva v spoločnom rodinnom dome

(na adrese J. R. XXX/XX, D. X.). Matka oprávneného do spoločnej nehnuteľnosti na adrese J. R. XXX/ XX, D. X. pravidelne nechodievala, ani sa v tejto nehnuteľnosti nezdržiava. Matka bola od začiatku roka 2021 v spoločnom rodinnom dome na adrese J. R. XXX/XX, D. X. celkovo trikrát, z toho po rozvode manželstva jeden jediný raz v mesiaci apríl 2021, aj to výlučne z dôvodu podozrenia na páchanie trestnej činnosti povinným. To, že maloletý oprávnený z jeho vlastnej a slobodnej vôle odmieta styk s otcom neznamená, že preňho povinný na adrese bydliska matky (Ul. X mája č. XXX/XX, XXX XX R.) nebol alebo, že by povinný nevedel o tom, že sa v danom mieste maloletý spolu s matkou zdržiava. Nie je pravda, že by povinnému nikto neotváral, pričom keď na vlastné oči videl, že s ním maloletý nechce odísť, opakovane dokonca zavolal do bytu matky a jej rodičov (na adrese Ul. X mája č. XXX/ XX, XXX XX R.) policajnú hliadku. Napokon sám povinný sa v rámci obsahu svojej sťažnosti priznal, že mu ním „poukázané“ výživné bolo zo strany poštového podniku už v mesiaci jún vrátené, no ani napriek tomu, si dodatočne svoju zameškanú vyživovaciu povinnosť doposiaľ nesplnil. Oprávnený tak zdôraznil, že na to, aby výživné mohlo byť použité pre potreby a účely maloletého dieťaťa sa musí toto plnenie reálne dostať do jeho dispozície spôsobom skutočného vyplatenia k „rukám matky“. Ak otec vedome neplní vyživovaciu povinnosť riadne, resp. výživné účelovo zasiela vo forme poštových poukazov na adresu, o ktorej preukázateľne vie, že sa na nej matka dlhodobo nezdržiava, nemôže ísť o riadne plnenie vyživovacej povinnosti, pretože v takom prípade nedôjde a ani nemôže dôjsť k vyplateniu a následnému spotrebovaniu výživného pre účely a potreby maloletého oprávneného. Toto plnenie sa postupne vracia späť povinnému, čo aj sám v rámci konania priznal. Oprávnený žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a oprávnenému priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetný úkon právnej služby - príprava podania vo veci samej.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá

postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:

16. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletého oprávneného výživným vo výške 150 Eur mesačne, ktoré má poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Pre posúdenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie a taktiež sťažnosti považuje súd za podstatné, že už v samotnej hlavičke exekučného titulu je uvedená ako adresa pobytu matky oprávneného - ul. 1. mája XXX/XX, R., a teda už v čase konania o rozvode manželstva povinného a matky oprávneného mal povinný vedomosť o adrese pobytu matky oprávneného. Vzhľadom na uvedené sa potom javí nepochopiteľné, prečo sa povinný po tom, čo napriek uvedenému poukazoval výživné formou poštového poukazu na adresu oprávneného a jeho matky - J. R. XXX/XX, D. X. a toto sa vrátilo späť povinnému ešte v mesiaci jún 2021, ani nepokúsil poukázať výživné formou poštového poukazu na poslednú jemu známu adresu pobytu matky oprávneného (ul. 1. mája XXX/XX, R.). Povinný aj napriek uvedenému aj následne naďalej poukazoval výživné na adresu trvalého pobytu matky oprávneného (J. R. XXX/XX, D. X.), tak ako to vyplýva z povinným pripojených poštových poukazov (o úhrade výživného vo výške 150 Eur za mesiace júl 2021 a nasledujúce). Pritom pre plnenie vyživovacej povinnosti nie je rozhodujúce, kde má matka oprávneného, či maloletý oprávnený evidovaný trvalý pobyt, ale rozhodujúce je na akej adrese sa skutočne zdržiavajú.

17. Napriek uplatneniu koncentračnej zásady sudca k námietke povinného ohľadom rozhodnutia prokurátora o sťažnosti v trestnej veci v zhode s tvrdením oprávneného uvedeným vo vyjadrení k sťažnosti uvádza, že uznesením Okresnej prokuratúry Považská Bystrica PV/XXX/XX/ XXXXX-X zo dňa XX. XX. XXXX súd síce zrušil uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Púchov ČVS: ORP - XXX/PU - PB - XXXX zo dňa XX. XX. 2021 v časti vznesenia obvinenia, avšak z dôvodu potreby náležitého zistenia skutkového stavu. Nebolo to z dôvodu, ktorý sa súdu pokúšal prezentovať povinný v podanej sťažnosti a to, že bolo preukázané, že dlh na výživnom nevznikol a výživné povinný platí riade a včas.

18. K namietanému neoznámeniu účtu zo strany matky oprávneného súd uvádza, že tak ako uviedol aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, aj napriek tomu, že povinnému matka oprávneného číslo účtu neoznámila, povinný mal vedomosť o čísle bankového účtu matky, túto skutočnosť matka oprávneného preukázala potvrdením o bankovom prevode pred vydaním exekučného titulu, keď povinný zrealizoval výživné na syna vo výške 180 Eur. Súd však zároveň dodáva, že exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. XP/XX/XXXX - 100 zo dňa XX. XX. XXXX bol povinný zaviazaný platiť oprávnenému výživné do rúk matky. Teda v zmysle exekučného titulu nebola matka oprávneného povinná zriadiť a oznámiť povinnému osobitný účet na úhradu výživného, uvedená povinnosť matke oprávneného z exekučného titulu nevyplýva.

19. Súd zároveň dodáva, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a ani v rámci podanej sťažnosti nepreukázal, že by sa skutočne snažil využiť všetky možnosti ako splniť svoj dlh, teda ako uhradiť výživné (napr. ako už bolo uvedené, že by toto poukazoval poštovou poukážkou na adresu pobytu matky oprávneného uvádzanú v samotnom exekučnom titule, a pod.). Súd zároveň dopĺňa, že povinný mohol využiť aj možnosť úhrady výživného prostredníctvom notárskej úschovy. Súd pritom dáva znova do pozornosti povinného, že náklady spojené s notárskou úschovou by v takomto prípade znášal veriteľ (teda v tomto prípade oprávnený).

20. Súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS

329/04, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

21. Súd k ďalším tvrdeniam povinného uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS XX/XX zo dňa XX. XX. XXXX).

22. K sťažnosťou napadnutému výroku II. a III. uznesenia súd uvádza, že vyšší súdny úradník o trovách konania rozhodol správne, keď vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 31,97 Eur, ktorá bola v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že povinný v tomto konaní nemal úspech, vyšší súdny úradník potom v súlade so zákonom povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

23. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej exekúcii zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Keďže povinný ani v podanej sťažnosti súdu nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie, súd konajúci sudcom jeho sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 16. 08. 2021 ako nedôvodnú zamietol.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

27. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 31,97 Eur (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny teda 15,77 EUR + režijný paušál (za rok 2021) vo výške 10,87 EUR + 20% DPH vo výške 5,33 EUR ). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).