Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 173/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky TERMONOVA, a.s., SNP 98, Nová Dubnica, IČO 36 322 644, zastúpenej GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -790 z 19. decembra 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 8. februára 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. sa sťažovateľka podanou žalobou domáhala proti Stredoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 115 124,44 eur s príslušenstvom.

3. Uznesením č. k. -775 z 28. augusta 2023 vyšší súdny úradník uložil sťažovateľke povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 8 508,54 eur. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom č. k. -280 z 20. apríla 2018 okresný súd vyhovel žalobe sťažovateľky

a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 115 124, 44 eur s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu. Proti predmetnému rozsudku žalovaná podala odvolanie, pričom v priebehu odvolacieho konania vzala sťažovateľka svoju žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Uznesením č. k. -756 z 23. februára 2023 preto Krajský súd v Žiline pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu z 20. apríla 2018 zrušil a konanie zastavil. Súčasne priznal žalovanej proti sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vyšší súdny úradník priznal žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 6 907 eur a za tri úkony právnej služby v celkovej sume 1 601,54 eur.

4. Proti predmetnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú sudca okresného súdu napadnutým uznesením ako nedôvodnú zamietol podľa (ďalej len „“).

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť nasmerovala proti napadnutému uzneseniu sudcu okresného súdu, pričom namieta neudržateľnú interpretáciu . Zdôrazňuje, že svoju žalobu zobrala späť v priebehu odvolacieho konania pred prvým pojednávaním odvolacieho súdu a jeho rozhodnutím vo veci samej. Okresný súd pritom nezohľadnil zásadnú skutočnosť, a to že súdny poplatok sa platí osobitne za konanie pred súdom prvej inštancie a osobitne v odvolacom konaní. S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. argumentuje, že meritórnym rozhodnutím okresného súdu nepochybne došlo k spotrebovaniu sťažovateľkou zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu, avšak k spotrebovaniu súdneho poplatku za odvolanie žalovanej nedošlo, pretože konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby sťažovateľkou ešte pred prvým pojednávaním odvolacieho súdu. Tvrdenie okresného súdu, že v danom prípade nedošlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia odvolania, neobstojí, pretože ako jeden z dôvodov pre vrátenie súdneho poplatku definuje tiež zastavenie konania alebo späťvzatie žaloby. Na základe uvedeného rozporuje záver okresného súdu, že zaplatený súdny poplatok má žalovanej v rámci trov konania nahradiť sťažovateľka, pretože podľa jej názoru ho má žalovanej vrátiť konajúci súd.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv podľa , dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania.

7. Zohľadňujúc sťažnostné námietky smerujúce proti rozhodnutiu všeobecného súdu o výške náhrady trov konania, ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (, , ). Ústavný súd sa k problematike trov konania stavia nanajvýš rezervovane, podrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu, pričom k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania pristupuje skutočne iba výnimočne. Tento prístup

vychádza z názoru, že rozhodnutie o trovách konania má vo vzťahu k veci samej jednoznačne akcesorickú povahu a samo osebe väčšinou nedosahuje takú intenzitu, ktorá je spôsobilá porušiť základné práva a slobody, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. To však ale neznamená, že rozhodnutiami o trovách konania nemôže dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa. Otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade takého postupu všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (obdobne napr. , , ).

8. V posudzovanej veci sťažovateľky však ústavný súd pochybenie ústavnoprávnej intenzity neidentifikoval.

9. Sťažovateľka v podstatnom vytýka okresnému súdu, že v dôsledku nesprávneho, nelogického a prísne formalistického výkladu bola v rámci výroku o trovách konania zaviazaná aj na náhradu súdneho poplatku v sume 6 907 eur za odvolanie podané žalovanou, hoci predmetný (krátený) poplatok mal byť žalovanej vrátený okresným súdom podľa .

10. Z odôvodenia napadnutého uznesenia vyplýva, že sudca okresného súdu sa s uvedenou výhradou sťažovateľky nestotožnil konštatujúc, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vrátenie súdneho poplatku žalovanej. V tomto smere akcentoval, že dôvodom zastavenia konania v prejednávanej veci bolo späťvzatie žaloby sťažovateľkou po rozhodnutí súdu prvej inštancie, teda v rámci odvolacieho konania iniciovaného žalovanou. Ustanovenie podľa názoru okresného súdu v takom prípade nepredpokladá vrátenie súdneho poplatku sťažovateľke (žalobkyni) za podanú žalobu a rovnako ani žalovanej za podané odvolanie, pričom dôvody na vrátenie súdneho poplatku nie je možné rozširovať ani s použitím (body 11 až 13 napadnutého uznesenia).

11. Predmetné závery okresného súdu ústavný súd nepovažuje za ústavne neudržateľné a nerešpektujúce účel príslušných ustanovení . V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že je predpisom verejného práva regulujúcim vzťah medzi poplatníkom na jednej strane a štátom na strane druhej. V danom prípade bola navrhovateľkou sporného poplatkového úkonu (odvolania) žalovaná, ktorá vrátenie súdneho poplatku nežiadala.

12. Ak preto okresný súd považoval zaplatený súdny poplatok za odvolanie za výdavok žalovanej v súvislosti s bránením jej práva, a preto ho v plnej sume zahrnul do trov konania, ktorej náhradu uložil v konaní neúspešnej sťažovateľke, ústavný súd nevidí dôvod vstupovať do ústavne udržateľnej interpretácie v situácii, keď okresný súd zvolil podľa jeho názoru ústavne korektný výklad týchto právnych noriem. Z namietaného uznesenia okresného súdu nevyplýva taká aplikácia relevantnej právnej úpravy, ktorá by bola nesúladná s jej jazykovým vyjadrením alebo by bola popretím jej účelu a zmyslu. Zároveň je neopodstatnená aj námietka sťažovateľky o nedostatočnom vysporiadaní sa okresného súdu s jej argumentmi, keďže konajúci súd neponechal bez povšimnutia žiadnu z jej podstatných výhrad. Ústavný súd nevylučuje, že okresný súd mohol uplatniť aj iný prístup k interpretácii relevantného ustanovenia zákona

o súdnych poplatkoch, ale v okolnostiach posudzovanej veci nemožno považovať napadnuté uznesenie okresného súdu za zjavne neodôvodnené ani za arbitrárne. Ústavný súd tak rešpektuje, že je primárnou úlohou všeobecného súdu vykladať zákony a ďalšie právne predpisy, pričom právny názor okresného súdu a jeho závery možno v posudzovanej veci považovať za zrozumiteľné a vnútorne vyvážené, a preto z ústavného hľadiska za akceptovateľné.

13. Napokon je potrebné dodať, že ani odkaz sťažovateľky na nález ústavného súdu sp. zn. nie je v danom prípade priliehavý, keďže nezohľadňuje odlišné okolnosti tam preskúmavanej veci, na čo napokon správne poukázal aj okresný súd (bod 12 napadnutého uznesenia), preto na jeho dôvody ústavný súd plne odkazuje bez potreby ich opätovnej rekapitulácie.

14. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že namietané rozhodnutie nesignalizuje žiaden závažný procesný exces a ani zásah do základného práva sťažovateľky podľa ani jej práva podľa dohovoru, preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

15. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu, je zrejmé, že sťažovateľka odvíja ich porušenie od porušenia základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru. Práve s ohľadom na argumentačné prepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku absencie porušenia základného práva zaručeného podľa a práva podľa dohovoru dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného vlastníckeho práva podľa a dodatkového protokolu. Aj v tejto časti preto bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo bez opodstatnenia zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2024

Libor Duľa

predseda senátu