Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/118/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - V. X, XXX XX P.. proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16. novembra 2016, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 23.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU- PB-OSŽP-2016/005846-9 AP11, Priestupok č. 2015/270 zo dňa 13.06.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že sa navrhovateľ (t. j. žalobca) nedostavil na ústne pojednávanie dňa 26.05.2016 bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s začatého dňa 21.10.2015 na návrh žalobcu, zo spáchania ktorého bol obvinený U.. Z. L., bytom X.XXX XX X., X. D. X. X. F. Okresného úradu Považská Bystrica, ako zodpovedná povinná osoba tým, že dňa 23.09.2015 poskytol neúplné informácie žalobcovi ako navrhovateľovi na žiadosť zo dňa 16.09.2015 evid. pod I., miesto spáchania priestupku Okresný úrad Považská Bystrica a jeho pracoviská. Zároveň prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi ako navrhovateľovi podľa uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,00 eur.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal porušenie základných práv podľa a SR v súvislosti s porušením a SR. Rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné a arbitrárne. Uviedol, že vo veci rozhodol v prvom stupni vecne nepríslušný správny orgán, čo zakladá nesprávny úradný postup žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že povinnú osobu žiadal o poskytnutie existujúcich informácií. Povinná osoba, zastúpená U.. L., mu požadované informácie neposkytla, a preto sa domáhal nápravy na odvolacom orgáne. Žalovaný ako odvolací orgán zastúpený

L.. W. P. o odvolaní rozhodol nezákonným spôsobom, čím ho ukrátil na právach na slobodný prístup k informáciám. V zákonnej lehote podal návrh na prejednanie priestupku na podozrivého U.. L., návrh doručil vecne a miestne príslušnému orgánu, ktorý sa zhodoval s povinnou osobou, a teda bolo nevyhnutné uplatniť námietku zaujatosti voči U.. L.. Nadriadený orgán U.. L. z konania a rozhodovania pre zaujatosť vylúčil a napriek tomu L.. P. arbitrárne vrátila vec na Okresný úrad Považská Bystrica. Postup tak bol nezákonný a smeroval k zmareniu práva žalobcu ako navrhovateľa priestupku na prejednanie veci zákonným spôsobom, pretože na Okresnom úrade Považská Bystrica objektívne boli vylúčení aj podriadení vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy, U.. L.. V napadnutom rozhodnutí je uvedené, že prednosta Okresného úradu Považská Bystrica určil na prejednanie uvedeného priestupku odbor starostlivosti o životné prostredie, teda orgán vecne nepríslušný, to zn. orgán nezákonný. Tento nezákonný stav spôsobila výlučne žalovaná, L.. P.. Nezákonný, vecne nepríslušný prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu za účelom prejedania priestupku U.. L. podľa . Tento nezákonný postup žalobca namietal a domáhal sa určenia vecne príslušného orgánu. Žalovaný ako odvolací orgán svojím arbitrárnym a nezákonným rozhodnutím potvrdil nezákonné rozhodnutie vecne nepríslušného prvostupňového správneho orgánu. Žalobcovi bola aj nezákonne uložená povinnosť uhradiť trovy konania, pričom týmto konaním ho správne orgány ukrátili na základných právach garantovaných v SR s cieľom aj finančne ho poškodiť. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného zároveň za nepreskúmateľné, keď žalovaný skutkový stav vôbec neuviedol ani ho neanalyzoval a žalovaný ani nepreukázal, že skúmal spisový materiál, návrh a zápisnicu. Záverom poukázal na skutočnosť, že v konaní boli spôsobené obštrukcie a prieťahy a žalovaný vedome kapciózne v napadnutom rozhodnutí zavádzal. Na základe uvedeného žalobca žiadal zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na nové konanie.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že žalobca ako navrhovateľ ktorý je účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére a ani zmenu jeho právneho postavenia. Túto skutočnosť uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení sp. zn. zo dňa 24.09.2014, ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 21.04.2010. K tvrdeniam uvádzaným v žalobe uviedol, že žalobca na žiadnych svojich právach ukrátený nebol, rozhodovalo sa o právach a povinnostiach obvineného z priestupku. Skutočnosť, že vo veci ako prvostupňový správny orgán rozhodoval Okresný úrad Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, bola odôvodnená tým, že žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Považská Bystrica, ktorý mal vec prejednávať a zároveň bol aj obvineným, a preto boli vo veci vylúčení aj jemu podriadení zamestnanci, pričom prednosta Okresného úradu Považská Bystrica určil iný odbor, ktorý mal vec prejednať a rozhodnúť. K domnelému zmareniu prístupu k informáciám, ako to tvrdil žalobca, v tomto konaní nedošlo, išlo o konanie o priestupku, nie o konanie vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie. Marenie a prieťahy v konaní, na ktoré poukazoval žalobca, zistené neboli, vo veci bolo riadne a včas stanovené ústne pojednávanie, na ktoré žalobca neprišiel, a tak bolo konanie zastavené, keďže bol na túto skutočnosť vopred upozornený.

4. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na podanej správnej žalobe v plnom rozsahu, pridržiava sa jej obsahu, ako aj argumentácie v nej uvedenej a zhrnul podstatu svojich žalobných námietok.

5. Žalovaný sa už písomne duplikou k replike žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -38 zo dňa 10.04.2018 zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď preskúmaním napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním dospel k záveru, že došlo k porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Na základe žalovaným podanej kasačnej sťažnosti voči uvedenému rozsudku, Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.11.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -38 zo dňa 10.04.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že správny súd nesprávne právne posúdil vec a bez hlbšieho odôvodnenia sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom konštatoval záver, že u žalobcu chýba podmienka na preukázanie aktívnej žalobnej legitimácie, a to dotyk na jeho subjektívnych právach.

7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi ako aj právny názorom kasačného súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.11.2021. Po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16. novembra 2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-PB- OSŽP-2016/005846-9 AP11, Priestupok č. 2015/270 zo dňa 13. júna 2016, ktorým bolo podľa zastavené konanie o priestupku z dôvodu, že sa žalobca ako navrhovateľ nedostavil na ústne pojednávanie dňa 26.05.2016 bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci naň bol riadne a včas predvolaný. Prvostupňový správny orgán zároveň uložil žalobcovi povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,00 eur.

9. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, dňa 21.10.2015 bol Okresnému úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, doručený návrh žalobcu na prejednanie priestupku na úseku práva k informáciám, ktorého sa mal dopustiť vedúci uvedeného odboru U.. L.. Žalobca zároveň namietal zaujatosť uvedenej osoby.

10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PB-OOP-2015/031423-004 zo dňa 29.12.2015 vylúčil U.. L., vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy z konania o priestupku I. 11. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy predvolaním zo dňa 01.02.2016 predvolal žalobcu na prejednanie vyššie uvedeného priestupku na úseku na práva k informáciám podľa . Z obsahu predmetného predvolania vyplýva, že ho vypracovala U.. B..

12. Žalobca v podaní zo dňa 05.02.2016 namietal (okrem iného) zaujatosť U.. B. pre objektívnu pochybnosť o jej nezaujatosti a nestrannosti pri prejednávaní podozrenia z priestupku jej nadriadeného U.. L.. Zároveň navrhol vylúčiť všetkých podriadených zamestnancov povinnej osoby.

13. Žalovaný v zastúpení vedúcou L.. P. v odpovedi na podnet na začatie konania o predbežnej otázke zo dňa 16.03.2013 uviedol, že nakoľko v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nie je možné vylúčiť z konania celý správny orgán, proti ktorému smeruje námietka zaujatosti, je prednosta Okresného úradu Považská Bystrica kompetentný určiť, ktorý odbor okresného úradu bude následne vo veci konať a rozhodovať. Žalovaný konštatoval, že nie je oprávnený túto skutočnosť sám určiť.

14. Dňa 18.04.2016 prednosta Okresného úradu Považská Bystrica prejednaním priestupkov na úseku práva na prístup k informáciám podľa zákona o slobode informácii v spojení s poveril prvostupňový správny orgán, ktorý následne predvolaním zo dňa 02.05.2016 predvolal žalobcu na prejednanie predmetného priestupku na úseku práva k informáciám.

15. Žalobca v podaní zo dňa 21.05.2016 oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že na prejednanie bol nepríslušným orgánom - prednostom Okresného úradu určený vecne nepríslušný odbor životného prostredia Okresného úradu Považská Bystrica. Prejednaním priestupku nepríslušným orgánom nevznikajú právne účinky, a preto zotrval na prejednaní veci príslušným orgánom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oznámil, že nekvalifikovaného prejednania sa nezúčastní.

16. Dňa 26.05.2016 sa pred prvostupňovým správnym orgánom konalo ústne pojednávanie v predmetnej veci poskytnutia neúplných informácií, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 27.05.2016 vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote dostavil na správny orgán v danej veci za účelom oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie a vyjadrenia sa k nim, ako aj k spôsobom ich zistenia. Žalobca bol poučený, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, správny orgán vydá rozhodnutie vo veci, ktoré mu bude doručené.

17. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PB-OSŽP-2016/005846-9 AP11, Priestupok č. 2015/270 zo dňa 13.06.2016 podľa zastavil konanie z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na ústne pojednávanie dňa 26.05.2016 bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci naň bol riadne a včas predvolaný vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa zákona o slobode informácii v spojení s . Prvostupňový správny orgán dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní, že priestupok prejednáva nepríslušný orgán, nepovažoval za náležité ospravedlnenie s odôvodnením, že žalobca nie je oprávnený rozhodovať o vecnej príslušnosti, ktorá je stanovená o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TN-OOP4-2016/028839-007/91/2016/Sla zo dňa 16.11.2016 odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom, že prvostupňový správny orgán nemohol pokladať dôvod neprítomnosti uvádzaný v písomnom vyjadrení žalobcu za náležité ospravedlnenie, keďže žalobca nebol subjektom oprávneným rozhodovaním o príslušnosti prvostupňového správneho orgánu. ,,Náležité ospravedlnenie“ a ,,dôležitý dôvod“ sú vyjadrené tzv. právne neurčitými pojmami a naplnenie ich obsahu patrí do úvahy správneho orgánu, ktorý predmetný priestupok prejednáva. Procesné práva žalobcu ako navrhovateľa neboli postupom prvostupňového správneho orgánu porušené, nakoľko mu bola predvolaním daná reálna možnosť, aby sa k veci vyjadril, prípadne navrhol doplnenie podkladu rozhodnutia, avšak žalobca túto možnosť nevyužil.

19. Podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

20. Podľa § 52 ods. 1 priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak.

21. Podľa správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný.

22. Podľa § 5 správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

23. Podľa § 6 ods. 2 správneho poriadku ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

24. Podľa a správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

25. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Po opätovnom preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je možné meritórne preskúmať v rámci správneho súdnictva, nakoľko u žalobcu chýba podmienka preukázania aktívnej žalobnej legitimácie, a teda že napadnutým rozhodnutím, resp. prvostupňovým rozhodnutím o zastavení konania podľa z dôvodu neúčasti navrhovateľa (t. j. žalobcu) priestupkového konania na ústnom pojednávaní, nie sú žiadnym spôsobom dotknuté subjektívne práva žalobcu. Správny súd konštatuje, že správne súdnictvo slúži predovšetkým na ochranu tých osôb, ktoré sa cítia rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe všeobecnej správnej žaloby teda nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale ako účastník správneho konania mohol byt' rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený.

27. Podľa správneho súdu v posudzovanej veci nebolo sporné postavenie žalobcu ako účastníka priestupkového konania, ktoré žalobcovi ako navrhovateľovi priestupku jednoznačne vyplýva z . Spornou bola otázka jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby z toho dôvodu, či zastavením priestupkového konania vedeného voči inej osobe došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu na jeho subjektívnych právach, keďže navrhovateľ priestupku nie je osobitným zákonom ako ani výslovne zmocnený na ochranu zákonnosti či verejného záujmu.

28. Správny súd v súlade s rozhodovacou praxou kasačného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. zo dňa 31.05.2011, zo dňa 28.09.2010 a zo dňa 21.04.2010) uvádza, že navrhovateľ (žalobca), na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku, je v zmysle účastníkom konania o priestupku a pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže odvolať proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania, môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania. Tieto práva priznáva navrhovateľovi v konaní o priestupku, avšak od správneho konania o priestupku je potrebné rozlišovať súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, ktorú nie je možné vnímať ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Preto len z postavenia navrhovateľa ako účastníka konania o priestupku, príp. jeho práva podať odvolanie proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku nie je možné vyvodzovať jeho právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priestupku správny súdom. Podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd mohol vec meritórne rozhodnúť sú stanovené . Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojím návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa , nakoľko správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach.

29. Správny súd je toho názoru, že prvostupňovým rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že sa žalobca nedostavil na ústne pojednávanie dňa 26.05.2016 bez náležitého ospravedlnenie alebo bez dôležitého dôvodu hoci bol riadne a včas predvolaný vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, nemohol byť žalobca ako navrhovateľ priestupkového konania ukrátený na svojich právach, nakoľko rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu navrhovateľa (žalobcu) priestupkového konania a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. „Pocit“ žalobcu o jeho poškodení na práve k informáciám je z hľadiska priznania aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobcu nepostačujúci a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku bolo začaté na jeho návrh. Z uvedeného dôvodu možno prijať záver, že v konaní pred správnym súdom nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keďže táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením žalobcu o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne

oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo by do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.

30. Správny súd poukazuje na to, že z ustálenej súdnej praxe (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 02.06.2011, zo dňa 09.06.2011, zo dňa 09.06.2011, zo dňa 04.07.2012, PLz. zo dňa 27.06.2012) vyplýva, že navrhovateľ (v tomto prípade žalobca) nie je osobou, ktorá by mohla napádať iba nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a nebol ani prijatý záver, že navrhovateľ má právo na to, aby za splnenia všetkých zákonných podmienok bolo rozhodnuté v súlade so zákonom o vine či nevine osôb obvinených zo spáchania priestupku. Domáhať sa iba vyslovenia porušenia procesných práv zo strany navrhovateľa priestupku nie je teda podľa ustálenej judikatúry možné bez toho, aby bol preukázaný aj zásah (čo aj len možný) do jeho hmotných subjektívnych práv (napr. vlastníckeho práva) v súlade s ustanoveniami a ods. 1 . Navyše žalobca v žalobe žiadnym spôsobom neidentifikoval na akom konkrétnom práve by mal byť ako navrhovateľ priestupkového konania ukrátený.

31. Správny súd sa taktiež stotožňuje s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.11.2021, v zmysle ktorého „aj napriek uvedenému záveru pristúpil kasačný súd k posúdeniu, či rozhodnutím o zastavení konania podľa môže na rozdiel od iných rozhodnutí v priestupkovom konaní (napr. rozhodnutia o zastavení konania podľa ) dôjsť k ukráteniu na subjektívnych právach navrhovateľa priestupku a k zmene jeho právneho postavenia. Podľa názoru kasačného súdu však ani rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu neúčasti navrhovateľa na ústnom pojednávaní nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jeho subjektívne práva či povinnosti a žiadnym spôsobom nemení jeho právnu pozíciu. Z doterajšej rozhodovacej praxe je zrejmé a kasačný súd (ako aj správny súd - pozn. súdu) je ňou viazaný, že žalobca musí preukázať zásah do svojich hmotných subjektívnych práv, čo však žalobca nepreukázal.“

32. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností prijal záver, že žalobca ako navrhovateľ, ktorý je účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku v zmysle v spojení s , pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v právnej sfére žalobcu ako navrhovateľa priestupkového konania, pričom do úvahy neprichádza ani ukrátenie na práve žalobcu na informácie, keďže rozhodnutia povinných osôb vydané podľa zákona o slobode informácii sú riadne preskúmateľné súdom v správnom súdnictve a v prípade neposkytnutia informácie má žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na informácie na nezávislom orgáne. Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Z uvedených dôvodov správny súd rešpektujúc ustálenú súdnu prax ako aj rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. zo dňa 24.11.2021 dospel k záveru, že vzhľadom k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, je potrebné žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

33. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa žalobu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

36. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.