Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-9-2021.pdf
PDF · 126.08 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobkýň X/ T.. T. J., B.. XX.XX.XXXX, X. W.T. XXX/XX, XXX XX X., a 2/ Y. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX/XX, XXX XX X., obidve zastúpené JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Námestie Š. Moysesa 4, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému FELYMA, spol. s r.o., IČO: 36 047 996, so sídlom M. R. Štefánika 7845/53, 960 01 Zvolen, zastúpený JUDr. Michalom Holčíkom, advokátom so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že B. Z. B. I. P.S. Č.. XXXX L. W. Ú. Štiavnické Bane, obec Š. X., okres X. Š. ako
- pozemok S. parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2,
- pozemok S. parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2,
- pozemok S. parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XX6 m2,
- pozemok S. parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XX m2,
- pozemok S. parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XX m2,
- pozemok S. parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- pozemok S. parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba - rekreačná chata súp. č. XXX, postavená na pozemku S. parc. č. XXXX/X,
- stavba - dom súp. č. XXX, postavená na pozemku S. parc. č. XXXX/X, p a t r i a v celosti do dedičstva po poručiteľovi: P. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. S. XXX/XX, B.emce.
Súd p r i z n á v a žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 06.05.2021 sa žalobkyne 1/ a 2/ domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky a stavby zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Š. X. patria do dedičstva po poručiteľovi P. P., B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX (ďalej prípadne len „poručiteľ“). 1.2. Žalobu odôvodnili tým, že sú dcérami po zosnulom P. P.. Poručiteľ bol z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu od februára XXXX do svojej smrti umiestnený v zariadení V. Ľ.. Dedičské konanie bolo vedené notárkou JUDr. Zorou Belkovou so sídlom v Banskej Bystrici pod sp. zn. XXD/XX/XXXX, J. XXX/XXXX. Žalobkyne tvrdia, že do dedičstva po zosnulom patria predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v celosti na žalovaného, ktorý ich mal nadobudnúť od poručiteľa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2020 vrátane dodatku k nej zo dňa 30.11.2020, rozhodnutie o vklade kúpnej zmluvy nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2020. Dodatok ku kúpnej zmluve bol podpísaný a rozhodnutie o vklade bolo vydané až po smrti pôvodného vlastníka P. P.. Keďže k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľom
ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 29.10.2020 a dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 30.11.2020 došlo v súlade s § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu, t.j. dňom XX.XX.XXXX, po smrti poručiteľa, patria nehnuteľnosti do dedičstva po P. P.. 1.3. Žalobkyne zároveň považujú uzatvorenú kúpnu zmluvu vrátane dodatku za absolútne neplatné právne úkony. Kúpnu zmluvu mal poručiteľ podpísať dňa 29.10.2020, kedy sa už nachádzal v zlom zdravotnom stave, bol umiestnený v hospici, kde k nemu nemali prístup ani rodinní príslušníci z dôvodu prísnych hygienických nariadení pre COVID-19, preto žalobkyne spochybňujú, že k overeniu jeho podpisu došlo v zariadení. Keďže bol ležiacim, je vylúčené, že by k podpisu zmluvy došlo pri jeho osobnej návšteve obecného úradu v Ľ.. Podpis na kúpnej zmluve, ktorý mal byť overený Obcou Ľ., nie je autentickým podpisom poručiteľa a nezodpovedá žiadnemu zo špecifických znakov jeho písma. Dňa 01.11.2020 bol poručiteľ prevezený do G. B. v X. X. a dňa 04.11.2020 zomrel na celkové zlyhanie orgánov. Žalobkyne tvrdia, že poručiteľ kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2020 nepodpísal a tak nemohlo dôjsť k platnému prevodu nehnuteľností na žalovaného. Spochybňujú, že by mal záujem predať nehnuteľnosti, a to ešte obchodnej spoločnosti, ktorú nepoznal. Podľa článku VI bod 2 kúpnej zmluvy mal poručiteľ splnomocniť žalovaného aj na vykonanie prípadných opráv a doplnení zmluvy, na podpísanie dodatkov k zmluve, na prevzatie všetkých rozhodnutí. Uvedené poverenie končí smrťou splnomocniteľa, t.j. dňom 04.11.2020, preto dodatok ku kúpnej zmluve, na ktorom podpis žalovaného ako splnomocneného za predávajúceho P. P. bol overený dňa 01.12.2020, je absolútne neplatný právny úkon. Celé konanie žalovaného vedúce k nadobudnutiu nehnuteľností od poručiteľa v čase tesne pred jeho smrťou vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov. 1.4. Žalobkyne ako dedičky po P. P. majú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. Š. X. patria do dedičstva po ňom. Určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na zaradenie predmetných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľovi, na ich prededenie a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností.
2. Súčasne so žalobou podali žalobkyne aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 28C/9/2021-32 zo dňa 10.05.2021, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. Š. X., najmä ich predať, darovať, prenajať, zameniť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom či inou ťarchou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 26.08.2021.
3.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 29.10.2020 s právnym predchodcom žalobkýň P. P.Ť. považuje za platný právny úkon, pričom na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam nemala smrť poručiteľa vplyv. Nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva nebránila skutočnosť, že k úmrtiu P. P. došlo po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a pred povolením vkladu. Keď smrť účastníka zmluvy nastala následne po uzatvorení, resp. podpísaní zmluvy o prevode nehnuteľností, nie je to samo o sebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi podľa § 2 ods. 1 OZ medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú vzájomné práva a povinnosti, pričom účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy ak zákon alebo dohoda strán neustanovujú inak. Z ustanovení Občianskeho zákonníka, ani z povahy daného občianskoprávneho vzťahu (odplatného prevodu) nevyplýva, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov tohto právneho vzťahu (§ 579 ods. 1 OZ), a preto úmrtie poručiteľa ako účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi ich vôle, smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy a týmito prejavmi vôle sú viazané aj žalobkyne ako dedičia, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu vzniknutých na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci. Smrť poručiteľa nemôže byť sama o sebe dôvodom neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. P. P. sa kúpnou zmluvou ako predávajúci zaviazal odovzdať žalovanému ako kupujúcemu predmet kúpy do jeho vlastníctva a žalovaný ako kupujúci sa zaviazal prevziať predmet kúpy a zaplatiť poručiteľovi ako predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna zmluva vznikne, len čo sa kupujúci s predávajúcim dohodnú o jej podstatných obsahových zložkách, t.j. o predmete a cene. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, čo znamená, že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so
vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch. Úmrtie účastníka zmluvy ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva nehnuteľnej veci nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy. 3.2. Žalovaný popiera, že podpis P. P. na kúpnej zmluve nie je jeho podpisom, resp. že kúpnu zmluvu osobne nepodpísal. Kúpnu zmluvu podľa žalovanému dostupných informácií poručiteľ - ktorý zabezpečil i jej vyhotovenie - vlastnoručne podpísal v hospici, v ktorom bol dlhodobo umiestnený a jeho podpis na kúpnej zmluve bol zákonným spôsobom, pred povereným zamestnancom obecného úradu Ľ.Á. (ktorý prišiel za poručiteľom do hospicu) riadne osvedčený. Poručiteľ mal predmetné nehnuteľnosti záujem dlhodobo predať, aj kvôli nezhodám so žalobkyňami. Na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosti previedol žalovanému, ktorého konateľa osobne dlhoročne poznal a ktorý má v rovnakom hospici dlhodobo umiestnenú sestru i mamu. K uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo po tom, ako P. P. nehnuteľnosti odmietol predať predchádzajúcemu záujemcovi. Kúpna cena zodpovedá hodnote nehnuteľností, pričom žalovaný ju uhradil na účet poručiteľa v celosti dňa 05.11.2020 bez toho, aby mal vedomosť o tom, že poručiteľ predchádzajúceho dňa zomrel. Predmetné nehnuteľnosti má žalovaný záujem predať na základe kúpnej zmluvy, ktorej návrh na vklad bol na kataster doručený dňa 07.04.2021, za kúpnu cenu 11.000,- Eur T. H. T. O., ktorí sú vlastníkmi susedných nehnuteľností.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.02.2022, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vrátane listín v pripojenom spise Okresného úradu X. Š., katastrálny odbor č. P. XXXX/XXXX a výsluchom konateľa žalovaného.
5. Z úmrtného listu a potvrdenia o okruhu dedičov notárky JUDr. Zory Belkovej so sídlom v Banskej Bystrici súd zistil, že P. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu ako rozvedený, pričom ako dedičia v 1. zákonnej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ - dcéry poručiteľa, každá v 1/2. Dedičské konanie je vedené na pod sp. zn. XXD/XX/XXXX, J. XXX/XX20. 6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2020 súd zistil, že mala byť uzavretá medzi poručiteľom P. P. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom a stavbám zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Š. X.. Kúpna cena bola 10.000,- Eur, ktorej časť vo výške 5.000,- Eur mala byť uhradená do 30 dní od podpisu tejto zmluvy v prospech bankového účtu predávajúceho a zvyšná časť po zapísaní kupujúceho na liste vlastníctva, najneskôr však do 31.12.2021. Podľa čl. VI bod 2 zmluvy, predávajúci svojím podpisom splnomocňuje kupujúceho, aby v jeho mene uskutočnil všetky úkony potrebné k tomu, aby v súlade so zmluvou bol vykonaný vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy do katastra nehnuteľností, najmä, ale nie výlučne na vykonanie prípadných opráv a doplnení zmluvy týkajúcich sa predmetu kúpy, na podpísanie dodatkov k zmluve týkajúcich sa predmetu kúpy, na podanie dodatku k návrhu na vklad v prípade, ak by príslušný okresný úrad prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy, na prevzatie všetkých rozhodnutí a na všetky ďalšie úkony s tým súvisiace. Zmluva obsahuje pečiatku žalovaného a podpis jeho konateľa, ako aj rukou písaný podpis na mieste určenom pre podpis predávajúceho P. P., pričom podpis predávajúceho bol podľa doložky a pečiatky overený Obcou Ľ. dňa 29.10.2020 podľa osvedčovacej knihy č. XXX/XXXX. 7. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa uvedenej kúpnej zmluvy bol doručený Okresnému úradu X. Š., katastrálnemu odboru dňa 02.11.2020. Rozhodnutím č. P.-XXXX/XXXX zo dňa 25.11.2020 bolo katastrálne konanie prerušené z dôvodu, že boli zistené nedostatky konania - zmluva v čl. V bod 1 nie je v súlade s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľností - na predmete prevodu viaznu vecné bremená. 8. Z dodatku ku kúpnej zmluve súd zistil, že obsahuje pečiatku žalovaného a podpis jeho konateľa, ktorého pravosť bola osvedčená notárkou JUDr. Darinou Beranovou so sídlom vo Zvolene dňa 01.12.2020. Predmetom dodatku bolo doplnenie čl. I zmluvy o bod 2, podľa ktorého predmetom prevodu sú ťarchy zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Š. X. v časti C. Tiež bol zmenený čl. V bod 1 zmluvy tak, že na predmete kúpy neviaznu práva tretích osôb, okrem tiarch zrejmých z LV č. XXXX v čase podpisu kúpnej zmluvy. 9. Rozhodnutím Okresného úradu X. Š., katastrálny odbor číslo vkladu P. XXXX/XXXX zo dňa 07.12.2020 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2020 a dodatku zo dňa 01.12.2020.
10. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní uviedla, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Dodatok ku kúpnej zmluve bol podpísaný zo strany žalovaného až po úmrtí P. P., pričom z Občianskeho zákonníka vyplýva, že plnomocenstvo končí smrťou splnomocniteľa. Keďže na vecnoprávne účinky prevodnej zmluvy k nehnuteľnosti sa vyžaduje vklad do katastra, kataster by bez takéhoto dodatku ku kúpnej zmluve ju nemohol zavkladovať a z tohto dôvodu je celá kúpna zmluva je neplatná. Pokiaľ k úmrtiu prevodcu nehnuteľností došlo pred rozhodnutím o vklade, nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom. Žalobkyňa 1/ podala v predmetnej veci aj trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté, pričom proti tomuto rozhodnutiu bola podaná sťažnosť. Majú za to, že poručiteľ predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísal, resp. pokiaľ by aj bolo zistené, že áno, tak nebol v takom zdravotnom stave, aby bol schopný pochopiť jej význam. Je pravdou, že kúpna cena 10.000,- Eur bola žalovaným uhradená na účet poručiteľa dňa 06.11.2020. Kúpna cena vo výške 11.000,- Eur, ktorú žalovaný deklaroval pri ďalšom predaji predmetných nehnuteľností, nemusí zodpovedať skutočnosti.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k uzavretiu dodatku ku kúpnej zmluve došlo až po smrti prevodcu P. P.C., o čom žalovaný nemal vedomosť. Predmetom dodatku však bolo odstránenie formálneho nedostatku v tom zmysle, že v kúpnej zmluve bolo uvedené, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami, pričom z LV nejaké ťarchy vyplývali. Žalovaný zaplatil kúpnu cenu 10.000,- Eur. Do dedičstva po poručiteľovi preto patrí aj predmetná kúpna zmluva, ktorá jeho smrťou nezanikla, resp. záväzok žalobkýň previesť vlastnícke právo na žalovaného v zmysle tejto kúpnej zmluvy, tak ako túto vôľu prejavil P. P.. Žalovaný sa bude domáhať splnenia tohto záväzku zo strany žalobkýň. Nakoľko sa jedná v danom prípade o synalagmatický záväzok, z hľadiska žalobného petitu v ňom absentuje povinnosť vrátiť zaplatenú kúpnu cenu.
12. Konateľ žalovaného K. V. uviedol, že ešte v lete pred úmrtím P. P. U.a s ním bavil v Hospici v Ľ., kde má umiestnenú sestru, pričom ho pozná dlhodobo aj z potápania z G., v minulosti riešili rôzne recepcie na ubytovacích zariadeniach v tej lokalite. Vie o tom, že P. P. v priebehu toho leta predával viaceré svoje nehnuteľnosti, pričom ho oslovil, či by nemal záujem o odkúpenie predmetných nehnuteľností. Sám mu uvádzal, že žalobkyne, tzn. jeho dcéry za ním 10-15 rokov neboli. V hospici sa ho teda spýtal, že či by nechcel tieto nehnuteľnosti kúpiť, lebo sú v dezolátnom stave. Konateľ žalovaného si ich bol pozrieť, povedal poručiteľovi, že môže ich kúpiť, nech si povie cenu, on uviedol cenu 10.000,- Eur. Na to bola spísaná kúpna zmluva, pričom mu v nej dal aj splnomocnenie na riešenie záležitostí súvisiacich s vkladom. Keď sa dozvedel sused Tokár, že tieto nehnuteľnosti nadobudol, oslovil ho, či by mu ich nepredal. Konateľ žalovaného uviedol, že mal by záujem postaviť tam nejaký penziónik. Sused uviedol, že má stavebnú firmu, že on by to vedel postaviť. Nehnuteľnosti nekúpil za účelom zisku. Aj riaditeľ hospicu by vedel potvrdiť, že žalobkyne sa o P. P. dlhodobo nezaujímali a pokiaľ by k prevodu týchto nehnuteľností došlo ešte za jeho života, tak by ani nevedeli, že tieto nehnuteľnosti vlastnil.
13. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 579 ods. 1 a 2 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
14. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
15. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX L.re k.ú. Š. X. patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi P. P.. Nakoľko sa jednalo o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, bolo povinnosťou súdu najprv skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V zmysle ustálenej judikatúry je naliehavý právny záujem spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Zároveň sa vychádza z toho, že pokiaľ je určovacia žaloba podaná za účelom zosúladenia právneho stavu, zapísaného pokiaľ ide o nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností, so skutočným stavom, má sa za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný. Na strane žalobkýň existuje aktuálne stav právnej neistoty pokiaľ tvrdia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohom právnom predchodcovi a súčasne popierajú vlastnícke právo žalovaného, ktorý je podľa zápisu v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Žalobkyne preto majú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, lebo jedine v prípade takéhoto rozhodnutia súdu možno docieliť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Aktívna vecná legitimácia na strane žalobkýň vyplýva z hmotného práva v tom, že sú právnymi nástupcami nebohého P. P. a ako jeho dcéry prichádzajú do úvahy ako dedičia v prvej dedičskej skupine.
16. V konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti boli do vlastníctva žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá dňa 29.10.2020 medzi žalovaným ako kupujúcim a P. P. ako predávajúcim. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa predmetnej zmluvy bol orgánu katastra doručený dňa 02.11.2020. Dňa XX.XX.XXXX prevodca P. P. zomrel. Dňa 25.11.2020 okresný úrad rozhodol o prerušení katastrálneho konania z dôvodu, že v kúpnej zmluve bolo nesprávne uvedené, že na predmete kúpy neviaznu žiadne ťarchy a vecné bremená, čo nezodpovedalo v tom čase údajom evidovaným v katastri nehnuteľností. Účastníci zmluvy boli vyzvaní na odstránenie nedostatkov. Dňa 01.12.2020 bol podpísaný dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý bol podpísaný za obe zmluvné strany len kupujúcim (žalovaným) s poukazom na plnomocenstvo obsiahnuté v čl. VI bod 2 kúpnej zmluvy. Dodatok bol zaslaný Okresnému úradu X. Š., ktorý dňa 07.12.2020 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného.
17. Kúpna zmluva po formálnej stránke spĺňa náležitosti takéhoto právneho úkonu, keďže bola vyhotovená v písomnej forme, obsahuje dohodu o predmete kúpy a kúpnej cene a z jej textu vyplýva prejav vôle poručiteľa previesť predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Zmluva obsahuje podpisy jej účastníkov, pričom podpis poručiteľa ako prevodcu bol úradne overený príslušným zamestnancom Obce Ľ.. Žalobkyne počas konania spochybňovali, že poručiteľ túto zmluvu skutočne podpísal, resp. pokiaľ aj áno, že nebol v tom čase z hľadiska svojho zdravotného stavu spôsobilý učiniť takýto prejav vôle a posúdiť jeho dôsledky. Na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobkyne navrhli vykonať dokazovanie.
18. V rámci svojich vyjadrení v priebehu konania strany poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa právnej otázky, či nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi - prevodcovi, pokiaľ zmluva o ich prevode bola uzavretá za života poručiteľa, avšak k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra došlo až po jeho smrti, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Viaceré tieto rozhodnutia sú zosumarizované v uznesení NS SR sp. zn. 3Cdo/29/2010 zo dňa 11.08.2011.
19. V rozsudku sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.02.2006, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (ďalej len „Zbierka“) pod č. R 59/2007, Najvyšší súd SR dospel k záveru, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka. NS SR sa v tomto prípade zameral predovšetkým na otázky dopadu smrti prevodcu na katastrálne konanie, pričom uzavrel, že smrť prevodcu nebola sama osebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad do katastra. Súd neriešil otázku samotného dopadu smrti prevodcu pred povolením vkladu vlastníckeho práva na existenciu tohto práva v čase smrti. Z odôvodnenia vyplýva, že samotný odvolací súd (ktorého rozhodnutie bolo napadnuté predmetným dovolaním) nemal pochybnosti o tom, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom prevádzaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti s poukazom na § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom nepopieral ani viazanosť právnych nástupcov prejavom vôle poručiteľa.
20. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/196/2005 zo dňa 29.11.2005, ktorý bol zverejnený v Zbierke pod č. R 60/2007, Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrh u na vklad), nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. V uvedenom prípade, rovnako ako v prejednávanej veci, uzavrel poručiteľ zmluvu o odplatnom prevode nehnuteľností žalovanému, pričom k povoleniu vkladu orgánom katastra došlo až po smrti prevodcu. Keďže nešlo o zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 28 ods. 4, resp. ods. 5 katastrálneho zákona (keď právne účinky vkladu vznikajú k inému dňu, než na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení), mohli právne účinky vkladu vzniknúť právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 OZ v spojení s § 28 ods. 2 katastrálneho zákona). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa, boli nehnuteľnosti v čase jeho smrti v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Najvyšší súd pritom neriešil, či a aké právne dôsledky vyvolala smrť poručiteľa na práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy.
21. V uznesení sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010, ktoré bolo zverejnené v Zbierke pod č. R 32/2011, Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Súd dodal, že po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním). V konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
22. Konečne vo vyššie uvedenom (z časového hľadiska najnovšom) uznesení sp. zn. 3Cdo/29/2010 zo dňa 11.08.2011 Najvyšší súd SR opätovne z právneho hľadiska posudzoval situáciu, kedy poručiteľ uzavrel za života zmluvu o prevode nehnuteľností na žalovaného, k povoleniu vkladu do katastra došlo ale až po jeho smrti. Dospel k záveru, že keďže nešlo o zmluvu, pri ktorej právne účinky vkladu nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu do katastra, bolo určujúcim to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa. Vzhľadom na to boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. 23. Tunajší súd s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci vychádzal z právnych záverov vyplývajúcich z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, s ktorými sa stotožňuje. V konaní bolo nesporne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli do vlastníctva žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá za života prevodcu - poručiteľa P. P. dňa 29.10.2020. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel a vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností bol povolený ku dňu 07.12.2020, teda po smrti poručiteľa. Keďže vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ, § 28 ods. 2 katastrálneho zákona), v okamihu smrti poručiteľa P. P. vlastníkom predmetných nehnuteľností nebol žalovaný, ale stále poručiteľ. Platná právna úprava (§ 460 OZ) je pritom založená na princípe, že dedičstvo ako súhrn majetkových práv a povinností (aktív a pasív) sa nadobúda smrťou poručiteľa. Okamih smrti poručiteľa je teda rozhodnou skutočnosťou na stanovenie okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, ako aj na určenie práv a povinností, do ktorých vstupujú právni nástupcovia poručiteľa. Pokiaľ teda poručiteľovi P. P. de lege lata v čase jeho smrti z vyššie uvedených dôvodov svedčilo vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva po ňom. Podanej určovacej žalobe bolo preto potrebné vyhovieť.
24. Súd sa v prejednávanej veci z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal a nevykonával dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu toho, či bola predmetná kúpna zmluva medzi poručiteľom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá platne, resp. či bola výsledkom skutočne a slobodne prejavenej vôle poručiteľa, príp. či bol poručiteľ v danom čase spôsobilý takýto právny úkon učiniť. Riešenie týchto právnych otázok nebolo pre rozhodnutie prejednávanej veci relevantné. Súd totiž s poukazom na vyššie uvedené úvahy dospel k záveru, že aj pokiaľ by všetky uvedené okolnosti boli splnené, teda aj ak poručiteľ skutočne slobodne a vážne prejavil vôľu previesť predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, na meritórne rozhodnutie veci by to nemalo vplyv, keďže by to nič nemenilo na fakte, že prevodca zomrel skôr, ako došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným, teda s poukazom na platnú právnu úpravu dedenia bol poručiteľ P. P. v čase svojej smrti ich vlastníkom, čím je pokrytý celý predmet tohto konania.
25. Žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/153/2009 zo dňa 27.10.2010, podľa záverov ktorého dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, ale predmetom dedičstva môže byť len tá vec, ktorú poručiteľ v okamihu smrti skutočne vlastnil, nie vec, ku ktorej len nenastali vecnoprávne účinky, podmienené správnym aktom, ale ktorej obligačné účinky, na základe platnej zmluvy sú nesporné a účastníkov zaväzujúce. S uvedeným právnym názorom sa však tunajší súd nestotožnil a je aj v rozpore s viacerými vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Sú to totiž práve vecnoprávne účinky prevodnej zmluvy, ktoré sú v zmysle platnej právnej úpravy určujúce pre samotný okamih prevodu vlastníckeho práva. Pokiaľ sa jedná o obligačnoprávne účinky, súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie sa nijako nedotýka otázok viazanosti žalobkýň ako právnych nástupcov poručiteľa prejavom jeho vôle smerujúcim k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na § 579 OZ. Ani žiadne z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nepopiera skutočnosť, že smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, čo nie je prípad prejednávanej veci. Povinnosť previesť vlastnícke právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam za dohodnutých podmienok nie je nevyhnutne viazaná na osobu prevodcu a môže prejsť na jeho právnych nástupcov, samozrejme za predpokladu, že takýto prejav vôle prevodcu je perfektný, čo žalobkyne popierali. Vykonávanie dokazovania a právne posudzovanie týchto otázok však presahovalo predmet prejednávanej veci s poukazom na ostatné skutkové okolnosti a môže byť súčasťou prípadných iných konaní, čo bude závisieť od toho či a aké prostriedky právnej ochrany žalovaný zvolí (napr. v incidenčnom konaní vo vzťahu ku konaniu o dedičstve, príp. v konaní o nahradenie prejavu vôle).
26. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil s argumentom žalovaného, že žalobe nemožno bez ďalšieho vyhovieť, nakoľko v žalobnom návrhu (petite) nie je vyjadrený synalagmatický charakter predmetného záväzku, keďže v ňom absentuje povinnosť žalobkýň vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je svojou povahou žalobou o určenie vlastníckeho práva, teda že konkrétna osoba bola vlastníkom veci v čase svojej smrti. Nejedná sa o žalobu na plnenie, ktorého by sa domáhal jeden z účastníkov synalagmatického záväzkového vzťahu od druhého účastníka v situácii, kedy si majú na základe zmluvy, zákona alebo z iného dôvodu jeho účastníci plniť navzájom, čo by v takom prípade malo mať odraz aj v žalobnom návrhu a samotnom rozhodnutí súdu. To samozrejme nevylučuje prípadný vznik následných peňažných nárokov, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyne 1/ a 2/ boli vo veci úspešné v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. S poukazom na skutočnosť, že na strane žalobkýň sa v prejednávanej veci jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov v prospech žalobkýň spoločne a nerozdielne. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.