Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-84-2020.pdf
PDF · 107.99 KB
Case nature
Subarea
31Cob/84/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: Ing. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B.-Y.-W. XX, K. Q. W., Rakúska republika, zastúpenému advokátom: JUDr. Ladislav Udvaros, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanej: IO Power Roller, s.r.o., so sídlom Nitrianska 7572/20, Piešťany, IČO: 50 171 003, zastúpenej splnomocnencom: Marko & Overton-Fox, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 47 246 936, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4Cb/88/2017-165 z 24. januára 2020 voči výroku II. o trovách konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 131 ods. 1 až 3, § 135 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“).
2. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2017 domáhal určenia neplatnosti valného zhromaždenia (ďalej aj „VZ“) žalovanej, ktorým bola schválená účtovná závierka žalovanej za rok 2016. Žalobca uviedol, že je spoločníkom žalovanej s vkladom do základného imania žalovanej spoločnosti vo výške 2.500 eur. Nahliadnutím do registra účtovných závierok zistil, že účtovná závierka žalovanej (ktorej ďalšími spoločníkmi sú M. P., s vkladom do základného imania 750 eur, Mag. Q. Y. s vkladom do základného imania vo výške 750 eur a R&R Essential s.r.o., IČO: 48 235 296 s vkladom do základného imania vo výške 1.000 eur) k 31.12.2016 mala byť schválená uznesením valného zhromaždenia žalovanej dňa 29.6.2017. Žalobca tvrdil, že mu nebola doručená pozvánka na VZ, ktoré by schválilo účtovnú závierku žalovanej. Valného zhromaždenia, ktoré schválilo účtovnú závierku žalovanej za rok 2016, sa nezúčastnil a ani nevyjadril súhlas s návrhom uznesenia mimo valného zhromaždenia, ktorým by účtovná závierka bola schválená. Ostatní spoločníci nemohli na valnom zhromaždení spoločnosti pre nízke kvórum platne schváliť účtovnú závierku žalovanej (s poukazom na body 9.5. a 9.6. spoločenskej zmluvy žalovanej), preto je uznesenie valného zhromaždenia neplatné.
3. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Nerozporovala tvrdenia žalobcu týkajúce sa spoločníkov žalovanej spoločnosti a ich vkladov do základného imania žalovanej, ani ust. čl. IX. ods. 5 spoločenskej zmluvy žalovanej (uznášaniaschopnosť VZ). Uviedla, že z dôvodu zlých vzťahov spoločníkov sa od založenia spoločnosti nekonalo žiadne valné zhromaždenie za účelom schvaľovania účtovnej závierky
a výslovne poprela, že by sa dňa 29.6.2017 konalo akékoľvek valné zhromaždenie žalovanej. Tvrdila, že spoločnosť FOR KASTE s.r.o., IČO: 46 717 293, poverená spracovaním účtovníctva žalovanej (ďalej aj "účtovník"), vypracovala účtovnú závierku žalovanej za rok 2016 a pripravila tomu zodpovedajúci návrh zápisnice z VZ. Vzhľadom na problematické vzťahy medzi spoločníkmi VZ žalovanej spoločnosti ani nebolo zvolané, ani sa neuskutočnilo. Účtovník zjavne nesprávne a bez náležitého dôvodu vychádzal z toho, že spoločníci sa na schválení účtovnej závierky žalovanej dohodli, a preto túto skutočnosť oznámil do registra účtovných závierok, čo žalovaná dodatočne zistila a požiadala účtovníka o nápravu, ktorá sa aj zrealizovala. Z registra účtovných závierok je zrejmé, že účtovná závierka žalovanej za rok 2016 schválená nebola; konanie VZ dňa 29.6.2017 je tak vylúčené aj z tohto aspektu. Navrhla doplniť dokazovanie aj výsluchom konateľov žalovanej a konateľa spoločnosti FOR KASTE s.r.o.
4. Na základe vykonaného dokazovania (výsluchom sporových strán, výsluchom svedka Ing. C. R. ako konateľa spoločnosti FOR KASTE, s.r.o. a listinných dôkazov) mal súd za preukázané, že sa nekonalo žiadne valné zhromaždenie, ktoré by schvaľovalo účtovnú závierku žalovanej (§ 125 ods. 1 písm. b/ ObZ), a teda potom nemohlo byť prijaté uznesenie valného zhromaždenia, ktoré by účtovnú závierku žalovanej schválilo. Preto bol namieste záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd tiež považoval za potrebné uviesť, že žalobca v čase podania žaloby (28.9.2017) vychádzal údajov registra účtovných závierok aktualizovaného ku dňu 30.6.2017, podľa ktorého účtovná závierka žalovanej ku dňu 31.12.2016 bola schválená dňa 29.6.2017, avšak toto bolo vyvrátené nielen výsluchom svedka - konateľa spoločnosti FOR KASTE s.r.o., ale aj výpisom z registra účtovných závierok, aktualizovaného ku dňu 17.9.2019, podľa ktorého údaj o dátume schválenia účtovnej závierky žalovanej za rok 2016 chýba (teda schválená nebola).
5. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne procesným úspechom žalovanej v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti trov konania (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov konania neprizná. Odvolanie odôvodnil zjavne ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Dôvodil, že z formálneho hľadiska, keďže došlo k zamietnutiu žaloby, by sa použitie ustanovenia § 255 ods. 1 CSP mohlo javiť ako adekvátne, avšak súd prvej inštancie neprihliadol ku skutočnosti, ktorú sám uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca v čase podania žaloby (28.9.2017) vychádzal údajov registra účtovných závierok aktualizovaného ku dňu 30.6.2017, podľa ktorého účtovná závierka žalovanej ku dňu 31.12.2016 bola schválená dňa 29.6.2017. Táto skutočnosť je jasným dôkazom prístupu konateľov žalovanej P. a Y., ktorí svoju pôsobnosť nevykonávali s patričnou odbornou starostlivosťou, nedbali na správnu komunikáciu s orgánmi štátnej moci a spolupôsobili pritom, že finančná správa obdržala zavádzajúce údaje o schválení predmetnej účtovnej závierky, ktorá je základom daňového priznania a dokladom plnenia si zákonných povinností. Žalobcom navrhované dokazovanie ohľadom konania valného zhromaždenia žalovanej v roku 2016 malo ozrejmiť aj túto okolnosť. Žalovaná sa v predmetnej veci vyjadrila až podaním z 12.9.2019, kedy prvýkrát po takmer dvoch rokoch trvania sporu namietla skutočnosť nekonania valného zhromaždenia. Vo veci dotknutý svedok bol vypočutý na pojednávaní dňa 24.1.2020 a v ten istý deň už súd prvej inštancie po zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania ihneď vyhlásil rozsudok. V prípade riadneho plnenia si povinností štatutárnych zástupcov žalovanej by k podaniu žaloby ani nebolo došlo, nakoľko (ne)konanie valného zhromaždenia za účelom schválenia účtovnej závierky by bolo evidentné od počiatku. Žalobca bol takýmto spôsobom uvedený do omylu žalovanou a táto skutočnosť mala byť zohľadnená ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Navrhované rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia CSP sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanej a rozhodne neodporuje dobrým mravom. Vyššie uvedené nedostatky v postupe žalovanej nesú znaky konania v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle výroku II. napadnutého rozsudku je postihnutý za takýto postup protistrany žalovaný, ako sporová strana konajúca v danej veci s dôverou v správnosť zverejnených údajov dotknutých štátnych orgánov.
7. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správny potvrdiť. Odmietla, že by jej konatelia pán P. a pán Mag. Y. nevykonávali svoju pôsobnosť s patričnou odbornou starostlivosťou. Tvrdenia žalobcu, že by mal spor a jeho priebeh súvisieť s konaním týchto konateľov podľa žalovanej neobstoja, keďže i žalobca je spoločníkom a konateľom žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca o
svojich pochybnostiach o rozhodnutí valného zhromaždenia o schválení účtovnej závierky k 31.12.2016 nijako nekomunikoval so žalovanou, ani s ostatnými konateľmi a spoločníkmi žalovanej, ale priamo podal žalobu na súd. V priebehu konania žalobca potvrdil, že mu nebola doručená pozvánka na žiadne valné zhromaždenia žalovanej v roku 2017 a nemal ani vedomosť, že by sa valné zhromaždenia žalovanej v roku 2017 konalo. Samotný žalobca aj v odvolaní uznal, že minimálne od vyjadrenia žalovanej z 12.9.2019, bolo žalobcovi zrejmé, že žiadne valné zhromaždenie žalovanej sa v roku 2017 nekonalo. Táto skutočnosť vyplynula aj z registra účtovných závierok už pred uskutočnením súdneho pojednávania dňa 24.1.2020. Napriek skutkovej a právnej situácii žalobca na opakované výzvy súdu, či zotrváva na žalobe, na pojednávaní konanom dňa 24.1.2020 opakovane vyhlásil, že na žalobe trvá. Z priebehu konania vyplynulo, že žalobca nesprávne vychádzal z tohto, že podanie žaloby môže zvrátiť samotné zostavenie účtovnej závierky žalovanej k 31.12.2016, keďže zostavenú závierku žalobca neodsúhlasil pred jej odoslaním na finančnú správu. Tento predpoklad však nemá oporu v právnych predpisoch a vyvrátil ho aj vypočutý svedok. Žalobca si mal byť vedomý, že účtovná závierka vyvoláva na účely daňového konania právne účinky bez ohľadu na jej schválenie a podaná žaloba nie je nástrojom na riešenie pochybností, osobitne vo vzťahu k správcovi dane; odchylné konštrukcie v podanom odvolaní podľa žalovanej neobstoja.
8. Súdny spor podľa žalovanej vyvolala nekomunikácia žalobcu a k vzniku a nárastu trov konania došlo výlučne pre konanie žalobcu. Jeho tvrdenia o uvedení do omylu neobstoja. Osobitne dala do pozornosti, že napriek skutkovej a právnej situácii žalobca trval na konaní súdneho pojednávania a na rozhodnutí vo veci samej. Podľa žalovanej neexistuje v konkrétnom prípade dôvod osobitného zreteľa, a teda nie sú naplnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP. V tejto súvislosti poukázala na R 34/1982 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009. Napádaný výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa žalovanej spravodlivý, je vyjadrením zásad civilného procesu a nemôže byť považovaný za rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi či neprimerane tvrdé rozhodnutie. Ak by mala za takejto situácie znášať trovy konania žalovaná bez jej náhrady žalobcom, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore so zásadami sporového konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 255 ods. 1 CSP, ktoré je vyjadrením zásady zodpovednosti za úspech v civilnom spore. Táto zodpovednosť je o to prísnejšia, že v konkrétnom prípade ide o obchodnoprávny spor.
9. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že žalovaná interpretuje dôkaznú situáciu svojvoľne. Nedostatok vzájomnej komunikácie spočíva v nečinnosti konateľov žalovaného P. a Y.. Ako osoby vykonávajúce funkciu konateľa svoju pôsobnosť nevykonávali s patričnou odbornou starostlivosťou, nakoľko pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania z príjmov právnickej osoby valné zhromaždenie nezvolali a pri jeho podaní v daňovom priznaní uviedli dátum schválenia účtovnej závierky. Je irelevantné, kto spracovával predmetné daňové priznanie, pretože za správnosť a úplnosť údajov zodpovedali oni. V tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď pracovníka spoločnosti FOR KASTE s.r.o., ktorý uviedol, že účtovnú závierku pred jej podaním prejednal s p. P., ktorý ju schvaľoval. Tento fakt stavia do správneho svetla konanie tohto konateľa žalovaného - odsúhlasením, schválením účtovnej závierky potvrdil aj fakt, že bolo vykonané valné zhromaždenie tak, ako to bolo uvedené. I keď žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 12.9.2019 uviedla, že valné zhromaždenie sa nekonalo, nereagovala na celý text žaloby a bolo potrebné k tomu dokazovanie vykonať - k čomu došlo na pojednávaní dňa 24.1.2020. Späťvzatím žaloby by sa však vytvorili podmienky na aplikáciu § 256 ods. 1 CSP. Súd vzápätí po výsluchu svedka návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol a ihneď rozsudkom rozhodol. Predmetom odvolacieho konania už nie je základ sporu - či bolo valné zhromaždenie riadne zvolané a vykonané - a preto akékoľvek námietky žalovanej v tejto súvislosti v rámci odvolacieho konania sú neadekvátne. Konatelia žalovaného P. a Y. po dobu viac ako dva roky nereagovali na žiadne výzvy žalobcu, aby mu boli predložené účtovné a iné doklady žalovanej a až v čase podania vlastného vyjadrenia uviedli, že valné zhromaždenie v súvislosti so schválením účtovnej závierky za rok 2016 sa vôbec nekonalo. Táto skutočnosť už sama o sebe preukazuje dôvodnosť a opodstatnenosť existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Ak totiž v základnej otázke (o konaní predmetného valného zhromaždenia) mohlo byť rozhodnuté iba zamietnutím žaloby, je potrebné ustáliť, zavinením ktorej sporovej strany došlo k tejto situácii a či v čase podania žaloby až po vykonanie dokazovania na pojednávaní sa žalobca oprávnene mohol domáhať vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. V ostatnom sa pridržal podaného odvolania. Trval na tom, že bol uvedený do omylu žalovanou a táto skutočnosť mala byť zohľadnená ako dôvod hodný osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP. Postup žalovanej motivovaný výlučne vlastnými a neprijateľnými záujmami jej konateľov je sám o sebe dôkazom dôvodov v § 257 CSP.
10. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 360 ods. 1 v spojení s § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez potreby zopakovať alebo dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
12. Vzhľadom na to, že vyhovujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu jej plného procesného úspechu.
14. Žalobca sa v spore domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej z 29.6.2017. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcom označené valné zhromaždenie sa nekonalo, a preto bola žaloba zamietnutá a žalovanej bola priznaná plná náhrada trov konania voči žalobcovi. Žalobca v odvolaní namietal priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej v zmysle zásady úspechu vo veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady konania žalovanej videl žalobca v riadnom neplnení si povinností štatutárnych zástupcov žalovanej (keď v opačnom prípade by nekonanie valného zhromaždenia za účelom schválenia účtovnej závierky by bolo evidentné od počiatku), čím bol žalobca takýmto spôsobom uvedený do omylu žalovanou.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012).
19. Dôvody uvádzané žalobcom podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania procesne úspešnej žalovanej nepriznať. Žalobca bol (rovnako ako ostatný dvaja konatelia) spoločníkom a konateľom žalovanej, a teda bolo i jeho povinnosťou ako konateľa v zmysle zákona a spoločenskej zmluvy (čl. IX.) zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosti, či vypracovanie účtovnej závierky. Ako spoločník žalovanej mal tiež žalobca právo kedykoľvek sa informovať o finančnej situácii spoločnosti, nahliadať do účtovných kníh a žiadať o stanovisko k zápisom v nej uvedených. Je vecou žalobcu, aby si pred podaním žaloby zabezpečil všetky potrebné informácie, inak sa vystavuje riziku neúspechu v spore, s čím je spojená i náhrada trov konania protistrane. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že sa konalo len jedno valné zhromaždenie žalovanej, ktoré zvolával žalobca (č.l. 158 spisu), pričom žalovaná skutočnosť, že dňa 29.6.2017 sa nekonalo žiadne valné zhromaždenie tvrdila už pri svojom prvom úkone vo veci - vyjadrení k žalobe (č.l. 93) a nesprávny zápis v registri účtovných závierok odôvodnila chybou spoločnosti poverenej vedením účtovníctva žalovanej (k čomu priložila i listinné dôkazy - vyhlásenie spol. FOR KASTE s.r.o. a výpis z registra účtovných závierok zo 17.9.2019). Napriek skutočnosti, že žalobca pri podaní žaloby vychádzal z výpisu z registra účtovných závierok z 30.6.2017 (č.l. 6), podľa ktorého bola účtovná závierka žalovanej za rok 2016 schválená dňa 29.6.2017, nič mu nebránilo, aby ako spoločník a konateľ zistil skutočný stav veci (minimálne mohol požiadať o výpis zo zbierky listín), najmä za situácie, keď ako sám tvrdil, nemal vedomosť o tom, že by sa valné zhromaždenie dňa 29.6.2017 konalo. Žalobca síce tvrdil, že ostatní dvaja konatelia žalovanej po dobu viac ako dva roky nereagovali na žiadne výzvy žalobcu, aby mu boli predložené účtovné a iné doklady žalovanej, avšak svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Navyše napriek vykonanému dokazovaniu na pojednávaní dňa 24.1.2020 (výsluchom pracovníka spoločnosti poverenej vedením účtovníctva žalovanej), ktorým sa preukázala skutočnosť tvrdená žalovanou, že došlo k chybnému zápisu do registra účtovných závierok, trval na podanej žalobe, navrhol pojednávanie odročiť a doplniť dokazovanie (č.l. 159). Teda ani okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde a ani jeho postoj v konaní nie sú okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne prihliadnuť.
20. Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neboli dôvodné, keďže súd prvej inštancie rozhodol správne. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej patrí podľa zásady úspechu v spore (ako esenciálneho kritéria priznania náhrady trov konania) nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP.
21. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu preto považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).