Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/2773/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. +, N..V..Q.., so sídlom S. X, XXX XX H.-L., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát, so sídlom Nerudova 1620/6, 040 01 Košice-Juh, IČO: 45 009 538, proti povinnému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. W. XXX/XX, XXX XX I., o vymoženie pohľadávky vo výške 7850,35 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným súdu dňa 30.07.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7850,35 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade ul. 1.mája č.54 v Liptovskom Mikuláši notárkou JUDr. Milenou Geškovou dňa 05.03.2004, pod č. N 67/2004, Nz 19265/2004 (ďalej len „exekučný titul“). Nakoľko sa jedná o opätovný návrh v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), tak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 09.06.2021 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 15.07.2021 vydané súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šutliak pod č. k. EX 486/2007.

2. Z pripojených listinných dôkazov, najmä notárskej zápisnice, súd zistil nasledovné. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica, v ktorej povinný uznal pohľadávku oprávneného vzniknutú zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 05.03.2004 (ďalej len „zmluva“) uzavretej s veriteľom: K. N. N., M..N.., N. N. G. XX, XXX XX G., F.Č.: XX XXX XXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 350.000Sk (11.617,87 Eur) K. N. N., M..N.. na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny úver sa mal následne zmeniť na stavebný úver vo výške cca 175.000 Sk (5.808,93 Eur), po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Presná výška stavebného úveru sa mala následne rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Účastníci zmluvy sa dohodli na úrokovej sadzbe mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79% p. a., pričom pri transformácii medziúveru na stavebný úver bude úroková sadzba 4,7% p. a.. Povinný sa zaviazal splatiť pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy, pričom sa zaviazal vložiť na účet zmluvy o stavebnom sporení minimálne 20% cieľovej sumy. Do nasporenia polovice cieľovej sumy sa povinný zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné splátky vo výške minimálne 5 promile cieľovej sumy, t.j. vo výške 1.750 Sk (58,08 Eur). Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa povinný zaviazal splácať úrok z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.273 Sk (75,44 Eur). Povinný sa zároveň zaviazal po transformácii mimoriadneho medziúveru uhrádzať stavebný úver (istinu) vrátane

úroku vo výške 4,7 % p. a. na základe písomného oznámenia oprávneného a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.750 Sk (58,08 Eur). Povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre výkon rozhodnutia v prípade nesplnenia záväzkov, ku ktorým sa zmluvne zaviazal.

3. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

5. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

8. Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením Exekučného poriadku. Nakoľko v notárskej zápisnici ide o uznanie dlhu voči oprávnenému zo strany povinnej, inštitút uznania dlhu sa spravuje ustanoveniami (ďalej len ,“).

9. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

10. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa , dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.

12. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina, tak aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti

spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, teda bola určená konkrétna povinnosť zo záväzkovo- právneho vzťahu vzniknutá na základe určitej právnej skutočnosti. Ďalšími podmienkami sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu, času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.11.2010)

15. Solemnizačnú povahu notárskej zápisnice je potrebné chápať iba v zmysle prevencie a nie záruky (garancie). Skutočnosť, že exekučný titul (notárska zápisnica) bola spísaná notárom neprepožičiava právnemu úkonu v ňom vyjadrenému objektívne záruky súdnej ochrany. Notár v zmysle § 2 ods. 2 a nasl. Notárskeho poriadku nie je vybavený právomocou autoritatívne a záväzne rozhodovať o tom, či obsah toho - ktorého právneho úkonu neodporuje právnemu poriadku, nie je vybavený zárukami nezávislosti súdnej moci a štátom delegovaný výkon verejnej moci vykonáva na báze slobodného povolania. Dohoda či vyhlásenie spísané pred notárom je stále úkonom súkromnoprávnej povahy a preto subjekty takýchto právnych úkonov ponesú v končenom dôsledku za ich obsah zodpovednosť. Úlohou exekučného súdu nie je nahrádzať úlohu všeobecného súdu z nachádzacieho konania a posudzovať obsah týchto právnych úkonov, ale možnosť preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska jej zákonnosti. Tento záver vyplýva aj z nálezu zo dňa 13.07.2000, kde Ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržiavania zákonných či ústavných hodnôt a dobrých mravov. Explicitne umožňuje prieskum notárskych zápisníc aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 01.04.2017, konkrétne v . Ochrana povinného exekučným súdom je zaručená povinnosť z dôvodu, že v exekučnom konaní dochádza k vynúteniu súkromnoprávnej veci štátno-mocenským zásahom. Autonómia vôle subjektov súkromného práva je preto v prípade mimosúdnych exekučných titulov obmedziteľná, ak vyjadruje vôľu konať v rozpore s právnym poriadkom. V uvedenom zmysle je aj judikovaná opodstatnenosť materiálneho prieskumu exekučných notárskych zápisníc.

16. Ústavný súd zároveň nálezom judikuje, že exekučný titul musí byť presný, a pokiaľ sa dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, tak musí byť uvedená presná suma dlhu. Špecifikácia výšky dlhu v notárskej zápisnici o uznaní dlhu odkázaním len na maximálnu možnú hranicu neobstojí. Preto niet dôvodu, pre ktorý by bolo opodstatnené exekučnú notársku zápisnicu, čo sa týka presnosti špecifikácie predmetu výkonu, zvýhodňovať oproti iným exekučným titulom.

17. Vzťah účastníkov zmluvy sa riadi a rovnakým právnym predpisom sa riadi aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v . Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý plní svoju funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Uznanie je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre právne úkony podľa a nasl. a aj osobitné náležitosti stanovené pre tento úkon v - teda musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho ,,určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. To znamená, že týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania dlhu, avšak môže tak urobiť až po tom, čo vznikol dlh.

18. Uznať dlh je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, no nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia , nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody ne je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici však vzniklo v čase keď dlh ešte neexistoval ( existoval len budúci záväzok oprávneného poskytnúť finančné prostriedky). Do budúcna bolo možné, len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohla povinná realizovať právo dlh uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej

zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne.

19. Podľa vyššie citovaného ustanovenia kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle . Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu ( ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Z tohto dôvodu je notárska zápisnica, ktorá obsahuje takýto právny úkon od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.

20. Z uvedených skutočností vyplýva, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v deň podpisu zmluvy, kedy ešte dlh neexistoval, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh nevznikol a uznať možno len dlh, ktorý už existuje. Taktiež špecifikácia pohľadávky v exekučnom titule nie je postačujúca pre potreby exekučného konania, pretože výška vymáhaného plnenia - v tomto prípade medzičasom vzniknuvšieho dlhu - bola stanovená jedným subjektom súkromnoprávneho vzťahu, teda jednostranne veriteľom. Preto bola obídená podstata uznávacieho prejavu vôle, ktorá spočíva v ucelenej vedomosti povinného o predmete uznania. (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR: nález sp. zn. ; Uznesenie )

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu, notárskej zápisnice, dospel k názoru, že záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v zmysle § 53 ods. 3 písm. h) návrh na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto uznesenia

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

26. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.