Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. K. H., nar. XX. M. XXXX, trvale pobytom W. H. XXXX/X, Y., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO:47 243 279, proti manželke: Ing. L. H., PhD., nar. XX. S. XXXX, trvale pobytom X. ulica XXXX/X, Y., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: M. H., nar. XX. J. XXXX a P. H., nar. XX. J. XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné Bašty 244, Trnava, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. apríla 2021 č.k. -577, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o osobnej starostlivosti o maloleté deti (výrok II.), určení výživného (výrok III.), styku otca s maloletými deťmi (výrok IV.) ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok V.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 2. júna 2012 v Jaslovských Bohuniciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Jaslovské Bohunice, zväzok č. 4., ročník 2012, strana 24, por. č. 4; výrokom II. maloleté deti M. H., nar. XX. J. XXXX a P. H., nar. XX. J. XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia; výrokom III. otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého M. sumou 600 eur mesačne a na výživu maloletého P. sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom IV. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bytom matky. Počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku sa styk otca s maloletými deťmi bude realizovať za prítomnosti matky. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť navzájom oznámiť najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami a , a , a , , , , , o rodine v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“); , , , v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“); v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“).

Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie návrhom na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, písomnými vyjadreniami ako aj výsluchmi oboch manželov, listinami obsiahnutými v spise, obsahom spisov sp. zn. , , . Z takto vykonaného dokazovania zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 2. júna 2012, maloletý M. H. a P. H. sú deťmi rodičov. Súčasťou manželstva účastníkov boli časté hádky, navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v roku 2017, od uvedeného dátumu manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, nekomunikujú. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -682 zo dňa 20. marca 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -887 zo dňa 22. januára 2020 boli maloleté deti s účinnosťou od 9. augusta 2017 zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný s účinnosťou od 9. augusta 2017 prispievať na výživu oboch maloletých detí výživným v súhrnnej výške 700 eur. Styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod.Zo Znaleckého posudku vypracovaného v konaní sp. zn. znalkyňou z odboru psychológia PhDr. Martou Halašovou, PhD. pod č. 20/2018 vyplýva, že obe maloleté deti majú porovnateľne pozitívny vzťah k obom rodičov. Rodičia majú narušený vzťah, u otca bola prítomná zvýšená kritickosť voči matke, opakovane uvádzal, že matka trpí poruchami osobnosti, pričom u nej boli zistené len náznaky anankastickej poruchy osobnosti (prílišné trvanie na dodržiavaní vlastných pravidiel). Psychologickým vyšetrením neboli ani u jedného z rodičov zistené príznaky duševnej choroby. Striedavú osobnú starostlivosť znalkyňa nepovažovala za vhodnú vzhľadom na úplne prerušenú komunikáciu medzi rodičmi a hlboko narušené vzájomné vzťahy. Vzhľadom na to, že od narodenia sa o obidve deti stará ich matka a otec sa o deti dlhšiu dobu celodenne sám nestaral, považovala za vhodnejšie ponechať obidve maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Matka je pre maloleté deti kľúčovou prirodzenou rodičovskou osobou, o deti sa osobne väčšinovo starala od ich narodenia, a preto matku možno považovať za osobu s väčším potenciálom pre poskytovanie stability výchovného prostredia. Z výsledkov toxikologických vyšetrení č. 187/2018 z 20. marca 2018 a č. 252/2018 z 11. apríla 2018 pracoviska SLAPA Košice na skúmaných vzorkách vlasov matky a maloletého P. bola zistená prítomnosť benzodiazepínov. Trestné stíhanie na podnet navrhovateľa pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby bolo zastavené, pretože skutok (týranie maloletých detí matkou podávaním liekov bez lekárskeho predpisu) sa nestal. V tomto konaní bola ošetrujúcou lekárkou maloletých detí MUDr. X. I. vyhodnotená starostlivosť matky o maloleté deti pozitívne, bez akýchkoľvek nedostatkov. Do trestného konania bol 12. apríla 2018 pribratý KEÚ PZ Bratislava odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická chémia na skúmanie liekov, ktoré boli dobrovoľne vydané matkou a skúmanie krvi a moču maloletého Filipa a matky. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že z predložených liekov sa účinná látka diazepam nachádzala len v lieku Diazepam Desitinrectal tube 5 mg určený pre deti do 3 rokov a Diazepam Slovakofarma 2 mg určený pre deti od 3 rokov. Vo vzorkách moču a krvi nebola zistená prítomnosť benzodiazepínov. Dňa 5. júna 2018 bola do konania pribratá DrugTesting - RNDr. O. L., PhD., ktorá 22. júna 2018 vykonala u maloletých detí a matky prehliadky tela, v rámci ktorých boli certifikovaným pracovníkom a presne stanoveným postupom odobraté segmenty vlasov za účelom vykonania ich toxikologickej analýzy. Výsledky u všetkých 3 menovaných boli negatívne na benzodiazepíny. U matky nebolo zistené užitie uvedených látok v období minimálne od 15. novembra 2017 do 15. júna 2018, resp. pri pomalšom raste vlasov od 22. septembra 2017. U maloletého M. v období minimálne od 26. februára 2018 do 15. júna 2018, resp. pri pomalšom raste vlasov od 1. februára 2018. U maloletého P. v období minimálne od 15. apríla 2018 do 15. júna 2018 resp. pri pomalšom raste vlasov od 31. marca 2018. Do konania bola 2. októbra 2018 opatrením opätovne pribratá spoločnosť DrugTesting

- RNDr. O. L., PhD., s.r.o. za účelom skúmania vzoriek vlasov maloletého P. a matky zaistených 22. marca 2018 kriminalistickými technikmi OR PZ Trnava. Vzorka vlasov maloletého P. bola negatívna na benzodiazepíny. Z detekčného rámcu stanoveného znalkyňou vyplýva, že menovaný minimálne od 16. decembra 2017 do 15. marca 2018, resp. pri pomalšom raste vlasov od 16. novembra 2017 do 15. marca 2018 benzodiazepíny neužil. Dňa 16. novembra 2018 bol do konania pribratý znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Znalecký ústav okrem iného posudzoval metódy skúmania realizované v SLAPA pracovisku UDZS Košice a spoločnosti DrugTesting - RNDr. O. L., PhD., s.r.o., pričom výsledok testu spoločnosti DrugTesting - RNDr. O. L., PhD., s.r.o. považoval za relevantnejší a presnejší vzhľadom na testovanie benzodiazepínov vo vlasoch. Za objektívnejší výsledok považoval výsledok získaný spoločnosťou DrugTesting - RNDr. O. L., PhD., s.r.o. Zo správy kolízneho opatrovníka zo 16. apríla 2021 vyplýva, že matka žije spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome v osobnom vlastníctve matky. Maloleté deti sú v domácnosti matky spokojné, veselé a šťastné, obe deti sú zdravé. Kolízny opatrovník šetrením v domácnosti matky zistil, že matka má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Starostlivosť matky o maloleté deti je

preverovaná systematicky od roku 2017, a to nielen prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ale aj ošetrujúcou lekárkou, sociálnym odborom MsÚ Trnava, školským ako aj predškolským zariadením, ktoré navštevujú maloleté deti, pričom v starostlivosti matky neboli nikdy zistené žiadne nedostatky. Učiteľky maloletých ako i ošetrujúca lekárka opakovane starostlivosť matky o maloleté deti hodnotili ako príkladnú, bez náznakov akýchkoľvek pochybností. Počas pohovoru s maloletými deťmi bolo zistené, že maloleté deti svojho otca počas návštevy v roku 2020 nespoznali. Z posudkov na obe maloleté deti vyplýva, že starostlivosť matky o maloleté deti je príkladná, matka sa o maloleté deti zaujíma, venuje sa im, tieto v starostlivosti matky napredujú. Otec sa na maloleté deti neinformoval. Otec dosahuje príjem najmenej vo výške 2.000 eur až 3.000 eur, za posledných 10 rokov poskytol svojmu otcovi a bratovi finančné prostriedky v súhrnnej výške približne 150.000 eur, vlastní strelné zbrane v súhrnnej hodnote celkom 16.200 eur. Advokátska kancelária otca vlastní celkom 5 motorových vozidiel v súhrnnej hodnote najmenej 60.000 eur. Otec má výdavky v celkovej sume približne 1.470 eur (nájom 650 eur, oblečenie 200 eur, strava 300 eur, cigarety 120 eur, pohonné hmoty 200 eur). Z Lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľ je od 1. júla 2008 registrovaný ako SZČO, pričom jeho priemerný vymeriavací základ za posledných 12 mesiacov predstavoval 1.955,84 eur. Priemerný čistý mesačný príjem manželky za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu vo výške 2.200 eur, súčasne má príjem z prenájmu bytu vo výške 300 eur mesačne, čo je spolu 2.500 eur. Na základe kúpnej zmluvy nadobudla v roku 2019 do vlastníctva 5 izbový rodinný dom v Y., za nadobúdaciu cenu 230.000 eur. Na financovanie kúpy rodinného domu použila finančné prostriedky získané z predaja dvoch bytov, úvery ani pôžičky nemá. Vlastní motorové vozidlo Ford Focus, ktorého hodnota je maximálne 2.000 eur. S bývaním má spojené výdavky vo výške 700 eur, s uspokojovaním svojich potrieb má spojené bežné výdavky. Maloletý M. navštevuje druhý ročník základnej školy, okrem bežných výdavkov má spojené zvýšené výdavky vo výške 500 eur mesačne v súvislosti s jeho členstvom vo futbalovom mužstve Spartak Trnava, je zdravý, v súvislosti s jeho zdravotným stavom zvýšené výdavky nemá. Maloletý P. navštevuje materskú školu, od septembra 2021 nastupuje do prvého ročníka základnej školy, v súvislosti s jeho výživou má okrem bežných výdavkov spojené zvýšené výdavky vo výške 100 eur mesačne na návštevu krúžku anglického jazyka, plávania, krúžku ľudových tradícií, v zime korčuľovania. Maloletým P. je zdravý, v súvislosti s jeho zdravotným stavom zvýšené výdavky nemá. Z Lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka je od 1. novembra 2019 zamestnaná v spoločnosti I. N. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, G., pričom jej priemerný vymeriavací základ mzdy za posledných 12 mesiacov predstavoval 2.167,45 eur. Ďalej je od 1. novembra 2020 zamestnankyňou F. M. S. K., N. I. a V. N. V., pričom jej priemerný vymeriavací základ mzdy predstavoval 357,51 eur. Z takto zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, ani jeden z manželov nechce s druhým zotrvať vo zväzku. Manželia spolu nežijú od roku 2017, vzájomne nekomunikujú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, obaja žiadali manželstvo rozviesť. V predmetnom manželstve absentuje atmosféra porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky, takéto manželstvo nemôže nevytvárať zdravé rodinné prostredie pre maloleté deti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto manželstvo účastníkov konania výrokom I. rozviedol. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť jedného z rodičov o maloleté deti, súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že je dôvodné maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Matka sa o maloleté deti stará od narodenia, pričom otec sa s maloletými deťmi od roku 2017 pravidelne nestretáva. Stretávanie otca s maloletými deťmi bolo prerušené z jeho vlastného rozhodnutia, stretávanie otca a maloletých detí nijak upravené nebolo, nebolo mu zakázané s maloletými deťmi sa stretávať a ani nebolo preukázané, že by matka v stretávaní otca s maloletými deťmi bránila. Starostlivosť matky bola zo strany viacerých inštitúcií hodnotená pozitívne. Tieto závery uvádza jednak komplexná správa ÚPSVaR Trnava, školské a predškolské zariadenie, ošetrujúca lekárka maloletých detí. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením otca o podávaní psychofarmák matkou maloletým deťom, poukazujúc pritom na znalecké dokazovanie v trestnej veci ČVS:ORP-405/1-VYS-TT-2018, vyjadrenie ošetrujúce lekárky maloletých detí, ktorá uviedla, že maloletému P. bol pre febrilné kŕče podávaný Diazepám, čo je bežná liečba pre deti v uvedenom veku. Táto skutočnosť mohla mať vplyv na prípadný pozitívny výsledok na benzodiazepíny dôsledkom podávania predpísaného lieku, pričom matka nemusela mať vedomosť o skutočnosti, že predpisovaný liek patrí do takejto skupiny liekov. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky odôvodňovali aj závery znaleckého posudku č. 20/2018 zo dňa 2. marca 2018, vyhotoveného PhDr. Martou Halašovou, PhD., znalkyňou pre odbor Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, podľa ktorého jednoznačne vyplýva, že matku možno považovať za osobu s väčším potenciálom pre poskytovanie stability výchovného prostredia

a sama znalkyňa považuje za vhodnejšie ponechať maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázané zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti zo strany matky, ohrozovanie ich života a zdravia podávaním psychofarmák, ale naopak mal za preukázané, že matka starostlivosť o maloleté deti vykonáva riadne, príkladne, maloletým deťom sa venuje, rozvíja ich schopnosti a čnosti návštevou viacerých záujmových krúžkov. Práve preto súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Pri tom súd prihliadal na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a aj ku schopnosti matky dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom, otcom. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd prvej inštancie ponechal obom rodičom. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie prihliadal na okolnosti tak na strane maloletých detí (ich vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ich nemá v osobnej starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne), pričom s poukazom na potrebu zachovania vzťahu maloletých k obidvom rodičom a s cieľom rešpektovať právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorý nemá maloleté deti v osobnej starostlivosti (otec), upravil súd styk otca s maloletým M. a P. na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. bez prespatia, s tým, že počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku sa styk otca s maloletými deťmi bude realizovať za prítomnosti matky. Prihliadol pri tom na vek detí a aktuálne už dlhodobo narušený kontakt otca s maloletými deťmi, s ktorými sa nestretáva od roku 2017. Zároveň matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a ako miesto odovzdávania určil miesto bydliska matky. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, uložil rodičom povinnosť najneskôr do 24 hodín si túto skutočnosť oznámiť. Pokiaľ ide o určenie výživného, súd prvej inštancie na strane otca maloletých vzal do úvahy jeho príjem ako správcu konkurznej podstaty a tiež to, že je jediný spoločník advokátskej kancelárie, teda má príjem z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, preto bolo povinnosťou otca preukázať súdu svoj príjem. Otec svoj príjem preukázal len daňovým priznaním, ktorý doklad súd nepovažoval za spôsobilý preukázať jeho príjmy z inej ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Z uvedeného dôvodu postupoval pri určení výživného podľa a ustálil výšku priemerného mesačného príjmu otca ako dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. 4.296, eur (20 x 214,83 eur). V prípade príjmu matky súd vychádzal tvrdenia, že jej príjem zo zamestnania je 2.200 eur a príjem z nájmu vo výške 300 eur, čo spolu predstavuje 2.500 eur. Pri určení vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletých detí zodpovedá určenie výživného vo výške 600 eur na maloletého M. a 400 eur na maloletého P.. Maloletý M. je 8 ročné dieťa navštevujúce 1. stupeň základnej školy a maloletý P. je 6 ročné dieťa navštevujúce predškolské zariadenie. Obe deti sú zdravé, ich zdravotný stav si nevyžaduje zvýšené výdavky. Deti majú zvýšené výdavky z dôvodu návštevy viacerých záujmových krúžkov v škole/škôlke, ale aj mimo školy/škôlky, ktoré matka na maloletého M. vyčíslila vo výške 500 eur mesačne a na maloletého P. 100 eur mesačne. Matka tiež zvýšené výdavky odôvodňovala dovolenkami a inými záujmovými aktivitami, ktorých sa deti zúčastňujú (napr. tábory, kultúrne podujatia, a pod.), pričom poukazovala na životnú úroveň otca. S ohľadom na vek maloletých detí, existenčné potreby, zdravotný stav, záujmové aktivity a majetkové pomery rodičov, súd za dôvodné a primerané výdavky u maloletého M. považuje 716 eur (strava doma 110 eur, oblečenie 30 eur, hygiena 5 eur, bývanie 233 eur (1/3 zo 700 eur), škola 58 eur, lieky a vitamíny 5 eur, krúžky 150 eur, iné nepravidelné záujmové aktivity 135 eur), u maloletého P. 478 eur (strava doma 80 eur, oblečenie 20 eur, hygiena 5 eur, bývanie 233 eur, škôlka 50 eur, lieky a vitamíny 5 eur, iné nepravidelné záujmové aktivity 85 eur). Za dôvodné výdavky na maloletých okrem bežných výdavkov považoval súd za čiastočne dôvodné aj výdavky spojené s návštevou krúžkov a dovoleniek. Otec tak bude povinný prispievať na výživu detí sumou vo výške 23,5 % z jeho príjmu (pričom takto určená suma výživného zo strany otca je nižšia ako suma 1.500 eur, ktorú ako sám uviedol, ponúkol matke v rámci rokovaní ohľadne uzavretia rodičovskej dohody) a matka, ktorá má s uspokojovaním svojich osobných potrieb taktiež spojené len bežné výdavky, sumou vo výške 23,5 % z jej príjmu. Výdavok maloletého M. vo výške 500 eur mesačne titulom členstva vo futbalovom klube súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný, otec ich poprel, pričom matka existenciu tohto výdavku nepreukázala. Z rovnakých dôvodov súd nezobral do úvahy aj zvýšené výdavky vo výške 100 eur mesačne na návštevu krúžku anglického jazyka, plávania, krúžku ľudových tradícií, v zime korčuľovania u maloletého P.. Z uvedených dôvodov rozhodol o výživnom tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku. Záverom súd prvej inštancie dodal, že skutočný stav veci mal dostatočne zistený z dôkazov, ktoré vykonal a vzal do úvahy pri ich hodnotení. Ďalšie dôkazy navrhnuté otcom nepovažoval súd za relevantné na zistenie skutočného stavu veci. V

rámci hodnotenia účelnosti jednotlivých návrhov na vykonanie dokazovania prihliadol súd prvej inštancie aj na postup navrhovateľa v širších súvislostiach, keď tento v priebehu konania o rozvod manželstva podal 2 x návrh na určenie manželstva za neplatné, kde v prvom prípade zavinil zastavenie konania neuhradením súdneho poplatku z návrhu, v druhom prípade po približne 15 mesiacoch zavinil zastavenie konania o neplatnosť manželstva späťvzatím návrhu. V priebehu konania o rozvod manželstva sa opakovane dožadoval vykonania dôkazu znalcom z oblasti psychiatria, pričom pred jeho nariadením súhlasil so znášaním preddavku na trovy znaleckého dokazovania na prešetrenie stavu oboch manželov. Následne žiadal zmenu rozhodnutia ohľadne výšky preddavku na trovy znaleckého dokazovania tak, aby tento znášal len v rozsahu potrebnom pre posúdenie psychiatrického stavu manželky. Nakoniec v procese vymáhania preddavku poukazoval na ust. , v zmysle ktorého mal súd správne postupovať tak, že v prípade nezloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania tento dôkaz nevykoná. Navrhovateľ tiež v priebehu konania podal 3 námietky zaujatosti zákonného sudcu, z ktorých prvá bola podaná oneskorene, o ďalších dvoch rozhodol odvolací súd tak, že namietaný sudca nebol z prejednávania veci vylúčený. Vyššie uvedené konanie navrhovateľa súd považoval za jeho snahu oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedeného súd dôkazné návrhy navrhovateľa ako nehospodárne a obštrukčné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov II., III., IV. podal odvolanie otec maloletých detí, ktoré odôvodnil poukazom na , , , a v spojení s . Namieta, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, pretože ustanovenie sudcu v konaní vyvoláva pochybnosti o náhodnom pridelení veci, preto žiadal aby odvolací súd preskúmal spôsob prideľovania veci na základe náhodného výberu sudcovi, prípadne či nedošlo k porušeniu zásad o náhodnom pridelení veci sudcovi v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Trnava. Navrhovateľ podal v minulosti viacero námietok zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodu, že tento disponoval informáciami o stave vyšetrovania v čase, kedy sa v súdnom spise nenachádzal žiaden úkon sudcu vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní, ktorého by bolo možné zistiť stav trestného konania. Otec mal tiež vedomosť o poradách sudcu o spôsobe vybavenia veci s iným sudcom Okresného súdu Trnava. Sudca objektívne nemohol disponovať informáciami o stave trestného konania v septembri roku 2019, keď vyšetrovateľ v tom čase ani nezaslal vlasové vzorky maloletého P. odobraté v marci roku 2018 orgánmi činnými v trestnom konaní na toxikologické vyšetrenie. Matke zároveň neboli zobraté policajným technikom vzorky v dostatočnom množstve, a preto nebolo možné zistiť, či užíva psychofarmaká. Podľa navrhovateľa sudca nedáva žiadne záruky objektívnosti a nezaujatosti v konaní, a to aj s ohľadom na zmätočnosť vedenia konania, nevykonanie dokazovania a rezignáciou sudcu na zisťovanie materiálnej pravdy. Sudca v konaní postupoval na základe svojvôle a zamietol všetky dôkazy navrhovateľa bez uvedenia dôvodu. Sudca prevzal závery znaleckého dokazovania znalkyne PhDr. Marty Halašovej bez toho, aby na strane matky skúmal anankastickú poruchu osobnosti, a tiež bez prihliadnutia na videozáznam zachytávajúci jeden zo záchvatov matky. Zaujatosť sudcu vyplýva aj z toho, že nevykoval kontrolu znaleckého posudku aj napriek vedomosti, nepredvolal znalca a nevykonal kontrolu postupu znalca. Navrhovateľ považuje znalecký posudok za nesprávny vo svojich záveroch a náznakoch poruchy manželky, znalec sa odmietol zaoberať dôkazom o záchvatoch manželky. Ďalej namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol všetky návrhy na vykonanie dokazovania pričom svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Navrhovateľ navrhol vykonať dôkazy oboznámením s toxikologickými správami, toxikologický výsledok maloletého dieťaťa P., č. 187/2018 z 20. marca 2018 a toxikologický výsledok maloletého dieťaťa P., č. 252/2018 z 11. apríla 2018, navrhol vykonať kontrolu znaleckého posudku výsluchom znalca, aj napriek vážnym vnútorným rozporom. Závery znalca sú protirečivé a zmätočné. Znalec sa nezaoberal záchvatmi manželky, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, nijako sa nezaoberal rodinnou anamnézou manželky, nezisťoval prítomnosť hraničných porúch v rodine manželky, pričom z rodinnej anamnézy manželky dodatočne vyplynulo, že v jej rodine sa vyskytla hraničná porucha osobnosti u starej mamy manželky. Počas nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pod ČVS: ORP-405/1-VYS- TT-2018 navrhovateľ zistil, že na čísle listu 216 sa nachádza oznámenie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku z 23. mája 2018, z obsahu ktorého vyplýva, že stará matka manželky bola v tejto nemocnici hospitalizovaná v období od 3. februára 1992 do 20. marca 1992 a v období od 17. septembra 1992 do 27. novembra 1992. Stará matka manželky bola psychiatrickým pacientom požívajúcim psychofarmaká. Manželka na pojednávaní uvádzala nepravdivé tvrdenia, keď uviedla, že stará matka netrpí žiadnou psychickou poruchou, lieči sa na stareckú demenciu, keď ide o osobu vyššieho veku. Týmito nepravdivými tvrdeniami sa súd nijako nezaoberal. Navrhovateľ navrhol tiež

vykonať dôkaz - lekárske správy o množstve predpísaných psychofarmák diazepamov (80-120 kusov tabliet) údajne z dôvodu febrilných kŕčov maloletého P. za obdobie viac ako jedného roka, avšak súd odmietol vykonať aj tento dôkaz. Rovnako súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom ošetrujúcej lekárky maloletých detí. Podľa vedomosti navrhovateľa mal maloletý P. febrilné kŕče iba jedenkrát, a to vo veku 1,5 roka, pričom od tohto obdobia sa u maloletého táto porucha neopakovala. Tvrdil, že lekár nemôže predpísať uvedené množstvo diazepamu 1,5 ročnému dieťaťu, čo potvrdil aj znalec. Ďalej poukazuje na výpoveď riaditeľky materskej školy, ktorú navštevuje maloletý M., z ktorého je zrejmé, že maloletý sa vyjadril tak, že mu matka podáva tabletky ružovej farby. Navrhovateľ tiež navrhol vykonať výsluch znalca - JUDr. MUDr. Petra Kováča za účelom odstránenia rozporov v znaleckom posudku vyhotovenom znaleckou organizáciou - forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (ďalej len „forensic“). Sudca opätovne odmietol vykonať uvedený dôkaz, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne vlastné dokazovanie za účelom zisteniaabstinenčných príznakov u maloletých detí, túto skutočnosť nepreveroval ani v materskej škole, a tiež vypočutím maloletých detí. Návrhy na vykonanie dokazovania boli podľa navrhovateľa nevyhnutné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa názoru navrhovateľa manželka dlhodobo a bez vedomia navrhovateľa podávala psychofarmaká, pričom ide o látky zakázané pre maloleté deti, vyvolávajúce silnú závislosť, negatívne ovplyvňujú zdravý fyzický ako aj psychický vývoj maloletých detí. Navrhovateľ tiež zistil, že manželka objednávala väčšie množstvá diazepamu maloletému P. (cca 80-120 tabliet za obdobie 1,5 roka) o čom existujú lekárske záznamy vyhotovené lekárom na základe vlastnej žiadosti manželky. Z charakteristiky psychofarmák, ktorých prítomnosť bola zistená z vlasovej vzorky maloletého P. vyplýva, že ich podávanie maloletým deťom vo všeobecnosti je vysoko rizikové s prihliadnutím na možné ohrozenie ich zdravia a života. Rozsudok je podľa právneho názoru Navrhovateľa v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Súd prvej inštancie porušil práva navrhovateľa, ale najmä práva maloletých detí, a to tým, že nesprávne právne posúdil a nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie na preukázanie zistenej psychickej poruchy manželky a tiež na preukázanie podávania psychofarmák maloletým deťom zo strany manželky. Súd prvej inštancie konal naopak, keď zmaril zistenie skutkového stavu, tým, že zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá mala maloleté deti v osobnej starostlivosti aj v rozhodnom období, kedy mali byť maloletým deťom podávané psychofarmaká. Súd prvej inštancie konal v rozpore so záujmami maloletých detí tiež tým, že neprijal žiadne opatrenie v zmysle Dohovoru a svojimi nesprávnymi právnymi názormi o nezákonnosti dôkazov poprel význam a účel ustanovení zákona o rodine, zmyslom ktorých je rodičovská povinnosť starostlivosti aj o zdravý fyzický a duševný vývoj dieťaťa. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam o podávaní psychofarmák maloletým deťom zo strany manželky a následne nesprávne právne vec posúdili tak, že zverili maloleté deti do osobnej starostlivosti manželky. Právny názor sudcu prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku je prejavom arbitrárnosti, ktorá spočíva v absencii riadneho odôvodnenia svojich právnych názorov, nakoľko sudca v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil, v čom spočíva menšia relevancia týchto toxikologických správ v porovnaní s výsledkami vyšetrovania. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd uložil navrhovateľovi uhrádzať výživné k rukám manželky aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ navrhoval platiť výživné priamo škole, športovým klubom. Poukazuje tiež na to, že súd uložil povinnosť navrhovateľovi platiť výživné takmer 100 % výdavkoch (83 %) na maloleté deti, čo považuje za nesprávne. Manželka výdavky maloletých detí v konaní nepreukázala, súd si tvrdenia matky nekriticky osvojil. Súd tak pri výpočte výživného na maloleté dieťa vychádzal iba z neoverených tvrdení manželky, ktoré sú podľa navrhovateľa nepravdivé a nezodpovedajú skutočným nákladom. Pri určení výživného súd nesprávne vypočítal výšku výdavkov na maloleté deti a nevykonal navrhovateľom navrhnuté dôkazy. Súd tiež nezohľadnil to, že navrhovateľ manželke ako aj maloletým deťom zabezpečil ubytovanie, keď byt v ktorom spoločne bývali, a ktorý bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, prenechal manželke. Následne manželka tento byt predala a zaobstarala si rodinný dom, v ktorom v dnešnej dobe býva s maloletými deťmi. V dôsledku uvedeného má za to, že celková suma výdavkov ustálená súdom na maloletého M. vo výške 716 eur a na maloletého P. vo výške 478 eur mala byť ponížená o sumu 233 eur ako alikvotná časť výdavkov na bývanie. Okrem uvedeného navrhovateľ prenechal na užívanie manželke a maloletým deťom aj motorové vozidlo. Práve pre to, tvrdil, že výdavky na maloleté deti by mali byť rozdelené na polovicu medzi oboch rodičov. Ďalej namieta, že nemal možnosť sa oboznámiť s dôkazmi predloženými na pojednávaní dňa 21. apríla 2021 (správou z prešetrenia pomerov v domácnosti matky a pohovorom s deťmi zo dňa 16.04.2021 vyhotovená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, uznesením Okresnej Prokuratúry Skalica z 23. júna 2020,správou materskej školy a základnej školy, ktoré navštevujú maloleté deti z februára 2021, daňovým priznaním k dani z príjmov manželky za rok 2020), a to preto, že na tomto pojednávaní súd rozhodol vo veci samej. Navrhovateľ nezložil preddavok na trovy dokazovania znalcom z odboru psychiatria, ktorého ustanovil súd z dôvodu porušenia § 253

, keď súd zaviazal na úhradu trov dokazovania len navrhovateľa, hoci aj manželka žiadala vyšetrenie psychického stavu navrhovateľa. Poukázal tiež na to, že manželka sa v minulosti odmietla dostaviť na vyšetrenie psychického stavu k znalcovi navrhnutého navrhovateľom PhDr. H. H., ktorý vzhliadol videozáznamy záchvatov manželky a vyslovil predbežný názor o histriónskej poruche osobnosti manželky. Znalkyňa PhDr. Marta Halašová PhD. sa odmietla vyjadriť k uvedenými videozáznamu pričom súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie výsluchom znalca k videozáznamu záchvatu manželky. Tvrdenia manželky o poruche osobnosti navrhovateľa - paranoji boli navyše vyvrátené znaleckým posudkom predloženým v konaní. Aj napriek uvedenému navrhovateľ objednal vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru psychiatria na vyšetrenie vlastného psychického stavu a zisťovanie akýchkoľvek hraničných porúch osobnosti. Navrhovateľ absolvoval jedno vyšetrenie avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol tento znalecký posudok vyhotovený. V čase podania odvolania navrhovateľ absolvoval ďalšie vyšetrenie psychického stavu a uviedol, že znalecký posudok predloží v odvolacom konaní. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že maloletého deti sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Styk maloletých detí s matkou upravil tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod do 18:00 hod. s tým, že maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bytom otca. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť navzájom oznámiť najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku, alternatívne napadnutý rozsudok vo výroku III. zmení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. vo výške 250 eur a na maloletého P. sumou vo výške 125 eur mesačne.

3. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poprela všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom, v plnom rozsahu sa stotožnila s napadnutým rozsudkom. Pridržala sa všetkých doterajších tvrdení, ktoré boli v konaní riadne preukázané. Podľa názoru manželky navrhovateľovi nejde o záujem maloletých detí, ale o potrebu zraniť manželku a mocensky nad ňou zvíťaziť. Navrhovateľ sa o svoje biologické deti žiadnym spôsobom nezaujíma už od r. 2017, kedy od nich odišiel, s deťmi sa od tej doby nestretáva, netrávil s nimi žiadny čas, nikdy sa o potreby maloletých detí nezaujímal, nikdy si ani len nespomenul na ich narodeniny, meniny, Vianoce či akýkoľvek iný sviatok. Maloleté deti si na navrhovateľa ako otca nespomínajú, s navrhovateľom ich nespája žiadne puto, je pre ne cudzia osoba, medzi rovesníkmi sa vyjadrujú, že otca nemajú. Po celý čas sa o maloleté deti stará výlučne manželka, ktorá sa im snaží najlepšie ako vie zabezpečiť všetko, čo deti k svojmu zdravému duševnému, telesnému a intelektuálnemu vývinu potrebujú. Zo všetkých doposiaľ vykonaných šetrení, ktoré inicioval navrhovateľ s úmyslom zdiskreditovať manželku na verejnosti je viac než zrejmé, že maloleté deti sú pri manželke ako svojej matke šťastné, spokojné, intelektuálne vyspelé, plné sily, zdravé, užívajú si nové skúsenosti a dobrodružstvá, majú plno krásnych zážitkov, ktoré zažívajú s ňou. Maloleté deti sú veľmi citovo naviazané na manželku a jej rodinu - starých rodičov, krstných rodičov, bratranca, sesternicu, a ostatných členov rodiny zo strany navrhovateľky. Navrhovateľov nezáujem o maloleté deti je zrejmý nielen z nestretávania sa s deťmi, ale tiež aj zo skutočnosti, že z pojednávaní odchádzal predčasne pred ich riadnym skončením (a to aj z posledného pojednávania, na ktorom bol vynesený rozsudok vo veci samej), nakoľko ho vo svojej podstate výsledný rozsudok súdu vôbec nikdy nezaujímal. Konaním navrhovateľa napokon došlo k neúmerne dlhému konaniu. Manželka má za to, že súd prvej inštancie dôsledne preskúmal všetky okolnosti prípadu, boli vykonané viaceré potrebné dôkazy. Nezáujem navrhovateľa o maloleté deti je nielen jednoznačný a preukázateľný, ale zároveň je obojstranný aj zo strany detí, ktoré taktiež nemajú záujem sa stretávať s osobou, ku ktorej jednak nemajú žiaden vzťah a zároveň si neho vôbec nespomínajú s ohľadom na ich vek a prerušenie akéhokoľvek spoločného kontaktu a styku s nimi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

4. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa maloletých detí poukázal na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, stotožňujúc sa s so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy, rovnako vec správne právne posúdil, tak čo do rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté deti ako aj určenia výživného navrhovateľa pre maloleté deti. Poukázal tiež na to, že zo strany navrhovateľa maloletých detí neboli v odvolacom konaní prezentované žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu v napadnutom rozsudku. Rovnako neboli prezentované žiadne skutočnosti, ktoré by

podporovali záver o zaujatosti zákonného sudcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou - navrhovateľom ako otcom maloletých detí ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch II., III., IV. a V. vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( ).

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je návrh navrhovateľa (ako otca maloletých detí) na rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

8. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom II. maloleté deti M. H., nar. XX. J. XXXX a P. H., nar. XX. J. XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia; výrokom III. otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého M. sumou 600 eur mesačne a na výživu maloletého P. sumou 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom IV. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bytom matky. Počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku sa styk otca s maloletými deťmi bude realizovať za prítomnosti matky. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť navzájom oznámiť najneskôr do 24 hodín pred začiatkom styku; výrokom a tiež závislého výroku o náhrade trov konania.

9. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 2. júna 2012 v Jaslovských Bohuniciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Jaslovské Bohunice, zv. č. 4, ročník 2012, str. 24, por. č. 4 rozviedol, správnosťou tohto výroku sa odvolací súd vzhľadom na absenciu odvolania vo vzťahu k tomuto výroku osobitne nezaoberal. Napadnutý rozsudok je v rozsahu výroku I. právoplatný, a to dňom 20. mája 2021.

10. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas navrhovateľa s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami navrhovateľa ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, ktorou navrhovateľ opätovne namieta zaujatosť a nestrannosť zákonného sudcu (teda sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok).

13. V zmysle je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

14. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k stranám, resp. účastníkom, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu (veci), v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.

15. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

16. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu ( ) alebo na návrh strany ( ). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. , , ).

17. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojim správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanému sporu a k stranám sporu je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami strán v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj judikát R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.

18. V prvom rade je nutné poukázať a zdôrazniť to, že navrhovateľ namietal zaujatosť uvedeného sudcu opakovane počas prvoinštančného konania vznesením námietok zaujatosti v zmysle , odôvodňujúc jeho pochybnosti stále rovnakými skutočnosťami, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu. O každej námietke zaujatosti (s výnimkou námietky z 2. októbra 2018, na ktorú súd neprihliadal z dôvodu oneskoreného podania) rozhodol tunajší odvolací súd tak, že sudca Okresného súdu Trnava Mgr. Peter Pravda nie je vylúčený z konania, a teda námietky zaujatosti boli vyhodnotené ako nedôvodné. Odvolací súd zotrváva už na skôr vyslovených záveroch tunajšieho odvolacieho súdu prezentovaných v uzneseniach č.k. -323 z 26. novembra 2018 a č.k. -545 z 11. januára 2021 a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Zo všetkých navrhovateľom prezentovaných skutočností je zrejmé, že nim tvrdenú zaujatosť vyvodzuje z toho, že súd nevyhovel návrhom na vykonanie dokazovania, resp. že závery súdu nezodpovedajú hodnoteniu dôkazov nim samým. To však nepredznamenáva možnú pochybnosť o nezaujatosti sudcu, pretože subjektívna nespokojnosť navrhovateľa s právnym názorom konajúceho súdu a následným rozhodnutím vo veci samej nie je objektívnym dôvodom pre vylúčenie, resp. vyslovenie pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Pokiaľ ide o samotný procesný postup, z obsahu spisu je zrejmé, že uvedený sudca rešpektoval a umožnil navrhovateľovi plné uplatnenie jeho procesných práv v celom rozsahu, navrhovateľovi nebolo znemožnené podieľať sa na konaní a vplývať na výsledok konania, pokiaľ súd prvej inštancie odmietol

vykonať dôkazy navrhnuté navrhovateľom, takýto postup bol podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dôkaznú situáciu za dôvodný a správny.

19. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa o odmietnutí návrhov na vykonanie dokazovania navrhnutých navrhovateľom (v podaní zo 14. decembra 2020, toxikologickými správami č. 187/2018 a 252/2018, výsluchom znalkyne PhDr. Marty Halašovej PhD. na odstránenie rozporov znaleckého posudku, oboznámením sa s rodinnou anamnézou manželky, vykonaním vlastného dokazovania na preukázanie alebo vylúčenie psychickej poruchy manželky, oboznámením sa s lekárskymi správami maloletých detí, výsluchom riaditeľky materskej školy, výsluchom znalca JUDr. MUDr. Petra Kováča a ďalšími) k tejto námietke odvolací súd dodáva:

20. Navrhovanie dôkazov, patrí nesporne medzi procesné oprávnenia strán konania. Toto právo sa v niektorých prípadoch môže stať aj procesnou povinnosťou, ktorej nerešpektovanie alebo nesplnenie by mohlo mať za následok procesnú sankciu (a to najmä v sporovom konaní), vedúcu až k neúspešnému konaniu. Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, však čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je to práve súd, ako orgán ochrany práva, ktorý určí rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Inak povedané, povinnosti strany navrhovať dôkazy nezodpovedá povinnosť súdu vykonať každý dôkaz, ktorý strana navrhla. Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (lat. argumenta ponderantur, non numerantur).

21. Obdobný názor už opakovane vyslovil i Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Právo na spravodlivý proces) povinnosť vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania (porovnaj , , ). Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (porovnaj , , II. ÚS 193/06).Nevykonanie navrhovaného dôkazu možno považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle SR len v takom prípade, ak tento dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doposiaľ vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, čo však nie je tento prípad.

22. S poukazom na vyššie uvedené je potom nutné konštatovať, že súd prvej inštancie neporušil žiadne práva navrhovateľa, keď odmietol návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré sa vzhľadom na dôkaznú situáciu javili ako nadbytočné a nedôvodné aj odvolaciemu súdu. Skutkový stav tak ako ho ustálil súd prvej inštancie bol náležite zistený, v prvoinštančnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie z ktorého bolo možné bezpečne a náležite ustáliť skutkový stav, a v rámci ktorého súd prvej inštancie pri prihliadal nielen na skutočnosti a dôkazy predložené manželkou ale aj na tie, ktoré predostrel navrhovateľ, rešpektujúc pritom zásadu kontradiktórnosti a rovnosti strán konania, bez favorizácie dôkazov predložených tým ktorým účastníkom. Súd prvej inštancie mal pritom k dispozícií aj ďalšie pripojené spisy týkajúce sa maloletých detí a z nich vyplývajúce skutočnosti (sp. zn. , a ), pričom všetky vykonané dôkazy postačovali na rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté deti, rozsahu úpravy styku navrhovateľa s maloletými deťmi, určenia výšky výživného a jeho splatnosti, preto aj túto námietku navrhovateľa bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú.

23. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2).

26. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne tak, ako to predpokladá Čl. 51 ods. 1 . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

27. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zabezpečovaní starostlivosti maloletému dieťaťu je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia.

28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a následne súdom prvej inštancie aj správne ustálené, že v najlepšom záujme maloletých detí a súčasne najoptimálnejším riešením je zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti u matky ako najbližšej osoby a tiež spôsobilosti matky na starostlivosť o maloleté deti, keď súd pri svojich úvahách sledoval najmä záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia, pričom zohľadnil doterajšie výchovné prostredie a výchovné pôsobenie matky, vývin a napredovanie oboch maloletých detí, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletých detí ako aj vyjadrenia školského a predškolského zariadenia, závery vyšetrovania vo veci vedenej OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície pod ČVS:ORP-405/1-VYS-TT-2018, skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisov sp. zn. , a a nakoniec aj závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD. č. 20/2018. Zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie nepochybil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku o tejto otázke, pričom svoju argumentáciu zameria len na podstatné odvolacie námietky otca.

29. S poukazom na všetky doposiaľ zistené skutočnosti je zrejmé, že od narodenia maloletých detí sa o maloleté deti stará matka, pričom od decembra 2017 sú maloleté deti vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, keď sa s otcom od tohto času nestretávajú, otec nevyužíval rozsah úpravy styku s maloletými deťmi tak ako bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -682 z 20. marca 2019 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -887 z 22. januára 2020. Otec sa s maloletými deťmi nestretával ani pred týmto rozhodnutím, odvolávajúc sa na nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Trnava č.k. -226 z 29. marca 2018 v spojení s uznesením tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -363 z 8. augusta 2018, hoci týmto rozhodnutím nebolo otcovi znemožnené stretávať sa s maloletými deťmi, týmto rozhodnutím boli maloleté deti dočasne ponechané v osobnej starostlivosti matky, bez úpravy styku s poukazom na stabilizáciu narušených vzťahov. Uvedené rozhodnutie nepredstavovalo žiadnu prekážku v stretávaní sa otca s maloletými deťmi, otec nevyvinul snahu o realizáciu styku, nežiadal matku o možnosť stretnúť sa s maloletými deťmi, preto nie je dôvodným odvolávať sa na toto rozhodnutie. Od opustenia spoločnej domácnosti

zabezpečuje prakticky výlučnú starostlivosť o maloleté deti matka, participácia otca na starostlivosti o maloleté deti spočíva v plnení si vyživovacej povinnosti vo výške 350 eur na každé maloleté dieťa, určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -682 z 20. marca 2019 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -887 z 22. januára 2020. Otec sa na maloleté deti neinformoval, a to tak u matky, ako aj v školskom resp. predškolskom zariadení a tiež u ošetrujúcej lekárky maloletých. Otec rovnako nereagoval ani na sviatky maloletých detí či Vianoce.

30. Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., vyplýva, že obaja rodičia majú predpoklady pre výchovu maloletých detí, pričom u obidvoch rodičov boli zároveň zistené výchovné riziká. Matka bola označená ako kľúčová osoba v živote maloletých detí (čomu zodpovedá takmer výlučná osobná starostlivosť matky o maloleté deti od ich narodenia), maloleté deti sú u matky prioritou, kdežto u otca sú až na druhom mieste po jeho záľubách. Znalkyňou nebola odporúčaná striedavá osobná starostlivosť rodičov vzhľadom na vysoko narušené vzťahy medzi rodičmi. Znalkyňa odporučila zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky za súčasného rešpektovania práv maloletých detí na výchovu a starostlivosť otca. Závery znaleckého posudku svedčia (rovnako spolu s ďalšími skutočnosťami) o tom, že pre maloleté deti je najvhodnejšie zverenie do osobnej starostlivosti matky.

31. Úroveň starostlivosti matky o maloleté deti osvedčujú aj správy kolízneho opatrovníka, vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletých detí MUDr. X. I. a rovnako vyjadrenia školského a predškolského zariadenia, ktoré navštevujú maloleté deti, z ktorých mimo iného vyplynulo, že matka sa o maloleté deti príkladne stará, maloleté deti prosperujú (vývinovo sú nad úrovňou svojich rovesníkov), matka sa o maloleté deti aktívne zaujíma, zúčastňuje sa na aktivitách usporiadaných školským či predškolským zariadením, maloletým deťom aktívne vypĺňa voľný čas, maloleté deti majú vynikajúce študijné výsledky, voľný čas trávia práve s matkou absolvovaním rôznych výletov, športových aktivít v ktorých vynikajú, posilňovaním a udržiavaním väzieb s rodinou. Výchovné prostredie u matky je pre maloleté deti podnetné, o čom svedčí nielen starostlivosť matky z materiálneho hľadiska, ale i napĺňanie citových potrieb maloletých. Okrem uvedeného je možné vyhodnotiť starostlivosť matky o maloleté deti ako bezvadnú aj s poukazom na vyjadrenia a správanie sa maloletých detí (počas šetrenia kolíznym opatrovníkom a tiež pozorovaním v školskom a predškolskom zariadení), keď bolo zistené, že obe maloleté deti sú pri matke šťastné, spokojné, bezpodmienečne citovo naviazané na matku voči ktorej majú ochranársky postoj a ktorú považujú za svoju najbližšiu osobu. Zo správania maloletých detí bola zistená citeľná rodinná súdržnosť, maloleté deti často opisujú spoločné zážitky s matkou, počas pohovorov sa k matke prirodzene túlili, samé sa vyjadrili, že im nikdy nebolo lepšie a „majú sa najsamlepšie“, „nikdy sa im lepšie nebývalo“ (narážajúc pritom na bývanie v rodinnom dome). Počas pohovorov boli bezprostredné, veselé, smiali sa, voľne rozprávali čo samé uznali za vhodné a čo s matkou zažili, aké jedlá im chutia, ako radi trávia čas a pod., to všetko s matkou.

32. Otec žiadal o zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti namietajúc psychickú nespôsobilosť matky na starostlivosť o maloletých zistením anankastickej poruchy poukazujúc na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., a tiež tvrdením o podávaní psychotropných látok - benzodiazepínov maloletým deťom. Otec zároveň protichodne (keď na jednej strane považuje za relevantný záver o anankastickej poruche matky, no na druhej strane závery znaleckého posudku v celom rozsahu spochybňuje) spochybnil závery znaleckého posudku, považoval ich za zmätočné, nehodnoverné a nepravdivé.

33. Pokiaľ ide o otcom tvrdenú anankastickú poruchu matky, ako prvé je potrebné uviesť, že takáto porucha matke nebola kvalifikovane zistená. Znalkyňa spozorovala len náznaky anankastickej poruchy (trvanie na dodržiavaní vlastných pravidiel), pričom v kontexte uvedeného je potrebné poukázať na závery znalkyne komplexne, nielen selektívne. Zo znaleckého posudku vnímajúc ich komplexne v kontexte so všetkými okolnosťami prejednávanej veci totižto vyplýva, že ani u jedného z rodičov neboli zistené príznaky duševnej choroby, ktorá by mala byť následne skúmaná psychiatrom. Možno tak bezpečne konštatovať, že pokiaľ by u matky bola znalkyňou ako odborníkom zistená prítomnosť duševnej, či inej poruchy, znalkyňa by odporučila ďalšie skúmanie, k čomu však nedošlo. Spôsobilosť matky na starostlivosť nebola uvedeným zistením znížená, rovnako na posúdenie spôsobilosti matky nemalo vplyv ani údajná liečba psychiatrickej diagnózy starej matky pred takmer 30 rokmi. Pokiaľ ide o videozáznam predložený otcom, odvolací súd tento záznam vzhliadol, pričom pri vyhodnotení tohto dôkazu prihliadol na vyjadrenia oboch rodičov, ktorí zhodne uviedli, že išlo o vypätú situáciu v domácnosti rodičov, ktorú sprevádzal výrazný konflikt rodičov. Na základe tohto dôkazu nemožno

spochybňovať spôsobilosť matky na starostlivosť o maloleté deti, ktorá bola ako už odvolací súd uviedol vyššie vyhodnotená vysoko kladne, o čom svedčí zdravý fyzický ako aj duševný vývin oboch maloletých detí. Na tomto mieste odvolací súd len pripomína, že súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnom súhrne, nie selektívne.

34. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca vo vzťahu k relevantnosti znaleckého dokazovania, túto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa ) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú svojimi zmyslami. Znalkyňa v prejednávanej veci tak vychádzala z vyhodnotenia psychologického vyšetrenia rodičov maloletých prostredníctvom psychodiagnostických metód, keď v danom prípade bolo potrebné zistiť, ktoré výchovné prostredie je najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletých detí.

35. Po oboznámení sa so Znaleckým posudkom č. 20/2018 znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., odvolací súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a vykonané psychologické vyšetrenie, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadaných odborných otázok postupovala. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloleté deti, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloleté deti a aj pokiaľ ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletých a v nadväznosti na to i vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti.

36. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého dokazovania. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval za jeden z ťažiskových, nie však rozhodujúci práve Znalecký posudok č. 20/2018 znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., ktorý nasvedčoval vhodnosti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s úpravou styku pre otca.

37. Žiada sa však zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nezaložil výlučne na záveroch znaleckého dokazovania svedčiacich v prospech matky maloletých detí, keď závery znaleckého dokazovania sú akceptovateľné aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených v odôvodnení vyššie), najmä výsluchov rodičov, ako aj listinných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletých a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky za správne. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody v otázke osobnej starostlivosti o maloleté deti.

38. Pokiaľ ide otcom tvrdené podávanie psychotropných látok matkou maloletým deťom, z toxikologických vyšetrení vypracovaných pracoviskom SLAPA Košice č. 187/2018 z 20. marca 2018 a č. 252/2018 z 11. apríla 2018 vyplýva, že skúmané vzorky vlasov maloletého P. a matky boli pozitívne na prítomnosť látky benzodiazepínov. V trestnom konaní vedenom OO PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície pod ČVS:ORP-405/1-VYS-TT-2018 (vo veci trestného stíhania pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby na podnet otca maloletých detí). V tomto konaní bol uznesením z 12. apríla 2018 do konania pribratý KEÚ PZ Bratislava odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická chémia na skúmanie liekov, za účelom skúmania liekov dobrovoľne vydaných matkou maloletých a skúmania krvi a moču maloletého P. a matky. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že z predložených liekov sa účinná látka diazepam nachádzala len v lieku Diazepam Desitinrectal tube 5 mg určený pre deti do 3 rokov a Diazepam Slovakofarma 2 mg určený pre deti od 3 rokov. Ostatné lieky neobsahovali liečivo patriace do skupín benzodiazepínov. Vo vzorkách moču a krvi maloletého P. a matky nebola zistená prítomnosť benzodiazepínov. Dňa 5. júna 2018 bola do konania pribratá spoločnosť DrugTesting, s.r.o. - zastúpená konateľkou RNDr. O. L., PhD., ktorá 22. júna 2018 (3 mesiace po vyhotovení výsledkov toxikologických

vyšetrení iniciovaných otcom) vykonala u maloletých deti a matky prehliadky tela, v rámci ktorých boli odobraté segmenty vlasov za účelom vykonania ich toxikologickej analýzy. Výsledky u maloletých ako aj matky boli negatívne na prítomnosť benzodiazepíny. U matky nebolo zistené užitie uvedených látok v období minimálne od 15. novembra 2017 do 15. júna 2018 (pri pomalšom raste vlasov od 22. septembra 2017). U maloletého M. v období minimálne od 26. februára 2018 do 15. júna 2018 (pri pomalšom raste vlasov od 1. februára 2018). U maloletého P. v období minimálne od 15. apríla 2018 do 15. júna 2018 (pri pomalšom raste vlasov od 31. marca 2018). Následne bola do konania opätovne pribratá spoločnosť DrugTesting, s.r.o. za účelom skúmania vzoriek vlasov maloletého P. a matky zaistených dňa 22. marca 2018 (t.j. vzoriek vlasov, z ktorých bola pracoviskom SLAPA Košice indikovaná prítomnosť benzodiazepínov), pričom vzorka vlasov maloletého P. bola negatívna na benzodiazepíny. Z výsledkov skúmania vyplynulo, že maloletý P. minimálne od 16. decembra 2017 do 15. marca 2018 (pri pomalšom raste vlasov od 16. novembra 2017 do 15. marca 2018) benzodiazepíny neužil. Vzorka vlasov matky nebola dostačujúca na vykonanie analýzy. Dňa 16. novembra 2018 bol do konania pribratý znalecký ústav Forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., keď znalecký ústav okrem iného posudzoval metódy skúmania realizované v SLAPA pracovisku UDZS Košice (ktorý indikoval prítomnosť benzodiazepínov vo vzorkách vlasov maloletého P. a matky) a spoločnosti DrugTesting, s.r.o., pričom výsledok testu spoločnosti DrugTesting, s.r.o. považoval za relevantnejší a presnejší vzhľadom na testovanie benzodiazepínov vo vlasoch. Za objektívnejší výsledok považoval výsledok získaný spoločnosťou DrugTesting, s.r.o.

39. S poukazom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že výsledky toxikologického vyšetrenia pracoviskom SLAPA Košice zabezpečených otcom boli spochybnené, ba až vyvracajúce takýto výsledok. Znaleckým skúmaním spoločnosťou DrugTesting s.r.o., nebola zistená prítomnosť benzodiazepínov u maloletých detí a matky. Ani skúmaním totožných vzoriek vlasov zabezpečených otcom, z ktorých pracovisko SLAPA Košice vychádzalo pri toxikologickom vyšetrení nebola potvrdená prítomnosť uvedených látok v tele maloletého P.. Pokiaľ ide o matku je otázne či na učinenie záveru o prítomnosti benzodiazepínov v tele matky bola dostačujúca pre pracovisko SLAPA Košice dostačujúca vzorka vlasov obstaraná otcom, keď spoločnosť DrugTesting, s.r.o. ako vysokošpecializované pracovisko zameriavajúce sa práve na skúmanie psychotropných látok práve zo vzoriek vlasov nebolo schopné vykonať analýzu pre nedostačujúci objem vzoriek. Napokon, znalecký ústav Forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. posudzoval metódy skúmania realizované v SLAPA pracovisku UDZS Košice konštatujúc vyššiu relevantnosť a presnejší výsledok práve výsledok spoločnosti DrugTesting, s.r.o., ktorá využíva presnejšie a objektívnejšie metódy skúmania. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné obviniť matku z podávania psychofarmák maloletým deťom, keď na to nebol relevantný a objektívny dôkaz.

40. Záverom k otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne pochybenia, zdôrazňujúc pritom fakt, že starostlivosť matky o maloleté deti bola sledovaná a vyhodnocovaná priebežne, a to počas 5 rokov (od roku 2017), bez zistenia akýchkoľvek nedostatkov. Pokiaľ ide o citovú väzbu maloletých detí k otcovi, tým, že maloleté deti od roku 2017 svojho otca takmer nevideli, uvedené viedlo k tomu, že počas stretnutia s otcom v decembri 2020 svojho otca nespoznali. Väzba medzi otcom a maloletými deťmi je výrazne narušená, čo vylučuje, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Nevylučuje to však skutočnosť, že tak matka, aj otec má plné rodičovské práva, pričom je v záujme maloletých detí, aby sa otec podieľal na výchove a starostlivosti o ne a nanovo si vybudovali a následne upevňovali citové väzby aj s otcom. Je preto nevyhnutné, aby rodičia aj napriek nevôli a apatii spolupracovali pri výkone rodičovských práv, otec vyvíjal úsilie a záujem o maloleté deti, bol im nápomocný, naslúchal ich potrebám, dával maloletým deťom najavo svoj záujem a tiež to, že je tu pre ne, to všetko odosobniac sa od minulosti a sporov s matkou ako aj tendencií spochybňovania spôsobilosti matky. Naproti tomu povinnosťou matky, aj napriek tomu, že odvolací súd nezistil snahu matky o separáciu maloletých detí od otca, bude maloleté deti viesť k obnoveniu väzieb s otcom, primerane veku maloletým deťom vysvetliť dôležitosť otca v ich živote a následne maloleté deti pozitívne motivovať k stretávaniu s otcom.

41. Súd prvej inštancie dôvodne na čas po rozvode upravil aj zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku v bežných veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských

práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

42. Podľa , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

43. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

44. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v .

45. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie a to i potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

46. Podľa ustálenej súdnej praxe, rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti je povinný prispievať na výživu svojich detí sumou vo výške 20 % až 30 % z jeho netto príjmu, zohľadňujúc odôvodnené potreby toho ktorého dieťaťa, s tým, že výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

47. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o určení výživného zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby maloletých detí, z čoho mal za preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým

deťom, sú dané dostatočné majetkové pomery pre to, aby boli potreby maloletých pokryté výživným v rozsahu v akom určil súd prvej inštancie, t.j. vo výške 600 eur mesačne pre maloletého M. a vo výške 400 eur mesačne pre maloletého P.. Pri určení výživného pritom správne prihliadol na takmer výlučnú mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, a tiež zásadu, podľa ktorej životná úroveň maloletých detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá.

48. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť otca pre maloleté deti správne. Súdom prvej inštancie určené výživné pre maloleté deti je vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti primerané, zodpovedajúce špecifikácií matky.

49. Pokiaľ ide o spôsob určenia a následného ustálenia príjmu otca maloletých postupom podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd dodáva, že v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, resp. má príjem z inej ako závislej činnosti je tzv. vyšetrovacia zásada prelomená § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ukladá povinnému rodičovi, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, povinnosť preukázať pred súdom 1. príjmy z inej než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3. umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, nastupuje domnienka, resp. fikcia príjmu povinného obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití.

50. Ak si rodič nesplní ktorúkoľvek z uvedených povinností, dochádza k situácií, kedy si súd nemôže relevantne urobiť záver o zárobkových pomeroch osoby, v dôsledku čoho nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tejto domnienky je potrebné aplikovať ustanovenia o životnom minime v spojení s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , podľa ktorého bola výška životného minima od 1. júla 2020 (t.j. v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) vo výške 214,83 eur, pričom 20-násoboktejto sumy predstavoval sumu 4.296,60 eur, ktorá bola ustálená ako priemerný mesačný príjem povinného otca. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. tzv. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného rodiča na hmotnoprávne dôsledky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

51. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku, ktorý obsahuje predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období; v knihe pohľadávok, ktorá obsahuje najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch; v knihe záväzkov, ktorá obsahuje najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch a v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke.

52. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží presne tak, ako tomu bolo i v tomto prípade, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ods. , nakoľko z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu. Až v prípade,

ak povinný rodič splní povinnosti vyplývajúce z , môže súd postupovať podľa a posúdiť charakter výdavkov povinného rodiča podnikateľa, či sú nevyhnutné na účely podnikania, avšak nie z hľadiska daňových predpisov, ktoré môžu za nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti akceptovať širší rozsah výdajov na rozdiel od Zákona o rodine, ktorý nemôže priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít povinného rodiča na úkor vyživovacej povinnosti.

53. V prejednávanom prípade si otec svoju edičnú povinnosť nesplnil, nakoľko okrem daňových priznaní za roky 2016 až 2020 žiadne doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, nepredložil, hoci bol súdom prvej inštancie opakovane vyzvaný na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov. Daňové priznania však nie je možné považovať v zmysle vyššie uvedeného za splnenie povinností vyplývajúcich z . Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo to, že otec má okrem príjmu zo správcovskej, resp. advokátskej činnosti aj iné príjmy, jeho majetkové pomery sú nadštandardné, vlastní strelné zbrane v minimálnej hodnote 16.000 eur, jeho advokátska kancelária vlastí motorové vozidlá v minimálnej hodnote 60.000 eur, počas ostatného obdobia nadobudol značné finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti, značné finančné prostriedky poskytol svojej rodine (približne vo výške 150.000 eur), a ďalšie. Otec svoje pravidelné mesačné výdavky špecifikoval približne vo výške 1.500 eur, v ktorých neboli zahrnuté napr. výdavky na dovolenky, výživné pre maloleté deti, voľnočasové aktivity, pričom pokiaľ by súd uvedené výdavky sčítal, výsledná sumy by vysoko presiahla výšku príjmu, ktorý otec deklaroval ako svoj mesačný príjem (2.000 eur až 3.000 eur).

54. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k posudzovaniu príjmu otca podľa zákonnej domnienky fiktívneho príjmu v zmysle . Otec v odvolaní nepopieral súdom prvej inštancie ustálenú výšku jeho príjmu postupom podľa vyššie citovaného , namietal len nepreukázanie matkou špecifikovaných výdavkov a následné ustálenie výšky pravidelných odôvodnených mesačných výdavkov maloletých detí.

55. Pokiaľ ide o ustálenie odôvodnených mesačných výdavkov maloletých detí, v tomto odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na ustálenie výdavkov maloletých detí v bode 58. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného potom pravidelné mesačné výdavky na starostlivosť o maloletého M. sú vo výške 716 eur (pričom v tejto sume nebol zohľadnený výdavok spojený s členstvom vo futbalovom klube Spartak Trnava vo výške 500 eur mesačne, ktorý bude uhrádzať matka) a na maloletého P. sú vo výške 478 eur (pričom v tejto sume nebol zohľadnený výdavok na krúžky

- korčuľovanie, plávanie, anglický jazyk, ľudové tradície vo výške 100 eur mesačne, ktoré výdavky bude znášať matka). Výživné otca potom u oboch maloletých detí tvorí 83 % týchto výdavkov, ako už správne poukázal otec, avšak netreba opomínať na to, že zvyšnú časť výdavkov bude uhrádzať matka, ktorá si okrem materiálneho plnenia plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom predovšetkým osobnou starostlivosťou (napr. zabezpečovaním potrieb domácnosti - varenie, upratovanie, vypratie šatstva, žehlenie, pomocou maloletým pri plnení si školských povinností, starostlivosťou počas choroby, sprevádzaním maloletých do školy ako aj zo školy a tiež na záujmové činnosti a ďalšou starostlivosťou, tak ako to robila doposiaľ). K uvedenému odvolací súd len pripomenie, že osobná starostlivosť matky o maloleté deti je postavená na roveň plnením si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Okrem toho matka bude znášať výdavky, ktoré súd prvej inštancie ako odôvodnené mesačné výdavky nezohľadnil tak ako uviedol vyššie, a tiež prípadné jednorazové neočakávané výdavky, či výdavky počas prázdnin, Vianoc.

56. Vychádzajúc z ustáleného príjmu otca vo výške 4.296,60 eur potom výživné otca pre obe maloleté deti predstavuje 23 % jeho príjmu, čo zodpovedá ustálenej súdnej praxi týkajúcej sa rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča (20 % až 30 % z jeho čistého mesačného príjmu), pričom popri tom je ponechaný priestor na prípadné zvýšenie výživného v budúcnosti, v dôsledku pribúdajúceho veku maloletých detí a s tým spojeným zvýšením odôvodnených mesačných výdavkov maloletých. Tu už len na okraj odvolací súd poznamenáva, že sám otec v rámci snahy o uzatvorenie rodičovskej dohody s matkou navrhol matke prispievať na výživu maloletých detí sumou 1.500 eur mesačne (čo predstavuje o 50 % vyššiu sumu ako výživné určené napadnutým rozsudkom) vedomý si všetkých skutočných odôvodnených výdavkov maloletých detí, samozrejme zachovaním životnej úrovne, ktorú mali maloleté deti v čase spolužitia rodičov, a tiež s prihliadnutím na životnú úroveň otca, ktorá sa má odrážať v určení výživného.

57. Pokiaľ ide o námietku otca o akomsi zohľadnení, či započítaní sumy korešpondujúcej hodnote bytu, ktorý otec prenechal matke a tiež užívania motorového vozidla vo vlastníctve advokátskej kancelárie matkou, v tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na to, že akékoľvek započítanie pri výživnom pre maloleté deti nie je možné. O to viac, že prenechanie bytu ako aj vozidla matke nie je možné vzťahovať na povinnosť otca voči svojim maloletým deťom. Inštitút výživného ako pravidelne opakujúcich sa dávok určených na uspokojovanie potrieb maloletých detí nemožno stotožňovať so započítaním (kompenzáciou) vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, ktorých následok je zánik kryjúcich sa pohľadávok. Ide o dva absolútne odlišné inštitúty, pričom pokiaľ otec má záujem domáhať sa uvedeného, môže tak učiniť zákonnými prostriedkami voči matke v civilnom konaní.

58. Rovnako nebolo možné určiť plnenie si vyživovacej povinnosti otca rôznym subjektom (školské zariadenie, športové kluby...), pretože jednak právny poriadok takúto úpravu poukazovania výživného nepozná, a jednak preto, že maloleté deti boli zverené matke, matka je teda oprávnenou osobou na poberanie výživného určeného pre maloleté deti, a to až do dovŕšenia plnoletosti oboch maloletých detí.

59. Podľa a rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

60. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

61. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

62. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

63. V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

64. Súd v starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003).

65. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita výchovného prostredia a pod. a dbá sa, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).

66. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho

vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva (práve o prípad rodičov, ktorí manželmi sú a rozvádzajú sa ide v prejednávanej veci), alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú. Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu absenciou spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne i povinnosti.

67. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiaduce vytvoriť druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí/má byť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiaducou je taká úprava, ktorá na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.

68. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd má za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v preskúmavanom rozsudku, že v konaní boli preukázané dôvody pre úpravu styku práve v rozsahu určenom súdom prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým (spochybňujú spôsobilosť na osobnú starostlivosť o maloleté deti navzájom) a rovnako diametrálne odlišne popisujú vzťahy v rodine. Ich vzájomnú komunikáciu a akákoľvek dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je sťažená až nemožná, keďže otec v odvolaní zotrval na požiadavke zverenia maloletých do svojej osobnej starostlivosti a naopak, matka do svojej osobnej starostlivosti. Preto správne súd prvej inštancie prihliadol na závery znaleckého dokazovania a výsluch účastníkov konania o tom, že je v záujme maloletých stretávanie sa s otcom.

69. Súdom prvej inštancie upravený rozsah styku počas prvých troch mesiacov v prítomnosti matky umožní otcovi spočiatku nadviazať a obnoviť vzťah s maloletými deťmi, následne sa už styk v rovnakom rozsahu bude realizovať bez prítomnosti matky. Nateraz nebolo vhodné upravovať styk maloletých s otcom aj s prespaním, vzhľadom na to, že maloleté deti si na otca nepamätajú, k takejto úprave sa však časom, po upevnení vzájomných väzieb možno dopracovať najmä vzájomnou dohodou rodičov.

70. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdom prvej inštancie upravený styk s maloletými sleduje legitímny cieľ, ktorým je udržiavanie vzťahov maloletých s otcom, ktorého rola v živote je nenahraditeľná. Súd prvej inštancie ním určeným rozsahom úpravy styku s maloletými dosiahol čo najzmierlivejšie usporiadanie výkonu rodičovských práv vymedzením rozsahu, intenzity stretnutí otca s maloletými deťmi a zvolený model stretávania sa otca s maloletými mu nepochybne umožňuje prehlbovať vzájomný vzťah otca a detí.

71. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa zmenia pomery, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletých detí kooperovať, v záujme maloletých zlepšiť komunikáciu a vzájomné

vzťahy, čím prirodzene dôjde k eliminácií napätia a konfliktov pri výkone rodičovských práv. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybne v záujme maloletých detí, aby sa aj otec podieľal na ich výchove a na starostlivosti o nich, keďže maloleté deti potrebujú k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.

72. I keď je možné akokoľvek chápať postoj rodiča, ktorý nebol v konaní úspešný, nezostáva iné než konštatovať, že v týchto prípadoch je predovšetkým vecou rodičov, aby po vzájomnej dohode umožnili maloletým deťom čo najširší kontakt s oboma rodičmi, pretože žiadny súd nemôže svojím všeobecným výrokom zabezpečiť bezproblémové fungovanie vzájomných rodinných vzťahov. Vývoju maloletých detí predovšetkým nijako neprospieva neprimerane dlhý spor rodičov, navyše sprevádzaný nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania, ktoré fakticky ani nemôže byť uspokojivo vyriešené orgánmi štátu, opakujúcim sa osočovaním, spochybňovaním rodičovskej spôsobilosti znevažovaním sa navzájom.

73. Zároveň je nutné dodať, že tak ako úprava zverenia maloletých detí do starostlivosti toho ktorého rodiča tak ani úprava styku rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti nepredstavuje žiadny ústupok, resp. riešenie vzájomnej rivality rodičov, ale je vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k svojim deťom.

74. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).).

75. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodovrozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky; výroku III. o určení výživného otca pre maloleté deti; výroku IV. o úprave styku otca s maloletými deťmi ako aj v závislom výroku V. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

76. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa alebo podľa . V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.

77. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).