Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 218/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

12. septembra 2000 predbežne prerokoval podnet A. D., bytom K. am R. (Spolková

republika Nemecko), t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nápravnovýchovnom ústave

Ružomberok, vo veci porušenia jeho základných práv priznaných čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48

ods. 2 a postupom a právoplatným rozsudkom

Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 22. decembra 1998 v trestnej veci sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Podnet A. D. v bodoch 1, 2 a 4 namietajúcich porušenie jeho základných práv

podľa a 3, a o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnený.

2. Podnet A. D. v bodoch 3, 5 a 6 namietajúcich porušenie neoznačených základných

práv o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

3. Podnet A. D. v bode 7 požadujúcom zrušenie právoplatného rozsudku Okresného

súdu v Spišskej Novej Vsi v trestnej veci sp. zn. o d m i e t a pre nepríslušnosť

na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. februára

2000 doručené podanie A. D. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom K. am R. (Spolková

republika Nemecko), t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nápravnovýchovnom ústave

Ružomberok, označené ako „Podnet ku konaniu Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ ním namietal porušenie svojich základných

práv uvedených v a 3, v a v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), a to už v právoplatne skončenom trestnom konaní vedenom

proti nemu pre trestný čin podvodu podľa a .

Keďže podanie navrhovateľa bolo neúplné a neobsahovalo náležitosti požadované

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ústavný súd listom

zo 14. marca 2000 vyzval navrhovateľa, aby svoje podanie doplnil predpísaným spôsobom,

predovšetkým aby upresnil, proti komu jeho návrh (jednotlivé body návrhu) smeruje, a aby

uviedol presnú formuláciu rozhodnutia, ktorého sa na ústavnom súde domáha. Na doplnenie

podania ústavný súd navrhovateľovi určil lehotu 10 dní od doručenia výzvy.

Navrhovateľ potvrdil príjem výzvy 20. marca 2000 a v doplnení svojho podania,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. marca 2000, upresnil, že jeho základné práva boli

porušené v týchto bodoch:

1. rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi mu nebol doručený do vlastných

rúk, čím mu bola zmarená možnosť opravného prostriedku zvoleným advokátom JUDr. C.,

2. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi neakceptoval jeho vypovedanie plnej moci

advokátovi JUDr. M. K.,

3. prokurátor v Spišskej Novej Vsi z obžaloby vypustil 33 skutkov, čím vzniká

možnosť znovuobvinenia z týchto skutkov,

4. súd na jeho návrh nevypočul 80 navrhovaných svedkov,

5. nebolo mu doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o predĺžení

väzby na 3 roky,

6. svedkovia boli v prípravnom konaní vypočúvaní bez prítomnosti advokáta

obvineného.

7. Z doplneného podania navrhovateľa tiež vyplynulo, že sa ním domáha „zrušenia

rozsudku a vyšetrenia prípadu od začiatku prípravného konania za prítomnosti právnych

zástupcov obvineného“.

II.

Podľa je ústavný súd oprávnený konať o podnetoch, ktorými

fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd (ako

sú uvedené v druhej hlave ), pokiaľ o nich nerozhoduje iný orgán. Z konania

o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky,

pokiaľ v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej osoby ako

účastníka súdneho konania ( až 50 ). Pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu ústavný súd skúma, či sú splnené všetky zákonom predpísané náležitosti upravené

v , ako aj ďalšie dôvody na jeho odmietnutie podľa

ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom

prerokovaní každého podnetu, patrí aj to, či nejde o podnet, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V rámci prípravy na predbežné prerokovanie podnetu navrhovateľa ústavný súd

nahliadol do súdneho spisu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. na

Krajskom súde v Košiciach a po konfrontácii obsahu príslušných častí spisu s jednotlivými

námietkami navrhovateľa podnetu dospel k nasledujúcim záverom.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zjavnú neopodstatnenosť možno

vysloviť v prípade, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov (, , , , , ).

Ústavný súd preto preskúmal opodstatnenosť podnetu navrhovateľa v naznačenom smere,

t. j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označenými postupmi Okresného súdu v Spišskej

Novej Vsi a namietanými základnými právami navrhovateľa.

1. Navrhovateľ v prvej časti svojho podnetu namietal, že rozsudok Okresného súdu

v Spišskej Novej Vsi sp. zn. mu nebol doručený do vlastných rúk, „čím mu bola

zmarená možnosť opravného prostriedku zvoleným advokátom JUDr. C.“. Pri konfrontácii

s touto námietkou nahliadnutím do spisu ústavný súd zistil, že podľa potvrdenia Ústavu na

výkon väzby v Levoči, pripojeného v trestnom spise, bol obžalovanému prvostupňový

rozsudok odovzdaný vo väznici 22. januára 1999. Prvostupňový rozsudok bol doručený aj

ustanovenému obhajcovi obžalovaného JUDr. M. K., ktorý proti nemu včas podal odvolanie

v prospech obžalovaného.

Pokiaľ ide o vlastnú možnosť v rámci práva na opravný prostriedok účinne uplatniť

tento opravný prostriedok, ústavný súd pri preverení tvrdenia navrhovateľa vychádzal

z toho, že JUDr. C. by ako zvolený advokát musel predložiť plnú moc dôkazom do spisu, čo

však zo spisu nevyplynulo.

Podľa právneho názoru ústavného súdu je účelom práva podľa

poskytnúť obvinenému možnosť, aby sa bránil proti obvineniu, že spáchal trestný čin

(). Kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne alebo

s pomocou obhajcu podľa vlastnej voľby alebo s pomocou ustanoveného obhajcu. Ide

o rovnocenné uplatnenie práva na obhajobu, preto nemožno považovať právo na obhajobu

za porušené v prípade, že ho za obvineného uplatňoval obhajca, ktorého si sám zvolil

(Pakelli, séria A, č. 64, Európsky súd pre ľudské práva), alebo ustanovený obhajca

(v prípade, že obvinený v danom štádiu trestného konania vôbec nemá zvoleného obhajcu,

ktorý sa môže preukázať jeho splnomocnením). Počas trvania dôvodov nutnej obhajoby

ustanovený obhajca predstavuje rovnocennú záruku možnosti účinnej ochrany základného

práva obvineného na obhajobu prostredníctvom opravného prostriedku.

Nakoľko podľa názoru ústavného súdu medzi zmarením možnosti opravného

prostriedku zvoleným obhajcom, ktorý sa v danom štádiu trestného konania vôbec nemôže

preukázať splnomocnením navrhovateľa, a porušením základného práva na obhajcu podľa

nejestvuje nijaká príčinná súvislosť, bolo potrebné podnet v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.

2. V ďalšej časti svojho podnetu (bod 2) navrhovateľ uviedol, že Okresný súd

v Spišskej Novej Vsi „neakceptoval vypovedanie plnej moci advokátovi K. pri hlavných

pojednávaniach protokolované v spise zo dňa 16. 6. 1998, 9. 9. 1998, 11. 11. 1998

a následné znovuvypovedanie plnej moci dňa 23. 12. 1998 podané a odoslané z výkonu

väzby doporučenou zásielkou“, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na právnu pomoc

v konaní pred súdmi podľa a jeho práva na obhajobu podľa

.

Pri konfrontácii tejto námietky navrhovateľa s obsahom súdneho spisu ústavný súd

zistil, že JUDr. M. K. nebol zvoleným obhajcom navrhovateľa, ale obhajcom, ktorý bol

ustanovený súdom. Navrhovateľ v uvedených dátumoch žiadal o ustanovenie iného

obhajcu, avšak predsedníčka senátu posúdila vec v zmysle

a nevidela dôvod pre zmenu ustanoveného obhajcu. Predsedníčka senátu navrhovateľa tiež

poučila, že si môže zvoliť iného obhajcu. Po vyhlásení, že si obhajcu zvolí, však napokon

26. júna 1998 oznámil súdu, že si obhajcu nezvolí a obhajcu si nezvolil ani neskôr.

Ústavný súd konštatoval, že plná moc platí iba vo vzťahu k zvolenému obhajcovi.

Preto ak navrhovateľ (obžalovaný) chcel vypovedať plnú moc obhajcovi, ktorého si sám

nezvolil, t. j. obhajcovi, ktorý mu bol súdom ustanovený, tento jeho procesný úkon nemôže

mať predpokladané procesné účinky, pretože vypovedať plnú moc možno iba vo vzťahu

k zvolenému obhajcovi. Navyše, obsah nie je a ani nemôže byť

porušený tým, či súd zohľadnil alebo nezohľadnil takýto právne neúčinný procesný úkon

navrhovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade

s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci

(rozhodovanie predsedu senátu o žiadosti obvineného o oslobodenie ustanoveného obhajcu

od povinnosti obhajovať ho v zmysle ), nie je možné považovať za

porušenie základného práva podľa . Súhlas s argumentáciou

navrhovateľa by, naopak, viedol k absurdnému záveru, a to že rešpektovaniu základného

práva podľa zodpovedá taký postup súdov, ktorý nie je v súlade

s platnou právnou úpravou ich konania a rozhodovania (). Z uvedeného dôvodu

bolo potrebné podnet v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.

3. V časti podnetu týkajúcej sa bodu 3 navrhovateľ namietal, že prokurátor v Spišskej

Novej Vsi z obžaloby vypustil 33 skutkov. Tým podľa neho vzniká možnosť

znovuobvinenia z týchto skutkov.

Navrhovateľ bol trestne stíhaný pre tzv. pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250

. Jeho skutok pozostával z viacerých čiastkových útokov. Ak okresný

prokurátor zistil, že niektorý z čiastkových útokov nemá preukázaný, postupoval v súlade so

zákonom, ak skutok z obžaloby „vypustil“ a nerozhodol o zastavení trestného stíhania.

Tvrdenie navrhovateľa, že by za „vypustené skutky“ mohol byť v budúcnosti znovu trestne

stíhaný, je neodôvodnené. O pokračujúcom trestnom čine už bolo rozhodnuté, preto by pre

čiastkový útok už nemohol byť trestne stíhaný.

Nakoľko navrhovateľ ani po doplnení podnetu neoznačil základné právo alebo

slobodu, ktoré mu mali byť porušené, bolo potrebné jeho podnet v tejto časti odmietnuť pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

4. Navrhovateľ v ďalšej časti svojho podnetu tvrdil, že v trestnom konaní nebolo

vypočutých 80 svedkov v jeho prospech. Ústavný súd preskúmal tvrdenie navrhovateľa a

konštatoval, že odmietnutie žiadosti súdom o predvolanie a vypočutie svedkov označených

navrhovateľom nemá príčinnú súvislosť (preto ani nemôže porušiť) so základným právom

„vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom“ ( ) a ani s rovnosťou

účastníkov v konaní ( ). Žiadosť o predvolanie svedkov v zmysle už

vysloveného právneho názoru ústavného súdu () nemožno tiež považovať za

základné právo občana v zmysle . Z obsahu základného práva podľa

pre všeobecný súd nevyplýva ústavná povinnosť vykonať dôkazy, ktoré označil

účastník konania. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné podnet v tejto časti odmietnuť ako

zjavne neopodstatnený.

5. V časti podnetu týkajúcej sa bodu 5 navrhovateľ namietal, že mu nebolo doručené

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o predĺžení väzby na tri roky. Pri

konfrontácii tejto námietky navrhovateľa s obsahom súdneho spisu ústavný súd zistil, že

dvojročná lehota väzby u navrhovateľa končila 18. apríla 1998. Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol o predĺžení tejto lehoty 14. apríla 1998 a 16. apríla 1998 túto skutočnosť

oznámil príslušnému ústavu na výkon väzby.

Nakoľko navrhovateľ ani po doplnení podnetu neoznačil základné právo alebo

slobodu, ktoré mu mali byť týmto postupom porušené, bolo potrebné jeho podnet v tejto

časti odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

6. V časti podnetu týkajúcej sa bodu 6 navrhovateľ namietal, že svedkovia

v prípravnom konaní boli vypočúvaní bez prítomnosti advokáta obvineného.

Nakoľko navrhovateľ ani po doplnení podnetu neoznačil základné právo alebo

slobodu, ktoré mu mali byť týmto spôsobom porušené, bolo potrebné jeho podnet v tejto

časti odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

7. Navrhovateľ v ďalšej časti podnetu žiadal ústavný súd o zrušenie rozsudku

Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. a vyšetrenie prípadu od začiatku

prípravného konania za prítomnosti právnych zástupcov obvineného.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd z dôvodu svojej nepríslušnosti nie je

oprávnený v konaní o podnete zrušiť rozhodnutia všeobecných súdov alebo nahrádzať ich

v trestných veciach vlastnými rozhodnutiami (, , ,

, ). Takéto konanie ústavného súdu by zakladalo porušenie

zaručenej nezávislosti súdnej moci a bolo by v príkrom rozpore s rešpektovaním princípov

ústavnosti.

Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete požiadal aj o zrušenie označeného

rozsudku všeobecného súdu a nakoľko takémuto konaniu bráni prekážka nepríslušnosti

ústavného súdu, bolo potrebné jeho podnet po predbežnom prerokovaní odmietnuť, tak ako

to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2000