Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-124-2022.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/124/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C. D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, za účasti majetkového opatrovníka Mesto Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, obaja v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 10.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/11/2018-468 zo dňa 12. mája 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 12. mája 2022 č. k. 4C/11/2018-468 (napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 25.02.2013 v konaní sp. zn. 4C/140/2014 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 43.336,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33.193,92 eura od 15.01.2013 do zaplatenia a nahradil im trovy konania. Súd v konaní vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal skutočnosti uvedené v žalobe a zároveň si uplatnil sumu 25.052,83 eura. Súd považoval toto podanie žalovaného za obranu v konaní, avšak Krajský súd v Nitre v uznesení sp. zn. 25Co/123/2016, ktorým zrušil rozsudok prvoinštančného súdu, mal za to, že zo strany žalovaného ide o protinávrh, o ktorom súd v konaní nerozhodol. Z toho dôvodu súd podanie žalovaného vylúčil na samostatné konanie uznesením z 05.02.2018, čím sa zmenilo procesné postavenie strán sporu, zo žalovaného sa stal žalobca a žalobcovia vystupujú na strane žalovaných. V konaní sp. zn. 4C/140/2014 vzal žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.000 eur späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/ a 2/ vylákali od jeho mamy sumu 10.500 eur, oklamali ju a peniaze, ktoré mal jeho otec uložené doma, zobrali. Okrem toho v dedičskom konaní po jeho nebohom otcovi, mali žalovaní vydať zlatú retiazku v hodnote 4.000 eur, avšak jemu ponúkli na vydanie inú retiazku, ktorá nebola totožná s tou, ktorú vlastnil poručiteľ, preto ju odmietol prevziať a z toho dôvodu sa domáhal finančnej náhrady za retiazku. Zvyšok sumy bol tvorený výdavkami na byty poručiteľa, ktoré poručiteľ prenajímal a v dobe po úmrtí poručiteľa a pred ukončením dedičského konania
po ňom, spravovali tieto byty žalovaní, pričom rozdiel medzi ich príjmami z nájomného a výdavkami, ktoré vyplatili za byty činí sumu 552,83 eura.
4. Rozsudkom zo dňa 08.07.2019 súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 552,83 eura s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 11.10.2013 do zaplatenia vyhovel, v časti o zaplatenie 4.000 eur konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo výroku podal žalobca odvolanie, kde namietal, že súd nebral do úvahy výpoveď matky žalobcu v konaní súdu sp. zn. 4C/140/2014, keď vypovedala, že finančnú hotovosť, ktorú mal poručiteľ doma, odkladal na luxusnú dovolenku, a tieto peniaze pochádzali z jeho činnosti, na ktorú si zarobil v dielni. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 12Co/239/2019-277 zo dňa 30.03.2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie opätovne má oboznámiť s obsahom súdneho spisu sp. zn. 4C/140/2014 a vypočuť svedkov, ktorých navrhol žalobca.
5. Súd prvej inštancie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že maloletý žalobca je synom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého 10.04.2012. Na základe dedičského konania sp. zn. 16D/805/2012, Dnot 124/2012, sa maloletý žalobca stal dedičom po ňom v plnom rozsahu, pričom čistá hodnota dedičstva činila 118.571,09 eura. Takto maloletý žalobca nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2 s bytovým domom súp. č. XXXX, a to bytu č. XX C. X. B. G. XX G. C. D. C. H. I. F. XX a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., vedené na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2 s bytovým domom súp. č. XXXX, a to J. K. XX C. X. B. G. XX G. C. D. C. C. XX. Okrem toho sa maloletý žalobca stal vlastníkom účtu vedeného vo VÚB a.s., ktorého zostatok ku dňu smrti poručiteľa bol vo výške 9.672,67 eura, cenných papierov FLEXI HZL VÚB a.s., podielových listov VÚB Asset Management, osobných motorových vozidiel zn. Ford Cortina, zn. Volkswagen Passat, zn. Peugeot 270 CS, motocykla zn. Ducati Streetfighter, ako aj kompletného zariadenia oboch bytov.
6. Uznesením č. k. 11P/266/2014-591 zo dňa 11.11.2016 bol maloletému žalobcovi ustanovený majetkový opatrovník Mesto Nové Zámky. Z obsahu tohto spisu ako aj z výpovedí účastníkov konania, bolo zistené, že maloletý zdedil majetok, ktorý vyžaduje správu, súd mal za preukázané, že matka maloletého dieťaťa po smrti otca dieťaťa predala 3 motorové vozidlá a motorku za cenu, ktorú si určila sama, bez konzultácie s odborníkom a finančné prostriedky získané z predaja vložila na svoj účet. Ďalej vyplatila vo vysokej sume právne služby za zastupovanie v konaniach a na tieto úkony nemala žiadny súhlas súdu, preto nespravovala finančné prostriedky, ktoré zdedil maloletý riadne a hospodárne. Matka maloletého žalobcu bola viac nezamestnaná ako zamestnaná, pričom v čase nezamestnanosti nemala žiadny príjem a finančné prostriedky maloletého, ktoré získala z prenájmu bytu, používala na svoj vlastný účel a svoje živobytie. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/12/2017-636 zo dňa 10.05.2017 a dovolanie, ktoré bolo podané dňa 08.08.2017, NS SR uznesením sp. zn. 3Cdo/186/2017 zo dňa 09.11.2017 odmietol.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo spisu sp. zn. 4C/140/2014 zistil, že predmetom uvedeného konania bolo zaplatenie sumy 43.336 eura s príslušenstvom, ktorého sa domáhali A. B. a F. B. voči maloletému A. B., a to titulom pôžičky, ktorá mala byť zo strany žalobcov poskytnutá poručiteľovi, neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, titulom nákladov na pohreb poručiteľa a titulom nákladov súvisiacich s užívaním motorových vozidiel. Prvoinštančný súd v poradí už druhým rozsudkom zaviazal mal. A. B. zaplatiť žalobcom sumu 9.397,35 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 25Co/49/2021-675 zo dňa 16.02.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku do sumy 3.287,37 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2013 do zaplatenia potvrdil, v zostávajúcej vyhovujúcej časti v sume 1.609,98 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2013 do zaplatenia zamietol a v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd mal za preukázané, že v prípade zmluvy o pôžičke bol nárok žalobcov premlčaný, v časti pohrebných nákladov priznal žalobcom sumu 1.594 eur, čo je polovica sumy vynaloženej žalobcami na zhotovenie pomníka, ako aj pohrebné náklady v sume 1.290 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2022.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 470 ods. 1, 2, § 579 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že predmetom konania po zastavení konania o zaplatenie sumy 4.000 eur, ako aj po právoplatnom rozhodnutí súdu o zaplatenie 552,83 eura s príslušenstvom zostala výška uplatnenej sumy 10.500 eur.
9. V konaní matka žalobcu tvrdila, že tieto peniaze mal poručiteľ doma, mali slúžiť na živobytie, resp. mali byť použité na prestavbu detskej izby alebo na dovolenku. Vo februári 2012, keď sa k poručiteľovi prisťahovala, mal uloženú sumu 8.000 až 9.000 eur, to jej povedal poručiteľ, a do svojej smrti (10.04.2012) poručiteľ doložil k tejto sume peniaze tak, že tam bolo 11.300 eur. Podľa jej tvrdenia zarobil 2.500 eur v čistom, pretože pracoval v otcovej dielni. Matka poručiteľa nepracovala, nemala žiadny príjem. Z výsluchu ňou navrhovaných svedkov nebola preukázaná skutočnosť, že by sa svedkyne vedeli vyjadriť k peniazom, ktoré mal poručiteľ vo svojom byte uložené. Svedkyňa L. B. (sesternica matky žalobcu) uviedla, že v byte nikdy nebola, poručiteľ jej nikdy nepovedal, že má doma nejaké peniaze. Svedkyňa M. A. (suseda matky žalobcu) uviedla, že A. B. jej povedal, že má dosť peňazí, má aj druhý byt, vlastní autodielňu, takže jej opraví auto. K otázke peňazí, ktoré mal mať doma, sa vyjadriť nevedela. Súd prvej inštancie na základe toho uzavrel, že výpovede svedkýň nepotvrdili žiadne z tvrdení matky maloletého žalobcu, preto nemali tieto svedecké výpovede žiadnu výpovednú hodnotu.
10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní poukazovali na to, že celú sumu 10.500 eur poskytli svojmu synovi, t. j. poručiteľovi za tým účelom, aby peniaze uschoval a zaplatil z nich modernizáciu dielne, v ktorej mal spolu s otcom pracovať. Na preukázanie svojich tvrdení predložili dôkazy, z ktorých vyplýva, že naozaj v novembri 2011 požiadal žalovaný 1/ o vypracovanie projektovej dokumentácie na prestavbu autodielne, ktorá sa nachádza v mieste bydliska žalovaného 1/. K projektovej dokumentácii bolo vypracované odborné stanovisko Technickej inšpekcie a. s. z 28.12.2011, z ktorej je zrejmé, že mala byť dopracovaná projektová dokumentácia, ale následne obec E. povolila začatie konania o dodatočnom povolení stavby dňa 14.02.2012 a dňa 17.05.2012 vydala kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolila užívanie stavby žalovanými. Z predmetných listín je zrejmé, že žalovaní spolu so synom naozaj mali v úmysle prerobiť dielňu a aj z tvrdenia matky žalobcu vyplýva, že poručiteľ pracoval v dielni svojho otca a peniaze mal práve od svojho otca. Z výpovedí žalovaných však vyplýva, že poručiteľ A. B. do 30.04.2011 bol zamestnaný, potom ukončil pracovný pomer dohodou a už sa nezamestnal. Nepracoval ani u svojho otca a nikde inde nebol zamestnaný, teda nie je zrejmé, kto by mu vyplácal mzdu, resp. odkiaľ mal poručiteľ príjem vo výške tvrdenej matkou mal. žalobcu vo výške 1.000 eur, následne vo výške 2.500 eur na mesiac február, resp. marec 2012.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že po smrti neb. A. B., t. j. po 10.04.2012 žalovaní navštívili matku mal. žalobcu N. B. a vyžiadali od nej hotovosť, ktorú podľa ich tvrdenia poskytli poručiteľovi za účelom prestavby brány rodinného domu žalovaných, ktorá prestavba mala slúžiť ako zveľadenie autodielne, prevádzkovanej žalovanými, ktorú autodielňu mal prevziať od svojich rodičov poručiteľ. Už v roku 2011 bola začatá prestavba existujúcej stavby, túto skutočnosť preukázali žalovaní v konaní predložením dôkazov, a to faktúry na garážovú bránu, ako aj oznámením o začatí kolaudačného konania a oznámením o kolaudácii zmeny stavby k už existujúcej autodielne. Takisto bolo v konaní preukázané, a to výpoveďami žalovaných ako aj výpoveďou F. O. v konaní sp. zn. 4C/140/2014, že žalovaní sumu 15.000 eur poskytli poručiteľovi za tým účelom, že poručiteľ mal vykonať prestavbu autodielne a prevziať podnikanie po svojich rodičoch. Suma 4.500 eur bola predmetom konania sp. zn. 4C/140/2014, ktoré bolo právoplatne skončené 17.03.2022. Ohľadne sumy 10.500 eur žalobca tvrdil, že tieto peniaze mal doma poručiteľ a poručiteľ mal vyhlásiť, že tieto peniaze v sume 8.000 až 9.000 eur mal poručiteľ v úmysle použiť na prestavbu detskej izby mal. žalobcu, resp. na luxusnú dovolenku. V priebehu konania matka mal. žalobcu najprv tvrdila, že poručiteľ doložil k týmto peniazom asi za dva mesiace ich spolužitia sumu 1.000 eur, potom tvrdila, že to mala byť suma 2.500 eur. Peniaze mal poručiteľ zarobiť v dielni svojho otca, teda žalovaného 1/, naopak žalovaní tvrdili, že poručiteľ od mája 2011 bol dobrovoľne nezamestnaný, u svojho otca nepracoval, otec mu nevyplácal žiadne finančné prostriedky titulom mzdy alebo odmeny za prácu, ale mu jednorazovo poskytol asi vo februári 2012 sumu 15.000 eur, z ktorej sumy sa mala realizovať prestavba autodielne, jej modernizácia a prestavba domovej brány za účelom lepšieho prístupu k autodielni.
12. Hodnotením dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože nevedel preukázať skutočnosť, že finančné prostriedky vo výške 10.500 eur, ktorých sa v konaní domáha, tvorili v čase smrti poručiteľa jeho vlastníctvo, teda maloletý žalobca po smrti
poručiteľa sa stal ich majiteľom. Mal preukázané, že finančné prostriedky vo výške 15.000 eur odovzdal žalovaný 1/ poručiteľovi niekedy vo februári 2012 za prítomnosti žalovanej 2/ a F. O.. Žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, svedkovia, ktorých výsluch žalobca navrhol, sa nevedeli vyjadriť k finančnej hotovosti, ktorú mal mať poručiteľ u seba, tobôž nie k účelu na ktorý mali byť tieto finančné prostriedky použité. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní nebolo preukázané a potvrdené, že by finančné prostriedky vo výške 10.500 eur tvorili výlučné vlastníctvo poručiteľa, teda žalobca by mal mať nárok voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia.
13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.
14. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, pretože nekorešponduje s výpoveďou jeho matky, ktorá sa v konaní 4C/140/2014 vypovedala, že finančnú hotovosť sume 8000-9000 eur, ktorú mal poručiteľ doma v čase jeho smrti, odkladal na luxusnú dovolenku a prerábku jeho izby, pričom tieto peniaze si odkladal po 1.000 eur a pochádzali z jeho činnosti, ktorú si zarobil v dielni žalovaného 1/, kam si nosil vlastných zákazníkov. Poukázal tiež na to, že matka v konaní uviedla, poručiteľ zarobil cez 1.000 eur mesačne, dielňa bola prerobená už v roku 2011, bola tam aj nová brána. Ďalej uviedla, že s poručiteľom žili koncom januára 2012, ale nedával jej výplatu, len časť peňazí, ktoré zarobil. Keď sa k nemu nasťahovala mal 8000-9000 eur a za február ešte peniaze zarobil, takže ku dňu smrti mal doma 11.300 eur, ktoré jej ukazoval. Poukázal na to, že jeho matka v celom konaní tvrdila rovnaké skutočnosti. Ďalej uviedol, že žalovaný 1/ v konaní potvrdil, že poručiteľ chcel ísť na dovolenku. Podľa jeho názoru právny záver súdu prvej inštancie o tom, že z výpovedí ním navrhnutých svedkov nevyplynuli žiadne dôležité skutočnosti je nesprávny, pretože svedkyňa A. potvrdila, že poručiteľ jej povedal, že plánuje dovolenku, to vyplývalo aj z výpovede svedkyne L. B., ktorá aj uviedla, že plánovali zariadiť detskú izbu a že sa jej poručiteľ mal pochváliť, že má peniaze. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaní v pôvodnom konaní 4C/140/2014 uvádzali, že suma 15.000 eur, ktorú mali dať vo februári 2012 poručiteľovi, mala slúžiť na zaplatenie novej brány s elektrickým otváraním pre podnikateľský subjekt žalovaného 1/, ktorá skutočnosť v tomto konaní spomenutá nebola. Žalovaní predložili čestné prehlásenie P. B., ktorý uviedol, že brána sa mala zhotovovať v roku 2012, objednávka sa po smrti poručiteľa zrušila. Poukázal na to, že žalovaní prišli s touto skutočnosťou až v dedičskom konaní po poručiteľovi, lebo až po smrti poručiteľa sa od jeho matky dozvedeli, že mal nejaké peniaze, keďže im ponúkla finančnú pomoc na výdavky s tragickou udalosťou. Žalobca v súvislosti s otázkou času zhotovenia novej brány poukázal na Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby Q. E. zo dňa 14.02.2012 a na Oznámenie o začatí kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.04.2012. Z toho je zrejmé, že rekonštrukciu dielne uhradil poručiteľ ešte v roku 2011. Poukázal opätovne na to, že jeho matka sa s poručiteľom poznala asi od roku 2009, rok potom sa vrátil z Írska, takže mala vedomosť o prerábke dielne. Žalovaní najprv tvrdili, že peniaze mali byť použité na prerábku dielne, potom na elektrickú bránu do dielne a svedkyňa O. uviedla, že mali byť použité na bránu do domu. Žalovaní až po rozhodnutí odvolacieho súdu zmenili pôvodné tvrdenia a uviedli, že kolaudačné rozhodnutie nebolo v súlade s realitou a poukazovali na výpoveď svedkyne. Novým tvrdením bolo, že malo ísť o bránu od ulice pre rodinný dom. Namietal, že o nároku žalovaných na vydanie sumy 4.500 eur (ktorá bola súčasťou sumy 15.000 eur, ktorú mali dať žalovaní žalobcovi na prerábku dielne) bolo rozhodnuté v konaní 4C/140/2014, tento nárok bol zamietnutý. V tomto konaní mal súd akceptovať právoplatne rozhodnutú vec. Žalobca považuje za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania. Poukázal na to, že v časti sumy 10.000 eur musel vziať žalobu späť, keďže žalovaní mu uvedenú sumu vydali, v tejto časti žalovaní úspešní neboli. Rovnako aj v časti sumy 4.000 ohľadne vrátenia zlatej retiazky bol nútený vziať žalobu späť, teda žalovaní zavinili zastavenie konania. Teda žalovaní zavinili zastavenie konania v časti sumy 14.000 eur, v časti sumy 552,83 eura bol úspešný a úspech žalovaných bol iba v časti sumy 10.500 eur. Záverom žalobca uviedol, že by bolo nelogické tvrdenie, že žalovaný 1/ si u poručiteľa uložil peniaze do úschovy, lebo žalovaný 1/ mal svoj bankový účet. Taktiež by bolo nelogické tvrdenie, že poručiteľ dlhoval 10.000 eur žalovanému 1/ a napriek tomu by mu žalovaný 1/ dal peniaze na bránu, resp. na rekonštrukciu. Bol by jednoducho povedal, aby bránu zaplatil z peňazí, ktoré mu dlhuje.
15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že matka žalobcu im bez nátlaku peniaze vydala, čo
znamená, že žalobca akceptoval ich vlastnícke právo k nim. Až následne žalobca zmenil názor a podal žalobu. Podľa ich názoru, pokiaľ sa žalobca domáha vydania uvedenej sumy peňazí, on musí preukázať vlastnícke právo k nim spôsobom, aby jeho vlastníctvo vyplývalo z vykonaného dokazovania nad všetky pochybnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil dôkaz preukazujúci vlastnícke právo jeho právneho predchodcu k žalovanej sume. To je dôvod na zamietnutie žaloby. Napriek tomu sa však žalovaní vyjadrili aj k ostatným skutočnostiam vyplývajúcim z odvolania. Predovšetkým uviedli, že vzťahy medzi poručiteľom a matkou žalobcu neboli takého charakteru, z ktorého by bolo možné usúdiť, že by mala matka žalobcu prehľad o finančnej situácii poručiteľa, naopak z predložených SMS správ skôr vyplýva, že išlo o vzťah jednostranný v zmysle, že matka žalobcu bola citovo viac angažovaná vo vzťahu, poručiteľ sa ku vzťahu staval rezervovane. Ďalej uviedli, že nie je pravdou, že by v konaní menili svoje stanovisko. Od počiatku tvrdili, že chceli prerábať dielňu a následne aj bránu na dome. Ich vyjadrenia v tom čase mohli byť aj nepresné, pretože boli v ťažkom smútočnom psychickom rozpoložení. Ich dcéra upresnila, že sa nejednalo o bránu do dielne ale do domu. Táto skutočnosť je zrejmá aj z dokladov, ktoré predložili, z ktorých vyplýva, že doklady o zaplatení faktúry boli vystavené na dielňu avšak projekt, ktorý sa mal riešiť následne v roku 2012 a na ktorý poručiteľ dostal od nich peniaze sa týkal posuvnej brány. To že spomínali aj dielňu súviselo s celkovou prerábkou, ktorú v tom čase riešili. Dodatočné stavebné povolenie sa rovnako týkalo autodielne, teda nepreukazuje, že by brána, za ktorú mal poručiteľ u seba peniaze, už bola urobená. Poukázali na čestné vyhlásenia zhotoviteľa brány, ktorý potvrdil, že mala byť zhotovená brána posuvná do dvora. Žalovaní sa v závere vyjadrenia vyjadrili ku konaniu 4C/140/2014, kde z celkovo poskytnutej sumy 15.000 eur bola predmetom konania suma 4.500 eur. V uvedenom konaní bol nárok na zaplatenie sumy 4.500 eur prvým rozsudkom súdu prvej inštancie zamietnutý, avšak bola im priznaná suma viac ako 38.000 eur. Vzhľadom na ich psychický stav sa rozhodli v zamietajúcej časti sa neodvolať, boli by sa uspokojili s priznanou sumou. Už sa nechceli súdiť. To však neznamená, že by nárok uznali a že by mal mať žalobca nárok na sumu v celkovej výške 15.000 eur.
16. K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a doplnil, že tvrdenie žalovaných o vzťahu poručiteľa a jeho matky je v rozpore s vyjadrením žalovanej 2/ na pojednávaní, keď uviedla, že plány už boli hotové, ale vtedy sa pani B. nasťahovala späť k synovi, potom sa za dva týždne odsťahovala, takže syn sa nevedel koncentrovať na túto prerábku, pretože bol v psychicky zlom stave.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
21. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
22. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
23. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
24. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.
25. K dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že keďže matka žalobcu tvrdila, že žalované finančné prostriedky, ktoré odovzdala žalovaným patrili nebohému otcovi maloletého žalobcu, potom bolo jej dôkazným bremenom túto skutočnosť preukázať. Teda preukázať vlastnícke právo otca žalobcu k uvedeným finančným prostriedkom. Matka žalobcu sa však sústredila najmä na
tvrdenia ohľadne činnosti žalovaných a nebohého otca žalobcu týkajúcej sa prestavby, či rekonštrukcie ich domu, dielne a exteriéru, t. j. plotu a brán.
26. Žalobca v odvolaní uviedol, že jeho matka v konaní sp. zn. 4C/140/2014 tvrdila, že nebohý otec žalobcu mal v čase svojej smrti v domácnosti finančnú hotovosť vo výške 8.000 až 9.000 eur, a že to malo slúžiť na dovolenku a prerábku detskej izby. V ďalšej časti odvolania uviedol, že jeho matka v konaní uviedla, že jeho nebohý otec si odkladal peniaze po 1.000 eur mesačne, že matka sa k nebohému otcovi nasťahovala koncom januára 2012, vtedy mal otec sumu 8.000-9.000 eur, za február ešte niečo zarobil a ku dňu smrti mal 11.300 eur.
27. Odvolací súd poukazuje na zmätočnosť uvedených v tvrdení matky žalobcu, keďže najprv tvrdila, že nebohý otec žalobcu mal finančnú čiastku 8.000-9.000 eur v čase jeho smrti, neskôr uviedla, že uvedenú sumu mal koncom januára 2012, kedy sa k nemu nasťahovala. Ani jej tvrdenie, že vo februári ešte niečo zarobil a preto ku dňu jeho smrti mal finančnú čiastku 11.300 eur nie je súladné s jej ďalším tvrdením v konaní, že zarábal niečo cez 1.000 eur mesačne. Pokiaľ podľa tvrdenia matky žalobcu nebohý otec žalobcu zarábal niečo cez 1.000 eur a odkladal si mesačne sumu 1.000 eur, potom nie je zrejmé z čoho hradil počas mesiaca svoje osobné náklady, náklady na bývanie, náklady na cestovanie a podobne.
28. Tvrdenie matky žalobcu, že svedkyne potvrdili jej tvrdenia ohľadne finančných prostriedkov, je nesprávne. Ani jedna svedkyňa nepotvrdila, že nebohý otec žalobcu mal v domácnosti finančnú hotovosť v sume 11.300 eur, ani jedna z nich tvrdené finančné prostriedky nevidela. Svedkyňa A. iba uviedla, že poručiteľ jej povedal, že plánuje dovolenku a svedkyňa B. uviedla, že plánovali dovolenku a zariadenie detskej izby a že sa jej poručiteľ mal pochváliť, že má peniaze. Sumu nešpecifikovala. Svedecké výpovede týchto svedkýň nepreukázali tvrdenie matky žalobu o vlastníctve finančných prostriedkov nebohého otca žalobcu v sume 11.300 eur.
29. K tvrdeniu matky žalobcu, že nebohý otec žalobcu mal žalovaným dlhovať 10.000 eur a preto nebolo potrebné, aby mu žalovaný dal peniaze na zhotovenie novej brány, ale nebohý otec žalobcu mohol bránu zaplatiť z peňazí, ktoré žalovanému dlhoval, odvolací súd uvádza, že takéto posúdenie nie je relevantné. Ak by aj skutočne nebohý otec žalobcu žalovanému dlhoval peniaze, nemusel mať k dispozícii peniaze na vrátenie pôžičky a preto na zhotovenie brány ich nemal ako použiť.
30. Odvolací súd poukazuje na to, že matka žalobcu tvrdila, že finančnú hotovosť, ktorá je predmetom konania, poskytla žalovaným na úhradu pohrebných nákladov. Uvedenú skutočnosť však ničím nepreukázala. Naviac, je nepochybné, že v súvislosti s pohrebom nebohého otca žalobcu mali žalovaní finančné výdavky a s ohľadom na to matka žalobcu nevysvetlila, prečo žiadala tieto finančné prostriedky vrátiť, naviac v plnom rozsahu.
31. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní procesne úspešní, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).