Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. A., dieťa rodičov: matka H. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko W. XXXX/XX, W. A., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, a otec nebohý U. T., na návrh navrhovateľky: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M. U. XXXX/XX, W. A., zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra a za účasti Mesta W. A., o ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. novembra 2016 č.k. 11P/266/2014-591, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením ustanovil maloletému majetkového opatrovníka Mesto W. A. a uviedol rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, a to: - účty vedené vo Všeobecnej úverovej banke a.s. Bratislava, terminovaný vklad v eur FO-SK57 0200 0000 0028 9839 5393, HZL č. 63-SK41 2000 8061, Active Bond Fund ABF 101631565, Konzervatívne portofólio KOP 101631565, Active Magnifica 1301595318, - osobné vozidlo značky O., obchodný názov T., E U. O evidenčné číslo W - základný členský vklad vo výške 33,19 eura v Novozámockom bytovom družstve, družstvo, W., - nehnuteľnosti zapísané v Správe katastra W. A., obec W. A., katastrálne územie W. A., LV XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria - 228 m2, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria - XXX m2, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria - 232 m2, stavby: bytový dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX, XXXX, XXXX, byt číslo XX, tretie poschodie, vchod XX bytového domu, súpisné číslo XXXX, M. XX, W. A., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, - nehnuteľnosti zapísané v Správe katastra W. A., obec W. A., katastrálne územie W. A., LV XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcelné číslo XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria - 412 m2, stavby: bytový dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/XX, byt číslo XX, tretie poschodie, vchod XX bytového domu, súpisné číslo XXXX, W. XX, W. A., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX. Zároveň rozhodol, že ustanovený majetkový opatrovník je povinný súdu predkladať správy o nakladaní s majetkom maloletého pravidelne ku dňu 31.12. každého roka. Platnosť právnych úkonov týkajúcich sa správy majetku maloletého podmienil predchádzajúcim súhlasom súdu. Rozhodol, že majetkový opatrovník má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou majetku maloletého, raz ročne ku dňu 31.12., po schválení nákladov súdom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 33 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7 Zákona o rodine.

2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa zomrel dňa 10.04.2012. Maloleté dieťa ako jediný dedič po otcovi zdedilo rozsiahly majetok, ktorý pozostával z motorových vozidiel, dvoch bytov a finančných prostriedkov, a vyžaduje správu. Dospel k záveru, že záujmy maloletého súvisiace so správou majetku sú do budúcnosti ohrozené. Matka maloletého dieťaťa po smrti otca dieťaťa bez súhlasu súdu predala tri motorové vozidlá a motorku za cenu, ktorú si určila sama. Finančné prostriedky získané z predaja motorových vozidiel vložila na svoj účet. Na svoj účet vedený v Slovenskej sporiteľni si taktiež dala vyplatiť poistné plnenie, ktoré patrilo maloletému. Matka vyplatila vo vysokej sume právne služby za zastupovanie v konaniach, na čo opätovne nemala súhlas súdu. Finančné prostriedky, ktoré zdedil maloletý nespravovala riadne a hospodárne. Maloletému založila účet až po upozornení súdom. Matka bola viac nezamestnaná ako zamestnaná, pričom v čase nezamestnanosti nemala žiadny príjem. Svojvoľne určila cenu nájmu bytu vo vlastníctve maloletého. Mal za pravdepodobné, že finančné prostriedky maloletého a finančné prostriedky získané z prenájmu bytu používala na svoj vlastný účel a svoje živobytie. Poukázal na skutočnosť, že maloleté dieťa poberá sirotský dôchodok vo výške 91 eur mesačne a matka na maloletého poberá aj rodinné prídavky. Spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky by uvedený príjem maloletému mal zabezpečiť riadne živobytie a pokryť jeho odôvodnené potreby. Ak matka potrebovala finančné prostriedky pre maloletého nad rámec bežných odôvodnených potrieb a tieto chcela vybrať z úspor maloletého ktoré zdedil, potrebovala na to súhlas súdu, o ktorý nepožiadala. Z uvedeného mal preukázané, že matka nebola schopná a neurobila také opatrenia v záujme maloletého, aby zabezpečila a zveľadila majetok maloletého, ktorý zdedil. Tým je záujem maloletého dieťaťa a jeho majetok ohrozený. Preto návrhu navrhovateľky vyhovel a ustanovil maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka.

3. Pribral do konania Mesto W. A. a ustanovil ho za majetkového opatrovníka, nakoľko má predpoklady, aby túto funkciu vykonávalo riadne a s ustanovením do tejto funkcie súhlasilo. Zároveň vo výroku uznesenia uviedol aj konkrétny rozsah majetku, ktorý bude majetkový opatrovník spravovať. Zaviazal majetkového opatrovníka predkladať súdu správu o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa ku dňu 31.12. každého roka s tým, že na platnosť právnych úkonov, ktoré sa týkajú správy majetku maloletého je potrebný súhlas súdu. Rozhodol, že majetkový opatrovník má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou majetku maloletého raz ročne ku dňu 31.12., ktoré potrebuje taktiež schválenie súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom, keď neprihliadol na skutočnosti, ktoré uvádzala počas konania a ktoré preukazujú, že správu majetku maloletého zabezpečovala s náležitou starostlivosťou a v najlepšom záujme maloletého. Poukázala na to, že medzi ňou a navrhovateľkou a tiež rodičmi navrhovateľky sú nezhody, ktoré vznikli po smrti otca maloletého a majú dôvod v ich záujme o majetok, ktorý maloletý zdedil. Tvrdila, že sa snažili podvodným spôsobom získať majetok maloletého, čoho dôkazom je viacero prebiehajúcich občianskoprávnych aj trestných konaní. Aby nedošlo k poškodeniu majetkových záujmov maloletého vyhľadala odbornú právnu pomoc. Jej žiadosti, aby bol maloletý oslobodený od súdnych poplatkov, taktiež žiadosti o bezplatnú právnu pomoc, boli zamietnuté. Tvrdila, že k predaju motorových vozidiel pristúpila po zvážení všetkých okolností, výdavkov na údržbu, s prihliadnutím na ich klesajúcu trhovú cenu, v dôsledku čoho by mali po dovŕšení plnoletosti maloletým nulovú zostatkovú hodnotu. Výťažok z predaja vozidiel investovala do podielových fondov na meno maloletého a časť vložila na termínovaný účet maloletého. Pred predajom si urobila súkromný prieskum trhu na internete. Namietala voči záveru súdu, že s majetkom maloletého nenakladá riadenia hospodárne, pričom poukázala na hodnotu podielových listov maloletého, ktorá sa zvýšila. Preto považovala svoje konanie za maximálne hospodárne a účelné a v súlade s najlepšími záujmami maloletého. Tvrdila, že cenu za prenájom bytu neurčila svojvoľne, ale tak, aby nájomné pokrylo výdavky na byt a aby maloletému zostal aj zisk z prenájmu. Poukázala na to, že súčasťou rodičovských práv a povinností je zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije. Ako jediný rodič maloletého zabezpečovala správu jeho majetku s náležitou starostlivosťou. Pokiaľ aj bola nezamestnaná, nešlo o dobrovoľné konanie, prácu si nevedela nájsť, nakoľko maloletý sa nachádzal vo veku, keď ju potreboval, a to aj s prihliadnutím na tragédiu, ktorou bola smrť jeho otca. Preto minimálnu časť finančných prostriedkov maloletého použila na úhradu spoločných potrieb aplikujúc ustanovenie § 32 ods. 3 zákona o rodine. Mala zato, že ako matka maloletého je najvhodnejšou osobou, ktorá by mala spravovať jeho majetok, lebo jej záleží na tom, aby maloletý nebol ukrátený na žiadnych svojich právach a majetkových záujmov.

5. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky sa k odvolaniu vyjadrila písomne. Mala za to, že v konaní bolo preukázané nadobudnutie majetku veľkej hodnoty maloletým v podobe nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a finančnej hotovosti. Tento majetok spravovala matka maloletého, pričom súdu nepredložila relevantné doklady, že majetok, respektíve výnosy z jeho majetku, používa výlučne v jeho prospech. Jej tvrdenie o snahe navrhovateľky a rodičov nebohého otca maloletého podvodným spôsobom získať jeho majetok, nenahrádza absenciu dôkazov preukazujúcich, že správu majetku maloletého zabezpečovala s náležitou starostlivosťou. Poukázala na to, že aktuálna hodnota majetku maloletého sa zvýšila napríklad aj tým, že starý otec maloletého mu poukázal sumu 10.000 eur titulom mimosúdnej dohody. Predajom motorových vozidiel a z poistných plnení získal maloletý sumu 14.450 eur a ďalším príjmom jej príjem z prenájmu bytu vo výške 130 eur mesačne. Uviedla že matka maloletého tiež poberala rodičovský príspevok a v sirotský dôchodok maloletého. Spotrebu značnej časti uvedených finančných prostriedkov v prospech maloletého, vo výške rozdielu medzi príjmom a aktuálnej hodnoty majetku maloletého, matka nepreukázala, tento nepokrývajú ani náklady na právne služby ani bežné výdavky domácnosti. Vyslovila názor, že matka maloletého v konaní hodnoverne nepreukázala účelnosť a hospodárnosť jej nakladania s majetkom maloletého, s ktorým disponovala bez predchádzajúceho schválenia súdom. Táto skutočnosť zakladá záver o ohrození záujmov maloletého súvisiacich so správou jeho majetku. Tým je založený aj dôvod pre rozhodnutie o ustanovení majetkového opatrovníka. Rovnako za správne považovala aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o ustanovení mesta Nové Zámky za majetkového opatrovníka, ktorý je zárukou hospodárneho spravovania majetku maloletého s náležitou starostlivosťou a v záujme maloletého. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. S vyjadreniami ostatných účastníkov konania sa stotožnila.

6. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila písomne. Uviedla, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje. Poukázala na to, že matka maloletého pri spravovaní jeho majetku si neuvedomila skutočnosť, že majetok nadobudol výlučne maloletý, a preto nemôže slúžiť na uspokojovanie potrieb matky. Matka tiež nežiadala súhlas súdu na disponovanie s majetkom maloletého, hoci šlo o nie bežné právne úkony. Poukázala tiež na to, že matka dlhodobo nemala žiadny stabilný príjem na uspokojenie vlastných životných potrieb, preto tieto mohli byť uspokojované len s majetkom maloletého. Spochybnila tvrdenie matky, že nebola zamestnaná z dôvodu starostlivosti o maloletého, ktorý mal v čase začatia konania 9 rokov. Namietala voči tvrdeniu matky, podľa ktorého sa rodina navrhovateľky podvodným spôsobom snažila získať majetok nebohého otca. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové zámky uviedla, že sa sním v plnom rozsahu stotožňuje.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril písomne. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Zastal názor, že existuje odôvodnená potreba, aby bol maloletému ustanovený majetkový opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil. K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení a zastáva názor, že existuje odôvodnená potreba ustanovenia majetkového opatrovníka maloletému.

8. Mesto Nové Zámky sa k odvolaniu vyjadrilo písomne. Zotrvalo na svojom vyjadrení prednesenom v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Matka k vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia uviedla, že s majetkom maloletého nakladala účelne a hospodárne, chrániac jeho záujmy. K vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že v konaní nebolo preukázané reálne ohrozenie majetkových záujmov maloletého, preto nebolo potrebné ustanovovať majetkového opatrovníka.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 , prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 a dospel k záveru , že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

11. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Ustanovenie § 387 ods. 2 zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

14. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.

Podľa § 33 ods. 3 Zákona o rodine, ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 33 ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.

Podľa § 33 ods. 7 Zákona o rodine, majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

15. V predmetnej veci teta maloletého podala návrh na ustanovenie majetkového opatrovníka svojmu synovcovi, ktorého otec (brat navrhovateľky) zomrel. Tvrdila, že matka maloletého robí nehospodárne úkony, ktorými nakladá s majetkom maloletého zdedenom po otcovi. Z výťažku zo speňaženého majetku uspokojuje svoje osobné potreby, lebo je nezamestnaná. Byt prenajíma a výnosy z nájmu maloletému neodkladá. Vyplatené poistné plnenie uložila na vlastný účet. Matka potvrdila predaj motorových vozidiel a prenajímanie bytu bez súhlasu súdu, ako i skutočnosť, že výťažok je na jej účte, čo zdôvodnila skutočnosťou, že maloletý účet nemá. Potvrdila tiež, že pracovala len sporadicky, prípadne brigádnicky, od 08.01.2015 je zamestnaná na 4 hodiny. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že otec maloletého zomrel dňa 10.04.2012. Maloletý zdedil po otcovi rozsiahli majetok, ktorý doposiaľ spravovala jeho matka. Matka v mene maloletého a bez súhlasu súdu uzavrela nájomnú zmluvu na byt vo vlastníctve maloletého. Prevzala v prospech maloletého poistné plnenie vo výške 3.600 eur, ktoré uložila na svoj účet. Časť majetku maloletého bez súhlasu súdu predala, konkrétne motorové vozidlá značky Audi A6

za sumu 500 eur, T. F. za sumu 1.800 eur, značky S. Z. za sumu 550 eur a motocykel značky H. za sumu 8.000 eur. Ďalej matka zaplatila trovy právneho zastúpenia spolu v sume 11.578,68 eura svojmu právnemu zástupcovi za zastupovanie v siedmich veciach v 3 trestných veciach, v dedičskom konaní, v 2 civilných veciach a v tejto veci).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danej veci vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na zistenie, či sú dôvody na ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 .

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Pokiaľ rodičia správu majetku nezabezpečujú s náležitou starostlivosťou, zákon dieťaťu a jeho majetkovým záujmom poskytuje zvýšenú ochranu v podobe ustanovenia majetkového opatrovníka. Inštitút majetkového opatrovníka je osobitným druhom opatrovníctva, ktorý je ustanovený na konkrétny účel. Týmto účelom je správa majetku maloletého dieťaťa. Predpokladmi na ustanovenie majetkového opatrovníka sú existencia majetku, ktorý vyžaduje správu, skutočnosť, že záujmy maloletého súvisiace so správou majetku sú reálne ohrozené, a v neposlednom rade skutočnosť, že rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť opatrenia vhodné na zabezpečenie na ochranu majetku maloletého dieťaťa. V danej veci boli splnené všetky predpoklady pre ustanovenie majetkového opatrovníka. Za situácie, keď existencia majetku maloletého nebola sporná, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že záujmy maloletého súvisiace so správou majetku sú reálne ohrozené a matka nie je schopná urobiť opatrenia na ochranu majetku maloletého.

18. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami uvedenými v odvolaní. Matka v odvolaní v zásade opakovane namietala, že správu majetku maloletého zabezpečovala s náležitou starostlivosťou a v najlepšom záujme maloletého. Na tejto námietke zotrvala, hoci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že finančné prostriedky maloletého si ponechávala na svojom účte, hospodárila s nimi ako s vlastnými, bez súhlasu súdu nakladala s majetkom maloletého nie bežným spôsobom, predávala ho, prenajímala (dokonca za nižšiu cenu nájmu, aká bola pred jeho nadobudnutím maloletým) a v podstate nepracovala. Odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná, pretože je v úplnom rozpore zo zisteným skutkovým stavom. Ani námietka týkajúca sa vzťahov medzi matkou a navrhovateľkou a tiež rodičmi navrhovateľky nie je dôvodná, lebo súd prvej inštancie neustanovil za opatrovníka ani navrhovateľku, ani niektorého zo starých rodičov maloletého. Námietka, že k predaju motorových vozidiel pristúpila po zvážení všetkých okolností, výdavkov na údržbu, s prihliadnutím na ich klesajúcu trhovú cenu, v dôsledku čoho by mali po dovŕšení plnoletosti maloletým nulovú zostatkovú hodnotu, neobstojí. Nesprávnosť postupu matky nespočívala v samotnom predaji majetku maloletého, ale v tom, že tak konala bez súhlasu súdu a výťažok neuložila maloletému na osobitný účet. Rovnako za nedôvodné považoval odvolací súd poukazovanie matky na zvýšenie hodnoty podielových listov maloletého. Matka jednoznačne nepreukázala priamu súvislosť medzi použitím finančných prostriedkov maloletého a zvýšením hodnoty podielových listov. Podľa názoru odvolacieho súdu ani na aplikáciu ustanovenia § 32 ods. 3 zákona o rodine neboli splnené podmienky. Nebolo totiž preukázané, že na strane maloletého boli potreby, ktoré nebolo možné pokryť zo sirotského dôchodku, či z vyživovacej povinnosti matky, alebo spoločné potreby (matky a syna) napríklad spoločná dovolenka, alebo nevyhnutná oprava spoločného bývania a pod., ktoré by odôvodňovali postup podľa § 32 ods. 3 Zákona o rodine.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .