Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený E. F. G., advokát, H. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený F. A. F., advokát, C. XX, XXX XX H., o zaplatenie 21.180,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. – 184 zo dňa 09.01.2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„ I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. . Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. , (ďalej „“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom č. k. – 99 zo dňa 17.12.2020 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.180,-eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.10.2019 do zaplatenia. Vo výroku II. súd zamietol nárok žalobcu v prevyšujúcej časti na zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 21.180,-eur od 01.01.2018 do 17.10.2019. Vo výroku III. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.

4. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 31.3.2022 odmietol odvolanie žalovaného proti výroku II. o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 21.180,-eur od 01.01.2018 do 17.10.2019. Vo zvyšku zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci tak predmetom žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.180,-eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.180,-eur od 18.10.2019 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie v danej veci doplnil dokazovanie podľa návrhu strán sporu a vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu, prednesom zástupcu žalovaného, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov F. G., I. D., F. B., J. C., oboznámením sa s obsahom Čestných prehlásení A. D. a A. F. a výpisov z účtu.

7. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe a poukazoval na to, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej pôžičky. Podľa zástupcu žalobcu, v danej veci medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Zástupca žalobcu mal za to, že v danej veci bol nárok žalobcu preukázaný tým, že žalobca predložil súdu výpisy z účtu o vložení finančných prostriedkov na účet žalovaného.

8. Z výsluchu žalobcu počas konania súd prvej inštancie zistil, že koncom roku 2016 ho žalovaný oslovil s požiadavkou požičania finančných prostriedkov z dôvodu, že má dobre rozbehnutý biznis. Koncom decembra 2016 sa so žalovaným stretli opätovne a žalobca mu povedal, že finančné prostriedky môže žalovanému požičať a časom sa uvidí, či vstúpi do spoločného podnikania so žalovaným. Žalobca uviedol, že v priebehu roku 2017 postupne zaplatil žalovanému peniaze tak, ako je to uvedené v žalobe. V súvislosti s vyjadrením žalovaného počas konania žalobca nepoprel skutočnosť, že poslal žalovanému celkom 57.680,- eur s tým, že z tejto sumy žalovaný vrátil žalobcovi sumu 30.000,- eur formou toho, že prepísal vývoz štiepky na žalobcu a tak vznikol rozdiel 27.680,- eur. Z tohto z tohto rozdielu žalobca odpočítal ďalších 6.500,- eur, ktoré mu žalovaný poslal na účet, a tak nevrátených ostalo celkom 21.180,- eur.

9. Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a popieral skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný uzatvoril po dohode so žalobcom leasingovú zmluvu so spoločnosťou D. D. D., ktorú žalobca nemohol uzavrieť, pretože mu hospodárske výsledky nedovoľovali takýto leasing uzatvoriť, pričom finančné prostriedky, ktoré žalobca zaslal žalovanému boli použité na akontáciu a chod prenajatého strojného zariadenia.

10. Žalovaný počas konania zotrval na vyjadrení, že v danej veci nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdil žalobca, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vo februári 2017 chcel uzatvoriť leasingovú zmluvu so spoločnosťou D. D., D.. D. A., avšak jeho žiadosť bola zamietnutá, a preto túto zmluvu uzavrel po dohode so žalobcom žalovaný. Finančné prostriedky boli žalobcom poskytnuté žalovanému v súvislosti s uzavretím Zmluvy o finančnom prenájme hnuteľných vecí, t.j. vyvážacej súpravy K. XXXXX, rok výroby 2005, výrobné číslo (VIN): L., ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou D. D., D.. D. A. dňa 16.2.2017.

11. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobca mu podľa dohody poskytol v roku 2017 finančné prostriedky vo výške 57.680,- eur, ktoré boli prevedené na osobný účet žalovaného a tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu akontácie, leasingových splátok v roku 2017 a nákladov na prevádzku predmetného stroja.

12. Z výsluchu svedka F. G. vyplýva, že v čase, keď sa svedok začal stretávať so žalobcom a žalovaným, hovorilo sa o tom, že žalovaný dlhuje žalobcovi nejaké peniaze, ale svedok nevedel potvrdiť, akú výšku mal žalovaný dlhovať žalobcovi.

13. Z výsluchu svedka I. D. vyplýva, že svedok v rokoch 2017, 2018 pracoval pre žalovaného ako mechanik. Svedok uviedol, že žalovaný ho v podstate neplatil a iba sem tam mu dal 20-30 eur, alebo mu kúpil desiatu. Z výsluchu svedka ďalej vyplýva, že od žalobcu sa svedok dozvedel o tom, že žalobca mal požičať žalovanému peniaze vo výške asi 20.000,-eur, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Toto mal svedkovi povedať žalobca v čase, keď svedok pracoval už pre žalobcu, pričom žalobca nemal peniaze na výplatu a tvrdil, že žalovaný mu dlhuje peniaze.

14. Z výsluchu svedka F. B. vyplýva, že svedok najprv pracoval pre žalovaného a neskôr išiel pracovať pre žalobcu na vyvážacej súprave. Z výsluchu svedka vyplýva, že, že žalovaný si chcel kúpiť štiepkovač a podľa svedka žalovanému požičal peniaze na akontáciu žalobca, s tým, že žalovaný mal tvrdiť, že všetko splatí a každý bude spokojný. To sa však podľa svedka nestalo. Svedok uviedol, že samotný žalovaný mal svedkovi povedať, že si požičal peniaze od žalobcu vo výške asi 20.000,- eur.

15. Z výsluchu svedka J. C. súd zistil, že dlhšiu dobu spolupracoval so žalobcom a žalovaným. Svedok uviedol, že vykonával pre strany sporu štiepkovanie drevnej hmoty. Z výsluchu svedka ďalej vyplýva, že žalobca mal svedkovi povedať, že finančne naštartoval žalovaného tak, že mu dal nejakú finančnú injekciu, pričom žalobca mal svedkovi povedať, že poskytol žalovanému finančné prostriedky. Podľa svedka aj samotný žalovaný mal svedkovi povedať, že si požičal peniaze od žalobcu.

16. Z obsahu čestných prehlásení A. D. a A. F. vyplýva, že títo mali vedomosti o tom, že žalovaný dlhoval žalobcovi nejaké peniaze z dôvodu, že samotný žalovaný mal v ich prítomnosti hovoriť o tom, že dlhuje žalobcovi väčšiu sumu, ale nekonkretizoval túto výšku, avšak tvrdil, že tieto peniaze chce čím skôr vyrovnať (čl. 96, 97).

17. Z obsahu výpisu z účtu žalovaného v K. G. M. zo dňa 27.6.2017 vyplýva, že v tento deň mu žalobca previedol na účet sumu 3.500,- eur (čl. 4), zo dňa 23.6.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 1.500,- eur od A. B. (čl. 4 druhá strana), zo dňa 23.8.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 3.325,- eur od A. B. (čl. 5), zo dňa 10.8.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 5.000,- eur od A. B. (čl. 5 druhá strana), zo dňa 24.11.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 855,- eur od A. B. (čl. 6 druhá strana), zo dňa 11.7.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 500,- eur od A. B. (čl. 6 druhá strana), zo dňa 4.9.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 2.000,- eur od A. B. (čl. 7), zo 14.12.2017 vyplýva, že v tento deň bola pripísaná na účet žalovaného suma 4.500,- eur od A. B. (čl. 7 druhá strana).

18. Z obsahu výpisu pokladničného dokladu zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že v tento deň žalobca vložil v hotovosti na účet žalovaného sumu 13.000,- eur (čl. 8).

19. Vychádzajúc z vykonaného odkazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť. Zároveň konštatoval znenie ust. , a skutočnosť, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.180,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.10.2019 do zaplatenia z dôvodu nevrátenia poskytnutej pôžičky.

20. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( ). Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. ). Vznik pôžičky predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky, ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva uvedené v ustanovení a nasl. . Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola

uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci. 21. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke. V konaní túto skutočnosť tvrdil iba žalobca s tým, že svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že mali iba počuť o pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovanému. Svedkovia však nevedeli uviesť a potvrdiť akú sumu mal žalobca požičať žalovanému, dokedy ju mal žalovaný žalobcovi vrátiť. Z výsluchu svedkov vyplýva, že svedkovia mali o dlhu žalovaného voči žalobcovi iba sprostredkované informácie.

22. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že priznal žalovaného vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá, teda v konaní bol úspešný žalovaný.

23. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to voči výroku I. a II. Uviedol, že súd prvej inštancie na jednej strane v odôvodnení vo svojom rozhodnutí uvádza, že z jednotlivých výsluchov, a to najmä F. B. vyplýva, že samotný žalovaný mal svedkovi uviesť, že si požičal peniaze od žalobcu vo výške 20.000,- eur. Taktiež zo strany svedka J. C. vyplýva, že aj jemu samotný žalovaný mal povedať, že si požičal finančné prostriedky od žalobcu, na druhej strane súd prvej inštancie uvádza, že samotné výsluchy sú všeobecné a nepotvrdzujú okolnosti uvádzané žalobcom. Naopak má žalobca za to, že z výpovedí svedkov vyplývajú skutočnosti, ktoré uvádza žalobca a potvrdzujú aj jeho nárok. Ide o svedkov, ktorí o pôžičke a dlhu žalovaného počuli od samotného žalovaného a nielen od žalobcu. Aj z obsahu čestných prehlásení A. D. a A. F. vyplýva, že títo mali vedomosť o tom, ž žalovaný dlhoval žalobcovi nejaké peniaze z dôvodu, že samotný žalovaný mal v ich prítomnosti hovoriť o tom, že dlhuje žalobcovi väčšiu sumu peňazí, ale nekonkretizoval ich výšku. Tieto dôkazy spolu s dôkazmi, ktoré boli v konaní zo strany žalobcu predložené, svedčia o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, a žalovaný si požičal od žalobcu dlžnú sumu. Túto sumu žalovaný žalobcovi nevrátil, a preto má žalobca za to, že nárok žalobcu voči žalovanému je v plnom rozsahu dôvodný. Zároveň mal za to, že samotné doklady, t.j. výpisy z bánk potvrdzujú spolu s výpoveďami žalobcu, svedkov zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným týkajúci sa pôžičky vo výške istiny. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. rozsudku zrušil, prípadne zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.180,- eur, spolu s 5% - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.180,- eur od 18.10.2019 do zaplatenia, a zároveň priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania žalobcovi.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na výpovede svedkov F. B., J. C., A. D. a A. F.. Spoločným znakom týchto svedkov je to, že sú to tzv. svedkovia z počutia. Títo svedkovia počuli od žalobcu, že žalovaný mu dlží peniaze. J. C. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca, aby naštartoval žalovaného tak mu dal nejakú finančnú injekciu. Pokiaľ išlo o výšku finančných prostriedkov toto uviesť nevedel. Tieto skutočnosti sa dozvedel najmä od žalobcu. Svedok A. D. uviedol, že žalovaný potreboval peniaze na údržbu a žalobca mu tie peniaze na údržbu dával. Malo ísť o sumu do 20.000,- eur. Svedok F. B. vo svojej výpovedi uviedol, že počul od žalovaného, že si požičal peniaze od žalobcu na kúpu štiepkovača. Svedok F. G. vo svojej výpovedi uviedol, že počul, že žalovaný dlhuje žalobcovi peniaze, respektíve, že mu to povedal žalovaný. Sumu uviesť nevedel. Žalobca v konaní predložil čestné prehlásenie A. D., ktorý prehlásil, že žalovaný viackrát v jeho prítomnosti hovoril, že dlhuje žalobcovi väčšiu sumu peňazí. Žalobca v konaní predložil čestné prehlásenie A. F., ktorý prehlásil, že žalovaný mu viackrát uviedol, že žalobcovi dlhuje väčšiu sumu peňazí, konkrétnu sumu uviesť nevie. Svedok môže byť osoba rozdielna od účastníkov konania, ktorá bola vyzvaná, aby ako svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami. Svedok môže byť osoba, ktorá je prizvaná k právnemu úkonu, aby potvrdila jeho obsah alebo uzavretie, a ktorá nie je jednou zo strán tohto právneho úkonu. Svedkovia, ktorých navrhol žalobca neboli prítomní pri uzatváraní údajnej zmluvy o pôžičke. Svojou výpoveďou preto nemôžu potvrdiť jej uzavretie a už vôbec nie jej obsah. Títo svedkovia nemali vedomosť akú sumu mal žalobca požičať žalovanému, dokedy bol žalovaný povinný dlžnú sumu vrátiť žalobcovi, kedy žalobca mal požičať žalovanému finančné prostriedky. Ak by súdy akceptovali tzv. svedkov z počutia, potom by bolo možné, aby dlžník v iných prípadoch preukazoval splnenie svojich finančných záväzkov voči svojmu veriteľovi výsluchom svedkov, ktorí by potvrdili, že počuli od dlžníka, že svoj záväzok voči veriteľovi splnil. Žalobca v tomto konaní

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právne relevantnými skutočnosťami, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda, že v takom zmysle čas vrátenia veriteľ prenechá na vôľu dlžníka. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ako tvrdil žalobca, ale finančné prostriedky boli poskytnuté účelovo na prevádzku tzv. vývozky súrpavy K. XXXXX, rok výroby: XXXX, výrobné č. (VIN): L.. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo všetkých jeho výrokoch potvrdil a priznal žalobcovi (zrejme žalovanému – poznámka odvolacieho súdu) trovy odvolacieho konania.

25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru výpovede svedkov sú len výpovede tzv. svedkov z počutia od žalobcu. Ide o svedkov p. B., p. C., p. D. a p. F., že mu žalovaný dlží peniaze. Táto okolnosť sa nezakladá na pravde. Svedkovia počuli, že žalobca požičal finančné prostriedky žalovanému, nielen od žalobcu ale aj od žalovaného, čo potvrdili vo svojej písomnej výpovedi. Taktiež ak svedkovia potvrdzovali, že počuli od žalovaného, že si požičal peniaze na kúpu štiepkovača (svedok B.), potvrdzuje to tú skutočnosť, ktorú po celý čas uvádza žalobca vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. V spojitosti s ďalšími výpovedi má žalobca za to, že je jasné a zrejmé, že žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky na kúpu štiepkovača, a tento mu tieto finančné prostriedky nevrátil. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že odvolanie žalobcu je v plnom rozsahu dôvodné.

26. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo zaslané žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

27. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.05.2024 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

28. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

29. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

30. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

31. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.180,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18.10.2019 do zaplatenia z dôvodu nevrátenia poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluva o pôžičke má

charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičky), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby.

33. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( ). Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. ). Vznik pôžičky predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky, ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva uvedené v ustanovení a nasl. . Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.

34. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke. Aj keď tvrdil, že svedkovia uvedenú skutočnosť potvrdili, a trval na tom aj v odvolaní, Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie (bod 29.), že svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že mali iba počuť o pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalobca žalovanému. Skutočne nevedeli uviesť a potvrdiť akú sumu mal žalobca požičať žalovanému, dokedy ju mal žalovaný žalobcovi vrátiť. Z výsluchu svedkov skutočne vyplýva, že mali o dlhu žalovaného voči žalobcovi iba sprostredkované informácie. K odvolacej námietke žalobcu, že tieto informácie mali svedkovia aj od žalovaného, odvolací súd uvádza, že pokiaľ tieto informácie neobsahujú skutočnosti, ktoré by preukazovali konkrétne uzavretie zmluvy o pôžičke, nemôžu privodiť úspech žaloby žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, že účastník musí preukázať to čo tvrdí, lebo potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základy svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že žalované mu požičal finančné prostriedky vo výške 21.180,- eur, musí túto skutočnosť preukázať, a to tak aby o pravdivosti jeho tvrdenia nevznikli žiadne pochybnosti. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí, respektíve od ktorých svoje právo odvodzuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. , kde ÚS SR ustálil, že: „dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“

35. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 21.180,- eur s príslušenstvom, v ktorom ako v civilnom sporovom konaní platí princíp kontradiktórnosti konania, a teda nie je úlohou súdu, ale procesných strán a ich procesnej diligencie, aby zabezpečili dôkazy na podporu svojich tvrdení.

36. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (napr. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001; vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001).

Inak povedané požiadavka „kontradiktórnosti konania" sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (mutatis mutandis , ). (Nález Ústavného súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. -44).

37. Preto s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti ako aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie, a to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Iné nároky strán sporu týkajúce sa ich obchodných aktivít, ktoré mohli vyplynúť z výsledkov vykonaného dokazovania neboli predmetom konania, a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal, ani zaoberať nemohol.

38. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania. Vo vzťahu k tomuto súvisiacemu výroku neuviedol podstatné námietky ani žalobca vo svojom odvolaní.

39. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. , v spojení s ust. , a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Odvolací súd nezistil dôvod pre aplikáciu výnimočného ust. .

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).