Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: REA- S, s.r.o., so sídlom Mostárenská 9, Brezno, IČO: 36 059 099, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, Žilina, IČO: 47 232 692, proti žalovanému: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 48 002 381, správca úpadcu: PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r.o., v konkurze, so sídlom Esterházyovcov 1407, Galanta, IČO: 36 237 540, o vylúčenie majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -113 zo dňa 9. septembra 2020, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že majetok zapísaný v súpise všeobecnej podstaty, zverejnený v OV č. 133/2017 zo dňa 13.7.2017 pod K016839, a to súpisové zložky majetku - hnuteľné veci - súbor strojov pod por. č. 1 - 55: 67. brúska rovinná BPH 320A, 68. brúska rovinná BPH 320A, 69. brúska na plocho BPU 300, 70. brúska na guľato a otvory BUB 40, 71. brúska na guľato a otvory BHU 32, 72. obrážačka na ozubenie OH 50, 73. odvalovacia fréza FO 6, 74. 8 fréza univerzálna FA 4U, 75. fréza vertikálna FB 32, 76. fréza vertikálna FA 3U, 77. fréza vertikálna FA 3U, 78. sústruh hrotový SN 55, 79. sústruh hrotový SV 18 RA, 80. sústruh hrotový SV 18 RA, 81. sústruh hrotový SV 18 RA, 82. sústruh hrotový SV 18 RA, 83. vyvrtávací stroj PH 42, 84. rovinná brúska BRH 20, 85. hrotový sústruh SV 50A, 86. nástrojová fréza FN 40, 87. vertikálna fréza FA 5V, 88. vŕtačka VXR 50 NCA so systémom riadenia NS 632, 89. NC vŕtačka VR 5K NC MAS so systémom riadenia NS 315, 90. tvarovačka na profily STERN BROWN 6S, 91. píla na kov BROWN S.N. 270, 92. dvojstĺpová píla na kov PTX 466, 93. CNC vertikálne obrábacie centrum HAAS VF 5, 94. multipaletové obrábacie centrum LINEA METRO, 95. WHN 10 NC horizontka, 96. WHN 10 NC horizontka, 97. píla na kov SN 255, 98. CNC sústruh TND 360 JUSP TOS, 99. CNC sústruh TND 360 JUST TOS s tyčovým podávačom, 100. CNC sústruh OKUMA LR 15W, 101. CNC čelný sústruh PBR T450 CNC, 102. krídlová vyvrtávačka VR 6A MAS, 103. krídlová vyvrtávačka VO 50 MAS, 104. krídlová vyvrtávačka VO 50 MAS, 105. krídlová vyvrtávačka VO 50 MAS, 106. krídlová vyvrtávačka VO 50 MAS, 107. CNC riadená ohýbačka MALCO, 108. rezací stroj plazmový PLASMACUTTER GO20 COMBI, 109. píla na kov SN 350 AP CN, 110. píla na farebný kov EMMEGI, 111. obrážačka zvislá HOV 25, 112. fréza univerzálna FB 25U, 113. fréza univerzálna FA 5U, 114. pieskovač na kov SPLP, 115. sústruh hrotový SUI 32, 116. brúska na náradie BNA 3, 117. brúska na náradie BNA 3, 118. COORD 3 3D merací stroj, 119. multipaletové obrábacie centrum LINEA METRO 07 (11 + SPAZIO), 120. kompresor na vzduch BOTTARINI KS 58,

121. kompresor na vzduch BOTTARINI KS 58; v znení jeho doplnenia zverejneného v OV č. 48/2018 zo dňa 08.03.2018 pod K015645, a to súpisové zložky majetku - hnuteľný majetok - súbor strojov pod por. č. 56 - 66: 122. navrtávačka J9, 123. vŕtačka VS20, 124. brúska na guľato MORARA, 125. deliaci stroj na rysky, 126.pantograf, 127. kotúčová píla EISELE VMS 350, 128. preťahovačka vodorovná 7B 55, 129. CNC brúska na náradie WALTER HMC 150, 130. vŕtačka vretenová, 131. obrážačka vodorovná, 132. rezacia linka SELF v znení pripísania poznámky o spornom zápise zverejnenom v OV č. 230/2017 zo dňa 4.12.2017 pod K042426 a v OV č. 95/218 dňa 18.5.2018 pod K034029; všetko v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu: PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 36 237 540, Esterházyovcov 1407, 924 01 Galanta, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , sa zo súpisu vylučujú. Výrokom II. rozhodol, že úpadca PEDRAZZOLI SLOVAKIA spol. s r. o. „v konkurze“, IČO: 36 237 540, je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. (ďalej len „“) a a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

3. Vecne súd argumentoval tým, že medzi stranami nebolo sporné, že do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu PEDRAZZOLI SLOVAKIA spol. s r. o., je zapísaný majetok so spornou poznámkou v prospech žalobcu. Z listinných dôkazov, výpisu z OV 133/2017 zo dňa 13.7.2017, OV 48/2018 zo dňa 8.3.2018, v znení pripísania poznámky o spornom zápise zverejnenom v OV č. 230/2017 zo dňa 4.12.2017 pod K042426 a v OV č. 95/218 dňa 18.5.2018 pod K034029; všetko v konkurznom konaní na majetok úpadcu: PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o., vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , je preukázané o aký konkrétny majetok ide. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 10.4.2018 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, podal žalobu proti správcovi a domáhal sa vyradenia majetku zapísaného vo všeobecnej podstate. Žalobca v konaní tvrdil, že zapísaniu majetku špecifikovaného v petite žaloby do súpisu majetku úpadcu bráni jeho vlastnícke právo k tomuto majetku, ktoré nadobudol na základe troch titulov nadobudnutia, a to príklepu v exekučnej dražbe súdneho exekútora JUDr. Lucia Adamcová, BA, EX 135/2015 (43 ks hnuteľných vecí najmä vŕtačky, brúsky, žeriav mostový, obrábacie centrum a pod., všetko podľa zápisnice), príklepu v exekučnej dražbe súdneho exekútora JUDr. Lucia Adamcová, BA, EX 135/2015 (14 ks hnuteľných vecí najmä sústruhy, píly a pod., všetko podľa zápisnice) a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2015 uzatvorenej v exekúcii EX 135/2015 so súhlasom oprávneného B. D.. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu jeho vlastníckeho práva k súpisovým zložkám majetku úpadcu, ktorých vylúčenia sa zo súpisu všeobecnej podstaty majetku domáha, nakoľko žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že došlo k zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením v prípade príklepov v exekučnej dražbe a ani nie je preukázané, že žalobca zaplatil kúpnu cenu určenú v kúpnej zmluve. Rovnako nie je preukázané, že žalobca prevzal vyššie uvedené hnuteľné veci a nadobudol vlastnícke právo k predmetným veciam ich odovzdaním. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní preukazoval svoje vlastnícke právo k hnuteľnému majetku listinnými dôkazmi - platnými nadobúdacími titulmi - príklepmi v exekučnej dražbe zo dňa 9.12.2015 a 10.12.2015 a kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2015 uzatvorenej v exekúcii EX 135/2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca preukázal dostatočne hodnoverne vlastnícke právo k majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu a je nepochybné, že vlastnícke právo úpadcu k majetku, ku ktorému si žalobca uplatnil vlastnícke právo zaniklo exekučnou dražbou a jeho predajom v exekúcii, a preto nie je daný dôvod pre zápis tohto majetku do súpisu podstaty. V tejto súvislosti žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že došlo k zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením príklepov v exekučnej dražbe ani kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve. Zároveň žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal prevzatie hnuteľných vecí - strojov a tým nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným veciam ich odovzdaním. Tak ako to vyplýva z obsahu nadobúdacích titulov, vlastnícke právo k hnuteľným veciam - strojom žalobca nadobudol prechodom (nie prevodom) vlastníckeho práva podľa exekučného poriadku ku dňu udelenia príklepu v exekučnej dražbe, tzn. ku dňu 9.12.2015 a ku dňu 10.12.2015. Udelenie príklepu v exekučnej dražbe má konštitutívne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva najmä podľa , . Odovzdanie hnuteľných vecí má tak len deklaratórny charakter, tzn. nemá vplyv na existenciu nadobudnutého vlastníckeho práva. Žalobca predložil v konaní listinné dôkazy - doklady o zaplatení a tým dostatočne a jednoznačne preukázal uvedenú skutočnosť. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 18.12.2015, tak bolo

stranami dohodnuté, že vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza z predávajúceho na kupujúceho okamihom zaplatenia kúpnej ceny (čl. IV. ods. 6). Dňa 17.12.2015 a dňa 18.12.2015 došlo preukázateľne k úplnému zaplateniu kúpnej ceny a preto dňom 18.12.2015 žalobca riadne v zmysle zmluvného dojednania nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy. Žalovaný ďalej pôvodne namietal, že žalobca nepreukázal, že súpisové zložky majetku zodpovedajú hnuteľným veciam, ku ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo príklepom v exekučnej dražbe a na základe kúpnej zmluvy. Tento záver je však v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil súdu (ako aj žalovanému dokonca ešte pred súdnym konaním). Z listinných dôkazov - právnych titulov nadobudnutia (zápisníc o dražbách, prílohy č. 1 kúpnej zmluvy) je jednoznačne a nezameniteľne preukázané ktoré hnuteľné veci - stroje patria žalobcovi. Z výpisov z príslušných obchodných vestníkov je zas zrejmé, ktoré hnuteľné veci sú zapísané v súpise s poznámkou v prospech žalobcu. Porovnaním týchto dôkazov je preukázané, že v súpise majetku úpadcu je zapísaná časť majetku získaná žalobcom predmetnými právnymi titulmi. V tomto smere má rozhodujúci význam aj listinný dôkaz dodatočne predložený žalobcom - tabuľka - Zoznam hnuteľných vecí - strojov (č.l. 84) z ktorého má súd preukázané prehľadné stotožnenie jednotlivo identifikovaných strojov podľa nadobúdacích titulov so strojmi zapísanými do súpisu všeobecnej podstaty tak ako sú uvedené v príslušnom obchodnom vestníku. Žalobca tak jednoznačne v konaní preukázal, že súpisové zložky majetku zodpovedajú hnuteľným veciam, ku ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo príklepom v exekučnej dražbe a rovnako preukázal, že zodpovedajú hnuteľným veciam, t.j. že ide o totožný predmet (hnuteľnú vec), ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2015. Uvedené stotožnenie bolo v konaní nielen dodatočne predloženými listinami jednoznačne preukázané, ale v priebehu konania uvedená skutočnosť nebola už medzi stranami sporná, zhodli sa na nej, a preto z nej súd aj pri rozhodovaní vychádzal. Stotožnený majetok je jednotlivo špecifikovaný a konkretizovaný vo výroku rozsudku. Súd mal za to, že návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre účely exekúcie je nehospodárne a neúčelné, nakoľko predmetom sporu je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k spornému majetku, čo žalobca dostatočne hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi (2 príklepy v exekučnej dražbe a 1 kúpna zmluva v exekúcii), kde sú predmety hnuteľných vecí strojov podrobne rozpísané. Nadobúdacím titulom nie je znalecký posudok, preto znalec nie je osobou spôsobilou hodnotiť nadobúdacie tituly žalobcu a vyvrátiť tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom, pre súd dostatočne hodnoverne preukázané z listinných dôkazov (právnych titulov). Súd mal za to, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním s dostatočnou istotou a hodnoverne preukázané tvrdenie žalobcu o jeho vlastníckom práve k spornému hnuteľnému majetku. Tvrdenia žalovaného a jeho spochybňovanie vlastníckeho práva žalobcu tak zostali nepreukázané a z uvedeného dôvodu žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, ktoré ho v danom konaní zaťažovalo, aby bol procesne úspešný. Žaloba teda bola podaná dôvodne a žalobcovi patrí vlastnícke právo k hnuteľnému majetku zapísanému do súpisu, preto súd žalobe vyhovel.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a uložil úpadcovi povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa , a a žiadal, aby odvolací súd vzhľadom na nezákonný spôsob dokazovania, porušenie procesných práv žalovaného a neunesenia dôkazného bremena žalobcom sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. -59 v bode 11 uviedol, že postup súdu v kontradiktórnom sporovom konaní má byť predvídateľný a transparentný. Súd prvej inštancie pritom výzvou zo dňa 12.5.2018, vyzval žalovaného, aby vzhľadom na dôkazy predložené žalobcom zvážil dobrovoľné vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu majetku úpadcu. Ako vyplýva z listiny žalobcu - Predloženie dôkazov žalobcom k výzve súdu zo dňa 9.4.2020, ktorá listina je zo dňa 4.5.2020, tieto dôkazy žalobca predložil výlučne na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 9.4.2020. Týmto svojím procesným postupom tak súd neprimeraným spôsobom zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces, keď si v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania (čl. 6 ods. 1 základných zásad ) vypýtal z vlastnej vôle žalobcom predložené dôkazy, odvolávajúc sa na záväzný pokyn odvolacieho súdu v rozhodnutí. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo

na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. nález ÚS ). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. nález , , ). Žalobca je pánom sporu (dominus litis) a je jeho úlohou preukázať v konaní ním uplatňovaný nárok, t.j. je nositeľom povinnosti tvrdenia ako aj dôkazného bremena. Túto úlohu v sporovom (kontradiktórnom) konaní nemôže a nesmie suplovať súd, samozrejme s výnimkou sporou s ochrannou slabšej strany, čo však nie je prejednávaný prípad. Uvedené platí o to viac, ak takýto postup súdu prvej inštancie nebol nariadený odvolacím súdom, ako to súd prvej inštancie odôvodňuje. Odvolací súd výslovne uložil súdu prvej inštancie, aby vec znova prejednal a rozhodol vychádzajúc z výsledkov dokazovania v procesnom postupe sporových strán v kontradiktórnom konaní a to tak, aby bol postup súdu predvídateľný a transparentný. Za situácie kedy sa žalobca nenachádza v dôkaznej núdzi, keďže evidentne disponuje týmito dôkazmi, je nositeľom dôkazného bremena a bremena tvrdenia, nie je súd oprávnený si sám v rozpore so zásadou kontradiktórnosti zabezpečovať dôkazy podľa vyšetrovacej zásady, ktorá sa v neuplatňuje a na zhojenie tohto procesného postupu sa odvolávať na pokyn odvolacieho súdu, ktorý nebol daný. Práve naopak, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie rešpektovať a dodržať procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní tak, aby bol tento predvídateľný a transparentný. Procesný postup súdu prvej inštancie však zásadným spôsobom zasiahol do práva na spravodlivý proces žalovaného, princípu právnej istoty, zásady kontradiktórnosti ( ) a nerešpektuje ust. , kedy je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, čo odôvodňuje podanie odvolania v zmysle . Je zároveň evidentné, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a ním uložený pokyn ako ďalej v konaní postupovať, nakoľko neuviedol, ktoré skutočnosti sú v konaní sporné, ale sám iniciatívne si na preukázanie sporných skutočnosti vyžiadal chýbajúce dôkazy (čo je úlohou žalobcu - povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno). Žalobca pritom len jeden deň pred pojednávaním rozšíril žalobu podaním zo dňa 8.9.2020, pričom na uvedenú skutočnosť žalovaný nevedel a nemohol dostatočným spôsobom reagovať, keďže na prípravu pojednávania na strane žalovaného nebola zachovaná 5 dňová lehota na pojednávanie, ktorú skutočnosť namietal žalovaný aj na pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol. Ak mohol žalobca s rozšírením žaloby čakať dva a pol roka, nakoľko ním tvrdené domnelé dôvody mu boli známe od 8.3.2018, potom súd prvej inštancie mohol vyhovieť návrhu žalovaného na odročenie pojednávania, o to viac, ak nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže žalobca disponoval návrhom od počiatku a kedykoľvek mohol rozšíriť žalobu o ním tvrdené ďalšie domnelé nároky, pričom tak urobil až jeden deň pred pojednávaním, na ktorom súd vyhlásil rozsudok a ním tvrdené dôvody na rozšírenie žaloby boli žalobcovi známe od 8.3.2018 (OV. č. 48/2018 zo dňa 8.3.2018). Napriek uvedenému žalobu rozšíril až 8.9.2020, t.j. 1 deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok.

7. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že bolo vykonaným dokazovaním s dostatočnou istotou a hodnoverne preukázané tvrdenie žalobcu o jeho vlastníckom práve k spornému hnuteľnému majetku. Na to aby mohlo dôjsť k rozhodnutiu o povinnosti vylúčiť majetok správcom zo súpisu majetku je nevyhnutné, aby bolo vlastníctvo žalobcu k majetku zapísaného v súpise majetku úpadcu nesporne preukázané. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení ako skutočností, že majetok ktorého vlastníctva sa žalobca domáha nie je majetkom, ktorý nadobudol na základe titulov nadobudnutia uvedeným vyššie navrhoval vykonať dôkazy, a to výsluch znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre účely exekúcie a účtovníka úpadcu p. J., nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že hnuteľné veci, ktoré sú zapísané v súpise majetku úpadcu sú totožné s vecami, ktoré nadobudol vyššie uvedenými titulmi nadobudnutia. Pochybnosť o tom je spôsobená minimálne už len ich rozdielnym označením v znaleckom posudku Ing. Polgára č. 96/2015 a v účtovníctve úpadcu ako aj v súpise majetku. Práve vyššie uvedenými dôkazmi výsluchom znalca a účtovníka úpadcu, mohlo dôjsť k odstráneniu spornej otázky v konaní, či hnuteľné veci, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha a ktoré nadobudol vyššie uvedenými titulmi nadobudnutia sú totožnými hnuteľnými vecami s hnuteľnými vecami, ktoré sú zapísané do súpisu majetku úpadcu, a to minimálne čo do ich druhu a množstva pri druhovo určených veciach, alebo čo do špecifikácie individuálne určených vecí napr. v prípade strojov, ktoré od výroby sú označované výrobným názvom, značkou, rokom výroby či výrobným číslom. Na spoľahlivé určenie a preukázanie tejto skutočnosti sa vyžadujú minimálne odborné znalosti, za ktorým účelom žalovaný navrhol vypočuť znalca, keďže nie je

možné predpokladať, že by súd mal odborné vedomosti, znalosti a praktické skúsenosti v posudzovaní, porovnávaní a stotožňovaní zariadenia, vybavenia a spotrebného materiálu v podobe hnuteľných vecí vo fabrike (podniku) úpadcu zaoberajúcou sa strojárenským priemyslom. Zároveň výsluch účtovníka úpadcu mal objasniť vzniknuté rozpory v označení hnuteľných vecí v účtovníctve úpadcu zapísaných v súpise majetku úpadcu označením hnuteľných vecí v znaleckom posudku Ing. Polgára. Uvedenú spornú otázku mali objasniť žalovaným navrhnuté dôkazy a preukázať tak ním uvedené tvrdenia v konaní. Preto sa nie je možné stotožniť s názorom súdu, že doplnenie dokazovania navrhnutým spôsobom je nehospodárne a neúčelné, nakoľko ak aj mal súd za to, že žalobca disponuje platnými nadobúdacími titulmi vlastníckeho práva k hnuteľným veciam úpadcu, uvedené ešte neodôvodňuje záver, že hnuteľné veci, ktoré sú zapísané v súpise majetku úpadcu, sú totožné s vecami, ktoré žalobca nadobudol vyššie uvedenými titulmi nadobudnutia a teda, že sú jeho vlastníctvom, ktorá skutočnosť by odôvodnila vylúčenie majetku (hnuteľných vecí) zo súpisu majetku úpadcu. S uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Znalecký posudok Ing. Polgára bol podkladom pre vydanie resp. spísanie nadobúdacích (právnych) titulov, pričom stotožnenie jednotlivých hnuteľných vecí, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha je podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci, pričom nie je možné rozumne predpokladať, že súd prvej inštancie má odborné a praktické znalosti z oblasti strojárenského priemyslu v takom rozsahu, aby bez ďalšieho (aj vizuálneho) posúdenia, len na základe druhového označenia (napr. pantograf, vŕtačka vretenová, obrážačka vodorovná) vedel posúdiť, ktoré jednotlivé hnuteľné veci nadobudol žalobca tvrdenými nadobúdacími titulmi, pričom tieto sa v podstatnej skutočnosti - ich označení nezhodujú, a bez ich ďalšej bližšej a odbornej špecifikácie tieto nie je možné stotožniť. Zároveň sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s navrhovaným výsluchom svedka p. J., za účelom objasnenia účtovného označenia jednotlivých hnuteľných vecí, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha, pričom výsluch uvedeného svedka by rovnako mohol vysvetliť vzniknutý rozpor medzi účtovným zápisom hnuteľných vecí zapísaných v súpise majetku úpadcu a nadobúdacími titulmi žalobcu a znaleckým posudkom Ing. Polgára. Žalovaný má preto za to, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie, kedy nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným podstatné pre posúdenie spornej otázky v konaní ( ) nielenže odňal žalovanému právo na spravodlivý (kontradiktórny) proces a právo na prístup k súdu a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré poskytne odpoveď na sporné otázky v konaní ( ), ale zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), kedy nie je preukázané vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam zapísaným v súpise majetku úpadcu tak, aby táto skutočnosť bez ďalšieho odôvodňovala jeho vylúčenie zo súpisu majetku úpadcu. Navyše výrok napadnutého rozhodnutia sa vôbec nezhoduje s petitom, o ktorého zmene rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 9.9.2020, kedy číselné označenie súpisových zložiek majetku úpadcu, ktoré sú predmetom vylúčenia zo súpisu nezodpovedá navrhovanému petitu žalobcu, a navyše si vo výroku aj samotné označenie týchto položiek vzájomne odporuje. Súd prvej inštancie výrokom vylučuje súpisové zložky majetku hnuteľné veci - súbor strojov pod por. č. 1 - 55, pričom označuje súp. zložky majetku úpadcu pod por. č. 67 - 121 a následne vylučuje súpisové zložky majetku - hnuteľný majetok - súbor strojov pod por. 56 - 66, pričom označuje súp. zložky majetku úpadcu pod por. č. 122 - 132, čo vzhľadom na nejednoznačnú určiteľnosť jednotlivých hnuteľných veci (viď vyššie), ktorých vylúčenia sa žalobca domáha spôsobuje, ešte väčší stav právnej neistoty ako v čase pred vydaním rozhodnutia, keďže vzniká akoby „tretí“ súbor vecí, ktoré evidentne nie sú ani predmetom konania.

8. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že odvolanie žalovaného nie je spôsobilým vyvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým boli so súpisu všeobecnej podstaty vylúčené hnuteľné veci - súbor strojov, ktorých je žalobca výlučným vlastníkom. Žalovaný opakovane uvádza ako mu súd neprimeraným spôsobom zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces, a to najmä z dôvodu, že si súd vypýtal od žalobcu dôkazy - nadobúdacie tituly. Toto tvrdenie žalovaného je simulované, nakoľko sám žalovaný od 6.7.2017, tzn. ešte predtým ako boli hnuteľné veci - stroje zapísané do súpisu majetku úpadcu a zverejnené v OV č. 133/2017 dňa 13.7.2017, disponuje týmito titulmi. Paradoxom je, že žalobca nadobudol hnuteľné veci - stroje v rámci exekúcie - príklepom a zároveň aj kúpnou zmluvou, uzatvorenou v exekúcii, z ktorej je zrejmé, že nadobudol stroje úpadcu, ktoré sa nachádzajú v jeho sídle (napr. čl. IV., bod 2. Kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2015) s tým, že súčasťou exekučných príklepov bol aj znalecký posudok č. 96/2015. V exekučnej dražbe tak žalobca nadobudol spolu 147 strojov, pričom správca reálne zistil existenciu spolu 66 strojov. Nie je dôvod, v čom by mal existovať spor, že stroje, nachádzajúce sa v sídle úpadcu, by nemali byť žalobcove, najmä pokiaľ ich množstvo je menšie ako nadobudol v exekúcii. V rámci súdneho konania žalobca podal návrh, aby si súd pripojil konkurzný

spis sp. zn. ako dôkaz, že si žalobca svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam uplatnil riadne a včas, dokonca opakovane niekoľkokrát z dôvodu výmeny správcu. Každé podanie adresované správcovi žalobca zasielal na vedomie konkurznému súdu. Je absurdné, že žalovaný sa dáva do pozície poškodeného na svojich právach, hoci jediným reálne poškodeným subjektom je žalobca, ktorému je odňaté právo užívať svoje veci - hnuteľné veci - stroje už viac ako 3 roky. Ide o hnuteľné veci - stroje, ktoré podliehajú znehodnoteniu a žalobca tak prichádza o zisk, ktorý mal v úmysle získať ich riadnym užívaním. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že žalobca rozšíril žalobu jeden deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Žalovaný údajne žiadal o odročenie pojednávania zo dňa 9.9.2020. Na pojednávaní dňa 9.9.2020 však žiadny takýto prednes zo strany žalovaného nebol uskutočnený, tzn. žalovaný nežiadal odročenie pojednávania ani nemal návrh na vykonanie dokazovania. Odvolanie žalovaného tak akoby spísala osoba, ktorá jednak nebola na pojednávaní a jednak, ktorá nevyhotovovala jednotlivé súpisy, zverejnené v obchodnom vestníku, na ktoré v rozšírení žaloby žalobca odkazuje. Rozšírenie žaloby je len úkonom, ktorým sa „prepísal“ obchodný vestník - súpis majetku úpadcu, vyhotovený žalovaným. Nejde o žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný musel osobitne oboznamovať. Zo strany žalovaného ide len o ničím nepotvrdené fabulácie. Rovnako tak návrh žalovaného na výsluch znalca je niečím, čo žalovaný mohol a mal uplatniť na súde prvej inštancie, čo však neurobil. Navyše, nie je zrejmé, čo by výsluchom znalca žalovaný preukázal, resp. ako by výsluchom znalca vyvrátil a spochybnil nadobúdacie tituly - exekučné príklepy a kúpnu zmluvu uzatvorenú v exekúcii. Žalovaný si je vedomý, ktoré stroje zapísal a zverejnil v obchodnom vestníku. Tieto žalobca riadne spároval s jeho nadobúdacími titulmi. Preto akékoľvek znalecké dokazovanie je nadbytočné, neefektívne, nehospodárne, ktoré samo o sebe neprinesie žiadne iné závery ako už boli preukázané pred súdom prvej inštancie. Odvolanie žalovaného je účelové z dôvodu, že správca sa obáva svojej zodpovednosti za škodu za svoj nesprávny postup - zapísanie majetku žalobcu do súpisu úpadcu aj napriek tomu, že bolo preukázané žalobcovo nesporné vlastníctvo. Vzhľadom na to žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vyhovel dôvodiac, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému hnuteľnému majetku platnými nadobúdacími titulmi - príklepmi v exekučnej dražbe a kúpnou zmluvou, predložil tiež doklady o zaplatení ich ceny, pričom vlastnícke právo žalobca nadobudol v exekučnej dražbe ku dňu udelenia príklepu a pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, v zmysle dohody okamihom zaplatenia kúpnej ceny. Súd mal tiež za to, že súpisové zložky majetku zodpovedajú hnuteľným veciam, ku ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo príklepom v exekučnej dražbe a tiež že zodpovedajú hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktoré stotožnenie už nakoniec medzi stranami ani nebolo sporné, preto z neho súd vychádzal.

11. Žalovaný v podanom odvolaní v prvom rade namietal to, že súd prvej inštancie zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces tým, že vyzval žalovaného na predloženie dôkazov, právnych titulov nadobudnutia vlastníctva majetku, ktorého vylúčenia zo súpisu úpadcu sa domáha, čím porušil zásadu kontradiktórnosti sporového konania. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že žalobca už v podanej žalobe svoje vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam odôvodňoval tromi titulmi

nadobudnutia, a to príklepom v exekučnej dražbe sp. zn. EX 135/2015 zo dňa 9.12.2015, príklepom v exekučnej dražbe sp. zn. EX 135/2015 zo dňa 10.12.2015 a kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2015 uzatvorenou v exekúcii sp. zn. EX 135/2015. V tejto žalobe žalobca zároveň uviedol, že dôkazy preukazujúce jeho vlastníctvo už zaslal tak správcovi ako aj konkurznému súdu, preto žalobca navrhoval, aby ich súd pripojil do tohto konania bez ich ďalšieho vyhotovovania. Žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe existenciu týchto právnych titulov nadobudnutia majetku žalobcom nijako nespochybňoval, avšak rozporoval tri skutočnosti, a to 1/ že nebolo preukázané zaplatenie ceny za dané hnuteľné veci, 2/ že nebolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k daným veciam odovzdaním a 3/ že žalobca nepreukázal, že súpisové zložky majetku zodpovedajú veciam, ku ktorým mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo príklepom alebo kúpnou zmluvou. Ďalej sa preto súd prvej inštancie v rámci dokazovania venoval skutočnostiam, ktoré boli medzi stranami sporné, a to to otázke zaplatenia ceny hnuteľných vecí, ich odovzdania a stotožneniu hnuteľných vecí. Po správnom právnom vyporiadaní sa s otázkou relevantnosti odovzdania daných hnuteľných vecí a preukázaní zaplatenia ceny žalobcom, súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom zo dňa 5.10.2018 žalobe žalobcu vyhovel. Toto jeho rozhodnutie však bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. -59 zo dňa 29.1.2020, kde odvolací súd poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o nadobúdacie tituly, ktoré však nie sú obsahom súdneho spisu, ku ktorému nie je ani pripojený konkurzný spis sp. zn. . Je evidentné, že súd prvej inštancie následne zvolil z dôvodu hospodárnosti konania taký postup, že žalobcu jednoducho vyzval na predloženie daných nadobúdacích právnych titulov namiesto toho, aby si pripájal celý konkurzný spis sp. zn. , ktorým postupom by navyše došlo aj k spomaleniu samotného konkurzného konania. Žalobca na výzvu súdu dané nadobúdacie tituly - exekučné príklepy a kúpnu zmluvu súdu predložil, pričom však opakovane zdôrazňoval, že ich už viac ako 2x predložil samotnému žalovanému a konkurznému súdu, preto navrhoval, aby boli súdom jednoducho pripojené. Z toho je evidentné, že žalobca sa na dané listiny - ako dôkazné prostriedky preukazujúce jeho vlastnícke právo k daným hnuteľným veciam opakovane odvolával, mal za to, že sú súdu ako i žalovanému k dispozícii, preto nemal za dôvodné ich osobitne súdu zasielať, prípadne navrhoval ich pripojenie prostredníctvom pripojenia konkurzného spisu. Súd prvej inštancie, viazaný záverom odvolacieho súdu vo veci, zvolil jednoducho hospodárnejší postup, kedy namiesto pripájania celého konkurzného spisu, vyzval žalobcu priamo iba na predloženie daných listín.

12. Je zrejmé že strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Jedným z dôkazných prostriedkov je potom aj listina. Žalobca je pritom dôkazy povinný označiť úplne a presne tak, aby ich súd mohol vykonať. Je pravda, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou. , ale obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania, napr. dopytovacie oprávnenie súdu ( ), určenie dodatočnej lehoty na predloženie skutkových tvrdení a dôkazov ( ), dôkazné prostriedky, ktoré súd vykoná aj bez návrhu ( a ), zhodné tvrdenia strán ( ). teda dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinnosti stranám za účelom zistenia dostatočných, určitých, zrozumiteľných a včasných informácií o skutkovom stave, t. j. zabezpečiť si kvalitný podklad pre dokazovanie, za účelom zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie tým, že žalobcu jednoducho vyzval na predloženie listín- nadobúdacích titulov, svojím postupom neporušil princíp rovnosti sporových strán a kontradiktórnosť daného sporového konania ani právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Zvoleným postupom - výzvou žalobcovi, sledoval len jediný cieľ, a to zefektívnenie daného sporového konania. Žalobca si totiž v danom prípade splnil tak bremeno tvrdenia ako i svoju dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia splnil tým, že presne špecifikoval všetky tri nadobúdacie tituly a dôkazné bremeno splnil tým, že uviedol kde sa tieto nadobúdacie tituly nachádzajú a za účelom vykonania týchto dôkazných prostriedkov navrhoval pripojenie konkurzného spisu sp. zn. , v ktorom už boli tieto listiny predložené. Súd prvej inštancie však zvolil procesne jednoduchší postup, keď vyzval žalobcu na ich opätovné predloženie, aby nemusel pripájať celý obsažný konkurzný spis, čím by zároveň sťažil postup v danom konkurznom konaní. Nie je teda správne tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie v danom prípade suploval úlohu žalobcu. Žalobca totiž navrhoval vykonanie daných listinných dôkazov pripojením týchto dôkazov z konkurzného spisu, súd v danom prípade zvolil iba efektívnejší spôsob vykonania daných listinných dôkazných prostriedkov. Súd prvej inštancie teda svojím

procesných postupom právo žalovaného na spravodlivý proces neobmedzil. Navyše za situácie, kedy žalovaný existenciu daných dôkazných prostriedkov ani nesporoval. Naopak bolo by porušením princípu spravodlivosti, keby súd prvej inštancie žalobcu za nepredloženie uvedených nesporných listín prípadne sankcionoval jeho procesným neúspechom v spore, keď je zrejmé, že tieto listiny existujú a sú relevantné pre rozhodnutie v danej sporovej veci, žalovaný týmito listinami nepochybne disponuje a disponuje nimi i súd v rámci konkurzného konania.

14. Žalovaný v odvolaní dôvodil tiež tým, že súd prvej inštancie neuviedol skutočnosti medzi stranami sporné. Tento odvolací argument žalovaného je však celkom nedôvodný, nakoľko podľa obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 9.9.2020 je zrejmé, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť v zmysle ust. jednoznačne splnil.

15. Ďalší odvolací argument žalovaného spočíval v tom, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na zachovanie lehoty 5 dní na prípravu pojednávania ( ), keď žalobca len jeden deň pred pojednávaním rozšíril žalobu podaním zo dňa 8.9.2020, pričom na uvedenú skutočnosť žalovaný nevedel a nemohol dostatočným spôsobom reagovať, čo namietal aj na danom pojednávaní, pričom súd návrh žalovaného na odročenie pojednávania zamietol.

16. Toto tvrdenie žalovaného opäť nesúhlasí s obsahom spisu a zápisnice z pojednávania zo dňa 9.9.2020. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 9.9.2020 bolo žalovanému doručené už dňa 13.5.2020 (č. l. 92 spisu). V zmysle podania žalobcu zo dňa 8.9.2020 - rozšírenie žaloby (č.l. 95), zaslal žalobca toto podanie aj žalovanému, na jeho e-mail a@b.c Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 9.9.2020, žalovaný uviedol, že je s obsahom podania žalobcu zo dňa 8.9.2020 oboznámený, nakoľko mu bolo doručené priamo advokátkou žalobcu. V zápisnici nie je uvedené a ani zo zvukového záznamu z daného pojednávania nevyplýva, že by žalovaný žiadal o odročene daného pojednávania z dôvodu, že sa s obsahom podania žalobcu nemohol oboznámiť. Lehota piatich dní na prípravu pred pojednávaním tak u žalovaného vzhľadom na doručenie mu predvolania už dňa 13.5.2020 a oznámenie žalovaného, že je s podaním žalobcu zo dňa 8.9.2020 oboznámený, jednoznačne splnená bola. Pokiaľ by aj žalovaný nebol oboznámený a obsahom podania žalobcu zo dňa 8.9.2020, nebol by to dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko súd mohol vykonať oboznámenie obsahu tohto podania priamo na danom pojednávaní. Podstatné však je, že žalovaný sám uviedol, že je s obsahom tohto podania už oboznámený.

17. Zásadná odvolacia námietka žalovaného potom spočívala v tom, že namietal, že v spore nebolo preukázané, že hnuteľné veci, ktoré sú zapísané v súpise majetku úpadcu, sú totožné s vecami, ktoré nadobudol uvedenými titulmi nadobudnutia. Dôvodil, že za účelom odstránenia spornosti stotožnenia hnuteľných vecí navrhol vykonať dôkaz jednak výsluchom znalca Ing. Polgára, ktorý vykonal ocenene týchto hnuteľných vecí, ako aj výsluchom účtovníka úpadcu, za účelom odstránenia rozporov v označení hnuteľných vecí v účtovníctve úpadcu zapísaných v súpise majetku úpadcu.

18. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že je naďalej sporné, či súpisové zložky majetku zodpovedajú hnuteľným veciam, ku ktorým mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo príklepom v exekučnej dražbe a na základe kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobca predložil vypracovanú tabuľku na základe ktorej vykonal stotožnenie súpisových zložiek majetku úpadcu s hnuteľným majetkom nadobudnutým žalobcom na základe predložených nadobúdacích titulov (č. l. 84 spisu). Po oboznámení tejto skutočnosti na pojednávaní dňa 9.9.2020 žalovaný výslovne (č. l. 4 zápisnice) uviedol, že voči tomuto stotožneniu predloženému žalobcom nemá námietky. Z toho vyplýva, že táto skutočnosť -otázka stotožnenia hnuteľných vecí nadobudnutých žalobcom na základe nadobúdacích titulov s hnuteľnými vecami uvedenými v súpise majetku úpadcu viac medzi stranami sporná nebola. V zmysle ust. potom platí, že súd si nesporné skutkové tvrdenia osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Takto potom postupoval aj súd prvej inštancie, keď uzavrel, že predmetná skutočnosť už viac medzi stranami sporná nie je (ods. 8 a ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Nebolo preto dôvodné, vzhľadom na nespornosť stotožnenia predmetných hnuteľných vecí, aby súd prvej inštancie vykonával vo veci za účelom preukázania tejto skutočnosti ďalšie dokazovanie výsluchom znalca či účtovníka. Medzi stranami nespornú skutkovú okolnosť, pokiaľ o nej neboli zásadné pochybnosti, súd prvej inštancie dokazovať ďalej nemusel, nakoľko takéto dokazovanie by už bolo neúčelné. Navyše sám žalovaný na pojednávaní dňa 9.9.2020 výslovne uviedol, že na výsluchu účtovníka netrvá (č. l. 3 zápisnice).

19. Odvolací súd považuje tiež za potrebné na tomto mieste uviesť, že predchádzajúce popretie stotožnenia hnuteľných vecí zapísaných do súpisu s hnuteľnými vecami, ktoré žalobca nadobudol na základe nadobúdacích titulov, ani nebolo účinné. Popretie skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany žalovaného. Z ust. vyplýva, že stranu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa potom kladú určité kvalitatívne nároky. Popierajúca strana pritom musí uviesť vlastné tvrdenia. Teda aj popretie skutkových tvrdení žalobcu musí byť žalovaným substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Nepostačuje teda všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Strana má preto povinnosť predložiť svoje vlastné iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jej popretie neúčinné.

20. V danom prípade žalovaný síce popieral totožnosť hnuteľných vecí pojatých do súpisu majetku úpadcu s hnuteľnými vecami, ktorých určenia vlastníckeho práva na základe predložených nadobúdacích titulov sa žalobca domáhal. Žalovaný však neuviedol, v čom konkrétne totožnosť týchto hnuteľných vecí namieta, označenie ktorých hnuteľných vecí, ktorých sa žalobca domáha, s predloženým súpisom nesúhlasí, neuvádzal okolnosti, že by sa konkrétne veci v súpise nenachádzali, prípadne by sa v ňom nachádzalo viac rovnakých vecí, pričom by nebolo zrejmé o ktorú vec z viacerých vecí rovnakého druhu ide. Súd preto na pojednávaní dňa 9.9.2020 žalovaného vyzval, aby uviedol, v čom konkrétne toto stotožnenie hnuteľných vecí namieta. Na to žalovaný uviedol, že voči stotožneniu predloženému žalobcom v tabuľke nenamieta. Na základe uvedeného teda treba nevyhnutne uzavrieť, že popretie skutkového tvrdenia žalobcu, ohľadom totožnosti hnuteľných vecí, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáhal s hnuteľnými vecami uvedenými v súvise, bolo neúčinné, nakoľko žalovaný neuviedol, v čom konkrétne nesprávnosť označenia týchto vecí žalobcom namieta. Navyše, po predložení tabuľky žalobcom (č. l. 84), žalovaný proti tomuto stotožneniu už ani nenamietal, čiže táto skutočnosť viac medzi stranami sporná nebola, teda ju nebolo potrebné viac dokazovať.

21. Posledný odvolací argument žalovaného spočíval v tom, že výrok napadnutého rozhodnutia sa nezhoduje s petitom, ktorého zmenu súd pripustil na pojednávaní dňa 9.9.2020, vzhľadom na odlišné číselné označenie súpisových zložiek majetku úpadcu, keď číselné označenie týchto si aj v samotnom výroku odporuje. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd prvej inštancie pri uvedení číselného poradia jednotlivých hnuteľných vecí vo výroku napadnutého rozsudku pochybil, keď tieto nezačal číslovať vzostupne od čísla 1., ale začal zrejme z dôvodu technickej chyby toto číslovanie až od čísla 67. V predmetnej veci je však podstatné popisné označenie daných hnuteľných vecí majúcich byť vylúčených zo súpisu a nie ich poradové označenie v danom výroku. Odvolací súd má za to, že tu došlo len k technickému zlyhaniu, resp. k chybe v písaní, ktorú je možné odstrániť postupom podľa ust. vydaním opravného uznesenia. Takúto opravu je možné vykonať kedykoľvek, a to aj po právoplatnosti daného rozsudku súdu prvej inštancie. Nejde o takú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá by bola dôvodom na jeho zmenu, či zrušenie.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ako vecne správny potvrdil.

23. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).