Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-193-2019.pdf
PDF · 323.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/193/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: C.. Z. E., H. XXX/X, XXX XX F. Z., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2019 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") sa žalobca (ďalej aj „daňový subjekt" alebo „platiteľ") domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 06.09.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane") č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") žalobcovi určený rozdiel v sume 37.802,32 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 22.842,61 Eur a vyrubením DPH v sume 14.960,21 Eur. Daňové orgány jednak nepriznali žalobcovi právo na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") pri dodávkach tovaru deklarovaným odberateľom z iných členských štátov - spoločnosti U. s.r.o. a subjektu Z. - F. E.U. pre nesplnenie zákonných podmienok a taktiež nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o. za dodávku kryštálového cukru, keď podľa daňových orgánov nebolo preukázané reálne dodanie kryštálového cukru žalobcovi deklarovaným dodávateľom a tiež z dôvodu účasti žalobcu v obchodnom reťazci subjektov, ktorého účelom bolo čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu subjektmi do neho zapojenými.
2. Žalobca úvodom správnej žaloby zotrval na svojej odvolacej námietke smerujúcej voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a teda aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly, ktorú námietku žalovaný (odvolací orgán) vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca pripomenul, že správca dane prerušil daňovú kontrolu spolu dvakrát. Prvý raz rozhodnutím zo dňa 11.01.2013, ktorým bola daňová kontrola prerušená od 18.01.2013 až do 04.09.2013 a druhý raz rozhodnutím zo dňa 05.02.2014, ktorým bola daňová kontrola prerušená od 14.02.2014 do 29.06.2015. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym
spôsobom nevyporiadal s proporcionalitou dĺžky prerušenia daňovej kontroly v pomere k požadovanej (získanej) informácii, resp. ak sa aj vyporiadal, argumentačne to nezvládol. Podľa žalobcu časová limitácia výkonu daňovej kontroly má svoje opodstatnenie, keďže v nej ide o verejnomocenský zásah do individuálnej sféry žalobcu ako daňového subjektu. Takýto zásah môže byť príslušným orgánom štátu vykonaný len v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Maximálna prípustná lehota určená správcovi dane na vykonanie daňovej kontroly má za cieľ napĺňať požiadavku primeranosti zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Nedodržanie zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly, príp. činnosť, ktorou si správca dane umelo predlžuje tieto zákonné lehoty, je tiež v rozpore so zásadou zákonnosti.
3. Žalobca v súvislosti s námietkou neprípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly poukázal na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/ EHS (ďalej len „Smernica"). Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a urýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v Smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa článku 7 Smernice a ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Slovné spojenie (uvedené v § 61 ods. 1 daňového poriadku) „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo," je potrebné vykladať v kontexte Smernice a zákona č. 442/2012 Z.z., čiže pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Z uvedeného ustanovenia Smernice je zrejmé, že aj dĺžka prerušenia konania je limitovaná nielen všeobecne v § 3 ods. 2 daňového poriadku, ale je aj konkretizovaná v príslušných ustanoveniach Smernice a zákona č. 442/2012 Z.z. Vzhľadom na uvedené nie je podľa žalobcu možné akceptovať celkovú dobu prerušenia daňovej kontroly správcom dane na takmer 2 roky. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly bol správcovi dane k dispozícii, zdržal sa akýchkoľvek obštrukčných úkonov, neodopieral súčinnosť orgánu daňovej správy. Žalovaný opomenul akékoľvek zdôvodnenie tak výrazného časového presahu lehoty stanovenej právnymi predpismi Európskej únie pre dožiadané orgány na poskytnutie požadovanej informácie. Vyššie uvedenú argumentáciu žalobca podporil odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017 a tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/42/2017 zo dňa 05.06.2018, kde správne súdy akceptovali žalobnú námietku neprimeranej dĺžky daňovej kontroly.
4. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku žalobcovi na oslobodenie od DPH pre nesplnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodávke tovaru spoločnosti U. s.r.o. s odôvodnením, že uvedená spoločnosť nebola v kontrolovanom období osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, žalobca v správnej žalobe uviedol, že hoci správca dane zrušil spoločnosti U. V. s.r.o. registráciu z úradnej moci dňa 01.08.2012, rozhodnutie o zrušení registrácie nebolo žiadnym spôsobom zverejnené. Pred uskutočnením zdaniteľných obchodov s touto spoločnosťou si žalobca preveril registráciu subjektu k DPH obvyklým spôsobom - v systéme VIES a preveril si aj zápis spoločnosti v obchodnom registri. Spoločnosť U. V. s.r.o. bola evidovaná ako platca DPH v čase preverenia, pred uskutočnením zdaniteľných obchodov nebola pri tejto spoločnosti v obchodnom registri uvedená poznámka „v likvidácii". Spôsob preverenia považoval žalobca za dostatočný a v zásade jediný možný vzhľadom na existujúce a dostupné informačné systémy. O zrušení registrácie spoločnosti U. V. s.r.o. k DPH sa žalobca dozvedel až na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 10.09.2013. Zápis skutočnosti, že táto spoločnosť vstúpila do likvidácie, bol v obchodnom registri vykonaný až dňa 29.08.2012. Nie je možné zistiť, kedy bolo rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH prenesené do systému VIES.
5. Žalobca v uvedenej súvislosti odkázal na bod 51 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ") zo dňa 27.09.2012 vo veci C-587/10 (Vogtländische Straßen-, Tief- und Rohrleitungsbau GmbH Rodewisch), kde súd dospel k nasledovnému záveru: „Hoci identifikačné číslo pre DPH preukazuje daňové postavenie zdaniteľnej osoby a slúži na uľahčenie daňovej kontroly plnení v rámci Spoločenstva, ide iba o formálnu požiadavku, ktorá nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH, pokiaľ sú hmotnoprávne podmienky dodania tovaru v rámci Spoločenstva splnené." „(...) okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označilo
za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie žiadnej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28cA písm. a) prvého odseku šiestej smernice preto nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva."
6. Žalobca poukázal na rozpor medzi závermi žalovaného a správcu dane. Odvolací orgán dôvodil, že sa nepotvrdilo fyzické nadobudnutie tovaru a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. s.r.o. Uvedené však nekorešponduje s obsahom spisu ani zisteným skutkovým stavom, keďže správca dane v priebehu daňovej kontroly ani v následnom vyrubovacom konaní nespochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa žalobcu aj napriek tomu, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, vyhodnotil čiastkovú otázku týkajúcu sa dodania tovaru odlišne od prvostupňového orgánu. Dodanie tovaru do iného členského štátu bolo predloženými dokladmi (potvrdenie prevzatia tovaru na preukaze pôvodu dreva konateľom odberateľa, faktúry za prepravu tovaru od prepravcov, záznamy „o provozu vozidla", potvrdenie prevzatia na faktúrach) dostatočne preukázané, pričom dôkazy žalovaný nespochybnil, nevyjadril sa k nim, ani sa s nimi žiadnym náležitým spôsobom nevysporiadal.
7. Žalovaný podľa žalobcu vychádzal pri posudzovaní dodania tovaru spoločnosti U. V. s.r.o. z jediného dôkazu, ktorým bolo vyjadrenie českej daňovej správy. Skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru nepodával daňového priznania a je voči českej daňovej správe nekontaktný, nie je sama osebe dôkazom o tom, že ekonomickú činnosť nevykonával. V súvislosti s tým žalobca poukázal na rozsudok českého Nejvyššího správního soudu č.k. 5Afs/83/2012-46, podľa ktorého „skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru nepodal v inom členskom štáte daňové priznanie, nemôže byť bez ďalšieho určujúcim dôkazom o tom, že tam tovar reálne prepravený nebol." Obdobne podľa rozsudku SD EÚ zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp „(...) nemožnosť v rámci správnych konaní nadviazať kontakt so spoločnosťou neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní vo veci samej (...)".
8. Žalobca tiež poukázal na to, že v prvostupňovom konaní nebol pri transakcii so spoločnosťou U. V.r s.r.o. spochybnený ani „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník" v zmysle zákona o DPH. Prepravu tovaru vykonal žalobca v postavení dodávateľa na svoje náklady, cena prepravy bola zohľadnená v cene tovaru pre odberateľa. Vyložením tovaru v mieste určenia - v inom členskom štáte - bol tovar daný do dispozície nadobúdateľa. Spochybňovanie prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa žalovaným nemá podľa žalobcu žiadnu oporu v administratívnom spise a z odôvodnenia žalovaného nie je možné zistiť, ako k uvedenému záveru dospel. Žalobca tiež zdôraznil, že konateľ spoločnosti U. V. s.r.o. pán P. O. žalobcu na skutočnosť o zrušení registrácie k DPH neupozornil, žalobca teda nemal zmenu v právnom postavení nadobúdateľa ako zistiť. Uvedená spoločnosť bola dlhodobým obchodným partnerom žalobcu a vzhľadom na jej platobnú disciplínu a vzájomnú komunikáciu ju žalobca považoval za spoľahlivého partnera.
9. Ohľadne dodania tovaru odberateľovi Z. K. L., pri ktorom žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, avšak podľa žalovaného nebola splnená zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru, nakoľko nadobúdateľ nenadobudol tovar tak, ako to deklaroval žalobca, keď na dvoch medzinárodných nákladných listoch chýba potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovaru a nie je ani známy konečný spotrebiteľ, žalobca namietol, že požiadavku žalovaného považuje za zbytočnú a bezdôvodnú, napriek tomu už skôr upriamil pozornosť na to, že v časti potvrdil prijatie dodávok tovaru nemecký odberateľ odberateľa žalobcu - R. N. T.. Je pritom nepodstatné, že odberateľ žalobcu poveril svojho odberateľa na potvrdenie prevzatia tovaru, ktorý mu žalobca dodal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH. Ku konštatácii žalovaného, že v čase dodaní tovaru podľa príslušných faktúr nebol Z. K. L. osobou identifikovanou pre daň v deklarovanom mieste nadobudnutia tovaru, teda v Maďarsku, žalobca prezentoval svoj názor, podľa ktorého nie je nutné, aby odberateľ žalobcu bol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v deklarovanom mieste nadobudnutia v Maďarsku, ale postačuje, že je v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte EÚ, v tomto prípade v Rakúsku. Z dikcie ustanovenia § 43 zákona o DPH a ani z ustanovenia článku 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES podľa žalobcu nevyplýva podmienka, že nadobúdateľ tovaru musí byť registrovaný pre DPH v členskom štáte určenia, resp. ukončenia prepravy. Odberateľ žalobcu mohol použiť IČ DPH rakúske a pritom tovar si prevziať v Maďarsku. CMR nákladné listy sú súčasne preukázaním skutočnosti, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, v dôsledku čoho opustil územie členského štátu dodania.
10. Záver správnej žaloby venoval žalobca rozporovaniu skutočností, ktoré podľa daňových orgánov majú preukazovať, že žalobca vedel alebo mal vedieť o svojom zapojení do podvodu na DPH. Vyjadril názor, že nie je jeho povinnosťou v zmysle účtovných predpisov viesť skladovú evidenciu v prípadoch, keď žalobca neuskladňuje tovarové zásoby ako tomu bolo v posudzovanom prípade, pričom skladové priestory majú slúžiť krátkodobému umiestneniu presne vymedzeného množstva tovaru, ktorý je hneď určený k odberu odberateľom tovaru. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca pri obchodovaní s cukrom pri jeho nákupe nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera a komunikoval s neoprávnenou osobou, s ktorou nemal žiadny zmluvný vzťah, žalobca uviedol, že Y. X. nie je pre neho neznámou osobou, poznajú sa dlhodobo z ich predchádzajúcej vzájomnej obchodnej spolupráce s drevom. Pri tejto činnosti získal žalobca s Y. X. veľmi dobré skúsenosti vzhľadom na jeho serióznosť. Keďže odberateľa žalobcovi odporučil pán X., nemal dôvod o jeho hodnovernosti pochybovať. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nezaviedol žiaden kontrolný mechanizmus za prípadné vady tovaru, žalobca uviedol, že minimálny štandard opatrnosti dodržal. Skutočnosť, že žalobca mal o priebehu nakládky dostatočnú vedomosť, svedčí aj fakt, že v priebehu obchodovania s cukrom si v niekoľkých prípadoch uplatnil reklamáciu z ceny prepravného od spoločnosti zabezpečujúcej mu prepravu z dôvodu nesprávnej fakturovanej sumy dopravcom, ktorá sa odvíjala od hmotnosti nákladu. K zisteniu daňových orgánov, že žiadny z obchodníkov v reťazci nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky, čo má byť relevantnou indíciou spochybňujúcou reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií, žalobca uviedol, že o takejto povinnosti registrácie nevedel a naviac, z dôvodu, že skladové priestory, kde sa kryštálový cukor skladoval, neboli prevádzkarňou žalobcu a žalobca ani žiadnu inú prevádzkareň nemal zriadenú, je názoru, že nemal zákonnú povinnosť zaväzujúcu daňový subjekt splniť si notifikačnú povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z.z."), pretože mu nevyplývala z tohto právneho predpisu. Vzhľadom na to nebolo dôvodné očakávať od žalobcu, že si bude zisťovať, či dodávateľ U. s.r.o. oznámil príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom. Podľa žalobcu je preto nesprávny a nelogický záver žalovaného, že táto skutočnosť je indíciou, ktorý spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií. Podporne v tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenia živnostenského zákona upravujúce legálnu definíciu prevádzkarne. K zisteniu, že obchodníci v reťazci mali tovar (cukor) predávať vo veľmi krátkych časových úsekoch bezprostredne na seba nadväzujúcich, pričom takmer všetci mali účty zriadené v Z. banka, a.s., žalobca uviedol, že ide o bežnú obchodnú prax zaužívanú pri obchodovaní s cukrom, pretože obchodníci bežne trvajú na dodržaní postupu, kedy až po preukázaní uhradenia kúpnej ceny dodávateľ umožní odberateľovi disponovať s tovarom, pričom overenie úhrady za tovar je najrýchlejšie možné vtedy, ak majú obchodní partneri účty v rovnakom peňažnom ústave.
11. Žalobca sumarizujúc žalobné námietky skonštatoval, že tvrdenia daňových orgánov, ktorými sa snažia preukázať vedomosť žalobcu o účasti na daňovom podvode, sa týkali okolností previazaných so subjektmi zúčastňujúcimi sa na obchodovaní v preverovanom reťazci. Uvedené zistenia a tvrdenia majú budiť podľa žalobcu dojem preukázania jeho vedomosti o účasti na podvode, no pri ich jednotlivej detailnej analýze možno vyvodiť, že v prevažujúcej miere len usvedčujú niektoré ďalšie články obchodného reťazca z vedomosti o účasti na podvode, nie však samotného žalobcu. Akákoľvek domnienka o eventuálnej vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode je nelogická a neprípustná, pretože je iracionálne, že by žalobca bol ochotný participovať na obchodovaní s podvodnými subjektmi s postavení fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý ručí zo zákona za záväzky zo svojej podnikateľskej činnosti celým svojím obchodným aj neobchodným majetkom.
12. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. V súvislosti s námietkou žalobcu voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a zároveň aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly uviedol, že správca dane v danom prípade vydal rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pričom požiadal českú, rakúsku a neskôr aj maďarskú finančnú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy) bolo potrebné požiadať príslušné finančné orgány v Českej republike v Rakúsku a neskôr aj v Maďarsku o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných odberateľov tovaru a dôvodné bolo potom aj prerušenie daňovej kontroly. Správca dane, pokiaľ nadobudne podozrenie a pochybnosť o deklarovanom obchode v rámci reťazca, je oprávnený a povinný zároveň preveriť celý obchodný reťazec. Správca dane dňa 11.01.2013 vydal
rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Bod o prerušení daňovej kontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 18.01.2013. Dňa 04.09.2013 bola doručená posledná z odpovedí a keďže pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, od 05.09.2013 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Dňa 05.02.2014 správca dane vydal ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Bod, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 14.02.2014. Dňa 29.06.2015 bola doručená odpoveď na žiadosť a týmto dňom pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, odo dňa 30.06.2015 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly bolo dôvodné, nakoľko bolo potrebné preveriť, či bol tovar fyzicky dodaný z tuzemska do Českej republiky, resp. do Rakúska alebo Maďarska. Daňová kontrola u žalobcu teda pokračovala po ukončení jej druhého prerušenia od 30.06.2015 až do 28.10.2015, kedy bol žalobcovi doručený protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. Správca dane sa snažil získať informácie z daňových správ iných členských štátov, z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, ktorý skutočne odôvodňoval postup správcu dane v zmysle predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žiadosťami o medzinárodnú výmenu daňových informácií na finančné správy iných členských štátov sa riešili také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že požiadavka žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ako i deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iných členských štátov, boli v rozpore so zákonom. Správca dane v kontexte so zložitosťou prípadu ukončil kontrolu v primeranej lehote a dodržal zákonom stanovenú lehotu na výkon kontroly. S cieľom včasného získania požadovaných medzinárodných informácií potrebných pre účely daňovej kontroly správca dane v čase prerušení daňovej kontroly zasielal viackrát urgencie. Urgencie boli zasielané elektronicky internou komunikáciou, o čom bol vyhotovený úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.04.2017. Finančná správa nie je oprávnená a nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť obdobie trvania medzinárodnej výmeny informácii, ktoré boli žiadané mimo územia Slovenskej republiky. Pre objektívne posúdenie obchodných transakcií musel správca dane čakať na konečnú odpoveď, preto nemožno hovoriť o umelom predlžovaní zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly. Samotný žalobca počas vykonávania daňovej kontroly žiadal o preverenie obchodov formou medzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný skonštatoval, že námietka voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a zároveň aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly je nedôvodná, pretože správca dane vo veci prerušení daňovej kontroly postupoval zákonným spôsobom, nebol nečinný a urgoval odpovede na svoje žiadosti a zároveň dodržal lehotu na výkon daňovej kontroly.
13. V súvislosti s dodaním tovaru žalobcom pre odberateľa U. s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nebola podľa žalovaného splnená zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Odberateľ nebol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Na základe medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že odberateľ so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje. Nekontaktný je aj likvidátor a bývalý konateľ P.. Spoločnosť bola v čase deklarovaného dodania tovaru v likvidácii. Odberateľ U. V. s.r.o. nepodal od zápisu do obchodného registra žiadne daňové priznanie na dani z príjmov, ani na dani z pridanej hodnoty. Deklarované zdaniteľné obchody teda odberateľ za zdaňovacie obdobie august 2012 nepriznal, a zo zdaniteľných obchodov ani neodviedol daň. Spoločnosť U. V. s.r.o. zároveň nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť.
14. K námietke žalobcu, že nevedel, respektíve nemal možnosť zistiť, že spoločnosť U. V. s.r.o. má zrušenú registráciu k DPH a k žalobcom uvádzanému rozsudku SD EÚ vo veci C-587/10 zo dňa 27.09.2012, konkrétne k bodu 51 tohto rozsudku, poukázal žalovaný na bod 52. uvedeného rozsudku, v ktorom sa uvádza: „Je síce legitímne požadovať, aby dodávateľ konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, členské štáty by však išli nad rámec opatrení, ktoré sú nevyhnutne potrebné na účely správneho vyberania dane, ak by v prípade dodávky v rámci Spoločenstva odmietli priznať oslobodenie od DPH jedine z dôvodu, že dodávateľ nepredložil identifikačné číslo pre DPH, zatiaľ čo tento dodávateľ v dobrej viere a po tom, čo prijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť dôvodne požadované, síce nemôže predložiť toto číslo, ale predloží iné údaje, ktoré môžu dostatočne preukázať, že nadobúdateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá ako taká koná v rámci predmetného plnenia".
V bode 55. rozsudku SD EÚ vo veci C-587/10 sa zase uvádza: „Čo sa týka okolnosti, že dodávateľ predložil daňové priznanie nadobúdateľa týkajúce sa jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva, treba pripomenúť, že okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie nijakej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28c A písm. a) prvého odseku šiestej smernice, nemožno preto dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva". Z uvedeného rozsudku SD EÚ možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že aj keď identifikačné číslo pre DPH nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH a tiež nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva, oslobodenie od DPH nemožno žalobcovi priznať z toho dôvodu, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z odpovede z Českej finančnej správy jednoznačne vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia o tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. s.r.o., a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Definícia zdaniteľnej osoby uvedená v článku 4 ods. 1 šiestej smernice sa týka výlučne osoby, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť. Námietka žalobcu, že sa nedozvedel o tom, že v čase deklarovaných dodávok odberateľ nebol platiteľom DPH, nie je právne významná, pretože sa preukázalo, že odberateľ nebol zdaniteľnou osobou a nepotvrdilo sa fyzické nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. s.r.o.
15. V súvislosti s dodaním tovaru pre odberateľa Z. K. L., obchodné meno F. Z. E.U., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nebola podľa žalovaného splnená zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Správca dane šetrením zistil, že deklarovaný nadobúdateľ kryštálového cukru nebol v čase dodania kryštálového cukru registrovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovarov. Žalobca deklaroval odoslanie a prepravu tovarov do Maďarska, no nadobúdateľ mal pridelené identifikačné číslo DPH v Rakúsku. Nadobudnutie tovaru nebolo predmetom dane v členskom štáte registrácie, ani predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa malo skončiť odoslanie alebo preprava tovarov, čím bol porušený princíp neutrality DPH. Cieľom zavedenia zdaňovania nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva na základe článku 138 smernice Rady č.206/112/ES bolo dosiahnuť prenos daňových príjmov do členského štátu miesta konečnej spotreby dodávaných tovarov. Mechanizmus vytvorený touto úpravou spočíva na jednej strane v oslobodení dodania tovaru zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty, ktoré priznáva členský štát odoslania a ktoré je doplnené právom na odpočet alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe v tomto členskom štáte, a na druhej strane v zdanení nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva zo strany členského štátu určenia.
16. Žalovaný zhrnul, že pri žalobcom deklarovanom dodaní kryštálového cukru z tuzemska do iného členského štátu sa vyskytujú viaceré nezrovnalosti, na základe čoho možno vyvodiť záver, že tovar nebol dodaný do iného členského štátu žalobcom tak, ako to deklaruje vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože v dvoch prípadoch nepreukázal prevzatie tovaru odberateľom. Na medzinárodných nákladných listoch F zo dňa 31.07.2012 a F zo dňa 21.08.2012 chýba potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovarov. Z elektronického mýtneho systému správca dane zistil, že preprava sa uskutočnila vozidlami v oblasti Nové Zámky len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012, pričom nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, čiže nakládka tovaru sa neuskutočnila v sklade v Nových Zámkoch. Na základe jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky tovaru s odoslaním do Maďarska pre daňový subjekt Z. K. L. F. Z. E.U. sa nemohli uskutočniť v tomto areáli, pretože nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na preložených CMR. Preprava tovaru do Maďarska sa na základe medzinárodnej výmeny informácií nedala preveriť. Odberateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru a nie je známy ani konečný spotrebiteľ sporného tovaru. Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov Z. K. L. mal nakúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami cukru. Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať a daňový subjekt Z. K. L. mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca. Z. K. L. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok
2006. Žalovaný súhlasil s námietkou žalobcu, že nadobúdateľ tovaru nemusí byť registrovaný pre daň v členskom štáte nadobudnutia tovaru, pretože takáto podmienka nevyplýva zo žiadnych predpisov. K žalobcom uvádzanému ustanoveniu článku 41 Smernice Rady 2006/112 ES, prvý odsek („Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40") a s tým súvisiacej námietke, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v krajine, ktorá pridelila odberateľovi IČ DPH, teda v Rakúsku, žalovaný uviedol, že znenie článku 41 citovanej Smernice v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko toto ustanovenie počíta s tým, že nadobúdateľ nadobudne tovar, čo sa ale v uvedenom prípade nepreukázalo tak, ako to žalobca deklaroval. Odberateľ zároveň nepriznal nadobudnutie tovarov v žiadnom členskom štáte a rakúska finančná správa vyrubila daň z úradnej moci, t.j. len z dôvodu uvedenia IČ DPH na faktúrach a nie z dôvodu reálneho dodania tovarov pre tohto odberateľa, bez nároku na odpočítanie dane.
17. V súvislosti s nadobudnutím tovaru od spoločnosti U. s.r.o. správca dane preveroval celý pohyb tovaru s cieľom zistiť reálnosť deklarovaných obchodov cez jednotlivé články reťazca - žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., X. s.r.o. a X.-mond company s.r.o. a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálne dodanie kryštálového cukru dodávateľom - spoločnosťou U. s.r.o. Takmer všetky spoločnosti v reťazci nevlastnia žiadny majetok, nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, a nemajú vytvorené predpoklady na obchodovanie s komoditou kryštálový cukor v takom veľkom rozsahu. Ide o rizikové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nekomunikujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú doručované zásielky. Dochádzalo u nich často k zmene sídla, k zmene konateľov a k prevodom obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí štátni príslušníci z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci - S. N. s.r.o., P. F. s.r.o. a B. s.r.o. - nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená registrácia dane z pridanej hodnoty z úradnej moci. Spoločnosti U. s.r.o., U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. obchodovali s kryštálovým cukrom bez manipulácie tovaru na sklade, čiže nedošlo k fyzickému pohybu tovaru.
18. Kryštálový cukor prešiel fakturačne cez dlhú sieť reťazca dodávateľov, ale stále neexistuje konečný zákazník a zároveň nie je známy pôvod tovaru. Medzi obchodníkmi Z. K. L., C.. Z. E., U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, pričom všetky boli vedené v Z. banka a.s. U. F., konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o., mal dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o. (dodávateľ U. Z. s.r.o.) a Z. K. L.. Viaceré spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené.
19. Daňovou kontrolou bolo zistené, že spoločnosť U. Z. s.r.o. nenakúpila potravinárske komodity, vrátane kryštálového cukru, ktorý bol podľa tvrdenia konateľa U. Z. s.r.o. následne dodaný spoločnosti U. s.r.o. Z dôvodu, že spoločnosti U. s.r.o. tento tovar nemohol byť dodaný spoločnosťou U. Z. s.r.o., spoločnosť U. s.r.o. si nemohla uplatniť právo na odpočítanie dane z tohto tovaru. A ak kryštálový cukor pre spoločnosť U. s.r.o. dodávala výlučne spoločnosť U. Z. s.r.o. (vyjadrenie konateľky spoločnosti U. s.r.o. C.. E. v Zápisnici o ústnom pojednávaní o dňa 09.12.2015), nemohla pri tomto dodaní tovaru žalobcovi vzniknúť daňová povinnosť a následne si žalobca nemohol uplatniť ani odpočítanie dane. Žalobca sa nestal reálnym vlastníkom tovaru. Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že obchodné transakcie, na základe ktorých žalobca deklaroval obstaranie kryštálového cukru, ktorý prešiel cez sieť dodávateľov, nenesú znaky poctivého obchodného styku, na základe čoho možno ustáliť, že k dodávke kryštálového cukru nedošlo tak, ako je uvedené na sporných dodávateľských faktúrach.
20. Dôkazom o umelo vykonštruovanom reťazci je podľa žalovaného aj tá skutočnosť, že údajný odberateľ kryštálového cukru Z. K. L., ktorý bol rakúskym zahraničným subjektom a ktorý mal zastúpenie na Slovensku prostredníctvom spoločnosti U. Z. s.r.o. a konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o. U. F., ktorý mal právo disponovať s účtom podnikateľského subjektu Z. K. L. - F. Z. E.U. a ktorého priamo poznal, neobchodovali priamo medzi sebou, ale kryštálový cukor prechádzal fakturačne cez ďalších dvoch obchodníkov (žalobca a spoločnosť U. s.r.o.), aj keď sa tovar nakladal v priestoroch spoločnosti U. Z. s.r.o. Do nelogických obchodných vzťahov vstupuje aj sprostredkovateľ Y. X. (medzi spoločnosťou U. s.r.o. a žalobcu), ktorý sa zúčastňuje nakládky a vykládky tovaru, ktorý je bez zmluvného vzťahu a toto sprostredkovanie nefakturuje. Do obchodného reťazca (medzi spoločnosťou U. s.r.o. a žalobcu) vstupuje aj C. X., ktorá fakturuje predmetné sprostredkovanie tovaru spoločnosti U. s.r.o., no tá sa nakládky
a vykládky tovaru nezúčastňuje, žalobcu nepozná a v podstate o pohybe tovaru nič nevie. Nelogický je aj pohyb tovaru medzi takým veľkým množstvom obchodníkov, ktorý ale neskončil u konečného spotrebiteľa. 21. Podľa žalovaného možno konštatovať, že daň uvedená na faktúrach dodávateľa žalobcu sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH. Právo odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH je však možné iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Tovar bol iba prefakturovaný a tieto obchody medzi daňovými subjektmi - žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., X. s.r.o. a X.-mond company s.r.o boli bez ekonomického opodstatnenia.
22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zo spojenia „ako vlastník" vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvod, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru, je, že národná legislatíva členských štátoch ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna. A toto ekonomické vlastníctvo u sporného dodávateľa U. s.r.o. bolo správcom dane spochybnené.
23. Podľa žalovaného došlo k podvodu na dani v obchodnom reťazci, ktorého účastníkom bol aj žalobca. Došlo k neodvedeniu dane a k porušeniu princípu neutrality DPH. V obchodnom reťazci nebola daň odvedená daňovými subjektmi X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., zatiaľ čo subjekty tvoriace ďalšie články reťazcov - spoločnosti Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., U. s.r.o. a žalobca - si nárokovali jej odpočítanie. Spoločnosti v reťazci X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. a S. N. s.r.o. sú zmiznutí obchodníci a keď boli vykonávané kroky k prevereniu ich obchodných aktivít, stávali sa nekontaktnými. Konateľom týchto spoločností bol I. X., ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin skrátenia dane a poistného formou pomoci, ktorý so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje a je personálne prepojený s U. F. a M. P., resp. spoločnosťami U. Z. s.r.o., L. s.r.o. a B. s.r.o. Na základe uvedeného, je nesporné, že žalobca bol zapojený v podvodnom reťazci dodávok, v ktorom došlo k neodvedeniu dane a neoprávnenému odpočítaniu dane.
24. Jednotlivé zistenia, ktoré vytvárajú celok, podľa žalovaného preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu na DPH vedel, resp. mohol vedieť. Pri nákupe tovaru žalobca postupoval neobozretne. Žalobca ani dodávateľ (U. s.r.o.) nevedeli presne uviesť, v ktorých skladoch sa tovar skladoval a nakladal na prepravu, neviedli skladovú evidenciu, teda ich účtovníctvo je nepreukázateľné, čo znemožnilo preveriť skutočný tok tovarov. Žalobca nekomunikoval s deklarovaným dodávateľom, ale s neoprávnenou osobou Y. X., bez zmluvného vzťahu. Žalobca tovar nepreberal, nekontroloval a nevidel. Koordináciu v obchodnom reťazci možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že takmer všetci obchodníci mali účet vedený v Z. banka, a.s. (Z. K. L., F. Z. E.U., žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o.), ako aj prepravná spoločnosť L. s.r.o. Pre účely obchodovania s cukrom mal žalobca zriadený samostatný účet v Z. banka, a.s., pričom ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom žalobca realizoval z účtu vedeného vo X. a. s. Žalobca, ani žiadny z obchodníkov v reťazci, nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky. Z elektronického mýtneho systému bolo zistené, že v oblasti Nové Zámky nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, a preto sa predmetné nakládky v týchto dňoch neuskutočnili v uvedenej lokalite tak, ako to deklaroval žalobca. Preverením jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky pre žalobcu s odoslaním do Maďarska pre obchodníka Z. K. L., F. Z. E.U. uvedená spoločnosť neeviduje, resp. nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na predmetných CMR. Časť tovarov, ktoré žalobca fakturoval odberateľovi F. Z. E.Ú podľa vyjadrenia tohto konateľa malo byť dodaných odberateľovi X.- mond company s.r.o., ktorý figuruje na začiatku reťazca, čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov. F. v reťazci si mali tovar medzi sebou predávať vo veľmi krátkom časovom úseku (1-2 dni), čiže svoje „obchodovanie" (prefakturáciu) koordinovali. Koordináciu v reťazci dokresľuje aj skutočnosť, že medzi obchodníkmi Z. K. L., F. Z. E.Ú, žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, ktoré boli všetky vedené v Z. banka a.s., pričom konateľ U. Z. s.r.o. U. F. mal zároveň dispozičné právo k bankovému účtu zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.U.). Napriek tomu, že žalobca
pôvodne nepodnikal s kryštálovým cukrom, ale podnikal s drevom, svojich nových obchodných partnerov si dostatočne nepreveril a neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti. Nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera, dodávateľa, ktorý bol novovzniknutou spoločnosťou, spoľahol sa iba na to, že pozná Y. X., resp. C.. U. E., neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní tovaru od dodávateľa, tovar nekontroloval a nevidel, nezabezpečil sa žiadnymi preventívnymi alebo kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol či už vedome, alebo nevedome zapojený do podvodného reťazca dodávok. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že žalobca za účelom zachovania obozretnosti neprial preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca neprijal potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
25. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR") sp. zn. 3Sžfk/69/2017 vo veci, kde si daňový subjekt tiež nepreveril svojich priamych dodávateľov vo veci obchodovania s potravinovou komoditou (mrazené mäso), a kde NS SR vyslovil právny názor, že tým, že si daňový subjekt nepreveril, či jeho obchodný partner oznámil príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s mäsom, neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti. Vo veci obchodovania s potravinou - mäsom sa vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané aj ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných požiadaviek zákona o potravinách u dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou, ktorá spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií. Aj z uvedených dôvodov je úvaha žalobcu, že keď nemal zriadenú prevádzkareň podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších prepisov, tak nemá povinnosť registrovať sa podľa § 6 zákona č. 152/1995 Z. z., neopodstatnená. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky vo svojej odpovedi správcovi dane uviedla, že činnosti, ktoré správca dane uvádza vo svojej výzve, podliehajú registrácii. Zákon č. 152/1995 Z. z. stanovuje ďalšie povinnosti každého prevádzkovateľa s odkazom na príslušné požiadavky potravinového práva v rámci EÚ, kde sa prísne sleduje nielen spracovanie, manipulovanie s potravinou, ale aj jej distribúcia, preprava, predaj, umiestňovanie na trhu a pod. za prísne stanovených požiadaviek (hygienických, mikrobiologických, skladovacích, osobitných a pod.) Z citovanej potravinovej legislatívy nevyplýva teda význam pojmu prevádzkareň v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní, ale v uvedenom prípade ide o širší pojem. Vysledovateľnosť a bezpečnosť potravín je povinná v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.178/2002, zákona č.152/1995 Z. z. a zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré uskutočnil, nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
26. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, so súhlasom účastníkov konania rozhodol o žalobe verejne vyhláseným rozsudkom, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
27. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 06.09.2019, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 22.842,61 Eur a vyrubením DPH v sume 14.960,21 Eur.
28. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 26.10.2015, v ktorom správca dane zhrnul svoje zistenia.
29. Žalobca vyhotovil v kontrolovanom zdaňovacom období pre odberateľa z iného členského štátu
- spoločnosť U. building contractor s.r.o. z I. republiky faktúry v celkovej výške 17.461,05 Eur. Išlo o faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 2.761,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 22.08.2012 v sume 5.568,40 Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 1.167,10 Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 24.08.2012 v sume 2.729,10 Eur a faktúru č. XXXXXX zo dňa 31.08.2012 v sume 5.235,45
Eur za dodanie tovarov - vláknina listnatá. Tieto faktúry žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH a v záznamoch DPH ako dodanie tovarov s oslobodením od dane. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň predložil doklady o prijatí platieb v hotovosti, vyhotovené elektronickou registračnou pokladňou, doklady o pôvode dreva, záznamy „o provozu vozidla nákladní dopravy" a faktúry za prepravu od dodávateľa Fratišek P., XXX XX X. M. č. XXX, Česká republika. Z dôvodu preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal dňa 13.12.2012 do Českej republiky žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 22.05.2013 bola správcovi dane zaslaná odpoveď, z ktorej vyplýva, že český finančný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. building contractor s.r.o., ktorá je s účinnosťou od 20.06.2012 v likvidácii. Likvidátor a bývalý konateľ P. O. je nekontaktný, spoločnosť nepodala od zápisu do obchodného registra do 29.04.2013 žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb ani k dani z pridanej hodnoty a so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť bola registrovaná k dani z pridanej hodnoty dňa 14.04.2010 a správca dane zrušil túto registráciu z úradnej moci dňa 01.08.2012. Spoločnosť je nekontaktná a správca dane nemá k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by spoločnosť uskutočňovala v období od 17.03.2010 do 29.04.2013 akúkoľvek ekonomickú činnosť. Na základe týchto skutočnosti správca dane zvýšil na riadku 03 daňového priznania žalobcu sumu zdaniteľných obchodov - dodanie tovarov - o 14 550,87 Eur a zároveň na riadku 04 daňového priznania zvýšil daň o sumu 2.910,18 Eur. Správca dane pri vyčíslení základu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň.
30. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca vyhotovil v kontrolovanom zdaňovacom období pre odberateľa z iného členského štátu - Z. K. L., F. Z. E.U., R., IČ DPH: R faktúry v celkovej sume 97.416,00 Eur. Išlo o faktúru č. XXXXXX zo dňa 01.08.2012 v sume 19.008,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 09.08.2012 v sume 19.008,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 19.800,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 19.800,- Eur a faktúru č. XXXXXX zo dňa 27.08.2012 v sume 19.800,- Eur, všetky za dodanie kryštálového cukru. Tieto faktúry žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH a v záznamoch DPH ako dodanie tovarov s oslobodením od dane, uplatniac si oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zo systému VIES správca dane zistil, že je pod týmto číslom nadobúdateľa registrovaný platiteľ dane s názvom Z. K. L. s účinnosťou od 25.02.2012. K faktúram daňový subjekt predložil objednávky, medzinárodné nákladné listy, výpis z bankového účtu, faktúry za prepravu tovaru od dodávateľa L. s.r.o., potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, zmluvu o preprave zo dňa 20.06.2012, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej prepravy a rámcovú zmluvu zo dňa 02.07.2012. Časť predmetného cukru prevzala spoločnosť R. N. T., O., čo vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov č. F F a časť predmetného cukru prevzala spoločnosť F. Z. E.U. Z. K., čo vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov č. F č. F a č. F
31. Z dôvodu preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal dňa 10.01.2013 do Rakúska žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 04.09.2013 bola správcovi dane zaslaná odpoveď, z ktorej vyplýva, že rakúsky finančný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov platiteľom Z. K. L.. Ústredný kontaktný orgán uviedol, že dodávky nikdy neprišli do Rakúska a nejedná sa o trojstranný obchod. Ústredný kontaktný orgán nevie posúdiť, či bol cukor skutočne prepravený, či dodávky cukru boli skutočne realizované alebo sa jedná o fiktívne obchody. Pretože daňový subjekt Z. K. L. použil IČ DPH rakúske, ale cukor nikdy nebol dodaný do Rakúska a platiteľ deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, ústredný kontaktný orgán informoval platiteľa o nutnosti použitia maďarského IČ DPH. Na základe týchto skutočností správca dane zaslal do Maďarska dňa 03.10.2013 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa odberateľa Z. K. L., F. Z. E.U. Dňa 26.02.2015 bola správcovi dane zaslaná čiastočná odpoveď, z ktorej vyplýva, že ústredný kontaktný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov platiteľom Z. K. L.. Daňovému subjektu bolo v Maďarsku pridelené IČ DPH až od 08.07.2013. Z. K. L. vo svojej výpovedi uviedol, že tovar objednal s IČ DPH: R ale miestom vyloženia bol R. v Maďarsku v logistickom centre. Prepravu uskutočnil pán Z. M., R. a pán Z. F., G.-U.. Za prepravu bol zodpovedný platiteľ a za tovar zaplatil zo slovenského bankového účtu vedeného v Z. banke. Uviedol aj svojich odberateľov - R. N. T., IČ Y.: Y a X.-U. company s.r.o., IČ DPH: F Odberateľ nepredložil žiadne faktúry, ani doklady o preprave. Dňa 29.06.2015 bola správcovi dane zaslaná konečná odpoveď, z ktorej vyplýva, že ústredný kontaktný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie tovarov daňovníkom Z. K. L.. Tento nemohol použiť IČ DPH: R ak tovar prišiel do Maďarska. Dňa 19.09.2016 bola správcovi
dane zaslaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z ústredného kontaktného orgánu Rakúska, z ktorej vyplýva, že za roky 2011 a 2012 cukor nikdy neprišiel do Rakúska, ale bol skladovaný v sklade v R. v Maďarsku. Na faktúrach bolo uvedené IČ DPH Rakúska, preto bola požadovaná daň z nadobudnutia pre dodania cukru ex officio počas kontroly. Odpočet nebol priznaný, lebo daňový subjekt Z. K. L. mal správne použiť maďarské IČ DPH a tovar musí deklarovať v Maďarsku. Z odpovede ďalej vyplýva, že ak zdanenie bolo uskutočnené v Maďarsku, daň bude zrušená znovu v Rakúsku. Daňový subjekt Z. K. L. je nekontaktný. Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku mal vždy pochybnosti, či bol kryštálový cukor skutočne dodaný a predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov Z. K. L. mal kúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami cukru. Dňa 10.10.2016 bola správcovi dane zaslaná Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z ústredného kontaktného orgánu Maďarska, z ktorej vyplýva, že Z. K. L. nepodal daňové priznania. Z. K. L. mal na faktúrach uviesť maďarské IČ DPH, ktoré má pridelené od 08.07.2013, pričom nadobudnutie tovaru sa malo uskutočniť v auguste 2012. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za obdobie 2012 správcovi dane bola zaslaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z Ústredného kontaktného úradu v Maďarsku zo dňa 25.02.2015. Z. L. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z prímu podal za rok 2006. Bolo zistené, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať. Podľa Ústredného kontaktného úradu v Maďarsku daňový subjekt Z. K. L. mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca. Na základe týchto skutočnosti správca dane zvýšil na riadku 03 daňového priznania žalobcu sumu zdaniteľných obchodov - dodanie tovarov o 81.180,- Eur a zároveň na riadku 04 daňového priznania zvýšil daň o sumu 16.236,- Eur. Správca dane pri vyčíslení základu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň.
32. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o., P. XX, XXX XX V., IČO: XXXXXXXX, za cukor kryštálový repný nasledovne: faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2012 v sume 21.841,92 Eur, z toho DPH v sume 3.640,32 Eur, množstvo 23.040 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 v sume 21.841,92 Eur, z toho DPH v sume 3.640,32 Eur, množstvo 23.040 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 22.752,- Eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 22.752,00 eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2012 v sume 22.752,- Eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg, spolu v celkovej sume 18.656,64 Eur. Za účelom preverenia uvedených zdaniteľných plnení správca dane začal zisťovať okolnosti nadobudnutia a pohybu tovaru.
33. Žalobca uviedol, že cukor skladoval v Nových Zámkoch dodávateľ spoločnosti U. s.r.o. On komunikoval s konateľkou spoločnosti U. s.r.o. pani E., ktorá mala zmluvy na dodávky cukru aj na skladovanie v týchto priestoroch. Kryštálový cukor sa naložil na kamióny a tie mohli odísť s tovarom až po úhrade maďarským odberateľom. Celý proces trval najviac jeden deň a všetci obchodníci mali bankové účty v Z. banka, a.s. Objednávky, sprostredkovanie obchodu, zaslanie faktúr dodávateľom U. s.r.o. zabezpečoval pán X.. Žalobca nevedel uviesť, ako sa tovar dostal do skladov a nevedel uviesť ani miesta nakládky. Nebol prítomný pri vykládke tovaru. Pani E. a pán X. mu oznámili, že boli pri nakládke v Nových Zámkoch a pri vykládke v Maďarsku. Správcovi dane predložil žalobca fotokópie vyhlásenia zo dňa 18.10.2015, v ktorom konateľka spoločnosti U. s.r.o. vyhlasuje, že pri nakládke kryštálového cukru pre žalobcu v roku 2012 boli okrem nej prítomní aj páni F., X. a P..
34. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že na adrese sídla daňového subjektu U. s.r.o. spoločnosť reálne nesídli, nachádza sa tam iba registračné sídlo. Pri ústnom pojednávaní konateľka spoločnosti U. s.r.o. C.. U. E. uviedla, že predmetné faktúry má zaúčtované a daň bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období august 2012. Obchod sprostredkovával Y. X. a prepravu tovaru zabezpečoval platiteľ kamiónmi s EČV: G. XXX, M. XXX, M. XXX, G. XXX, G. XXX. Nakládka sa uskutočnila na adrese Y. cesta 6, O. K. v skladových priestoroch v prenájme dodávateľa U. Z. s.r.o. Uviedla, že miesto vykládky nepozná a tovar nadobudla od spoločnosti U. Z. s.r.o. na základe dodávateľských faktúr č. XXXX/XXXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX. Tovar bol obstaraný bez dopravy u uvedeného dodávateľa na sklade.
35. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o. U. F. sa vyjadril, že na adrese sídla spoločnosti Y. cesta 8, O. K. má prenajaté kancelárske a skladové priestory. K predmetným odberateľským faktúram uviedol, že zdaniteľné obchody sú uvedené v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Vykonáva veľkoobchodnú činnosť s potravinárskymi komoditami, predovšetkým obchoduje s komoditou kryštálový cukor. Marcel F. ďalej uviedol, že osobne a ani žiadni zamestnanci spoločnosti U. Z. s.r.o. neboli prítomní pri nakládke tovaru u jeho dodávateľa a ani pri vykládke u jeho odberateľa. Tovar nadobudol od spoločností B. s.r.o., Q. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. Uviedol tiež, že v rokoch 2012 a 2013 neviedol na potravinárske komodity skladovú evidenciu, evidenciu dátumu výroby, evidenciu výrobných šarží, evidenciu EAN kódov, evidenciu dátumu lehoty splatnosti, evidenciu motorových vozidiel, ktoré prepravujú tovar od dodávateľov, evidenciu motorových vozidiel, ktoré prepravujú tovar odberateľom, nezisťuje mená vodičov, ktorí prepravujú tovar, s ktorým obchoduje, evidenciu jednotlivých výrobcov k prislúchajúcim dodávateľským a odberateľským faktúram. Daňový úrad Nitra zistil, že daňové subjekty, ktoré sú dodávateľmi tovaru pre spoločnosť U. Z. s.r.o. - S. N. s.r.o., X.-mond company s.r.o. a P. F. s.r.o.
- so správcom dane nekomunikujú a zásielky nepreberajú.
36. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 30.01.2014 ohľadom preverenia prepravy u spoločnosti L. s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť sprostredkovala prepravu tovarov pre žalobcu. Konateľ spoločnosti - U. F. - uviedol, že prepravu zabezpečila spoločnosť M. Z., avšak nevedel uviesť žiadne skutočnosti o preprave tovaru. U. F. predložil zmluvu o preprave zo dňa 20.06.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a dopravcom L. s.r.o., faktúry a medzinárodné nákladné listy.
37. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 správca dane vykonal dňa 27.05.2015 miestne zisťovanie v spoločnosti W.-P.-P. s.r.o. so sídlom v O. K., kde preveroval pohyb kamiónov, ktoré prepravovali kryštálový cukor v areáli Y. cesta 8, O. K. v období jún - október 2012. Y. N. - konateľ spoločnosti W.-P.-P. s.r.o., uviedol, že spoločnosť viedla evidenciu evidenčných čísiel vozidiel zapisovaním do evidenčnej knihy na vrátnici, kde je zaznamenaný príchod a odchod vozidiel. Skladníci a zamestnanci obsluhujúci vysokozdvižný vozík spisovali záznamy o čase nakladania, resp. prekladania tovaru vysokozdvižným vozíkom subjektom, ktoré mali skladové priestory v prenájme. V predložených záznamoch nebol zaznamenaný žiadny pohyb vozidiel cez bránu, ktoré mali vstúpiť do areálu, za účelom nakládky a vykládky tovaru pre žalobcu a pre spoločnosť U. s.r.o. Za služby vysokozdvižným vozíkom spoločnosťou W.-P.-P. s.r.o. neboli zároveň pre žalobcu ani pre spoločnosť U. s.r.o. vystavené žiadne faktúry.
38. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 správca dane vypočul svedka Y. X.. Svedok sa vyjadril, že sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu nevykonával na základe živnostenského oprávnenia a so žalobcom nemá uzatvorenú ani zmluvu o sprostredkovaní. Žalobcovi sprostredkoval dodávku cukru od U. E., za sprostredkovanie nikomu nefakturoval, nakládka cukru sa uskutočnila v sklade v O. K. a vykládka v Maďarsku. Nakládky aj vykládky sa zúčastnil osobne za prítomností skladníka.
39. Správca dane vo vyrubovacom konaní zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti výzvu, aby správcovi dane zaslala údaje o evidencii z elektronického mýtneho systému za mesiac august 2012, vozidiel s evidenčnými číslami: G. XXX, O M O M J G O Y V elektronickom mýtnom systéme nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012.
40. Vo vyrubovacom konaní bola vypočutá ako svedok C.. U. E., ktorá uviedla, že dodávateľom kryštálového cukru pre spoločnosť bola len spoločnosť U. Z. s.r.o. Vyjadrila sa, že tovar objednal pán X., pri manipulácii s tovarom bol prítomný niekedy pán X., niekedy pán F. alebo jeho zamestnanci, pri dodávkach cukru nebol prítomný platiteľ. C.. U. E. uviedla, že tovar objednala na deň, keď pán X. objednal tovar pre pána E., pán X. uviedol ŠPZ vozidla, na ktoré sa má tovar nakladať, alebo poslal SMS, k priamej dodávke cukru došlo na dvore, kde stál kamión, ktorý sa naložil, svedok podpísal dodacie listy, nakládku zabezpečovala spoločnosť U. Z. s.r.o. Faktúry vyhotovovala Ing. U. E., boli zaslané emailom pánovi X., ktorý ich preposielal žalobcovi. Ing. U. E. nepozná mená skladníkov, zamestnancov dodávateľa ani vodičov. Sprostredkovanie tovaru fakturovala pani X..
41. Dňa 17.03.2016 bol vo vyrubovacom konaní vypočutý ako svedok N. Y., konateľ spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. Z jeho svedeckej výpovede a predložených dokladov vyplýva, že spoločnosťou W.-P.-P. spol.
s r.o. boli v dňoch uvedených na CMR fakturované práce vysokozdvižným vozíkom pre spoločnosť U. Z. s.r.o., no nie je zrejmé, aké práce boli vozíkom vykonávané (nakládka, vykládka, prekládka a pod.).
42. Dňa 01.04.2016 bol vypočutý ako svedok U. F., bývalý konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o., ktorý uviedol, že nemá žiadne doklady spoločnosti U. Z. s.r.o., pretože ich odovzdal novému konateľovi. Vyjadril sa, že v minulosti mal právo disponovať s účtom daňového subjektu Z. K. L. (F. Z. E.U.) Zahraničný subjekt si zabezpečil zastúpenie na Slovensku prostredníctvom spoločnosti U. Z. s.r.o. Pri nakládkach bol väčšinou prítomný U. F. aj pani E.. Pri nakládke nebol prítomný odberateľ. Vyjadril sa, že nepozná pána X..
43. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 22.842,61 Eur a vyrubil DPH v sume 14.960,21 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami daňovej kontroly a doplnenia dokazovania vo vyrubovacom konaní. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 22.03.2017. Na podklade správnej žaloby Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/70/2017-171 zo dňa 08.08.2018 zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému vytkol, že „neuviedol v rozhodnutí zo dňa 26.06.2017 konkrétne skutočnosti a právne úvahy ohľadne vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto zneužívajúcom konaní, resp. podvode, pričom hlbším úvahám týmto smerom sa vyslovene vyhol konštatáciou na str. 16 (riadok 24 až 37) napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný, nad rámec všeobecných konštatácií, dostatočne zrozumiteľne nevysporiadal ani s tým, na akom základe má za to, že žalobca neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na takomto podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať, t.j. z akých dôkazov k takémuto zisteniu dospel. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov je podstatné a žiaduce, aby svoje úvahy v tomto ohľade riadne odôvodnil tak, aby následne žalobca dostal jasnú a zrozumiteľnú informáciu, prečo mu bolo odopreté uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to aj vo svetle záverov, ktoré boli opakovane vyslovené judikatúrou SD EÚ. Ak tak žalovaný neučinil, pričom na str. 16 uviedol, že tak v podstate ani činiť nemieni, zaťažil svoje konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie skutočností podstatných pre posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k zneužitiu práva došlo, ale súčasne sa orgán verejnej správy konštatujúci takéto zneužitie bráni aplikácii vyššie uvedených princípov zavedených judikatúrou SD EÚ, argumentujúc napr. tým, že otázku prípadnej vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní nie je potrebné podrobiť právnemu vyhodnoteniu, je takýto prístup potrebné označiť za nesprávny, keď daňové orgány síce vo svojich rozhodnutiach vymenovali niektoré skutočnosti majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdili v súvislosti s otázkou ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní. Bez takéhoto posúdenia je závery daňových orgánov potrebné považovať za predčasné."
44. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky následne vydalo rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.12.2018, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie, pričom skúmal, či bolo povinnosťou žalobcu sa registrovať z dôvodu obchodovania s cukrom u Poľnohospodárskej platobnej agentúry ako aj Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a ak áno, z akých dôvodov. Správca dane získal informácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry na základe odpovede zo dňa 21.03.2019, z ktorej vyplýva, že žalobca nebol povinný sa registrovať na platobnej agentúre ako dovozca - vývozca za účelom vývozu cukru v roku 2012 v rámci štátov EÚ, nakoľko vnútorný obchod medzi členskými krajinami Spoločenstva je založený na voľnom pohybe tovaru a neboli mu vydané licencie na vývoz cukru. Len vývoz zo Spoločenstva podlieha predloženiu vývozného povolenia, čo nie je uvedený prípad, nakoľko žalobca mal dodávať cukor v rámci krajín Spoločenstva.
45. Z odpovede Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že táto inštitúcia nevedie registráciu v zmysle zákona o potravinách k podnikateľským subjektom
C.. Z. E., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., X.-mond company, s.r.o., P. F. s.r.o. a S. N. s.r.o. U subjektu U. s.r.o. je registrácia vedená až v roku 2018. Z odpovede vyplýva, že každý prevádzkovateľ, vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise, oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie, pričom činnosti, ktoré vykonávali uvedení obchodníci, resp. distribútori komodity kryštálového cukru, podliehajú tejto registrácii. Napriek tomu ani jeden z uvedených subjektov nebol v roku registrovaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky a nesplnili si oznamovaciu povinnosť podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
46. Daňový úrad Trenčín po doplnení dokazovania vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 22.842,61 Eur a vyrubil DPH v sume 14.960,21 Eur. Reagujúc na právny názor Krajského súdu v Trenčíne vyslovený v rozsudku č.k. 13S/70/2017-171 zo dňa 0808.2018 správca dane uviedol, že identifikoval reťazec obchodníkov zapojených do obchodu s kryštálovým cukrom. Tento mal byť obchodovaný (predávaný) medzi jednotlivými článkami dodávateľsko-odberateľského reťazca, ktorého sa ako jeden z článkov zúčastnil aj žalobca Ing. Z. E.. Pre uvedený reťazec je spoločným znakom to, že vždy prví z tuzemských účastníkov obchodného reťazca neodviedli do štátneho rozpočtu DPH (nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ a nepriznali uskutočnenie dodania tovaru v tuzemsku). V danom prípade daň nebola odvedená spoločnosťami X. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., zatiaľ čo subjekty tvoriace nadväzujúce články reťazcov si nárokovali jej odpočet (uplatnili nárok na odpočet dane z prijatých tuzemských zdaniteľných plnení), v prejednávanej veci to boli spoločnosti Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., U. s.r.o. a žalobca. Účelovosť zapojených jednotlivých platiteľov v reťazci dokresľuje skutočnosť, že spoločnosti X.-mond company s.r.o., P. success s.r.o. a S. N. s.r.o. figurovali na pozícii „MISSING TRADER" (tzv. zmiznutý obchodník), čo je v reťazových obchodoch poznačených podvodom na DPH subjekt, ktorý nadobúda tovar z iného členského štátu, ďalej ho predá v tuzemsku, ale zároveň neodvádza daň. V prípade, že zo strany správcu dane sú vykonávané kroky k prevereniu jeho obchodných aktivít, stáva sa nekontaktný, resp. mu bolo odňaté živnostenské oprávnenie, alebo správca dane z úradnej moci ukončil registráciu pre DPH. Konateľom týchto spoločností bol I. X., u ktorého bolo zistené, že bol právoplatne odsúdený za zločin skrátenia dane a poistného formou pomoci, ktorého nejde dohľadať, so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje, je personálne prepojený s ďalšími osobami (Marcel F., M. P.), resp. spoločnosťami (U. Z. s.r.o., L. s.r.o. - prepravná spoločnosť B. s.r.o.). Spoločnosti Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o. a U. s.r.o. figurovali v predmetných reťazcoch na pozícií „BUFFER" (tzv. stredný článok reťazca), čo je v reťazových obchodoch poznačených podvodom na DPH subjekt, ktorý podáva daňové priznania, so správcom dane spolupracuje a platí svoju daňovú povinnosť. Ich účelom je zastrieť spojitosť missing tradera s „BROKEROM" (profitujúcim subjektom) a sťažiť tak správcovi dane vyhodnotenie a posúdenie daného obchodu. Žalobca Ing. Z. E. bol v pozícii profitujúceho subjektu, ktorý si na jednej strane uplatnil odpočítanie dane od stredného článku reťazca a zároveň na druhej strane deklaroval dodanie tovarov pre zahraničný subjekt s oslobodením bez dane, čím mal získať neoprávnený daňový prospech - nadmerný odpočet. Zahraničné subjekty Z. K. L., F. Z. E.U. a R. CSI GmbH figurovali v predmetných reťazcoch na pozícii „CONDUIT COMPANY", čo je v reťazových obchodoch označených podvodom na DPH subjekt so sídlom v inom členskom štáte, ktorý dodáva tovar subjektu na pozícii missing trader, pričom uvedené zahraničné subjekty nie je možné dohľadať, neodviedli daň z nadobudnutia, so správcom dane nespolupracujú a nekomunikujú a nepreukazujú svoje obchodné aktivity. Týmto bola podľa správcu dane preukázaná realizácia daňového podvodu na DPH z titulu chýbajúcej dane. Pre väčšinu spoločností v reťazci platí, že tieto spoločnosti boli novo registrovaní platitelia na DPH. Spoločnosti na konci reťazca (X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. a S. N. s.r.o.) nepriznali v daňových priznaniach za obdobie 3. štvrťrok 2012 daň z nadobudnutia tovaru v EÚ a zároveň daň neodviedli. Ďalej tieto spoločnosti nepreukázali správcovi dane účtovníctvo, čím neumožnili preveriť preverované obchodné transakcie, čo správca dane považuje za nepreukázané a možno predpokladať, že daň nepriznali z uskutočnených zdaniteľných obchodov v tuzemsku, a ak áno, potom si ich vykrývajú nereálnymi transakciami, nakoľko tieto spoločnosti pri svojich veľkých obratoch v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 vykazujú vysoké obraty, no minimálne daňové povinnosti.
47. Správca dane skonštatoval, že samotná existencia daňového podvodu k vylúčeniu nároku na odpočet DPH nepostačuje, nakoľko je ďalej potrebné skúmať, či bolo na základe objektívnych okolností preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. Správca dane zistil nasledujúce skutočnosti, ktoré je podľa neho možné považovať za objektívne okolnosti, ktoré síce samostatne nemusia byť v rozpore so zákonom, avšak vo svojom ucelenom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu na DPH vedel alebo mal vedieť:
- jednotliví platitelia, resp. ich štatutári (C.. Z. E., U. E., U. F.) nevedeli presne uviesť, v ktorých skladoch sa konkrétny tovar v jednotlivých dňoch skladoval a teda nakladal na prepravu, pričom uviedli, že sa tovar skladoval v Nových Zámkoch na adrese Y. cesta X alebo P. skladoch 3, títo platitelia (C.. Z. E., U. s.r.o., U. Z. s.r.o.), neviedli skladovú evidenciu o tomto tovare (chýba auditná stopa o skladovej evidencii v účtovníctve), na základe čoho správca dane považuje ich účtovníctvo za preukázateľné, čo znemožnilo preveriť skutočný tok tovarov, resp. nakladanie s týmto tovarom,
- žalobca subjekt vo veci obchodovania s cukrom komunikoval s neoprávnenou osobou Y. X. bez zmluvného vzťahu,
- žalobca nekontroluje a nepreberá tovar, t.j. tovar vôbec nevidí, len prefakturuje, čím sa nespráva ako bežný podnikateľ, pričom bol podľa rámcovej kúpnej zmluvy (bod 4.5) povinný tovar prezrieť čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare a bol povinný akékoľvek vady kvality a množstva uviesť ihneď pri nakladaní tovaru,
- žalobca mal pre účely obchodovania s kryštálovým cukrom zriadený samostatný účet v Z. banka, a.s., kde boli realizované finančné transakcie výhradne vyplývajúce z obchodovania s cukrom, ktorý bol otvorený v období od 25.06.2012 do 16.10.2013, ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom a vlastné režijné výdavky v období august 2012 realizoval žalobca z účtu vedeného vo X. a.s.,
- žalobca nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky v zmysle platnej legislatívy o potravinách, čím si nesplnil povinnosť stanovenú vnútroštátnym predpisom, pričom žiadny z obchodníkov v reťazci nebol v predmetnom období u uvedenej inštitúcie registrovaný,
- preverovaním obchodovania u slovenských obchodníkov nebol zistený pohyb - preprava predmetného tovaru, okrem žalobcu, ktorý predložil prepravné doklady (faktúry za prepravu vystavené spoločnosťou L. s.r.o., medzinárodné nákladné listy, zmluvu o preprave, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej prepravy), no na základe medzinárodnej výmeny informácií sa preprava nedala preveriť u maďarského prepravcu, pričom bol získaný dôkaz z elektronického mýtneho systému, že preprava sa uskutočnila vozidlami v oblasti Nové Zámky len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012,
- v evidencii z Elektronického mýtneho systému bolo zistené, že v oblasti Nové Zámky v Elektronickom mýtnom systéme nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, a preto sa predmetné nakládky v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012 neuskutočnili v uvedenej lokalite tak, ako to deklaruje žalobca svojimi účtovnými dokladmi, prepravnými dokladmi a aj tvrdeniami,
- preverením jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti ERA-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky pre žalobcu s odoslaním do Maďarska pre obchodníka Z. K. L., F. Z. E.U. uvedená spoločnosť neeviduje, resp. nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na predmetných CMR, pričom pán Varačka podľa vyjadrenia žalobcu mal vopred informovať dodávateľa o evidenčných číslach vozidiel, na ktoré mal byť tovar nakladaný v areáli W.-P.-P. spol. s r.o., na adrese Y. cesta 8, O. K.,
- preverovaním reťazca správca dane zistil, že časť tovarov, ktoré C.. Z. E. fakturoval odberateľovi F. Z. E.Ú, IČ DPH: R podľa vyjadrenia tohto konateľa malo byť dodaných odberateľovi X.-mond company s.r.o., čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov v súvislosti s obchodovaním tej istenej komodity (tzv. karuselový obchod),
- vstup žalobcu do nového odvetvia - obchodovania s komoditou cukor, pričom nebol registrovaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov ako prevádzkovateľ podniku na stupni distribúcie potravín, čím si nesplnil povinnosť stanovenú uvedeným vnútroštátnym predpisom (§ 6 ods. 1 zákona) v nadväznosti na čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 v platnom znení,
- jednotliví platitelia v reťazci si mali tovar predávať vo veľmi krátkom časovom úseku, zvyčajne 1-2 dni, pričom takmer všetci platitelia mali účet vedený v Z. banka, a.s. (Z. K. L., F. Z. E.U., C.. Z. E., U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o.) ako aj prepravná spoločnosť L. s.r.o.,
- na základe bezhotovostných platieb bolo preukázané, že medzi obchodníkmi Z. K. L., F. Z. E.Ú., C.. Z. E., U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, ktoré boli všetky vedené v Z. banka a.s., pričom konateľ U. Z. U. F. mal zároveň dispozičné právo k bankovému účtu zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.Ú.),
- obchodníci U. s.r.o., U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. obchodovali s predmetným tovarom na základe objednania a následného predaja odberateľovi bez manipulácie tovaru na sklade,
- v reťazci uvedených obchodníkov neexistuje konečný zákazník, t.j. žiaden z obchodníkov v reťazci nepreukázal spotrebu konečnému zákazníkovi,
- pôvod tovaru, ktorý bol skladovaný v skladoch v O. K. ako dôkaz reálneho obstarania a nadobudnutia zo strany jednotlivých dodávateľov, je nepreukázateľný a nie je známy, v reťazci obchodníkov obchodujúcich s kryštálovým cukrom sa nachádzajú rizikové subjekty, u ktorých bolo vykonaných množstvo daňových kontrol (ktorým správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane), ktoré so správcom dane nekomunikujú, nepreberajú poštu, nespolupracujú so správcom dane, nepredkladajú daňové doklady, pričom ide zväčša o novovzniknuté spoločnosti bez obchodnej histórie, bez www stránok, so vznikom registrácie DPH krátko pred uskutočnením obchodu (U. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o.),
- v reťazci obchodníkov sa nachádzajú subjekty, ktorým správca dane ukončil registráciu dane z pridanej hodnoty z úradnej moci, resp. nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti (S. N. s.r.o., P. F. s.r.o., B. s.r.o.),
- v spoločnostiach v preverovanom reťazci dochádzalo často k prevodu obchodných podielov, k zmene spoločníkov, k zmene konateľov (konateľmi sa stávali cudzí štátni príslušníci K. L. F. - Rumunsko, F. U.
- Rumunsko, Q. Y. - Ukrajina, T. L. - Maďarsko, W. P. - Maďarsko, L. U. - Maďarsko), k zmene sídla (U. Z. s.r.o., Q. s.r.o., B. s.r.o.) k zániku spoločnosti (P. F. s.r.o.), ku konkurzu (MST Z. s.r.o.),
- pre väčšinu spoločností v reťazci platí, že nevlastnia žiaden majetok, nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, reálne nevyužívajú priestory na svoje podnikanie z dôvodu, že používajú iba virtuálne sídlo (U. s.r.o., P. F. s.r.o.), nemajú vytvorené reálne predpoklady na obchodovanie s kryštálovým cukrom,
- u obchodníka U. Z. s.r.o. v súvislosti s prepravou, ktorú fakturovala spoločnosť L. s.r.o. žalobcovi, bola zistená personálne prepojená osoba U. F., ktorý bol v čase obchodovania s predmetným tovarom konateľom oboch spoločností a ktorý mal dispozičné právo k bankovým účtom aj iných spoločností - obchodníkov X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o. a zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.U.),
- u obchodníkov X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. bola zistená personálne prepojená osoba I. X., ktorý bol v čase obchodovania s predmetným tovarom konateľom spoločností a ktorý bol na základe právoplatného rozsudku odsúdený za hospodársky trestný čin,
- u obchodníkov X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. bola zistená personálne prepojená osoba M. P., ktorý na základe splnomocnení bol oprávnený na zastupovanie uvedených spoločností vo všetkých právnych úkonoch ako aj úkonoch súvisiacich s preberaním tovaru určeného pre jednotlivé spoločnosti, následným uskladnením tohto tovaru, ako aj jeho vydávaním. Táto osoba bola oprávnená s týmto tovarom voľne nakladať, vrátane jeho ďalšieho predaja bez predchádzajúceho súhlasu udeleného uvedenými spoločnosťami, bol splnomocnený na podpisovanie na všetkých úradných dokumentoch súvisiacich s vyššie uvedenými činnosťami, pričom bol pri tejto činnosti oprávnený používať pečiatku spoločností.
48. Správca dane skonštatoval, že identifikoval podvodné konanie v reťazci dodávateľov žalobcu, a to konkrétne v spoločnostiach X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o., ktoré mali byť dodávateľmi, resp. subdodávateľmi ďalších spoločností Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., U. s.r.o., C.. Z. E. a na týchto článkoch reťazca došlo k porušeniu princípu neutrality dane - neodvedením dane na jednej strane (na strane X.-mond N. s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o.) a na druhej k odpočítaniu dane spoločnosťami Q. s.r.o., B. s.r.o., U. Z. s.r.o., následne ich odberateľom U. s.r.o., ktorý mal plnenia ďalej dodať žalobcovi. Na základe uvedeného je podľa správcu dane nesporné, že žalobca bol zapojený v podvodnom reťazci dodávok, v ktorom došlo k neodvedeniu dane a neoprávnenému odpočítaniu dane.
49. Správca dane uviedol, že nespochybňuje existenciu kryštálového cukru, ale spochybňuje jeho reálne dodanie spoločnosťou U. s.r.o. Počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, že spoločnosti U. s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané, že fakturované tovary reálne dodala. Správca dane má za to, že daň uvedená na faktúrach od spoločnosti U. s.r.o. sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu uskutočnenia dodania zdaniteľného plnenia v zmysle § 19 zákona o DPH. Dodávateľskou spoločnosťou U. s.r.o. neboli predložené dôkazy preukazujúce tvrdenia jej konateľa U. E., že zamestnávala v období august 2012 jedného zamestnanca, keď spoločnosť bola registrovaná na závislú činnosť až od 11.10.2012, predaj a odovzdanie tovaru sa malo uskutočniť v U. Z. s.r.o., no nakoľko spoločnosť U. s.r.o. neviedla skladové hospodárstvo, táto skutočnosť zo strany U. s.r.o. je
nepreukázaná a tak isto aj účtovníctvo tejto spoločnosti, miesta nakládok uvádzala rozdielne, najskôr len na adrese Y. cesta 8, neskôr uviedla, že aj na adrese P. F. X v O. K.. Ďalšou nezrovnalosťou v obchodovaní spoločnosti U. s.r.o. je tá skutočnosť, že predmetné obchody mala sprostredkovať fyzická osoba C. X., ktorá sprostredkovanie aj fakturovala spoločnosti U. s.r.o, no uvedená osoba v skutočnosti o týchto obchodoch nič nevie. Do obchodovania, resp. sprostredkovania do preverovaných obchodných transakciách bola zapojená osoba - Y. X., ktorý má s osobou C. X. len osobný vzťah, no voči subjektom U. s.r.o a C.. Z. E. žiadny obchodný ani obdobný vzťah neexistoval, aj napriek tomu sa Y. X. obchodných transakcií medzi týmito subjektmi aktívne zúčastnil, keď tovar objednával, nahlasoval evidenčné čísla vozidiel, bol prítomný pri nakládkach a vykládkach tovaru a aktívne komunikoval s uvedenými subjektmi.
50. Žalobca vo veci odpočítania DPH predložil správcovi dane iba formálne dôkazy - faktúry, výpis z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedený v Z. banka a.s. o úhrade platieb, opisy mailov, certifikáty, fotokópiu prehlásenia zo dňa 18.10.2015. Správca dane v prvotnom ponímaní skúmal, či tovar podľa predložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetnú dodávku realizovať. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovaným dodávkam a ich pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa je prakticky možná iba v prípade, ak samotný dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) vie formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Zákon o DPH v § 2 ods. 1 písm. a) vymedzuje, čo je predmetom dane. Podľa toho ustanovenia je predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z daného dôvodu nie je možné považovať za dodanie tovaru také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní dodávok osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. V nasledujúcom stupni tiež nemožno tvrdiť, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla dodávateľovi daňová povinnosť zo zdaniteľných plnení. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre správne určenie vzniku daňovej povinnosti vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré sú alebo majú byť uskutočnené (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).
51. Z vyššie uvedených zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľ U. s.r.o. správcovi dane materiálne nepreukázal dodanie kryštálového cukru, nevedel preukázať ani vznik daňovej povinnosti pri obstaraní týchto sporných tovarov, na základe čoho nepreukázal tvrdenia uvedené na jeho faktúrach. Správca dane získal také dôkazy, ktoré nenapomohli objasniť dodávky tovarov, ale naopak viedli k pochybnostiam. Žalobca podľa správcu dane nijakým dôveryhodným spôsobom správcovi dane tieto pochybnosti nevyvrátil. Obchodná spolupráca medzi žalobcom a jeho dodávateľom U. s.r.o. bola upravená rámcovou kúpnou zmluvou, v ktorej bol rozpor v rozsahu dohodnutého celkového množstva tovaru za mesiac, keď v bode 1.4 je uvádzané dohodnuté celkové množstvo 100 ton za mesiac, no v bode 1.5 sa uvádza spôsobilosť splniť dodanie dohodnutého celkového množstva 1 000 ton tovaru za mesiac, pričom očakávaná dodávka na dennej báze predstavuje približne 48 ton tovaru. V uvedenom prípade ide o značný rozdiel v dohodnutých objemoch, keďže žalobca s komoditou cukor ešte len predpokladal začať podnikať v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Ďalšou zmluvnou podmienkou bolo zaslanie mailovej objednávky spôsobom podľa bodu 2.1 zmluvy v rozsahu podľa bodu 2.2 zmluvy, ktoré neboli žalobcom predložené ako dôkaz. Žalobca bol podľa bodu 4.5 v nadväznosti na bod 4.1 zmluvy povinný tovar pri dodaní prevzatím tovaru kupujúcim prezrieť, pričom tvrdí, že pri nakládkach a vykládkach tovaru v skladoch nebol prítomný a neuviedol, že by tovar kontroloval, pričom podľa bodu 5.1 zmluvy nadobudol vlastnícke právo k tovaru dodaním a s ním prešlo na neho i nebezpečenstvo škody na tovare dodaním tovaru. Žalobca si však v skutočnosti nezaviedol žiadny kontrolný mechanizmus za prípadne vady a škody na tovare, a to aj napriek tomu, že bol zodpovedný za prípadnú škodu na tovare pri jeho obstaraní a prechodom vlastníckeho práva k tovaru.
52. Správca dane uviedol, že žalobca si svojho dodávateľa U. s.r.o. mohol preveriť len minimálne, nakoľko išlo o novovzniknutú spoločnosť (od 17.01.2012), a tým mal zvýšiť pozornosť a svoju obozretnosť voči osobám, ktoré za túto spoločnosť komunikovali počas obchodovania s kryštálovým cukrom, keď jednotlivé činnosti uzatvorené v predmetnej zmluve namiesto s dodávateľom komunikoval s osobou Y. X., ktorý bol prítomný pri nakládkach tovaru, ktorý zasielal žalobcovi faktúry mailom, pričom podľa bodu 4.4. zmluvy bol predávajúci povinný zaslať kópiu faktúry kupujúcemu ihneď po začatí uskutočnenia dodania. Y. X. však nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, vo veci obchodovania s cukrom dohodol sprostredkovanie pre spoločnosť U. s.r.o., s ktorou nemal uzatvorený žiadny zmluvný vzťah, sprostredkovanie vyúčtovala spoločnosti U. s.r.o. osoba C. X., ktorá nevie o predmetných obchodných prípadoch žiadne informácie a s osobou Y. X. je len v príbuzenskom vzťahu, z čoho vyplýva, že vo veci sprostredkovania za podnikateľa C. X. konala neoprávnená osoba, ktorá však
nebola v žiadnom obchodnom ani obdobnom vzťahu so žalobcom. Ak by si žalobca riadne preveril osobu Y. X., a to najmä vo vzťahu k U. s.r.o., podľa správcu dane by zistil, že ide o neoprávnenú osobu, ktorá okrem iného mala byť podľa vyjadrenia C.. Z. E. aj pri uzatvorení zmluvy s Z. K. L., ešte pred samotným začatím obchodovania s cukrom. Dôležitou je i skutočnosť, že tak ako samotný žalobca, tak aj jeho priamy dodávateľ U. s.r.o., resp. subdodávateľ U. Z. s.r.o. neviedli skladovú evidenciu, čím neumožnili preveriť reálny tok tovarov, ako aj nakladanie s týmto tovarom, a tým sa uvedené subjekty nesprávali ako bežní podnikatelia, pričom žalobca mal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ U. s.r.o. skladovú evidenciu nevedie (písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.12.2013). Ďalej tým, ak by žalobca požadoval pri dodaní tovarov od spoločnosti U. s.r.o. v rámci skladovej evidencie minimálne skladovú výdajku (ktorej obsahom sú podrobné údaje o tovare, napr. o šaržách, množstvách, minimálne doby spotreby a pod. vrátane označenia skladu, z ktorého sa tovar expeduje), bol by sa uistil, že tovar bol riadne skladovaný a expedovaný. No keďže nebol osobne pri dodaní tovarov a rezignoval na vyžiadanie si uvedených skladových dokladov, nesprával sa ako bežný obchodník, v opačnom prípade by získal podozrenie o obchodnej transakcii, ak by mu takéto doklady dodávateľ poskytol. Napriek tomu, že žalobca dovtedy, kým začal obchodovať s kryštálovým cukrom, primárne podnikal s drevom, si zjavne svojich nových obchodných partnerov dostatočne nepreveril, nezistil si, aké povinnosti mu v prípade obchodovania s potravinárskym tovarom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z.z., nezisťoval, či jeho obchodný partner U. s.r.o. oznámil príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom, a tým, že si daňový subjekt nepreveril túto skutočnosť, neriadil so zásadou obozretnosti a opatrnosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Skutočnosť, že predmetom dodávok bol kryštálový cukor vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané aj ustanovenia zákona č. 152/1995 Z.z. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných požiadaviek zákona o potravinách u dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou, ktorá spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukaznosť samotných daňových transakcií (rozsudok NS SR 3Sžfk/69/2017).
53. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca kúpou tovaru (kryštálový cukor) na základe faktúr od deklarovaného dodávateľa U. s.r.o. a následnou fakturáciou pre odberateľa nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov s kryštálovým cukrom, keďže všetky zúčastnené subjekty obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období a tovar bol skladovaný na rovnakom mieste v Slovenskej republike a samotný žalobca zabezpečil dopravu pre odberateľa dodávateľsky. S faktúrami, na ktorých je uvedené miesto naloženia a vyloženia tovaru, sa nepochybne oboznámil a mohol vedieť o právne relevantnom mieste dodania tovaru pre neho a s tým súvisiacou nemožnosťou odpočítania dane pre absenciu daňovej povinnosti u dodávateľa U. s.r.o. v Slovenskej republike. Ďalej žalobca tým, že disponuje prepravnými dokladmi CMR minimálne v dvoch prípadoch (CMR zo dňa 31.07.2012 a zo dňa 21.08.2012), mal vedomosť o tom, že tovar neprevzal odberateľ Z. K. L., resp. že ďalším odberateľom bola spoločnosť R. N. T., nakoľko na prepravných dokladoch bolo prevzatie tovarov potvrdené spoločnosťou R. N. GmbH, pričom preverovaním obchodných transakcií nebolo zistené, že Z. K. L. splnomocnil tretiu osobu na prevzatie tovaru v inom členskom štáte, je to len tvrdenie žalobcu, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo. Taktiež je dôležitá okolnosť, že prepravné doklady CMR potvrdzoval samotný daňový subjekt, kde sa oboznámil s miestami nakládok (O. K. SK) a vykládok (R. HU, alebo R. N. R. HU) tovarov, u ktorých nebola uvedená presná adresa, z čoho mal daňový subjekt vedomosť o tom, že konkrétne miesta nakládok nepozná, taktiež miesta vykládok, no v dvoch prípadoch (CMR zo dňa 31.07.2012 a zo dňa 21.08.2012) mali byť dodané pre spoločnosť R. CSI, ktorému tovary žalobca nefakturoval. Z uvedených dôvodov nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v reťazci zdaniteľných plnení poznačeným podvodom na DPH. Týmto postupom žalobca zvýšil svoje riziká, miesto toho, aby ich minimalizoval, a o to viac, ak išlo o osobu dodávateľa, ktorá bola novovzniknutou spoločnosťou, čo je v rozpore s obvyklým postupom, kedy každý účastník zmluvného jednania sa snaží svoje riziká plynúce zo svojho zmluvného dojednania minimalizovať. Žalobca fakticky zaviedol len také kontrolné mechanizmy, ktoré objektívne nemohli odhaliť jeho účasť na podvodných transakciách. Dá sa predpokladať, že racionálne konanie obchodníka, ktorý vyžaduje primerané záruky obchodu, tzn. obchodovanie za bežných obchodných podmienok, by eliminovalo možnosti podvodných spoločností obchod vôbec uzavrieť, čím by v konečnom dôsledku došlo k zamedzeniu podvodu.
54. Keďže žalobca nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera, spoľahol sa iba na to, že pozná Y. X., resp. pani E., neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní tovaru od dodávateľa, pričom tovar nekontroloval, nezabezpečil sa žiadnymi preventívnymi alebo kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol či už vedome, alebo nevedome zapojený do podvodného reťazca dodávok, nebol registrovaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky, nepreveril si ani svojho obchodného partnera, či je tam registrovaný, musí znášať následky v podobe neuznania nároku na odpočítanie dane. Zmyslom zákona o DPH je pri zachovaní neutrality a proporcionality tejto dane prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich úkonov, porušujúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona.
55. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uzavrel, že predmetom preverovaných transakcií bolo porušenie princípu neutrality DPH, ktoré spočívalo v nárokovaní odpočítania dane u kontrolovaného daňového subjektu, ktorá nebola v reťazci dodávateľov odvedená. Poskytnutie takto neoprávneného odpočítania dane je v rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH, Smernice DPH a taktiež rozhodnutiami SD EÚ. Správca dane v nadväznosti na závery SD EÚ v danom prípade vychádzal nielen z vnútroštátnych predpisov, ale vec súčasne posúdil aj z hľadiska práva Európskej únie, pričom sa okrem preukázania zneužívajúceho konania súčasne zameral na preverovanie možnosti, že kontrolovaný daňový subjekt o zneužívajúcom konaní vedel alebo mal vedieť. „Mal vedieť" znamená, že daňový subjekt mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takomto konaní.
56. K argumentácií ohľadne vlastníckeho práva vo veci preverovaných dodávok správca dane uviedol, že podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník" vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvod, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru, je, že národná legislatíva členských štátoch ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna. A toto ekonomické vlastníctvo u sporného dodávateľa U. s.r.o. bolo správcom dane spochybnené. Žalobca nepreukázal a správca dane preverovaním nezistil, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou sa faktúrach - spoločnosťou U. s.r.o.
57. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom anticipoval svoje neskoršie žalobné námietky uvedené v správnej žalobe (viď body 2. až 11. tohto rozsudku). O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2019. Argumenty, ktorými sa vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, obsahovo korešpondujú s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe, preto správny súd nebude totožnú argumentáciu žalovaného, ktorú už podrobne uviedol v bodoch 12. až 25. tohto rozsudku, znovu opakovať. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobcovi nie je možné priznať právo na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodávkach tovaru odberateľom z iných členských štátov - spoločnosti U. V. s.r.o. a subjektu Z. K. L. - F. Z. E.U. pre nesplnenie zákonných podmienok a taktiež žalobcovi nie je možné priznať právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o. za dodávku kryštálového cukru, a to jednak z dôvodu nepreukázania reálneho dodania kryštálového cukru žalobcovi deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou U. s.r.o.) a tiež z dôvodu účasti žalobcu v obchodnom reťazci subjektov, ktorého účelom bolo čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu subjektmi do neho zapojenými.
58. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
59. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
60. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
61. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
62. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
63. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
64. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
65. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
66. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
67. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
68. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
69. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
70. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
71. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
72. Správny súd poukazuje na to, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K námietkam týkajúcim sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t. j. nárok na odpočet DPH sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
73. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane.
74. Vyššie uvedené závery správny súd vyvodil z početnej judikatúry NS SR týkajúcej sa podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH, rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázok dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Aj NS SR v jednom zo svojich nedávnych rozsudkov sp. zn. 10Sžfk/43/2018 zo dňa 19.06.2019 sám skonštatoval, že „judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či
dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia v kasačnej sťažnosti sťažovateľkou citovaného rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej." 75. V rozsudku sp. zn. 10Sžfk/3/2019 zo dňa 19.06.2019 poukázal NS SR na stále platné judikáty vo veciach sp. zn. 8Sžf/36/2010 a sp. zn. 2Sžf/52/2010 týkajúcich sa podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH. V rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011 vyslovil NS SR, že „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje." Rovnako aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011 konštatuje NS SR, že „z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o." Potrebu jednoty identity deklarovaného dodávateľa tovarov a služieb a skutočného dodávateľa tovarov a služieb ako jednu zo základných podmienok pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH postuluje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019.
76. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní sa NS SR vyslovil už v rozsudku sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, v ktorom uviedol, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii." K otázke, kto nesie v daňovom konaní dôkazné bremeno, sa NS SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený." Obdobne judikoval NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané." K totožným záverom dospel NS SR aj v rozsudku sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017.
77. Z ďalších výsledkov rozhodovacej činnosti NS SR k otázke dôkazného bremena a jeho prípadného presúvania medzi daňovým subjektom a správcom dane upriamuje správny súd pozornosť na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ..." V rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil NS SR, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH." Možno odkázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, podľa ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi."
78. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd považuje za vhodné poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky pre uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať." V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane."
79. Vyššie načrtnutú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť" právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály", indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví" ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu."
80. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžfk/26/2019 zo dňa 10.03.2021 „Podmienky na odpočet DPH sú „notoricky" daňovým subjektom známe, nie je možné dôkazné bremeno preukazovania opatrení na zabránenie účasti daňového subjektu v podvodnom konaní alebo zneužití práva absolútne presúvať na správne orgány, bez existencie riadnej a reálnej aktivity daňového subjektu, smerujúcej k zabráneniu účasti daňového subjektu v týchto situáciách, a to v procese pred uzavretím obchodného vzťahu, v čase jeho uzavretia alebo v čase realizácie obchodného vzťahu... Nie je možné na daňové orgány „presúvať" povinnosť zisťovania možných opatrení, ktoré daňový subjekt mal, pre zabránenie jeho účasti na podvodnom konaní alebo zneužití práva v konkrétnej veci, prijať... Daňový subjekt v čase kontroly daňovými orgánmi musí byť spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode alebo zneužití nepodieľal. Keďže každá obchodná transakcia je individuálna ako aj každé obchodné konanie, obchodná zmluva, realizácia konkrétneho obchodu, neexistuje „manuál" (a to ani na strane správnych orgánov) na charakter, rozsah, intenzitu a druh preverovania zistených pochybných skutočností, preto nie je možné ani presúvať „vymenovanie rozsahu" vykonaných, resp. účinných opatrení, ktoré v prejednávanej veci mal žalobca vykonať, výlučne na daňové orgány."
81. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí NS SR vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).
82. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EU zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s.I-7639, bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, na uistenie sa o tom, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s.I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij,C-499/10, bod 25). Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej.
83. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. K námietke nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej neprimeranej dĺžky spôsobenej neúčelným prerušením daňovej kontroly správny súd uvádza, že ju v celom kontexte prejednávanej veci nepovažuje za dôvodnú. S touto námietkou sa argumentačne korektne vyporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Možno súhlasiť s názorom, že správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pričom požiadal českú, rakúsku a neskôr aj maďarskú finančnú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií, keďže vzhľadom na obsah žalobcom predložených dokladov a informačný tok z postupne zabezpečovaných dôkazov počas daňovej kontroly bolo potrebné požiadať príslušné finančné orgány v Českej republike (žiadosť zo dňa 13.12.2012 a odpoveď zo dňa 22.05.2013) v Rakúsku (žiadosť zo dňa 10.01.2013 a odpoveď zo dňa 04.09.2013) a neskôr aj v Maďarsku (žiadosť zo dňa 03.10.2013 a odpoveď čiastočná zo dňa 26.02.2015 a konečná zo dňa 29.06.2015) o poskytnutie informácií týkajúcich sa žalobcom deklarovaných odberateľov tovaru. Správca dane dňa 11.01.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 18.01.2013. Dňa 04.09.2013 bola doručená posledná z odpovedí a keďže pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, od 05.09.2013 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Dňa 05.02.2014 správca dane vydal ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 14.02.2014. Dňa 29.06.2015 bola doručená odpoveď na žiadosť a týmto dňom pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, odo dňa 30.06.2015 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly za účelom získania informácií od finančných orgánov iných členských štátov EÚ považuje správny súd vzhľadom na predmet daňovej kontroly a získané informácie majúce vecný súvis s uplatnenými nárokmi žalobcu za dôvodné. S cieľom včasného získania požadovaných medzinárodných informácií potrebných pre účely daňovej kontroly správca dane v čase prerušení daňovej kontroly zasielal viackrát urgencie. Urgencie boli zasielané elektronicky internou komunikáciou, o čom bol vyhotovený úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.04.2017. Z uvedeného úradného záznamu ako aj elektronickej komunikácie správcu dane vyplýva, že v rámci internej komunikácie boli urgencie k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií zasielané dňa 17.05.2013, 23.08.2013, 26.08.2013, 05.02.2014, 03.06.2014, 11.09.2014 a 07.01.2015. Správny súd zastáva názor, že najmä s poukazom na špecifiká prípadu nevybočovala dĺžka prerušení daňovej kontroly z ústavne akceptovateľného rámca (aj keď sa k jeho prekročeniu výrazne priblížila) a išlo o prerušenia ešte stále v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňová kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a neboli zistené skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu alebo nesprávnemu procesnému uchopeniu inštitútu prerušenia daňovej kontroly spôsobom, ktorý by napĺňal niektorý z dôvodov nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov vyjadrených ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. a) až písm. g) SSP.
84. Vo veci dodania tovaru odberateľovi Moravia building contractor s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 DPH, bolo zistené, že odberateľ nebol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Nemožnosť priznania oslobodenia dodávky tovaru od DPH odôvodnil žalovaný tým, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z odpovede z Českej finančnej správy podľa žalovaného vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia o tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou U. building contractor s.r.o., a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný poukázal na ďalšiu objektívnu skutočnosť, ktorou bolo, že spoločnosť U. V. N. s.r.o. bola v čase sporných dodávok tovaru v likvidácii, a to s účinnosťou od 20.06.2012, pričom likvidátor a bývalý konateľ P. O. je nekontaktný. Spoločnosť od svojho zápisu do obchodného registra do 29.04.2013 nepodala žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb, ani daňové priznanie k DPH a so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť bola registrovaná k dani z pridanej hodnoty dňa 14.04.2010 a správca dane zrušil túto registráciu z úradnej moci dňa 01.08.2012. Spoločnosť je nekontaktná a správca dane nemá k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by spoločnosť uskutočňovala v období od 17.03.2010 do 29.04.2013 akúkoľvek ekonomickú činnosť. To, že spoločnosť U. building contractor s.r.o. mala vykonávať v kontrolovanom zdaňovacom období ekonomickú činnosť, tvrdí len žalobca, toto tvrdenie nebolo možné preveriť výsluchom žiadnej osoby na druhej strane sporného kontraktu, preto pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia dodaním tovaru spoločnosti U. V. N. s.r.o. možno považovať nielen za dôvodné, ale aj za náležite a korektne odôvodnené, vedúce ku konštatácii o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne splnenia podmienok na možnosť aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v prospech žalobcu. 85. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku súvisiacu s dodaním tovaru pre odberateľa Z. K. L., obchodné meno F. Z. E.U., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Za vykonaným dokazovaním odôvodnený možno považovať záver, že nebola splnená zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Správca dane šetrením zistil, že deklarovaný nadobúdateľ kryštálového cukru nebol v čase dodania kryštálového cukru registrovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovarov. Žalobca deklaroval odoslanie a prepravu tovarov do Maďarska, no nadobúdateľ mal pridelené identifikačné číslo DPH v Rakúsku. Nadobudnutie tovaru nebolo predmetom dane v členskom štáte registrácie, ani predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa malo skončiť odoslanie alebo preprava tovarov, čím bol porušený princíp neutrality DPH. Pri žalobcom deklarovanom dodaní kryštálového cukru z tuzemska do iného členského štátu boli identifikované viaceré nezrovnalosti, na základe čoho obstojí záver daňových orgánov, že
tovar nebol dodaný do iného členského štátu žalobcom tak, ako to žalobca deklaruje vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože v dvoch prípadoch nepreukázal prevzatie tovaru odberateľom. Na medzinárodných nákladných listoch SKXXXXXXX zo dňa 31.07.2012 a F zo dňa 21.08.2012 chýba potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovarov. Z elektronického mýtneho systému správca dane zistil, že preprava sa uskutočnila vozidlami v oblasti O. K. len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012, pričom nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, čiže nakládka tovaru sa neuskutočnila v sklade v Nových K.. Na základe jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky tovaru s odoslaním do Maďarska pre daňový subjekt Z. K. L. F. Z. E.U. sa nemohli uskutočniť v tomto areáli, pretože nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na preložených CMR. Preprava tovaru do Maďarska sa na základe medzinárodnej výmeny informácií nedala preveriť. Odberateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru a nie je známy ani konečný spotrebiteľ tovaru. Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov Z. K. L. mal nakúpiť v roku XXXX celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami cukru. Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať a daňový subjekt Z. K. L. mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca. Z. K. L. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok 2006. Aj podľa správneho súdu žalobcom uvádzaný článok 41 Smernice Rady 2006/112/ES v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko toto ustanovenie počíta s tým, že nadobúdateľ nadobudne tovar, čo sa ale v uvedenom prípade nepreukázalo tak, ako to žalobca deklaroval. Odberateľ zároveň nepriznal nadobudnutie tovarov v žiadnom členskom štáte a rakúska finančná správa vyrubila daň z úradnej moci, t.j. len z dôvodu uvedenia IČ DPH na faktúrach a nie z dôvodu reálneho dodania tovarov pre tohto odberateľa, bez nároku na odpočítanie dane. Aj v prípade deklarovaného dodania tovaru pre odberateľa Z. K. L., obchodné meno F. Z. E.U., možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne splnenia podmienok na možnosť aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v prospech žalobcu.
86. Pokiaľ ide o nepreukázanie reálneho dodania kryštálového cukru žalobcovi spoločnosťou U. s.r.o., správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach, majúc na zreteli, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z prvostupňového rozhodnutia, však nevyplýva, že by daňové orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako aj iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi obchodnými partnermi, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.
87. Analyzujúc správcom dane vykonané dokazovanie možno konštatovať, že pochybnosti na strane správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré mala dodať spoločnosť U. s.r.o., boli oprávnené a jednoznačne opodstatnené. Väčšina spoločností v reťazci nevlastní žiadny majetok, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemajú vytvorené predpoklady a priestory na obchodovanie v takom rozsahu s komoditou kryštálový cukor. Ide o rizikové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nekomunikujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú doručované zásielky. U obchodníkov v reťazci dochádzalo často k zmene sídiel, k zmene konateľov ako aj k prevodom obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí štátni príslušníci z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Spoločnosti U. s.r.o., U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o., P. F. s.r.o., S. N. s.r.o. obchodovali s kryštálovým cukrom bez manipulácie tovaru na sklade, čiže nedošlo k fyzickému pohybu tovaru. Kryštálový cukor prešiel fakturačne cez dlhú sieť reťazca dodávateľov, ale
stále neexistuje konečný zákazník a zároveň nie je známy pôvod tovaru. Medzi obchodníkmi Z. K. L., žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, pričom všetky boli vedené v Z. banka, a.s. U. F. - konateľ spoločnosti U. Z. s.r.o. - mal dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti U. Z. s.r.o., X.-mond company s.r.o. (dodávateľ U. Z. s.r.o.) a Z. K. L.. Spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci - S. F. s.r.o., P. F. s.r.o. a B. s.r.o. nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená registrácia DPH z úradnej moci. Viaceré spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia na základe sporných faktúr vystavených spoločnosťou U. s.r.o. sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Postupy správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.
88. Podľa názoru správneho súdu z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že došlo k podvodu na DPH v obchodnom reťazci, ktorého účastníkom bol aj žalobca. Daňové orgány podrobne uviedli a analyzovali skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne preukazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu na DPH vedel alebo mal vedieť: Pri nákupe tovaru žalobca postupoval neobozretne. Žalobca ani dodávateľ (U. s.r.o.) nevedeli presne uviesť, v ktorých skladoch sa tovar skladoval a nakladal na prepravu, neviedli skladovú evidenciu, teda ich účtovníctvo je nepreukázateľné, čo znemožnilo preveriť skutočný tok tovarov. Žalobca nekomunikoval s deklarovaným dodávateľom, ale s neoprávnenou osobou Y. X., a to bez zmluvného vzťahu. Y. X. bol navyše osobou, ktorá síce bola oveľa viac zapojená do deklarovaných obchodov, ako žalobca, avšak sama neniesla žiadne podnikateľské riziko, nakoľko Y. X. nebol štatutárom žiadnej zo spoločností zapojených do obchodného reťazca. Žalobca tovar nepreberal, nekontroloval a nevidel. Koordináciu v obchodnom reťazci možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že takmer všetci obchodníci mali účet vedený v Z. banka, a.s. (Z. K. L., F. Z. E.U., žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o., B. s.r.o., Q. s.r.o., P. F. s.r.o.), ako aj prepravná spoločnosť L. s.r.o. Pre účely obchodovania s cukrom mal žalobca zriadený samostatný účet v Z. banka, a.s., pričom ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom žalobca realizoval z účtu vedeného vo X. a. s. Žalobca, ani žiadny z obchodníkov v reťazci, nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky. Z elektronického mýtneho systému bolo zistené, že v oblasti O. K. nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, a preto sa predmetné nakládky v týchto dňoch neuskutočnili v uvedenej lokalite tak, ako to deklaroval žalobca. Preverením jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti W.-P.-P. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky pre žalobcu s odoslaním do Maďarska pre obchodníka Z. K. L., F. Z. E.U. uvedená spoločnosť neeviduje, resp. nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na predmetných CMR. Časť tovarov, ktoré žalobca fakturoval odberateľovi F. Z. E.Ú podľa vyjadrenia tohto konateľa malo byť dodaných odberateľovi X.-mond company s.r.o., ktorý figuruje na začiatku reťazca, čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov. F. v reťazci si mali tovar medzi sebou predávať vo veľmi krátkom časovom úseku (1-2 dni), čiže svoje „obchodovanie" (prefakturáciu) koordinovali. Koordináciu v reťazci dokresľuje aj skutočnosť, že medzi obchodníkmi Z. K. L., F. Z. E.Ú, žalobca, U. s.r.o., U. Z. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, ktoré boli všetky vedené v Z. banka a.s., pričom konateľ U. Z. s.r.o. U. F. mal zároveň dispozičné právo k bankovému účtu zahraničného podnikateľa Z. K. L. (F. Z. E.U.). Napriek tomu, že žalobca pôvodne nepodnikal s kryštálovým cukrom, ale podnikal s drevom, svojich nových obchodných partnerov, pre ktorých bol v podstate z hľadiska ekonomickej racionality nepotrebným obchodným článkom, si dostatočne nepreveril a neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti. Nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera, dodávateľa, ktorý bol novovzniknutou spoločnosťou, spoľahol sa iba na to, že pozná Y. X., resp. C.. U. E., neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní tovaru od dodávateľa, tovar nekontroloval a nevidel, nezabezpečil sa žiadnymi preventívnymi alebo kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol zapojený do podvodného reťazca dodávok. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že žalobca za účelom zachovania obozretnosti neprijal preventívne a kontrolné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca neprijal
potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so subjektmi, ktoré si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o ich materiálno-technické či personálne vybavenie, o to, či pri obchodovaní s kryštálovým cukrom dodržiavajú ustanovenia zákona č. 152/1995 Z.z., aby sa presvedčil, či dodávateľská spoločnosť je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.
89. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutia daňových orgánov vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
90. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
91. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.