Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej. v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie č. 8A, IČO: 47 232 471, za ktorú koná JUDr. Alexander Kadela, Mgr. Marián Masarik, JUDr. Tomáš Bardelčík, PhD., Mgr. Michal Bouška, proti žalovanému: O. W. X. A. V. Ľ. , D. W. XX.X.XXXX, N. D. R., M.. G.V. Č.. XX, o zaplatenie sumy 13.000,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. augusta 2020, č.k. -146, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. augusta 2020, č.k. -146, vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.8.2020, č.k. -146, vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.000,-- € spolu so zmluvným úrokom v sume 3.136,88 €, sankčným úrokom v sume 73,85 €, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.000,-- € od 1.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol; vo výroku III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu a o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vyhovel tak sčasti žalobe, ktorou sa žalobca (jeho právny predchodca Poštová banka, a.s.) domáhal zaplatenia sumy 13.000,-- € spolu s príslušenstvom žalovaným. Skutkovým základom bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 13.000,-- €; žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu mu z úverovej zmluvy riadne a včas neplnil. V dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru právny predchodca žalobcu v zmysle , v spojení s vyhlásil úver za predčasne splatný. Ku dňu zosplatnenia úveru pozostával záväzok žalovaného z neuhradeného zostatku istiny v sume 13.000,-- €, zmluvných úrokov v sume 3.136,88 € a sankčných úrokov v sume 73,85 €. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 12.12.2013 zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 13.000,-- €. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 120-mesačných splátkach po 257,24 € vždy k 25. dňu príslušného mesiaca. Listom zo dňa 9.3.2015 veriteľ upozornil žalovaného, že ku dňu 6.3.2015 jeho pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote splatnosti predstavuje sumu 2.448,80 €, túto sumu mal žalovaný zaplatiť do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenie tejto výzvy; v prípade ak svoju povinnosť nesplní, žalovaný

bol upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Poštová banka, a.s., ku dňu 23.3.2015 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalovanému, následne ho vyzvala na úhradu dlžnej istiny úveru v sume 13.000,-- €, zmluvných úrokov v sume 2.242,42 €, poplatkov za upomienky v sume 4,65 €. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. l, ods. 4, ods. 5, ods. 9, , ods. l, ods. 2 . Skutkovo dôvodil tým, že veriteľ po zosplatnení úveru nemá už nárok na zmluvné úroky. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský, zosplatnením úveru vznikla žalovanému povinnosť uhradiť okrem zmluvných úrokov za obdobie do zosplatenia úveru aj zvyšnú časť istiny úveru. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, neboli oprávnení domáhať sa po zosplatnení úveru úhrady všetkých splátok podľa zmluvy, nakoľko zosplatnením úveru ich právo na úhradu zmluvných úrokov zaniklo. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité, vrátenie celej požičanej istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku dojednania dovolávať aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení . Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa povinnosť platiť úroky z omeškania. V prípade, že existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa , resp. podľa a , robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom , v spojení s a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 1.4. V predmetnej veci žalobca žiadal nielen úhradu úrokov z nesplatenej istiny úveru, ale aj úhradu zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru. Súd preto v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú a ustálil, že po zosplatnení úveru vznikla žalovanému povinnosť uhradiť istinu 13.000,--€, zmluvné úroky v sume 3.136,88 €, sankčné úroky v sume 73,85 €, úroky z omeškania vo výške stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 1.5. Výrok o trovách súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením ,

2. Proti tomuto rozsudku (len) vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením ods. l písm. f/, h/ (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil). Záver súdu, že mu nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení úveru, odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa. Na podporu svojho tvrdenia odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. . Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Tento výklad považuje za nesprávny, pretože zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu záväzku, a síce v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť úver v splátkach.

Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Zdôraznil ustanovenie , , , , , ods. l , , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.12.2006, sp.zn. , rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. . Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúci k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z toho nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach. Je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Iný výklad je nesprávny. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Dlh žalovaného zostáva, a teda nezanikol hlavný záväzok dlžníka, nemohol tak zaniknúť ani akcesorický zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Súd nezohľadnil tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Napriek platne uzavretej zmluvy o úvere súd rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím ho bezdôvodne ukrátil o časť zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok tento účel neplní. Najvyšší súd Českej republiky nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Obdobne postupoval Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.zn. , , Krajský súd v Prešove sp.zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 16.6.2020. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie, alebo ho zmeniť tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. februára 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvného úroku po zosplatnení úveru, potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a pre úplnosť odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5.1. Odvolateľ za základ odvolania považuje, že aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patria veriteľovi (popri úrokoch z omeškania) dohodnuté úroky z úveru. V danom spore výrok o zamietnutí žaloby v tejto časti je vecne správny, súd správne ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru, zmluvného úroku z nesplatenej istiny do termínu zosplatnenia úveru; následne potom už len úroky z omeškania. Ako je uvedené vyššie skutkovým základom bolo uzavretie úverovej zmluvy dňa 12.12.2013, č. XXXXXXXXXX, medzi dodávateľom Poštová banka, a.s., Bratislava, IČO: 31 340 890, a spotrebiteľom - žalovaným, a že žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere riadne neplnil a nesplnil. 5.2. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania, predmetu činnosti, úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné tento vzťah posúdiť ako spotrebiteľský a v takom prípade je potrebné skúmať ex offo zmluvné podmienky, aby žalovaný ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.

5.3. Nebolo možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení, keď s poukazom na ustanovenie veriteľ má nárok na úrok z úveru až do splatenia úveru. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.9.2015, sp.zn. , podľa ktorého keďže tento stav netrvá (stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru), je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním dlžníka (spotrebiteľa) a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ustanovenia . K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité, vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ustanovenia , resp. , , robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie , v spojení s , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Dohoda o platení úrokov za úver aj po jeho splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia uvedeného nariadenia, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 5.3.1. Takto postupoval a dôvodil aj súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci. 5.4. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od uvedeného právneho názoru v danej veci a na podporu jeho správnosti poukazuje jednak na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, č.k. -14, v ktorom ústavný súd konštatoval, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru; ako aj na stanovisko č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2019 prijatého v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru, podľa ktorého „V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“ Z uvedeného vyplýva, že ak má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje to značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, značné zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy), je takáto dohoda o takýchto úrokoch odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva aj neprimeranú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Zároveň

odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právo veriteľa na priznanie dohodnutých úrokov za úver mu upreté nebolo, keď mu úrok bol priznaný do zosplatnenia úveru. 5.5. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. , , , , ), ale aj odvolateľom spomenuté rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré upravujú, riešia, inak problematiku dohodnutých úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Z nich ale nevyplýva, ako sa dovolací súd, odvolacie súdy, vyporiadali s názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. -14, s opačným názorom vysloveným v iných súdnych rozhodnutiach. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že doteraz najvyššia súdna autorita nedala zjednocujúce stanovisko. Nebolo možné zohľadniť odvolateľom zdôraznené vydané rozhodnutia, zákonné ustanovenia účinné v Českej republike, keďže ide o iný štát, o rozdielnu právnu úpravu, judikatúru. 5.6. Iný názor a záver ako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 18.9.2012, sp.zn. , nevyslovil ani Súdny dvor Európskej únie vo veci C-192/20. 5.7. Odvolací súd v predmetnej právnej veci rozhodol podľa už ustálenej rozhodovacej praxe z dôvodov uvádzaných v ods. 5.3., 5.4., 5.5., 5.6. tohto rozsudku. V neposlednom rade a pre úplnosť na tomto mieste odvolací súd dôvodí, že od roku 2012, kedy rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky v označenej veci, nedošlo ku zmene ustanovení dotýkajúcich sa spotrebiteľov, resp. iných právnych predpisov vo vzťahu ku spotrebiteľom, ktoré by vylučovali už vyslovený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v ďalšom období.

6. Keďže odvolateľ nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku (súvisiacom; veta druhá ) o trovách konania, keďže odvolateľ vecnú a právnu správnosť tohto výroku nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na zásadu zakotvenú v , podľa ktorej nemožno rozhodnúť v neprospech odvolateľa a v prospech toho, kto odvolanie nepodal; v predmetnej veci ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

7. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l, ods. 3, ods. l , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranou sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ). 8. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, a tak mu odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( ods. l, ods. l, ods. l ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia

9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).