Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/2250/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 00 603 481, proti povinnému Outdoor Media, s.r.o., so sídlom Gunduličova 12, 811 05 Bratislava, IČO 35 882 158, o vypratanie nehnuteľností, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Danou Šovčíkovou, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Obchodná 52, 811 06 Bratislava, pod sp. zn. 235EX 397/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dane Šovčíkovej trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 04.10.2023 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku – vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A. B., C. D. A. – E., katastrálne územie F., vedenú na LV č. X Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra "C", pozemok s parc. č. XXXXX/X vo výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -76 zo dňa 11.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -119 zo dňa 30.09.2022 a vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A. B., C. D. A. – G. C., katastrálne územie G. C., vedenú na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra "C", pozemok s parc. č. XXXX/XX, vo výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -56 zo dňa 23.03.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.10.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 04.03.2024 postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinný uviedol, že v zmysle § 61 ods. 1 písm. a) v spojení s § 61a ods. 1 Exekučného poriadku má upovedomenie o začatí exekúcie obsahovať aj uvedenie spôsobu jej vykonania, ak ho už je možné určiť. V doručenom Upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. 235EX 397/23 zo dňa 12.12.2023, ktoré bolo povinnému doručené dňa 03.01.2024, nie je výslovne uvedený spôsob vykonania exekúcie, z Upovedomenia však nepriamo vyplýva, že exekúcia bude exekútorom vykonaná podľa exekučných

titulov, t.j. „na vymoženie nepeňažného nároku: vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. B., C. D. A. E., katastrálne územie F., vedenú na LV č. X Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra "C", pozemok s parc. č. XXXXX/X vo výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, - vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. B., C. D. A. – G. C., katastrálne územie G. C., vedenú na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra "C", pozemok s parc. č. XXXX/XX, vo výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, a teda povinný má za to, že pôjde o vykonanie exekúcie podľa § 181 a nasl. Exekučného poriadku. Povinný teda na základe doručeného Upovedomenia, aj bez toho, aby v ňom bol presne uvedený spôsob vykonania exekúcie, s ohľadom na koncentračnú zásadu uvedenú v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oba exekučné tituly ukladajú povinnému povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to konkrétne špecifikované pozemky, t.j. povinnosť na nepeňažné plnenie spočívajúcu vo vyprataní pozemkov. Povinný ďalej uviedol, že oba pozemky (resp. ich časti) mal v nájme od oprávneného na základe Zmluvy č. 089406420600 o nájme časti pozemku pre reklamné zariadenie typu „Backlight“ zo dňa 06.11.2006 (ďalej len „Zmluva o nájme“). V tejto Zmluve o nájme bolo výslovne dohodnuté, že povinný (ako nájomca) je oprávnený využiť tieto pozemky na účel umiestnenia reklamných zariadení, t.j. v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) reklamných stavieb. Podľa sa reklamná stavba považuje za stavbu, konkrétne inžiniersku stavbu. Podľa aj reklamné zariadenia osadené na príslušných pozemkoch pred novelou účinnou od 02.01.2015 sa považujú za reklamné stavby. Na oboch pozemkoch (resp. na ich časti) boli v zmysle Zmluvy o nájme umiestnené, t.j. postavené reklamné stavby, ktoré sú pevne spojené so zemou v zmysle , a to konkrétne na pozemku parcela registra "C", parcelné číslo XXXX/XX v k.ú. G. C. dve reklamné stavby a na pozemku parcela registra "C", parcelné číslo XXXXX/X v k.ú. F. jedna reklamná stavba.

3. Povinný ďalej uviedol, že oba exekučné tituly, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, ukladajú povinnému povinnosť vypratať nehnuteľnosť. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku „ak exekučný titul ukladá povinnosť vypratať nehnuteľnosť alebo jej časť ..., exekútor vykoná exekúciu vykázaním alebo vyprataním.“ Na základe exekučných titulov ukladajúcich povinnému povinnosť vypratať nehnuteľnosť môže exekútor vykonať exekúciu výlučne spôsobom podľa § 181 a nasl. Exekučného poriadku, t.j. vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. Z uvedených dôvodov však exekútor nemôže postupovať tak, že vypratanie nehnuteľností (t.j. v danom prípade vyššie uvedených pozemkov vo vlastníctve oprávneného) vykoná tak, že z nich odstráni na nich umiestnené stavby, ktoré sú stavbami „sui generis“. Vykonať exekúciu spôsobom odstránenia stavby podľa § 190 Exekučného poriadku je totiž možné len v prípade, ak exekučný titul ukladá, aby povinný odstránil stavbu, čo v danom prípade nie je splnené, nakoľko oba exekučné tituly, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, ukladajú povinnému povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a nie povinnosť odstrániť stavbu. Exekúcia vyprataním nehnuteľnosti a exekúcia odstránením stavby sú dva samostatné spôsoby vykonania exekúcie, z ktorých každý je možné vykonať len za príslušných podmienok uvedených v Exekučnom poriadku. Ak teda exekučný titul ukladá povinnosť vypratať nehnuteľnosť, nemožno v rámci exekúcie z takej nehnuteľnosti (pozemku) odstrániť stavbu povinného alebo inej osoby, ktorá sa na takej nehnuteľnosti nachádza, nakoľko v zmysle tohto rozlíšenia sa odstránenie stavby nepovažuje za vypratanie nehnuteľnosti. Na vykonanie exekúcie odstránením stavby sa naviac vyžaduje splnenie ďalších osobitných podmienok, ktoré sú uvedené v § 190 Exekučného poriadku. Povinný ďalej uvádza, že na predmetných pozemkoch (resp. na ich časti) nemá umiestnené žiadne svoje hnuteľné veci, ktoré by bolo možné exekúciou vykonávanou na podklade exekučných titulov vypratať, t.j. ktoré by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie spôsobom podľa § 181 a nasl. Exekučného poriadku. Vykonanie exekúcie odstránením stavby, resp. stavieb (t.j. predmetných reklamných stavieb uvedených vyššie) z predmetných pozemkov v danom prípade nie je možné, nakoľko exekučné tituly na podklade ktorých je exekúcia vykonávaná, neukladajú povinnému povinnosť odstrániť stavbu. Ak by teda v rámci exekúcie vedenej na podklade exekučných titulov, ktoré ukladajú povinnému vypratať nehnuteľnosti (uvedené pozemky), bola exekúcia vykonaná odstránením stavieb (reklamných stavieb z uvedených pozemkov), išlo by o nezákonnú exekúciu vykonávanú bez príslušného exekučného titulu. Povinný ďalej na doplnenie uviedol a vyhlásil, že predmetné reklamné stavby umiestnené na pozemkoch oprávneného (resp. na ich časti), nie sú v jeho vlastníctve a držbe, ale vo vlastníctve a držbe spoločnosti xl media s.r.o. (IČO 35 820 039), čo preukazuje aj označenie na týchto reklamných stavbách umiestnené v zmysle . Povinný má za to, že akýkoľvek zásah do predmetu vlastníckeho práva tretej osoby výkonom exekúcie vedenej v neprospech povinného, naviac na základe

exekučného titulu, ktorý povinnému ukladá „iba“ povinnosť vypratať nehnuteľnosť, by bol neoprávneným zásahom, ktorý nepožíva žiadnu právnu ochranu. Na doplnenie povinný uviedol, že oprávnený už podal v danej veci návrh na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedených exekučných titulov. Exekúcia bola v predchádzajúcom prípade vedená súdnym exekútorom JUDr. Petrom Baranayom pod sp. zn. 362EX 165/23, pričom z vyššie uvedených dôvodov bola v časti uspokojenia nepeňažného nároku z dôvodu nemožnosti jeho uspokojenia exekútorom ukončená, čo preukazuje upovedomenie o ukončení tejto exekúcie zo dňa 30.05.2023, ktoré povinný ako dôkaz predkladá súdu. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje, aby príslušný súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil v celom rozsahu.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinnému bola uložená povinnosť 1) vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. B., C. D. A. – E., katastrálne územie F., vedenú na LV č. X Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra „C“, pozemok s parc. č. XXXXX/X vo výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, 2) vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. B., C. D. A. – G. C., katastrálne územie G. C., vedenú na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra „C“, pozemok s parc. č. XXXX/XX, vo výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, pričom ako sám povinný uvádza, tieto povinnosti mu boli uložené na základe viacerých rozhodnutí súdov (Rozsudok č.k. zo dňa 23.03.2022 vydaný Okresným súdom Bratislava IV, Rozsudok č.k. zo dňa 11.04.2022 vydaný Okresným súdom Bratislava II a potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu KS BA č.k. zo dňa 30.09.2022). Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že súdy pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vypratanie nehnuteľnosti nenadobudli názor, že by sa malo jednať o nevykonateľný rozsudok. Oprávnený zastáva jednoznačne názor, že povinný namiesto toho, aby dobrovoľne splnil svoju povinnosť, ktorá bola potvrdená viacerými rozhodnutiami súdov, sa všemožne snaží oddialiť jej splnenie, či dokonca ju vôbec nesplniť. Povinný už počas súdneho konania prebiehajúceho na OS BA IV (č.k. ) požiadal o odročenie pojednávania za účelom dobrovoľného odstránenia jeho reklamných zariadení. Napriek tomu reklamné zariadenia povinného ku dňu podania vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie na predmetnom pozemku stoja a nepochybne ich povinný ďalej prenajíma. Oprávnený výslovne nesúhlasí s návrhom povinného a nestotožňuje sa ani s jeho argumentáciou, ktorú uvádza vo svojom návrhu. Povinný mal svoje reklamné zariadenia umiestnené na pozemkoch oprávneného na základe nájomného vzťahu. Po ukončení nájomného vzťahu mal povinnosť uviesť užívané pozemky do pôvodného stavu, teda odstrániť svoje reklamné zariadenia, prípadne aj ich ďalšie súčasti. Keďže tak povinný nespravil, oprávnený sa ako vlastník predmetných pozemkov obrátil na súd(och), ktorý konštatoval povinnosť povinného odstrániť jeho reklamné zariadenia z pozemkov oprávneného. Má za to, že povinný vytvára formálne obštrukcie, ktoré majú viesť k oddialeniu splnenia jeho povinností spočívajúcej v odstránení jeho reklamných zariadení z pozemkov oprávneného. Tvrdenie povinného, že nie je vlastníkom predmetných reklamných zariadení nepokladá oprávnený za dostatočne preukázané. Ak povinný skutočne previedol vlastníctvo k predmetným reklamným zariadeniam, oprávnený to pokladá za nekalé obchodné praktiky, nakoľko spoločnosť, ktorú uvádza povinný ako aktuálneho vlastníka reklamných zariadení, má s povinným spoločnú osobu konateľa, ako aj sídlo spoločnosti. Zastáva názor, že takéto praktiky povinného nemôžu znášať akúkoľvek ochranu a byť v neprospech oprávneného. Oprávnený záverom uviedol, že v zmysle vyššie uvedených skutočností nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či sú splnené jednak formálne ako aj materiálne predpoklady nevyhnutné pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí aj spôsobilý vykonateľný exekučný titul a to v každom štádiu exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. Ak v priebehu konania exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky pre vedenie exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. -15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.12.2009 alebo sp. zn. zo dňa 23.11.2011).

14. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Ako už bolo uvedené, predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia

doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

15. Exekučný súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“

16. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 04.10.2023, kedy oprávnený doručil súdu návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -56 zo dňa 23.03.2022, ktorým bol žalovaný (v tomto konaní účastník konania v procesnom postavení povinného) zaviazaný k povinnosti vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. B., v obci A. – G. C., katastrálnom území G. C., vedenom na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra „C“, pozemok s parc. č. XXXX/XX, vo výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha a rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. -76 zo dňa 11.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -119 zo dňa 30.09.2022, ktorým bola povinnému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese A. B., obci A. – E., katastrálnom území Nivy, vedenú na LV č. X Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako parcela registra „C“, pozemok s parc. č. XXXXX/X vo výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatná plocha.

17. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu vrátane návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného konštatuje, že oprávnený v procesnom postavení žalobcu sa žalobou v základnom konaní domáhal vypratania svojich nehnuteľností a teda domáhal sa ochrany svojho vlastníckeho práva podľa , do ktorého povinný zasiahol tým, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu neodstránil svoje reklamné stavby z nehnuteľností oprávneného, čím bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve oprávneného a to aj po skončení nájomnej zmluvy. Vyššie uvedené ust. upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, pričom súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) alebo žalobou zapieracou (actio negatoria). Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Inak povedané, vlastník podľa ust. má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje, pričom neoprávnený zásah do vlastníckeho práva môže spočívať aj v tom, že na pozemku sú umiestnené hnuteľné veci iného bez toho, aby sa ich umiestnenie na tomto pozemku opieralo o právny dôvod. Takýto stav teda umožňuje vlastníkovi pozemku domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o vypratanie nehnuteľnosti proti vlastníkovi hnuteľných vecí, pričom touto žalobou sa môže žalobca domáhať vypratania aj proti tomu, kto jeho pozemok užíva bez právneho dôvodu. Žaloba na vypratanie pozemku je tak prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené hnuteľné veci alebo proti tomu, kto tento pozemok užíva bez právneho dôvodu. Uvedené sa však nevzťahuje na nehnuteľné veci, ktoré vlastnícky patria tomu, kto má pozemok vypratať.

18. Vo väzbe na uvedené je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 06.10.2003, v odôvodnení ktorého súd uviedol. „Žaloba na vyklizení pozemku je jednou z vlastnických žalob, které mají samostatný skutkový základ, podle toho jakým ůsobem žalovaný do vlastnického práva zasahuje; jinou takovou žalobou je žaloba na odstránění stavby. Vlastník totiž může mít zájem na tom, aby pozemek sám užíval, aniž by mu vadila stavba na něm zřízená; tu může buď nadále užívat její vlastník (platné právo mu poskytuje dostatečné prostředky k zajištění přístupu ke stavbě, pokud by mu v něm vlastník pozemku bránil) anebo se účastníci mohou poté, co bude v soudním řízení rozhodnuto o povinnosti vlastníka stavby vyklidit, dohodnout o prodeji stavby vlastníkovi pozemku, příp. upravit své vztahy jinak. Nelze tedy souhlasit s právním názorem, že pokud se vlastník pozemku chce domoci vyklizení pozemku, na kterém je též umístěna cizí stavba, nezbýva mu než žalovat na odstránění stavby. Lze však souhlasit s odvolacím soudem v tom, že pokud se žalobce domáha odstránění nemovitých staveb zřízených na jeho pozemku žalovaným, musí žalovat na odstránění stavby.“ Z uvedeného možno vyvodiť, že oprávnenému nič nebránilo v rámci základného konania domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, avšak pokiaľ jeho zámerom bolo odstrániť z pozemkov nachádzajúcich sa v jeho vlastníctve nehnuteľnú stavbu, mal sa teda domáhať ochrany svojho práva žalobou o odstránenie stavby, resp. žalobou o vypratanie nehnuteľností odstránením stavby.

19. Pokiaľ sa teda oprávnený na podklade súdnych rozhodnutí ukladajúcich povinnému povinnosť vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve oprávneného domáhal v exekučnom konaní odstránenia nehnuteľností (reklamných stavieb), pričom táto skutočnosť exekučnému súdu v konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nebola známa, keďže táto vyplynula z vykonaného dokazovania až v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je nutné konštatovať, že exekúcia vedená na podklade takýchto rozhodnutí je neprípustná, keďže výrokom na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať odstránenia stavby. Vo svetle uvedeného preto nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že súd, resp. súdy konajúce v základnom konaní, na ktoré sa obrátil ako vlastník pozemku z dôvodu, že po skončení nájomnej zmluvy povinný z týchto pozemkov reklamné stavby neodstránil, konštatovali povinnosť povinného odstrániť jeho reklamné zariadenia z jeho pozemkov, keďže takáto povinnosť z výrokov rozhodnutí nevyplýva. Pokiaľ bola teda exekúcia na vymoženie povinnosti vypratať pozemok nariadená, pričom oprávnený sa domáha odstránenia stavby (reklamných zariadení) a takáto povinnosť povinnému exekučnými titulmi nebola uložená, exekučný súd nemôže konštatovať iné, ako to, že vedenie exekúcie na podklade exekučných titulov predložených v tomto konaní je neprípustné.

20. Premietnutím vyššie uvedených záverov na predmetné konanie je exekučný súd toho názoru, že exekúcia je vedená nedôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

21. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

22. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

29. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

34. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

35. Podľa v znení účinnom do 31.12.2023 ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

36. Podľa v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

37. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení

oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnenému a ani povinnému v konaní trovy nevznikli, exekučný súd v tomto smere rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

38. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia takej povinnosti od povinného, ktorá mu výrokmi exekučných titulov uložená nebola. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá, resp. v akom rozsahu si uplatní nárok vyplývajúci z exekučného titulu. Uplatnením nároku v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uvádza, v akom rozsahu sa domáha splnenia povinnosti zo strany povinného a teda určuje aj medze toho, v akom rozsahu súdny exekútor exekúciu vykoná v prípade, ak súd v konaní vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie peňažného, či nepeňažného nároku oprávneného, a preto riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie.

39. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 31.12.2023 (vo výške 30,- eur + 20 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.