Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/5/2019

Potvrdené rozhodnutím 14Co/8/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Ľ. F., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP č. 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36150665, proti žalovanej: J.. V. K., X.. XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42084792, o odstránenie oplotenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.2.2022, č.k. 7C/5/2019-206, jednohlasne takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: Ľ. F., X..: XX.X.XXXX, L. F. XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP č. 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: J.. V. K., X.. XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, 080 01 Prešov, o odstránenie oplotenia, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á odstrániť oplotenie z parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 2304 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. R. a to z plochy vymedzenej bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom Ing. Jánom Pangrácom - GEODET dňa 25.9.2018, autorizačne overenom Ing. M. Puchalíkovou dňa 25.9.2018, a to v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.2.2019 domáhal voči žalovanej odstránenia oplotenia z parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 2304 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R., v rozsahu označenom bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom Ing. Jánom Pangrácom - GEODET dňa 25.9.2018, autorizačne overenom Ing. M. Puchalíkovou dňa 25.9.2018 v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je pod B2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. R., zapísaných na LV č. XXX, okrem iných aj parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 2304 m2 v podiele 1- ici a žalovaná pod B2 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. R., zapísanej na LV č. XXX, okrem iných aj parcely C KN č. XXX - záhrada o výmere 1850 m2 v celosti (v priebehu konania došlo k jej rozdeleniu na parcelu CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 1212 m2 a parcelu CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 638 m2), s tým že označené parcely spolu bezprostredne susedia. Uvádzal, že na základe geodetického zamerania žalobou dotknutej parcely CKN č. XXX malo byť zistené, že oplotenie medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX zasahuje do parcely žalobcu CKN č. XXX a to v šírke l m pri hranici parcely CKN č. XXX s parcelou CKN č. XXX, so šikmým priebehom v dĺžke 28,96 m2 na skutočnú katastrálnu hranicu medzi parcelami CKN č. XXX a XXX. Geodetom bol tento zásah do parcely žalobcu C KN č. XXX vyznačený geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX/XXXX-X z 25.9.2018 vyhotoveným Ing. Jánom Pangrácom a to bodmi A, B, C, D. Tvrdil, že zásah do parcely žalobcu predstavuje výmeru 18 m2. Odvolávajúc sa na § a 126 ods. 1 , najmä na vyššie cit. právnu úpravu, žalobca vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú na odstránenie jej oplotenia z jeho parcely CKN č. XXX a to listom zo dňa 21.11.2018, ktorý bol žalovanej doručený 23.11.2018, no žalovaná na doručenú výzvu nereagovala.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo 14.3.2019, v ktorom v podstatnom uviedla, že jej právna predchodkyňa - matka B. K., spolu s nebohým otcom, nadobudli parcelu dnes evidovanú ako parcela registra C KN č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.1983 od predávajúceho E.. E. F.. Namietala, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva, bola táto parcela oplotená dreveným plotom v hraniciach, ako sa oplotenie nachádza aj v súčasnosti a že po nadobudnutí vlastníckeho práva k označenej parcele ho jej otec nahradil novým oplotením z kovových stĺpikov v betónovom základe a pletiva, pričom toto oplotenie tvorilo hranicu medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX nerušene od osemdesiatych rokov 20. storočia. Tvrdila, že medzi jej právnymi predchodcami, a právnymi predchodcami žalobcu, nikdy nebol spor o priebeh hranice a nehnuteľnosti boli v takýchto hraniciach nerušene užívané. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely registra C KN č. XXX od roku 2008, pričom v čase, keď tento nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel, bola hranica medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX identická s dnešným priebehom oplotenia. Uvádzala, že v čase nadobúdania spoluvlastníckeho podielu žalobcom, tento žiadnym spôsobom nenamietal priebeh hranice a do roku 2017 medzi vlastníkmi parciel C KN č. XXX a C KN č. XXX ani neboli žiadne spory ohľadne priebehu tejto hranice. V roku 2017 bola na podnet žalobcu vytýčená hranica medzi parcelami C KN č. XXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a parcelou C KN č. XXX/X, ktorá bola v tom čase vo výlučnom vlastníctve právnej predchodkyne žalovanej a z vytýčenia vyhotovený aj protokol o vytýčení hranice pozemku. Tvrdila, že hranica parcely C KN č. XXX/X a CKN č. XXX bola v časti dotyku s parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX určená v časti, ktorej zodpovedá bod A geometrického plánu vyhotoviteľa Ing. Jána Pangráca - GEODET. Prezentovala názor, že začiatok hranice medzi pozemkami C KN č. XXX a C KN č. XXX v časti označenej v geometrickom pláne ako bod A, teda je tvorený starým kamenný múrom, nikdy v minulosti sa hranica medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX nemenila a jej právni predchodcovia dobromyseľne užívali parcelu dnes označenú ako parcela registra C KN č. XXX v rozsahu po jestvujúce oplotenie s parcelou registra C KN č. XXX a ich vlastnícke právo nebolo žiadnym spôsobom spochybňované. Mala tak za to, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k časti parcely označenej v geometrickom pláne vyhotoviteľa Ing. Jána Pangráca - GEODET bodmi A, B, C, D vydržaním a že aj ona bola rovnako dobromyseľná v rozsahu svojho vlastníckeho práva a vstúpila do všetkých ich práv a povinností. Navrhovala preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. V priebehu ďalšieho konania žalobca v replike zo 16.4.2019 v podstatnom namietal, že výstavba oplotenia niektorým z vlastníkom susediacich pozemkov automaticky nezakladá hranicu medzi dotknutými pozemkami, a to už vôbec nie v prípade, ak pred výstavbou oplotenia nebola hranica susediacich pozemkov riadne geodeticky zameraná. Výstavba oplotenia ako drobnej stavby v tom čase podliehala ohláseniu stavebnému úradu podľa § 55 v spojení s § 57 stavebného zákona a právny predchodca žalovanej si túto ohlasovaciu povinnosť nesplnil. Žalobcom oslovený geodet Ing. Ján Pangrác, ktorý na základe požiadavky žalobcu vytyčoval v roku 2017 aj hranicu medzi parcelami účastníkov konania CKN č. XXX/X a CKN č. XXX, v rámci požiadavky žalobcu na vytýčenie aj hranice medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX porovnal skutočný užívací stav so stavom právnym, t.j. zameral sa na zistenie, či existujúce oplotenie je skutočne postavené na hranici vyššie cit. parciel tak, ako je táto vyznačená a evidovaná v katastrálnom operáte a výsledkom jeho geodetickej činnosti bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X z 25.9.2018, ktorým zameral a určil výmeru neoprávneného záberu parcely CKN č. XXX žalovanou. Rozporoval tak podľa neho nepreukázané tvrdenie žalovanej, že minimálne existujúce oplotenie tvorilo hranicu medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX od roku 1983 a že hranica medzi označenými parcelami je identická s dnešným priebehom oplotenia. S poukazom na vyššie označený geometrický plán a na vytyčovací náčrt č. 34516476-10/2017 z 2.8.2017, ktorý bol dňa 2.8.2017 autorizačne overený Ing. Rudolfom Stanekom namietal, že hranica medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX má zodpovedať bodu A geometrického plánu a tvrdil, že v skutočnosti zodpovedá bodu D, čo je hranica evidovaná v katastri nehnuteľností. Poukazoval aj na náčrt o miestnom vyšetrovaní č. XXX zo 6.-7.6.1979 ako aj meračský náčrt č. XXX z augusta 1979 vyhotovený v rámci technicko-hospodárskeho mapovania (ďalej len „THM“) v k.ú. R. v roku 1979, pretože práve v rámci THM v roku 1979 bola ustálená a do katastra nehnuteľnosti prevzatá aj hranica medzi parcelami CKN č. XXX (č. XXX v meračskom náčrte) a CKN č. XXX (č. XXX v meračskom náčrte), s tým, že táto je tak evidovaná aj v súčasnosti. Tvrdil, že podľa vyjadrenia geodeta, bodu č. 77 na meračskom náčrte č. XXX zodpovedá bod D ním vyhotoveného geometrického plánu, čo je hranica medzi žalobou dotknutými parcelami aj podľa súčasného stavu katastra a bodu A geometrického plánu zodpovedá roh starého kamenného múra, ktorý je pozostatkom „zrušenej“ stavby označenej na meračskom náčrte č. XXX napravo od bodu 77 ako „šopa“, ktorá už v čase vypracovania THM v roku 1979 okrem rohu tohto starého

múra neexistovala, a preto jej hranice boli pri THM zrušené. Páve k tomuto ešte stále existujúcemu rohu starého kamenného mura vedie oplotenie žalovanej. Avšak ako vyplýva aj z elaborátov THM, roh starého kamenného múra, čomu zodpovedá bod A geometrického plánu, nikdy nebol hranicou medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX. Poukázal tiež na to, že podľa meračského náčrtu 009 ako aj náčrtu o miestnom vyšetrovaní XXX je zrejme a preukázateľné, že v roku 1979 pri spracovaní THM nebolo medzi dotknutými parcelami žiadne oplotenie a drevené oplotenie bolo iba z prednej časti od štátnej cesty po teraz dom žalobcu (vtedy parcely č. XXX a XXX). Zastal preto názor, že pred oplotením, ktoré postavil otec žalovanej bez vytýčenia hranice, nebol medzi predmetnými parcelami postavený žiadny drevený plot.

5. V priebehu konania žalovaná s podaním zo 6.8.2020 predložila aj vytýčovací náčrt hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X, XXX C. XXX, XXX, XXX katastrálne územie R. tvrdiac, že existujúce oplotenie medzi spornými parcelami prechádza samotnou katastrálnou hranicou. Uvádzala pritom, že vytýčenie hranice bolo realizované 20.11.2019 a táto skutočnosť bola oznámená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.11.2019. Žalobca sa vytýčenia tejto hranice nezúčastnil, pričom z náčrtu vyplýva, že priebeh oplotenia medzi spornými hranicami je identický s priebehom katastrálnej hranice a nesúlad o výmere cca 1 m2 je len v časti označenej vytyčovacím náčrtom bodmi 9-77, kde geodet určil hranicu pozemkov kolíkom. Súčasne uvádzala, že tento stav žalovaná rešpektuje.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 13.8.2020 a 23.2.2022, na ktoré predvolal obe strany sporu a ich právnych zástupcov. V priebehu konania vo veci vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste samom, výsluchom svedkov - Ing. J. Pangrácom a A. Buckom a oboznámením výpisov z LV č. XXX a XXX, kat. úz. R., výzvy žalobcu na odstránenie oplotenia z 21.11.2018, geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotoveného Ing. Jánom Pangrácom - GEODET z 25.9.2018, notárskej zápisnice N 689/83, Nz 729/83 zo 14.11.1983, protokolu o vytýčení hranice pozemku z 2.8.2017, fotodokumentácie doloženej do spisu stranami, vytyčovacieho náčrtu Ing. Jána Pangráca z 2.8.2017 č. XXXXXXXX-XX/XXXX, náčrtu o miestnom vyšetrovaní z THN č. XXX predloženého Okresným úradom Bardejov, správy Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor z 5.6.2019, zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam autorizovanej advokátom z 5.10.2018, vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného A. Buckom s protokolom o vytýčení hranice pozemku z 20.11.2019, výzvy právneho zástupcu žalobcu z 27.9.2021 a ostatným obsahom spisu. Vzhľadom na ustúpenie oboch sporových strán od ich pôvodných návrhov na vykonanie dokazovania (t. j. od návrhu na výsluchy účastníkov a pôvodne označených svedkov), súd ďalšie dokazovanie vo veci pre absenciu návrhu takéhoto dôkazu nevykonal. Z vykonaných dôkazov súd pritom po skutkovej stránke zistil nasledovné.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že parcely C KN č. XXX/X - záhrada o výmere 1212 m2 a č. XXX/ X - záhrada o výmere 638 m2, k.ú. R. (v čase podania žaloby parcela CKN č. XXX - záhrada o výmere 1850 m2) sú vo vlastníctve žalovanej (na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 5.10.2018) a parcela C KN č. XXX - záhrada o výmere č. 2304 m2, k.ú. R. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a C. R.S. (na základe kúpnej zmluvy z 12.5.2008). Sporná medzi stranami nebola ani skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej, ktorí boli jej rodičmi postavili po nadobudnutí vlastníctva pôvodnej parcely C KN č. XXX na jej hranici sporné oplotenie, ktoré podľa tvrdení žalobcu zasahuje do jeho vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX.

8. Z notárskej zápisnice N 689/83 Nz 729/83 zo 14.11.1983 registrovanej Štátnym notárstvom v Bardejove pod RI 534/83 obsahujúcej kúpnu zmluvu bolo zistené, že právni predchodcovi žalovanej

- E. K., X.. XX.X.XXXX C. B. K. K.. H., X.. X.X.XXXX ňou od E.. E. C. F. nadobudli murovaný dom s pivnicou a porastami ako aj parcely č. XXX - záhrada vo výmere 437 m2, č. XXX vo výmere 603 m2 a č. XXX - záhrada vo výmere 1850 m2, v k.ú. R., vedené na LV č. XXX a to v celosti za kúpnu cenu 19 976,- Kčs. Z vlastnej činnosti súdu (konkrétne z osvedčenia o dedičstve vydaného pod sp. zn. z 24.1.2007) vyplýva, že pani B. K. K.. H., nar. X.X.XXXX sa po smrti svojho manžela E. K.Á., X.. XX.X.XXXX stala výlučnou vlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

9. Z vyšetrovacieho náčrtu o miestnom vyšetrovaní vyhotovenom v rámci THM v dňoch 6. až 7.6.1979 vyplýva, že parcela v spoluvlastníctve žalobcu teraz C KN XXX (predtým č. XXX) bola na hranici s parcelou žalovanej teraz C KN č XXX (predtým č. XXX) oplotená - podľa jeho značenia dreveným plotom. Na parcele teraz C KN č. XXX (predtým č. XXX) sú vyznačené hospodárske staviská s označením „maštaľ“ a „humno“ a súčasne zrušené hranice stavby označenej ako „šopa“. Z meračského náčrtu o

miestnom vyšetrovaní vyhotovenom v rámci označeného THM vyplýva, že na hranici medzi parcelami teraz C KN č. XXX a XXX bol súbežne s múrom hospodárskych stavísk právneho predchodcu žalobcu (humno, maštaľ) vyznačený hraničný bod č. XX a rovnobežne so zrušenou evidenciou stavby označenej ako „šopa“ s určitým odstupom aj hraničný bod na styku parciel C KN č. XXX, XXX C. XXX, ktorý bol číselne označený ako bod 77.

10. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotoveného Ing. Jánom Pangrácom dňa 25.9.2018, autorizovaného Ing. M. Puchalíkovou dňa 25.9.2018 vyplýva zameranie a určenie výmery neoprávneného záberu na parcele C KN č. XXX bodmi A, B, C a D.

11. Svedok A.. E. J. pri svojom výsluchu na obhliadke konanej 3.6.2021 vypovedal, že oplotenie žalovanej zameral v súvislosti s vyhotovením vyššie označeného geometrického plánu v línii od bodu A do bodu B, pričom katastrálnu hranicu zistil (a v GP aj vyznačil) v línii od bodu C do bodu D. Uvádzal, že bod D geometrického plánu sa nachádza v styku hraníc parciel žalobcu C KN č. XXX a č. XXX a parciel žalovanej C KN č. XXX a č. XXX/X, pričom tento bod pri realizovanej geodetickej činnosti vyznačil železným roxorom, ktorý zapustil do zeme. Vypovedal, že v zázname z miestneho vyšetrenia THM v roku 1979 zodpovedal bod D bodu č. XX meračského náčrtu č. XXX. Ďalej uvádzal, že bod A geometrického plánu zodpovedá rohu kamennej steny na parcele C KN č. 221 stavby, ktorej evidencia bola už v čase realizácie THM zrušená (t. j. nebola predmetom merania), pretože bola ruinou. Vysvetlil, že v čase realizácie THM bol medzi pozemkami právnych predchodcov strán vyznačený drevený plot len od cesty po domy, avšak v priestore za domami žiaden plot nebol vyznačený. Pri THM nebola hranica medzi parcelami vyznačená ako sporná, to znamená, že v čase jeho realizácie sa museli susedia na hranici dohodnúť. Ďalej vypovedal, že bod B geometrického plánu predstavuje zameraný stĺpik oplotenia žalovanej a bod C geometrického plánu predstavuje priesečník hranice evidovanej v katastri s priečne postaveným plotom na pôvodnej parcele žalovanej C KN č. XXX. Vysvetlil, že v čase realizácie THM boli povolené odchýlky zameriavaných hraníc +/- 25 cm, dnes vzhľadom na presnejšiu techniku je povolená odchýlka +/- 2 cm a preto stĺpik oplotenia žalovanej v bode B je v medziach odchýlky prípustnej v roku 1985. Iné lomové body na hranici parciel C KN č. XXX a C KN č. XXX okrem bodov C a D nezistil.

12. Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Alexandrom Buckom dňa 20.11.2019 a ním zostaveného Protokolu o vytýčení hranice pozemku z 20.11.2019 vyplýva, že za prítomnosti žalovanej (a neprítomnosti žalobcu) uvedený geodet na podklade „katastrálnej mapy - súradníc po THM“ v prírode vytýčil hranicu pozemkov medzi parcelami č. XXX/X, XXX C. XXX, XXX C. XXX, k.ú. R. s tým, že vytýčená hranica bola v prírode označená sprayom a kolíkom.

13. Z výpovede svedka A. Bucka na obhliadke 3.6.2021 vyplýva, že hranicu vytýčil na objednávku žalovanej, ďalej pokiaľ existujúci plot bol v odchýlke +/-24 cm hranicu kolíkom nevytyčoval, ale vyznačil ju na plote sprayom. Uvádzal, že vytýčenie hranice Ing. Pangracom v bode D železným roxorom nemenil, pretože to vytýčenie bolo v súlade so súradnicami vyplývajúcimi z katastra nehnuteľností. Prezentoval názor, že medzi ním realizovaným vytýčením hranice (a ním vyhotoveným vytyčovacím náčrtom) a geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Pangrácom podľa neho neexistuje rozpor.

14. Z výzvy právneho predchodcu žalobcu z 21.11.2018 bolo zistené, že ňou bola žalovaná vyzvaná na odstránenie zásahu do vlastníckeho práva žalobcu odstránením tej časti oplotenia, ktorá do jeho parcely C KN č. XXX zasahuje. Z výzvy z 2.10.2019 vyplýva, že ňou právny zástupca žalobcu žiadal právneho zástupcu žalovanej o stretnutie sporových strán na mieste samom za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Z výzvy z 27.9.2021 ďalej vyplýva, že ňou právny zástupca žalobcu vyzýval právneho zástupcu žalovanej o stretnutie strán sporu na mieste samom za účasti geodeta Alexandra Bucka, zvoleného žalovanou stranou.

15. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

18. Podľa až 3 , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

19. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. I keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z jeho pozemku stavbu s poukazom na , súd považuje za potrebné spornú právnu situáciu podriadiť osobitne pod úpravu . Nie je totiž viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, keďže túto žalobca ani nemusí prezentovať - viď (ďalej len „“), pokiaľ opis rozhodujúcich skutočností a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť vec pod iné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi prípady, na ktoré dopadá patrí najmä prípad, kedy zavinene došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, ako aj prípad, keď k tomu došlo v dobrej viere v existenciu práva stavby, ktoré v skutočnosti neexistovalo. V tejto súvislosti súd konštatuje, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda súd nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcom žiadaným spôsobom avšak len takým, ktorý vyplýva z obsahu (obdobne napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. ).

21. V ustanovení sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o zanedbanie povinnosti neoprávneného stavebníka. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny dôvod (titul) a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. To ostatne vyplýva z judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Predpokladom uloženia povinnosti odstrániť stavbu je záver, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť jeho účelného využitia. Ďalším spôsobom usporiadania vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a ak s prikázaním stavby do vlastníctva vlastník pozemku nesúhlasí, možno vyporiadanie tohto vzťahu riešiť aj inak, najmä zriadením vecného bremena stavby. Pri tomto spôsobe usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované, stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom, súd však na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe, ktorý je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu . Vecné bremeno sa pritom zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva (nadväzne na to pozri rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. a iné).

22. V danom prípade zo zistených skutkových okolností prípadu a z obsahu geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 19.1.2017 možno konštatovať, že žalovaná svojim oplotením realizovaným na hranici jej vlastnícky patriacich parciel CKN č. XXX/X a XXX/X zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k parcele CKN č. XXX a to v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu vyhotoveného Ing. Jánom Pangrácom pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X dňa z 25.9.2018, na ploche vymedzenej bodmi A, B, C, a D. Uvedený zásah predstavuje nepravidelný štvoruholník o rozmerov 28,96 m x 0,22 m x 28,99 m x 1,00 m, ktorý prepočítaný na obsah (výmeru) predstavuje zásah do parcely CKN č. XXX v rozsahu 18 m2. Z oboznámeného geometrického plánu súd považoval za preukázané, že zásah do vlastníckeho práva žalobcu pri bode „C“ nachádzajúcom sa na hranici pôvodnej parcely CKN č. XXX a parcely CKN č. XXX je relatívne malý, keďže oplotenie vo vlastníctve žalovanej sa od tejto hranice odchyľuje len o 22 cm, no pri bode D nachádzajúcom sa na hranici pozemkov (na styku parciel CKN č. XXX, XXX a pôvodnej č. XXX) tvorí už táto odchýlka 1 m. Námietku žalovanej, že rozsah jej záberu spôsobeného jej oplotením stojacim na parcele CKN č. XXX je omnoho menší, a tvorí len 1 m2 súd nepovažoval za ňou dostatočne preukázanú, keďže aj ňou zvolený geodet Alexander Bucko pri svojom výsluchu prezentoval názor, že ním realizované vytýčenie hranice pozemkov dňa 20.11.2019 nie je s geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Jánom Pangrácom v žiadnom rozpore. Skutočnosť, že na úseku hranice vyznačenom na geometrickom pláne bodmi C a D geodet Alexander Bucko vyznačoval pri vytyčovaní hranice v teréne túto sprayom sčasti aj na železných stĺpikov tvoriacich oplotenie žalovanej a sčasti aj na železnom roxore umiestnenom v bode D geometrického plánu vyhotoveného Ing. Jánom Pangrácom neznamená, že žalovaná do vlastníctva žalobcu k parcele CKN č. XXX nezasahuje a ani nepreukazuje, že jej zásah je čo do rozsahu len 1 m2 a nie žalobcom preukazovaných 18 m2. Podľa vyjadrenia geodeta Alexandra Bucka vytyčujúceho hranicu medzi parcelami na žiadosť žalovanej dňa 20.11.2019 totiž pokiaľ sa stĺpik železného oplotenia žalovanej nachádzal v odchýlke do 24 cm od hranice parciel evidovanej v katastri nehnuteľností, vedenie hranice medzi parcelami osobitne (t. j. uložením kolíkov do zeme) nevyznačoval, pričom hraničný bod D vytýčený Ing. Pangrácom považoval za správne vyznačený. Súd teda zastáva názor, že žalovaná na výrokom tohto rozsudku vymedzenej ploche parcely C KN č. XXX oplotením realizovaným ešte jej právnymi predchodcami do vlastníckeho práva žalobcu reálne zasahuje, aj keď z hľadiska prepočtu na výmeru parcely CKN č. XXX súd konštatuje, že ide o zásah relatívne malého rozsahu. Pre vyhovenie dôvodnosti žalobného nároku uplatneného žalobou však súd považuje za podstatné, že najväčší/najzreteľnejší rozsah záberu parcely žalobcu vyplývajúci z bodov A a D vyznačených na geometrickom pláne Ing. J. Pangráca, ktoré sa nachádzajú v blízkosti stavieb rodinných domov stojacich na parcele žalovanej CKN č. XXX/X a na parcele žalobcu CKN č. XXX tak, že parcelu v spoluvlastníctve žalobcu C KN č. XXX tento záber zužuje o 1 m, čo už podľa názoru súdu môže relevantnejšie obmedzovať jej využitie žalobcom. Žiada sa aj poukázať na to, že práve záber pozemku žalobcu CKN č. XXX v tomto mieste žalovaná sama nepopierala, súčasne tvrdiac, že vlastnícke právo žalobcu v tomto ohľade rešpektuje. V takom prípade je ale pre súd nepochopiteľné, keď napriek dvom prerušeniam konania za účelom mimosúdneho vysporiadania sporu, o ktorých bolo rozhodnuté aj na návrh žalovanej, resp. s jej súhlasom a predĺženiu konania z dôvodu nevyhnutných obmedzení ústneho prejednávania vecí pred súdom z dôvodov použitia hygienicko-preventívnych opatrení na zabránenie šírenia vírusovej infekcie COVID-19 žalovaná práve tento najrelevantnejší zásah do spoluvlastníckeho práva žalobcu k parcele C KN č. XXX od podania žaloby t. j. od 19.2.2019, resp. od doručenia prvej výzvy žalovaného z 21.11.2018 neodstránila a ani sa o jeho odstránenie nepokúsila. To umocňuje záver súdu o splnení podmienok pre uloženie občianskoprávnej sankcie spočívajúcej v odstránení jej oplotenia ako stavby stojacej na parcele CKN č. XXX (resp. postavenej jej právnymi predchodcami), ktorá spôsobuje ňou zavinené porušenie práv vlastníka pozemku. Obhliadkou zistený stav oplotenia postaveného právnymi predchodcami žalovanej na oddelenie parciel CKN č. XXX a pôvodnej parcely C KN č. XXX navyše svedčí o jeho končiacej životnosti (medzi stranami nebolo sporné, že toto oplotenie bolo postavené v prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia, t.j. má vek skoro 40 rokov), keďže niektoré železné stĺpiky sa vychyľujú zo zvislej osi v ktorej boli pôvodne v betónovom základe ukotvené, čo napokon osvedčuje aj fotodokumentácia predložená stranami v konaní. Túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť nielen pri úvahe súdu o dôvodnosti zaviazania žalovanej na odstránenie oplotenia, ale bolo aj podstatné pre vyriešenie právneho vzťahu strán k oploteniu jednou z prípadných ďalších alternatív predpokladaných v . Vychádzajúc z postojov žalobcu prezentovaných v konaní súd dospel k záveru, že tento nemá žiadny záujem o získanie oplotenia zasahujúceho do jeho parcely CKN č. XXX za náhradu do svojho vlastníctva, keďže na hranici pôvodnej parcely CKN č. XXX a jeho parcely CKN č. XXX vedúcej od bodu C vyznačeného v geometrickom pláne pred podaním žaloby sám realizoval vlastné nové oplotenie (po predchádzajúcom geodetickom zameraní) a zvažoval aj realizáciu nového oplotenia na hranici týchto parciel v smere od bodu C k bodu D, tak ako tieto boli

vyznačené v predloženom geometrickom pláne. Z tohto dôvodu sa nejavilo ani ako účelné zriaďovať v prospech žalovanej za náhradu vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k jej stavbe, pričom je nutné podotknúť, že pre možnosť vydania takéhoto rozhodnutia ani neboli zo strany žalobcu či žalovanej navrhnuté žiadne dôkazy (napr. dôkazy nevyhnutné na určenie náhrady za eventuálne zriadenie takéhoto vecného bremena).

23. V zásade nespochybnená argumentácia žalovanej v tom smere, že užívanie parciel C KN č. XXX a č. XXX ich vlastníkmi v rozsahu vyplývajúcom z oplotenia realizovaného jej otcom nebolo v susedských vzťahoch až do roku 2017 sporné nepostačuje pre zamietnutie žalobou uplatneného nároku a ani pre záver o splnení podmienok vydržania takto priplotenej časti parcely CKN č. XXX právnymi predchodcami žalovanej. Nebolo totiž sporné, že toto oplotenie realizoval otec žalovanej bez predchádzajúceho geodetického zamerania hraníc dotknutých parciel, zapísaných v katastri nehnuteľností v prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia. Medzi stranami sporná a zo strany žalovanej nepreukázaná pritom zostala existencia pôvodného dreveného oplotenia v úseku od bodov A do bodu B geometrického plánu pred jeho nahradením súčasným oplotením, keď ani grafické náčrty z vyšetrenia hraníc v rámci THM z r. 1979 existenciu takéhoto oplotenia v priestore za rodinnými domami na parcelách dnes v spoluvlastníctve žalobcu a vlastníctve žalovanej nezachytávali. Preto je dôvodný záver, že právni predchodcovi žalovanej - E. K., X.. XX.X.XXXX C. B. K.F. K.. H., X.. X.X.XXXX nemohli byť pri vstupe do držby priplotenej časti pozemku dobromyseľnými, nakoľko ich vstup do tejto držby nevznikol ako dôsledok odovzdania nehnuteľnosti ich pôvodným vlastníkom E.. E. F. pri jej predaji v roku 1983 v hraniciach vymedzených pôvodným oplotením. Ani kúpna zmluva zo 14.11.1983 neobsahuje žiadnu zmienku o existencii oplotenia parcely č. XXX, ktorú touto zmluvou rodičia žalovanej nadobudli. Pokiaľ až rodičia žalovanej bez predchádzajúceho geodetického vytýčenia hranice parciel CKN č. XXX C. XXX postavili pri tejto hranici sporné oplotenie, potom až ich právna nástupkyňa, t. j. žalovaná mohla vstúpiť do oprávnenej držby priplotenej časti pozemku, keďže tento nadobudla do vlastníctva už v tom čase oplotenom stave. To sa však stalo až v roku 2018, čo vylučuje uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby vlastníckeho práva k priplotenej časti pozemku. Zákonnými predpokladmi pre vydržanie vlastníckeho práva totiž sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená nepretržitá držba držiteľa počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby, ako aj uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby (u nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera sa pritom musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby a musí sa vzťahovať aj na titul, na základe ktorého vydržateľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva. Dobrá viera pritom zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

24. V konaní neboli podľa názoru súdu ani zistené a preukázané žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by vylučovali priznanie žalobou uplatneného nároku z dôvodu rozporu výkonu práv a povinností žalobcu vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi ( ). V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Za určitých výnimočných okolností je možné odoprieť s poukazom na dobré mravy i výkon vlastníckeho práva. V aplikačnej praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii, keď po skončení nájmu pozemku dôjde k stretu práv vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby, ktorá nie je stavbou neoprávnenou a ku ktorej nie je zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok vlastníka

pozemku (bližšie Števček, M. a kol. I. -450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1616 s. 23-24). Postup súdu podľa má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 29.3.2001). Aplikácia ustanovenia umožňuje zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo odporovať dobrým mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku voči zásahu spôsobenému vlastníkom neoprávnenej stavby. V predmetnom konaní však takéto okolnosti v požadovanej výnimočnej intenzite zistené neboli.

25. V súhrne vyššie opísaných okolností prípadu tak súd dospel k názoru, že podaná žaloba o odstránenie oplotenia nachádzajúceho sa na ploche vymedzenej bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom Ing. Jánom Pangrácom - GEODET dňa 25.9.2018 je dôvodná a preto jej v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto rozsudku súd vyhovel. Súčasne žalovanej bola primeranou aplikáciou poskytnutá na uskutočnenie nápravy nezákonného stavu lehota 90 dní, ktorú súd považoval za primeranú..

26. Podľa ustanovenia a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by mu pri aplikácii patril voči žalovanej nárok na náhradu trov jeho konania. Súd však v okolnostiach veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nárok žalobcu na náhradu trov konania nepriznal. Ustanovenie (predtým ods. l ) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Ustanovenie neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

30. V danom prípade videl súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal v žalobcom nespochybnenom dlhotrvajúcom pokojnom stave v užívaní parciel C KN č. XXX a C KN č. XXX stranami sporu a ich právnymi predchodcami do cca r. 2017, čo síce samé o sebe nebolo dostatočné pre záver o vydržaní priplotenej časti parcely CKN č. XXX žalovanou, resp. jej právnym predchodcami, avšak u žalovanej mohlo oprávnene vyvolať pochybnosti, či uplatnenému nároku na odstránenie oplotenia bude vyhovené tak, ako to požadoval žalobca, keďže žalobou bol uplatnený nárok na odstránenie stavby, ktorá viedla len k relatívne menšiemu záberu plochy parcely CKN č. XXX, ku ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť aj na už skôr prezentovanú skutočnosť, že pri konaní o odstránenie stavby ide o konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde súd nie je viazaný žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Napokon súd považoval za potrebné prihliadať aj na to, že zlyhanie pokusov o zmierne vyriešenie sporu medzi stranami malo nepochybne svoju príčinu aj v istej miere antagonistických susedských medziľudských vzťahoch, jedinou príčinou vzniku ktorých nebola výhradne žalovaná, ale tiež aj žalobca, čo súdu vyplynulo z okolností zistených pred jednotlivými prerušeniami konania, t. j. v štádiách konania, v ktorých ex offo vyvíjal úsilie o dosiahnutie zmierneho vyriešenia konfliktu medzi stranami. Preto súd považoval za spravodlivé, aby obe strany konania znášali svoje trovy, ktoré im v súvislosti s konaním vznikli a rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku.

31. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.