Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/97/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: LEDEKON s.r.o., so sídlom Horárska 27, 080 01 Prešov, IČO: 45 369 356, zastúpeného advokátskou kanceláriou Masnyk Legal s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 36 668 257, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 222.191,22 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu , doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 4.5.2021 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 222.191,22 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj návrh na začatie konania odôvodnil tak, že žalobca si žalobou podanou voči žalovanému uplatňuje peňažný nárok na základe ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (konanie o tzv. poddlžníckej žalobe). Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá dňa 15.6.2016 poskytla pôžičku spoločnosti T & J Tenis club s.r.o., so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 44 611 587 (ďalej ako „povinný“) vo výške 200.000 eur. Záväzok povinného pôžičku spolu s príslušenstvom vrátiť žalobcovi, uznanie dlhu v plnom rozsahu a výslovný súhlas povinného s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom sú súčasťou Notárskej zápisnice č. U. zo dňa 15.6.2016, v dôsledku čoho je notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom žalobcu. Keďže povinný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil, žalobca na základe vykonateľného titulu podal návrh na začatie exekúcie a na základe poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. zo dňa 18.10.2017 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, so sídlom Námestie generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, bola začatá exekúcia. Žalovaný je zmluvnou stranou Nájomnej zmluvy č. 201600007, uzatvorenej medzi povinným (T&J Tenis club s.r.o.) v pozícii nájomcu, žalovaným ako vyhlasovateľom, resp. vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o., so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814 ako prenajímateľom. Predmetom nájomnej zmluvy sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré

povinný na základe nájomnej zmluvy užíva. Povinný sa v nájomnej zmluve zároveň zaviazal investovať do predmetu nájmu sumu vo výške 222.19,22 eura v rozsahu určenom v prílohe Nájomnej zmluvy - „Investičný zámer - vecný, časový a finančný rozpis (areál tenisových kurtov, ul. Nábrežná 5, Prešov).“ Nájomná zmluva je trojstranným právnym úkonom, ktorého účastníkmi, okrem povinného sú žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. ako prenajímateľ, ktorý uzatvára zmluvy na účet žalovaného, na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015, účinnej od 1.1.2016. Keďže povinný svoj záväzok voči žalobcovi dobrovoľne nesplnil dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie č. k. -12, ktoré povinný prevzal dňa 21.11.2017. Týmto upovedomením bol povinný v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 Exekučného poriadku vyzvaný, aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia dobrovoľne zaplatil pohľadávku vo výške istiny 200.000 eur s príslušenstvom. Zároveň bol týmto upovedomením povinný upovedomený o tom, že nemôže nakladať so svojim majetkom podľa ustanovenia § 61d Exekučného poriadku. Povinný aj napriek výzve súdneho exekútora obsiahnutého v tomto upovedomení žalobcovi dlh neuhradil a neučinil tak ani do dnešného dňa. V dôsledku toho, že povinný má so žalovaným uzatvorenú Nájomnú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť povinnému voči žalovanému pohľadávka z titulu nákladov na investíciu, dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie, č. k. -16 zo dňa 15.11.2017 podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého prikázal žalovanému nevyplatiť povinnému pohľadávku vo výške 292.176,76 eura. Pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom na výšku dlhu (istina plus príslušenstvo), ktorý mal v tom čase povinný voči žalobcovi. Tento príkaz na začatie exekúcie bol žalovanému doručený do elektronickej schránky žalovaného dňa 16.11.2017. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na ustanovenia § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenie § 106 ods. 1,2 Exekučného poriadku a ustanovenie § 108 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku a v tejto súvislosti uviedol, že z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že momentom doručenia príkazu na začatie exekúcie žalovaný stratil oprávnenie /povinnosť vyplatiť pohľadávku povinnému a zároveň povinný stratil právo/nárok na vyplatenie tejto pohľadávky. Dňa 21.3.2019 vydal súdny exekútor Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Exekučného poriadku voči žalovanému - Mestu Prešov, ktorý doručil žalovanému dňa 24.3.2019. Súdny exekútor žalovanému (ako dlžníkovi povinného - poddlžníkovi) uložil povinnosť z titulu exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, aby zaplatil sumu vo výške 397.739,07 eura (pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom na výšku dlhu - istina plus príslušenstvo) s poučením, že v prípade jej nezaplatenia sa vystavuje hrozbe prípadnej žaloby na vyplatenie pohľadávky v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalovaný - Mesto Prešov zaslal súdnemu exekútorovi odpoveď na exekučný príkaz zo dňa 21.3.2019, kde uviedol, že mu doposiaľ nevznikli voči povinnému žiadne dlhy. Súčasne žalovaný uviedol, že povinný síce vykonal počas obdobia nájmu práce na predmete nájmu, no tie ešte toho času neboli finálne odsúhlasené, nedošlo k ich prevzatiu , a preto neeviduje voči spoločnosti T&J Tenis club s.r.o. žiaden dlh, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie. Súdny exekútor zaslal žalovanému doplnenie exekučného príkazu zo dňa 4.9.2019, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 6.9.2019 , ktorým doplnil exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.3.2019. Týmto doplnením exekučného príkazu súdny exekútor prikázal žalovanému, aby pohľadávky oprávneného (žalobcu) a trovy exekúcie v sume spolu 430.808,31 eura (pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom na výšku dlhu - istina plus príslušenstvo) uhrádzal na súdnym exekútorom uvedené číslo účtu. Dňa 18.12.2019 (teda potom, čo bol žalovanému doručený príkaz na začatie exekúcie) bola medzi žalovaným - Mestom Prešov, prenajímateľom a povinným - T & J Tenis club s.r.o., uzavretá Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, podľa ktorej žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy preberá investície vykonané povinným ako technické zhodnotenie do svojho majetku a v dôsledku toho mu vzniká záväzok vo výške 222.191,22 eura z titulu nákladov vynaložených na zrealizované investície na predmete nájmu. V dohode došlo zároveň k dohode strán o vzájomnom započítaní vyššie uvedenej pohľadávky povinného s časťou pohľadávky žalovaného voči povinnému z titulu nájomného /suma vo výške 59.200 eur čo predstavuje nájomné za 4 roky užívania predmetu nájmu/. Vyššie uvedené započítanie je však neplatný úkon a nemožno naň prihliadať, pretože k nemu došlo v čase po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie exekúcie, a ani žalovaný ani povinný neboli oprávnení disponovať pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal uhradiť žalobcovi. Žalobca zároveň poukázal na komentár k ustanoveniu § 109 Exekučného poriadku, rok vydania 2018, autori: J. Mazák a P. Molnár, podľa ktorého: „Ak poddlžník jednostranným právnym úkonom namietal započítanie vo vzťahu k povinnému už predtým, než mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie, procesne môže namietať, že došlo k zániku postihnutej pohľadávky a žalobca nemôže byť úspešný. V prípade, keď poddlžník namieta započítanie až v spore alebo svoju pohľadávku započítal

až po doručení príkazu na začatie exekúcie, takáto námietka je neúčinná, lebo v čase vzniku inhibitória pohľadávka existovala. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný neuhradil svoj dlh žalobcovi, preto je voči povinnému vedená exekúcia, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok, povinný má voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu z investícií vykonaných povinným ako technické zhodnotenie majetku žalovaného, k vyčísleniu pohľadávky povinného voči žalovanému došlo v Dohode zo dňa 18.12.2019. Povinný a žalovaný sa dohodli na započítaní pohľadávok počas inhibitória, teda v rozpore s exekučným poriadkom a na toto započítanie nemožno prihliadať. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 3.8.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky povinného. Žalobca je aktívne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Celková pohľadávka žalobcu voči povinnému prevyšuje pohľadávku povinného voči poddlžníkovi - žalovanému. Vzhľadom na charakter poddlžníckej žaloby žalobca uplatňuje na jej základe voči poddlžníkovi len časť pohľadávky oprávneného voči povinnému, a síce do výšky uznaného dlhu dlžníka povinného voči povinnému, teda sumu vo výške 222.191,22 eura.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.5.2021 platobný rozkaz, sp. zn. , ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 222.191,22 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že dňa 11.1.2016 bola uzatvorená Nájomná zmluva medzi spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou T&J Tenis club s.r.o. ako nájomcu. Žalovaná strana je v tejto zmluve označená ako vyhlasovateľ obchodnej verejnej súťaže . Podľa článku 1 bod 1.2 nájomnej zmluvy prenajímateľ na základe nájomnej zmluvy prenechal nájomcovi do nájmu predmet nájmu špecifikovaný v bode 1 článku I za podmienok uvedených v nájomnej zmluve. V článku IV. Nájomnej zmluvy bola dohodnutá výška nájmu a spôsob úhrady. V bode 4.3.1 bolo dohodnuté, že prenajímateľovi vznikne pohľadávka voči nájomcovi z titulu nájmu za predmet nájmu. V bode 4.3.2 je uvedené, že nájomcovi vznikne pohľadávka voči prenajímateľovi z titulu nákladov na investície, ktoré budú nájomcom fakturované. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že k zápočtu investícií s nájomným môže dôjsť až po ukončení jednotlivých ucelených častí po ukončení investovania nájomcom a po započítaní celkovej investície s nájomným je nájomca povinný platiť nájom podľa podmienok stanovených v nájomnej zmluve, t. j. 14.800 eur ročne splatné k 1.12.každého roka. Z uvedenej nájomnej zmluvy vyplýva, že žalovaná strana nebola v zmluve označená ako prenajímateľ nehnuteľnosti, nevznikol jej nárok na nájomné a tým aj možnosť započítať investície vykonané nájomcom. Z toho možno vyvodiť, že žalovaná strana nebola v tom čase dlžníkom nájomcu. Žalovaná strana nebola dlžníkom nájomcu - povinného ani v čase vydania príkazu na začatie exekúcie zo dňa 15.11.2017 vydaného súdnym exekútorom pod č. k. 202EX 50/17. Žalobca v žalobe poukazuje na exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.3.2019. Z uvedeného príkazu vyplýva, že exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného Mestský úrad Prešov vyplatiť pohľadávku povinného na účet exekútora. K uvedenému exekučnému príkazu je dôvodné uviesť, že žalovaná strana v čase doručenia exekučného príkazu nebola dlžníkom povinného a príkaz ukladal povinnosť Mestskému úradu Prešov, ktorý však nemá právnu subjektivitu. Napriek uvedenej námietke žalovaná strana podaním zo dňa 5.4.2019 oznámila súdnemu exekútorovi, že voči povinnému neeviduje žiaden dlh, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie. Žalobca v žalobe poukazuje na exekučný príkaz označený ako Doplnenie exekučného príkazu zo dňa 4.9.2019, č. k. -177, v ktorom súdny exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného Mestu Prešov vyplatiť pohľadávky povinného aj po častiach na účet exekútora. Žalovaná strana poukazuje na skutočnosť, že v čase doručenia exekučného príkazu s poukazom na uzatvorenú nájomnú zmluvu nebola dlžníkom povinného. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby získava oprávnený doručením exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného, pokiaľ k vyplateniu nedošlo, resp. deň nasledujúci po jej splatnosti ak nastala neskôr. Oprávnenému tak vzniká procesné oprávnenie na prijatie plnenia od poddlžníka na uspokojenie vlastnej pohľadávky. Povinný pritom naďalej zostáva veriteľom tejto pohľadávky, avšak právo ju žalovať prechádza na oprávneného. Z tohto dôvodu nedochádza z hľadiska hmotného práva k zmene veriteľa, teda nevzniká žiadny nový hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a poddlžníkom. Dňa 18.12.2019 bola uzatvorená Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, medzi žalovaným Mesto Prešov, prenajímateľom a nájomcom. Z čl. II bod 3 tejto dohody vyplýva, že Mesto Prešov ako vlastník prenajatých nehnuteľností investície ako technické zhodnotenie prebral do svojho majetku a v dôsledku toho mu vznikol záväzok uhradiť nájomcovi náklady na preukázané zrealizované investície na predmete nájmu vo výške 222.191,212 eura a nájomcovi (povinnému) vzniká z tohto titulu pohľadávka voči

vlastníkovi. Zároveň prenajímateľ bezodplatne postúpil vlastníkovi pohľadávku voči nájomcovi z titulu nájomného za uplynutú dobu nájmu spolu vo výške 59.200 eur, ako aj všetky budúce pohľadávky voči nájomcovi, ktoré vzniknú z titulu nájomného podľa nájomnej zmluvy za všetky jednotlivé ďalšie roky v rámci dohodnutej doby nájmu 15 rokov, ktoré budú jednotlivo vo výške 14.800 eur splatné vždy k 20.12. príslušného kalendárneho roka. Podľa žalovanej strany až podpisom uvedenej dohody sa mesto Prešov stalo dlžníkom nájomcu - povinného v exekučnom konaní. Po uzavretí Dohody zo dňa 18.12.2019 žalovanému nebol doručený exekučný príkaz, ktorým by súdny exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného, t.j. žalovanému vyplatiť pohľadávku povinného na účet exekútora. Exekučný príkaz je len procesný úkon exekútora, ktorým sa začína vlastné vykonávanie exekúcie a ktorým sa prikazuje dlžníkovi povinného, aby vyplatil pohľadávku povinného oprávnenému. Až na jeho základe v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený získava aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vyplatenie pohľadávky voči dlžníkovi povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené potom je dôvodná námietka, že žalobca v čase podania žaloby nebol aktívne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby. Žalobca v žalobe uvádza, že podaním zo dňa 3.8.2020 vyzval žalovanú stranu na zaplatenie pohľadávky povinného. Žalované Mesto Prešov na predžalobnú výzvu podaním zo dňa 24.8.2020 oznámilo žalobcovi, že s poukazom na rozhodnutia NS SR a ÚS SR , pohľadávku vo výške 225.292,96 eura neuznáva a neuhradí. Žalovaná strana poukazuje na skutočnosť, že prevzala záväzok zaplatiť nájomcovi - povinnému - technického zhodnotenia predmetu nájmu, ale neprevzala povinnosť vyplatiť toto technické zhodnotenie vo výške 222.191,212 eura jednorazovo, ale po splátkach vo výške po splátkach vo výške 14.800 eur ročne, splatných k 1.12.každého roka. Žalovaná strana na základe Dohody o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa 18.12.2009 vstúpila do práv a povinností len v rozsahu ako to bolo dohodnuté v nájomnej zmluve zo dňa 11.1.2016, uzavretej medzi spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou T& J Tenis club s.r.o. ako nájomcom, a to vo vzťahu k zhodnoteniu predmetu nájmu a spôsobu jeho platenia. Žalovaná strana z vyššie uvedených dôvodov žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná strana žalobcom žalovanú istinu neeviduje vo svojom účtovníctve a nie je vedená v kontrolnom výkaze ako pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Žalobca neposkytol žalovanému žiadne tovary, prácu služby, resp. iné plnenia, ktoré by bol povinný vo vzťahu k žalovanej fakturovať a žalovanému by z toho dôvodu vznikla povinnosť faktúru evidovať a zaplatiť.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2021 k odporu žalovaného k platobnému rozkazu zo dňa 20.5.2021, okrem iného uviedol, že k návrhu na vydanie platobného rozkazu podrobne a vecne vysvetlil, v čom spočíva jeho nárok, uviedol svoje skutkové tvrdenia a na ich preukázanie predložil súdu dôkazy. Za daných okolností je podľa názoru žalobcu nesporné, že konajúci súd na základe žalobcom predložených dôkazov mohol nárok žalobcu odôvodnene predpokladať. Žalovaný opomína fakt, ktorý sa výslovne spomína aj v samotnej nájomnej zmluve a na ktorý žalobca poukázal tiež v návrhu na začatie konania. Žalovaný opomína, že nájomná zmluva bola uzatvorená v súlade a na základe komisionárskej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o., ktorá spoločnosť v zmysle tejto komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015 účinnej od 1.1.2016 uzatvára zmluvy na účet žalovaného - mesta Prešov. Predmetom nájomnej zmluvy sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré nájomca / povinný na základe nájomnej zmluvy užíva a ktoré v súlade s podmienkami dohodnutými v nájomnej zmluve vynaloženými investíciami zhodnotil. Už z nájomnej zmluvy je zrejmé, že nájomcovi / povinnému vznikne voči žalovanému pohľadávka z titulu nákladov na investície. Zároveň platí ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor pri exekúcii prikázaním pohľadávky postupuje rovnako aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. Preto bol exekútor plne oprávnený vydať a žalovanému doručiť príkaz na začatie exekúcie zo dňa 15.11.2017 a Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.3.2019. Preto vzhľadom k tomu, že už z nájomnej zmluvy uzatvorenej na účet žalovaného bolo zrejmé, že v budúcnosti vznikne povinnému v pozícii nájomcu pohľadávka voči žalovanému, postup exekútora bol v súlade s vyššie uvedeným správny a námietka žalovaného, že v čase doručenia exekučného príkazu nebol žalovaný dlžníkom neobstojí. Žalovaný v odpore uvádza, že prevzal záväzok zaplatiť nájomcovi technické zhodnotenie nie jednorazovo ale po splátkach . Aj z tohto tvrdenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný svoj záväzok uznáva a potvrdzuje tak existenciu pohľadávky povinného voči žalovanému. Je teda zrejmé, že aktívna procesná legitimácia žalobcu na podanie poddlžníckej žaloby je daná. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.7.2021 zároveň podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní.

5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 28.7.2021 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle , resp. v zmysle o upomínacom konaní.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 8.9.2021, okrem iného uviedol, že z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva záver, že žalovaná strana nebola v zmluve označená ako prenajímateľ nehnuteľnosti, nevznikol jej nárok na nájomné a tým aj možnosť započítať investície vykonané nájomcom. Z toho možno vyvodiť, že žalovaná strana nebola v tom čase dlžníkom nájomcu. Žalovaná strana nebola dlžníkom povinného ani v čase vydania príkazu na začatie exekúcie zo dňa 15.11.2017 vydaného súdnym exekútorom pod č. k. . Žalobca v žalobe poukázal aj na exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.3.2019. Z uvedeného príkazu vyplýva, že exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného Mestský úrad Prešov vyplatiť pohľadávku povinného na účet exekútora. K uvedenému exekučnému príkazu je dôvodné uviesť, že žalovaná strana v čase doručenia exekučného príkazu nebola dlžníkom povinného a príkaz ukladal povinnosť Mestskému úradu Prešov, ktorý však nemá právnu subjektivitu. Napriek uvedenej námietke žalovaná strana podaním zo dňa 5.4.2019 oznámila súdnemu exekútorovi, že voči povinnému neeviduje žiaden dlh, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie. Zároveň žalobca predložil súdu exekučný príkaz označený ako „Doplnenie exekučného príkazu“ zo dňa 4.9.2019, č. k. 20EX 50/17, v ktorom súdny exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného Mestu Prešov vyplatiť pohľadávky povinného aj po častiach na účet exekútora. Aj pri tomto exekučnom príkaze je dôvodné konštatovať, že v čase vydania exekučného príkazu žalovaná strana nebola dlžníkom povinného. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku a na ustanovenia a v súvislosti s týmto uviedol, že zo zákonného ustanovenia vyplýva, že dlžníkom je osoba, ktorej vznikla povinnosť splniť záväzok. Povinnosť splniť záväzok (aj v budúcnosti zročných) musí reálne existovať v čase doručenia exekučného príkazu dlžníkovi povinného. Dňa 18.12.2019 bola uzatvorená Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu medzi žalovaným Mestom Prešov, prenajímateľom a nájomcom. Podľa žalovaného až od tohto dátumu 19.12.2019 sa Mesto Prešov stalo vlastníkom záväzku voči nájomcovi T J Tenis club s.r.o. a od tohto dátumu mal nájomca pohľadávku voči mestu Prešov. Žalobca nepreukázal, aby po tomto dátume bol mestu ako dlžníkovi povinného doručený exekučný príkaz. Vzhľadom na uvedené je námietka aktívnej legitimácie žalobcu v spore opodstatnená. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal, že Najvyšší súd v uznesení č. k. -555 z 22.7.2010 uviedol, že z komisionárskej zmluvy podľa vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov. Zároveň podľa názoru najvyššieho súdu platí, že keďže nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, nevznikajú z jeho konania zastúpenému žiadne práva a povinnosti. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť, a teda v takom prípade by vo vzťahu k dlžníkovi vystupoval ako vlastník pohľadávky, alebo by musel byť na jej vymáhanie splnomocnený v mene komitenta, čo by ale znamenalo, že by už nešlo o konanie na základe komisionárskej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. pri uzatváraní nájomnej zmluvy konala ako komisionár, ako prenajímateľ nehnuteľnosti, pričom práva a povinnosti z nájomnej zmluvy vyplývali len pre prenajímateľa a nájomcu, ktorým bol T&J Tenis club s.r.o. so sídlom Prešov, Nábrežná 5. Uvedenému záveru zodpovedá aj Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa 18.12.2019. Z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v čase doručenia exekučného príkazu musí existovať pohľadávka povinného, čo v posudzovanej veci nebolo preukázané.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 27.9.2021, okrem iného uviedol, že predmetná nájomná zmluva je v danom prípade trojstranným právnym úkonom, ktorého účastníkmi okrem povinného sú žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. ako prenajímateľ. Keďže predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zrejmé, že prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu na účet žalovaného - Mesta Prešov. Už z nájomnej zmluvy je

teda zrejmé, že nájomcovi / dlžníkovi vznikne voči žalovanému pohľadávka z titulu nákladov na investície vynaložené do majetku žalovaného. Keďže spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. nebola v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkom prenajímaných nehnuteľností, tak aj pohľadávka dlžníka vyplývajúca zo zhodnotenia nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného mohla vzniknúť dlžníkovi jedine žalovanému. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, že v nájomnej zmluve bola formálne ako prenajímateľ označená spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. Táto spoločnosť, ktorá vznikla uznesením mestského zastupiteľstva Prešov a ktorej jediným spoločníkom je žalovaný - Mesto Prešov sa (ako je zrejmé z jej zakladacích dokumentov a informácií zverejnených na jej webovej stránke) zaoberá správou a údržbou objektov majetku mesta, ktoré má v správe a v priamej prevádzke. Správnosť týchto záverov potvrdzuje aj fakt, že v Dohode o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, uzavretej medzi žalovaným, spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o. a dlžníkom sa v článku II bod 3 tejto dohody uvádza, že nájomcovi vzniká z titulu vynaloženia nákladov na realizované investície do majetku Mesta Prešov pohľadávka voči vlastníkovi, teda žalovanému. Je zrejmé, že táto pohľadávka nevznikla až formálnym prevzatím technického zhodnotenia do majetku Mesta Prešov. K úhrade týchto nákladov vynaložených zo strany dlžníka sa žalovaný zaviazal už v nájomnej zmluve. Aj s poukazom na samotnú komisionársku zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o. je zrejmé, že spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. uzatvára zmluvy, a teda koná jedine a výlučne na účet Mesta Prešov, ktorého nehnuteľnosti boli zo strany dlžníka vynaložením investícií zhodnotené. Exekútor JUDr. Kormaník príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz doručoval obom účastníkom nájomnej zmluvy vystupujúcim na strane prenajímateľa /vlastníka, teda aj žalovanému, aj spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. Oba subjekty teda boli súdnym exekútorom vyzvané, aby zaplatili pohľadávku žalobcovi. Taktiež boli oba subjekty upovedomené o tom, že nemôžu nakladať so svojim majetkom (teda s pohľadávkou voči dlžníkovi), a to v zmysle ust. § 61d Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o úkon postúpenia pohľadávky obsiahnutý v čl. II bod 4 Dohody o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, má žalobca za to, že tento úkon bol len formálnym úkonom usporiadania vzťahu medzi PREŠOV REAL s.r.o. a žalovaným. Žalobca preukázal doručenie exekučného príkazu obom subjektom (aj Mesto Prešov aj spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o.), oba subjekty boli zaviazané úkonom súdneho exekútora a neboli oprávnení disponovať pohľadávkou voči dlžníkovi, preto je nepochybné, že k započítaniu došlo v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že už z nájomnej zmluvy uzatvorenej na účet žalovaného bolo zrejmé, že v budúcnosti vznikne povinnému v pozícii nájomcu pohľadávka voči žalovanému (ust. § 105 ods. 2 Exekučného poriadku), postup exekútora bol v súlade s vyššie uvedeným správny. Námietka žalovaného vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu preto neobstojí. Žalobca trvá na tom, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu spore a je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore. Zo skutočností tvrdených žalobcom (pričom mnoho z týchto tvrdení žalovaný ani nevyvracia) vyplýva , že dlžníkovi vznikla pohľadávka voči žalovanému , a to z titulu preukázateľne vynaložených a žalovaným aj odsúhlasených investícií na zhodnotenie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, dlžník do dnešného dňa svoj dlh , ktorý má voči žalobcovi neuhradil, na základe začatého exekučného konania exekútor rozhodol o prikázaní pohľadávky dlžníka voči žalovanému priamo žalobcovi, v rozpore s Exekučným poriadkom a exekučným príkazom žalovaný započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke dlžníka. Vzájomné vysporiadanie medzi žalovaným a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o., vyplývajúce z ich zmluvného vzťahu nemá vo vzťahu k nároku žalobcu z titulu poddlžníckej žaloby žiadnu relevanciu. Pohľadávka dlžníka voči žalovanému vo výške 222.191,22 eura vznikla na základe nájomnej zmluvy , a teda jej právny dôvod je preukázaný. Rovnako je preukázaná aj výška tejto pohľadávky, keďže je potvrdená podpismi dotknutých subjektov na Dohode o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v čase doručenia Exekučného príkazu nebol dlžníkom povinného. Záväzok mu totiž vznikol už na základe nájomnej zmluvy a v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 Exekučného poriadku bol exekútor oprávnený rozhodnúť o vykonaní exekúcie prikázaním pohľadávky. Navyše exekučný príkaz bol doručený tiež spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o., konajúcej na účet žalovaného, preto niet pochýb, že k započítaniu došlo v rozpore s Exekučným poriadkom.

8. Na pojednávaní konanom dňa 24.2.2022 právna zástupkyňa žalobcu, okrem iného uviedla, že žalobou si žalobca voči žalovanému uplatňuje svoj peňažný nárok vo výške 222.191,22 eura tak, ako bol vyčíslený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. K uvedenému je potrebné uviesť, že žalobca dňa 15.6.2016 poskytol pôžičku spoločnosti T&J Tenis club s.r.o. so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov vo výške 200.000 eur. Súčasťou súdneho spisu je notárska zápisnica. Ide o notársku zápisnicu, kde vyslovene povinný, teda spoločnosť T&J Tenis club súhlasil s tým, aby bola vykonateľným exekučným titulom. Povinný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil, preto bola začatá exekúcia, bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Dušana Kormaníka. Žalovaný je zmluvnou stranou

nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva je uzatvorená medzi povinným, t. j. T&J club s.r.o., medzi žalovaným a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o. Pokiaľ ide o predmet nájmu, vlastníkom týchto nehnuteľností je mesto Prešov. To znamená, na základe týchto skutočností, ktoré exekútor zistil v priebehu exekučného konania, urobil jednotlivé úkony a kroky, ktoré vyžaduje exekučný poriadok, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Všetky tieto dokumenty boli doručené žalovanému a taktiež boli doručené spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. Žalobca predložil súdu doručenky potvrdzujúce prevzatie týchto úkonov exekútora aj zo strany mesta, aj zo strany spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. Pokiaľ ide o vyčíslenie pohľadávky, dňa 18.12.2019 (bolo to po tom, čo žalovanému bol doručený exekučný príkaz) bola medzi mestom Prešov, spoločnosťou T&J Tenis club a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o., uzatvorená Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu. V tejto dohode sa uvádza výška pohľadávky vo výške 222.191,22 eura. V dohode bolo dohodnuté aj započítanie, ktoré však žalobca ako odôvodnil v žalobe a následných podaniach, považuje za nulitné. V tejto časti odkazuje na ustanovenie § 109 Exekučného poriadku a na komentár, ktorý presne citovala od autorov Mazák a Peter Molnár z roku 2018. V prípade, keď podlžník namieta započítanie až v spore, alebo svoju pohľadávku započítal až po doručení príkazu na začatie exekúcie, táto námietka je neúčinná, lebo v čase vzniku pohľadávka existovala. Na základe uvedeného, aj na základe všetkých žalobcových tvrdení uvedených v písomných podaniach, je zrejmé, že povinný, to znamená spoločnosť T& J Tenis club s.r.o. neuhradil svoj dlh žalobcovi, preto je voči nemu vedená exekúcia. Exekútor vykonal všetky úkony, ktoré vyžaduje exekučný poriadok. Povinný má voči žalovanému pohľadávku, vyplývajúcu z investícii vykonaných povinným a k vyčísleniu pohľadávky voči žalovanému došlo v Dohode zo dňa 18.12.2019. Povinný a žalovaný sa dohodli na započítaní pohľadávok počas inhibitória, teda v rozpore s Exekučným poriadkom a na toto započítanie vôbec nemožno prihliadať. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že námietky vo vzťahu k pohľadávke a exekučnému titulu vôbec nepatria do tohto konania. Predmetom tohto konania je poddlžnícka žaloba a nie preskúmavanie oprávnenosti alebo neoprávnenosti nároku žalobcu. To znamená absolútne nepatrí do tohto konania prejednávanie otázky prevodov obchodného podielu a už vôbec nie ani úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o nejaké vady alebo neexistenciu údajného exekučného príkazu už z marca 2019, tak je treba uviesť, že ak išlo o nejaké označenie mestského úradu, ktorý nemá právnu subjektivitu, tak Exekučný príkaz bol doručený mestu Prešov. Bol jasne definovaný subjekt, ktorý mal zakázané nakladať s majetkom žalovaného mesta Prešov. Navyše exekučný príkaz a doplnenie exekučného príkazu bol doručený spoločnosti Prešov Real s.r.o., spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. bola v tom čase dlžníkom, tak potom bol ten exekučný príkaz doručovaný správne. Exekučný príkaz bol doručený spoločnosti PREŠOV REAL s.r.o. a zároveň žalovanému mestu Prešov. Žalobca podal žalobu v čase, keď pohľadávka bola postúpená žalovanému mestu Prešov. Aktívna legitimácia je nespochybniteľná z pohľadu žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že v nájomnej zmluve bolo dohodnuté splácanie investície a celej tej sumy v splátkach, to celé tvrdenie je interpretácia právneho zástupcu žalovaného. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, tam bol doslova zakotvený záväzok spoločnosti T&J Tenis club vynaložiť potrebné investície a vykonať úpravy, čiže to bolo jasné. Zároveň bol zadefinovaný záväzok tieto investície spoločnosti preplatiť. To, že sa dohodli na vzájomnom započítavaní, nedohodli sa na nejakom splátkovom systéme, ako sa snaží naznačiť právny zástupca žalovaného. Je tam spomenuté, že sa budú fakturovať, ale žiadne splátky explicitne dohodnuté neboli.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.2.2022, okrem iného uviedol, že uplatňovaný nárok žalobca vidí v dvoch rovinách. Jednak je to rovina hmotnoprávna, žalobca ako poddlžník má všetky námietky, ktoré by mal voči dlžníkovi, teda osobe povinnej (všetky hmotnoprávne). A je to jednak aj procesná rovina, ktorá vyplýva z Exekučného poriadku. To znamená, že žalobca len na základe procesného ustanovenia má „legitimáciu“ na to, aby podľa § 109 Exekučného poriadku podal žalobu. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že nedostal odpoveď na to, že kedy vznikla pohľadávka dlžníka voči mestu Prešov, ktorým momentom. Ak to bolo vykonaním investície, tak za žalovaného vznáša námietku premlčania , pretože žaloba bola podaná v roku 2021. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená medzi prenajímateľom PREŠOV REAL s.r.o. a nájomcom T& J Tenis club, nie medzi mestom Prešov. To je záväzkovo-právny vzťah. Nie vecný vzťah. V tejto nájomnej zmluve ešte v čase, keď nebola uzatvorená predmetná zmluva o pôžičke a nebol vydaný žiaden exekučný príkaz, bolo dohodnuté, že ak ten nájomca zhodnotí alebo vykoná investície, tieto investície sa budú splácať v mesačných splátkach, rovnajúce sa výške nájomného. Nie naraz, ale v splátkach. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého ak je plnenie dohodnuté v splátkach, tak veriteľ musí dodržať túto dohodu. Teda ak v investíciách bol veriteľom, ktorý vynaložil náklad

na zhodnotenie nehnuteľnosti T& J Tenis club a dohodol si, že tá jeho pohľadávka bude vracaná v splátkach, nie je možné na základe exekučného príkazu dožadovať sa zaplatenia celej sumy. Žalovaný predložil aj komisionársku zmluvu . V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého vo vlastnom mene, na vlastný účet vykonáva komisionár povinnosti pre komitenta. Ustanovenie zasa hovorí, že komitentovi nevznikajú vo vzťahu k tretím osobám ani práva ani povinnosti. A tá dohoda , ktorá bola uzatvorená v decembri 2019, zodpovedá ustanoveniu . Čiže z pohľadu žalovaného, až vtedy sa stalo žalované mesto Prešov vlastníkom záväzku vo vzťahu k povinnému. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že bola spísaná notárska zápisnica až potom, čo bola uzatvorená nájomná zmluva, teda notárska zápisnica a Zmluva o pôžičke z 15.6.2016. Sú na to rôzne názory, ale odkázal na Nález Ústavného súdu SR - 3UVS136/2017-27 z 1.3.2017. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá obsahuje aj uznanie záväzku dlhu, dlh neexistoval, zmluva o pôžičke bola podpísaná 15.6. a mala byť v ten deň, kedy sa aj spisovala notárska zápisnica, zaplatená prvá splátka. A následne boli až dohodnuté obdobia, v ktorých mal terajší žalobca ako veriteľ plniť povinnému dlžníkovi isté finančné čiastky, ktoré sú tam špecifikované, ktoré sa aj prevzali. Ale môžem predsa uznať dlh, ktorý reálne existuje a nie dlh, ktorý možno vznikne niekedy v budúcnosti. Z toho vychádza aj to rozhodnutie ústavného súdu. Žalovaná strana navrhla súdu a trvá aj na tomto návrhu, aby žalobca jednak preukázal, že finančné prostriedky v tých dohodnutých termínoch aj išli na účet dlžníka, teda v tomto prípade je to povinný. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal na ďalšie skutočnosti. Z tej zmluvy o pôžičke vyplývali ďalšie povinnosti dlžníka a bolo dohodnuté napríklad zabezpečenie obchodného podielu. Žalovaná strana navrhla pripojiť spis, kde predsa spoločnosť LEDECON s.r.o. a jeho terajší konateľ alebo spoločník dostali obchodný podiel v spoločnosti. Tak je otázka, či to bolo v súvislosti s plnením dlhu, alebo nejak inak. Zostáva nevyjasnená otázka v zmysle zmluvy o pôžičke , že tam mal byť založený rodinný dom, alebo nejaká taká nehnuteľnosť toho dlžníka. Bola? Nebola? A z akého dôvodu nebola? Čiže to sú závažné veci z hľadiska hmotného práva na to, aby žalovaná strana tieto podľa jej názoru opodstatnené a doposiaľ neobjasnené námietky vznášala. Pokiaľ ide o procesnú stránku, žalovaná strana sa domnieva, že ani procesne neprešlo právo podať žalobcu, teda mať aktívnu legitimáciu, na žalobcu. Ak sa odvodzuje aktívna legitimácia z Exekučného príkazu z 21.3.2019, tak ten je absolútne neúčinný. Označená povinná osoba je mestský úrad, teda subjekt bez právnej subjektivity. Následne keď mesto zrejme odpísalo, bolo vydané doplnenie exekučného príkazu, čiže doplnenie neúčinného príkazu, kde je správne uvedené mesto, ale tu nejde o doplnenie z nášho pohľadu, ide v podstate o nový exekučný príkaz, a teraz je otázka, či z hľadiska formy je toto tá právna skutočnosť, ten právny akt, ktorý prikazoval mestu Prešov nevyplácať, nezapočítavať atď. Z pohľadu žalovaného nie, pretože exekučný poriadok takýto pojem nepozná - doplnenie exekučného príkazu. Naviac keď je to exekučný príkaz, ktorý sa odvoláva na neexistujúci, právne neúčinný exekučný príkaz. Ďalší rozdiel je vo výške pohľadávky, ktorá sa tam uplatňuje. Jednoducho je tu uvedená istá suma, ale čo to je, aká je to pohľadávka. Žalovaná strana má námietky aj z hľadiska uplatňovaných úrokov, ktoré podľa jej názoru sú v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Z pohľadu žalovanej strany nie je možné žiadať zaplatenie celej pohľadávky vo forme investícií, ak veriteľ a dlžník veriteľa si dohodli splátky, pretože tam nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by robila „že mesto musí povinnému vyplatiť ten dlh naraz“. Exekučný príkaz to v žiadnom prípade nespôsobuje. Doplnenie exekučného príkazu zo septembra 2019 nemohlo vyvolávať tie účinky, z ktorých vyvodzuje svoje oprávnenie žalujúca strana. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že je potrebné si uvedomiť, či v septembri 2019, keď bol doručovaný doplňujúci exekučný príkaz, mesto nebolo dlžníkom. Z pohľadu žalovaného nebolo, lebo mesto Prešov prevzalo to technické zhodnotenie predmetu nájmu až dohodou od svojho komisionára dňa 18.12.2019. Preto je tu tá námietka, chýba aktívna legitimácia, ktorá sa tak ako bolo citované, získava až keď je vydaný exekučný príkaz. Ten postup vlastne spochybňuje aj konanie exekútora. Veď exekútor vydal na tú istú pohľadávku exekučný príkaz aj proti Prešov Real s.r.o.

10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovania oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Vyhlásenia o uznaní záväzku vo forme notárskej zápisnice číslo U. zo dňa 15.6.2016, Poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2017 sp.zn. , Nájomnej zmluvy zo dňa 11.1.2016, Upovedomenia o začatí exekúcie č.k. -12 zo dňa 15.11.2017 + doručenky zo dňa 21.11.2017, Príkazu na začatie exekúcie č.k. -16 zo dňa 15.11.2017 pre žalovaného + doručenky zo dňa 16.11.2017, Exekučného príkazu zo dňa 21.3.2019 pre žalovaného + doručenky zo dňa 24.3.2019, Exekučného príkazu-odpovede zo dňa 5.4.2019, Doplnenia exekučného príkazu zo dňa 4.9.2019 + doručenky zo dňa 6.9.2019 , Dohody o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa 18.12.2019, Predžalobnej výzvy pre žalovaného zo dňa 3.8.2020+

podacieho lístku zo dňa 3.8.2020, Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2016,platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu , predžalobnej výzvy - odpovede zo dňa 24.8.2020, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.7.2021 k odporu žalovaného, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 8.9.2021, Stanoviska žalobcu zo dňa 27.9.2021 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 8.9.2021, Listu vlastníctva č. XXXX, Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 22.1.2018, Podacieho hárku zo dňa 22.1.2018, Exekučného príkazu zo dňa 21.3.2019, Doručenky zo dňa 25.3.2019, Doplnenia exekučného príkazu zo dňa 4.9.2019, Doručenky zo dňa 6.9.2019, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.1.2022, Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce č. zápisu 2/2017, Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce č. zápisu 2/2018, Nájomnej zmluvy zo dňa 11.1.2016, Investičného zámeru - vecného, časového a finančného rozpisu, Uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Prešov zo dňa 16.12.2015 číslo: 223/2015, Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015, registrového spisu ohľadne spoločnosti Twin - Win s.r.o., ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 11. Žalobca si žalobou podanou voči žalovanému uplatňuje peňažný nárok na základe ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (konanie o tzv. poddlžníckej žalobe). Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá dňa 15.6.2016 poskytla pôžičku spoločnosti T & J Tenis club s.r.o., so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 44 611 587 vo výške 200.000 eur, na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2016. Záväzok povinného pôžičku spolu s príslušenstvom vrátiť žalobcovi, uznanie dlhu v plnom rozsahu a výslovný súhlas povinného s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom sú súčasťou Notárskej zápisnice č. N 106/2016, Nz 21419/2016, NCRls 22062/2016 zo dňa 15.6.2016, v dôsledku čoho je notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom žalobcu. Keďže povinný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil, žalobca na základe vykonateľného titulu podal návrh na začatie exekúcie a na základe poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. zo dňa 18.10.2017 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, so sídlom Námestie generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, bola začatá exekúcia. Podľa názoru žalobcu je žalovaný zmluvnou stranou Nájomnej zmluvy č. 201600007, uzatvorenej medzi povinným (T&J Tenis club s.r.o.) v pozícii nájomcu, žalovaným ako vyhlasovateľom, resp. vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu a spoločnosťou PREŠOV REAL s.r.o., so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814 ako prenajímateľom. Predmetom nájomnej zmluvy sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré povinný na základe nájomnej zmluvy užíva. Povinný sa v nájomnej zmluve zároveň zaviazal investovať do predmetu nájmu sumu vo výške 222.19,22 eura v rozsahu určenom v prílohe Nájomnej zmluvy - „Investičný zámer - vecný, časový a finančný rozpis (areál tenisových kurtov, ul. Nábrežná 5, Prešov).“ Nájomná zmluva je podľa názoru žalobcu trojstranným právnym úkonom, ktorého účastníkmi, okrem povinného sú žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. ako prenajímateľ, ktorý uzatvára zmluvy na účet žalovaného, na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015, účinnej od 1.1.2016. Keďže povinný svoj záväzok voči žalobcovi dobrovoľne nesplnil dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie č. k. -12, ktoré povinný prevzal dňa 21.11.2017. Týmto upovedomením bol povinný v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku vyzvaný, aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto upovedomenia dobrovoľne zaplatil pohľadávku vo výške istiny 200.000 eur s príslušenstvom. Zároveň bol týmto upovedomením povinný upovedomený o tom, že nemôže nakladať so svojim majetkom podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Povinný aj napriek výzve súdneho exekútora obsiahnutého v tomto upovedomení žalobcovi dlh neuhradil a neučinil tak ani do dnešného dňa. V dôsledku toho, že povinný má so žalovaným uzatvorenú Nájomnú zmluvu, na základe ktorej mala podľa názoru žalobcu vzniknúť povinnému voči žalovanému pohľadávka z titulu nákladov na investíciu, dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie, č. k. -16 zo dňa 15.11.2017 podľa ustanovenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorého prikázal žalovanému nevyplatiť povinnému pohľadávku vo výške 292.176, eura. Pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom na výšku dlhu (istina plus príslušenstvo), ktorý mal v tom čase povinný voči žalobcovi. Tento príkaz na začatie exekúcie bol žalovanému doručený do elektronickej schránky žalovaného dňa 16.11.2017. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku, ustanovenie , Exekučného poriadku a ustanovenie ,, Exekučného poriadku a v tejto súvislosti uviedol, že z vyššie uvedených ustanovení je podľa neho zrejmé, že momentom doručenia príkazu na začatie exekúcie žalovaný stratil oprávnenie / povinnosť vyplatiť pohľadávku povinnému a zároveň povinný stratil právo/nárok na vyplatenie tejto pohľadávky. Dňa 21.3.2019 vydal súdny exekútor Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok podľa ustanovenia Exekučného poriadku voči žalovanému - Mestu Prešov, ktorý doručil žalovanému dňa 24.3.2019. Súdny exekútor žalovanému (podľa názoru žalobcu

ako dlžníkovi povinného - poddlžníkovi) uložil povinnosť z titulu exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, aby zaplatil sumu vo výške 397.739,07 eura (pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom na výšku dlhu - istina plus príslušenstvo) s poučením, že v prípade jej nezaplatenia sa vystavuje hrozbe prípadnej žaloby na vyplatenie pohľadávky v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalovaný - Mesto Prešov zaslal súdnemu exekútorovi odpoveď na exekučný príkaz zo dňa 21.3.2019, kde uviedol, že mu doposiaľ nevznikli voči povinnému žiadne dlhy. Súčasne žalovaný uviedol, že povinný síce vykonal počas obdobia nájmu práce na predmete nájmu, no tie ešte toho času neboli finálne odsúhlasené, nedošlo k ich prevzatiu , a preto neeviduje voči spoločnosti T&J Tenis club s.r.o. žiaden dlh, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie. Súdny exekútor zaslal žalovanému doplnenie exekučného príkazu zo dňa 4.9.2019, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 6.9.2019, ktorým doplnil exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.3.2019. Týmto doplnením exekučného príkazu súdny exekútor prikázal žalovanému, aby pohľadávky oprávneného (žalobcu) a trovy exekúcie v sume spolu 430.808,31 eura (pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom na výšku dlhu - istina plus príslušenstvo) uhrádzal na súdnym exekútorom uvedené číslo účtu. Dňa 18.12.2019 (teda potom, čo bol žalovanému doručený príkaz na začatie exekúcie) bola medzi žalovaným - Mestom Prešov, prenajímateľom a povinným - T & J Tenis club s.r.o., uzavretá Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, podľa ktorej žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy preberá investície vykonané povinným ako technické zhodnotenie do svojho majetku a v dôsledku toho mu vzniká záväzok vo výške 222.191,22 eura z titulu nákladov vynaložených na zrealizované investície na predmete nájmu. V dohode došlo zároveň k dohode strán o vzájomnom započítaní vyššie uvedenej pohľadávky povinného s časťou pohľadávky žalovaného voči povinnému z titulu nájomného /suma vo výške 59.200 eur čo predstavuje nájomné za 4 roky užívania predmetu nájmu/. Vyššie uvedené započítanie je podľa názoru žalobcu neplatný úkon a nemožno naň prihliadať, pretože k nemu došlo v čase po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie exekúcie a ani žalovaný a ani povinný neboli oprávnení disponovať pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal uhradiť žalobcovi. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 3.8.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky povinného. Žalobca je podľa svojho názoru aktívne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Celková pohľadávka žalobcu voči povinnému prevyšuje pohľadávku povinného voči poddlžníkovi - žalovanému. Vzhľadom na charakter poddlžníckej žaloby žalobca uplatňuje na jej základe voči poddlžníkovi len časť pohľadávky oprávneného voči povinnému, a síce do výšky uznaného dlhu dlžníka povinného voči povinnému, teda sumu vo výške 222.191,22 eura. Sumu 222.191,22 eura žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil.

12. Podľa , komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

13. Podľa , komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

14. Podľa , od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

15. Podľa , z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.

16. Podľa , komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku tretej osoby bez toho, aby táto splnila svoj záväzok voči komisionárovi, len pokiaľ komisionár tento záväzok písomne prevzal alebo ak porušil príkazy komitenta týkajúce sa osoby, s ktorou sa mala zmluva na účet komitenta uzavrieť. V takom prípade platia primerane ustanovenia o ručení.

17. Podľa , po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie.

18. Podľa , v správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent oprávnený vymáhať voči komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy. 19. Podľa , komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je povinný ich prevziať.

20. Podľa , ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

21. Podľa , komisionárovi vzniká nárok na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v až 586.

22. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa , zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

24. Podľa , ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

25. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. 27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že poddlžnícka žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 222.191,22 eura je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Nesprávny je záver žalobcu, že predmetná nájomná zmluva je trojstranným právnym úkonom. Každá nájomná zmluva má len dve strany, a to nájomcu a prenajímateľa. Z predmetnej nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný nevystupoval v tejto zmluve ako nájomca alebo prenajímateľ nehnuteľnosti. Žalovanému mestu Prešov preto nevznikol nárok na nájomné a tým ani možnosť priamo započítať investície vykonané nájomcom. Na tom nič nemení ani existencia komisionárskej zmluvy, uzatvorenej medzi spoločnosťou PREŠOV REAL, s.r.o. ako komisionárom a mestom Prešov ako komitentom. Z komisionárskej zmluvy podľa vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov. Zároveň platí, že keďže nepriamy zástupca (komisionár) koná vo vlastnom mene, nevznikajú z jeho konania zastúpenému (komitentovi) žiadne práva a povinnosti. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť, a teda v takom prípade by vo vzťahu k dlžníkovi vystupoval ako vlastník pohľadávky, alebo by musel byť na jej vymáhanie splnomocnený v mene komitenta, čo by ale znamenalo, že by už nešlo o konanie na základe komisionárskej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o. pri uzatváraní predmetnej nájomnej zmluvy konala ako komisionár, ako prenajímateľ nehnuteľnosti, pričom

práva a povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy vyplývali len pre prenajímateľa a nájomcu, ktorým bola spoločnosť T&J Tenis club s.r.o., so sídlom Prešov, Nábrežná 5. Uvedenému záveru zodpovedá aj Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa 18.12.2019. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť jednoznačný záver, že žalovaná strana nebola v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy dlžníkom nájomcu. Žalovaná strana nebola dlžníkom povinného ani v čase vydania Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 15.11.2017, vydaného súdnym exekútorom pod č.k. 202 EX 50/17. Pokiaľ ide o Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.3.2019, z tohto príkazu vyplýva, že exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného - Mestskému úradu Prešov vyplatiť pohľadávku povinného na účet exekútora. Ani v čase doručenia tohto exekučného príkazu žalovanému, žalovaný nebol dlžníkom povinného a navyše príkaz ukladal povinnosť Mestskému úradu Prešov, ktorý však nemá právnu subjektivitu. Žalobca predložil súdu aj exekučný príkaz označený ako „Doplnenie exekučného príkazu“ zo dňa 4.9.2019, č. k. 20EX 50/17, v ktorom súdny exekútor postupom podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku prikázal dlžníkovi povinného - Mestu Prešov vyplatiť pohľadávky povinného aj po častiach na účet exekútora. Aj pri tomto exekučnom príkaze je nutné uviesť, že ani čase vydania tohto exekučného príkazu žalovaná strana nebola dlžníkom povinného. Dlžníkom je osoba, ktorej vznikla povinnosť splniť záväzok. Povinnosť splniť záväzok (aj v budúcnosti zročný) musí reálne existovať v čase doručenia exekučného príkazu dlžníkovi povinného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že až dňa 18.12.2019 bola uzatvorená Dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu medzi žalovaným Mestom Prešov, prenajímateľom a nájomcom. Až odo dňa 19.12.2019 vznikol Mestu Prešov záväzok voči nájomcovi T J Tenis club s.r.o. Až od tohto dňa mal nájomca pohľadávku voči mestu Prešov, a teda až dňa 19.12.2019 sa vlastne Mesto Prešov dostalo do pozície dlžníka povinného. Žalobca však nepreukázal, že by po tomto dni bol mestu Prešov ako dlžníkovi povinného doručený relevantný Exekučný príkaz. Z ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v čase doručovania exekučného príkazu subjektu označenému ako dlžník povinného, musí byť tento subjekt skutočne dlžníkom povinného, t.z. musí reálne existovať pohľadávka povinného voči tomuto subjektu a iba v takom prípade môžeme takýto subjekt byť považovaný za dlžníka povinného. Iba proti takémuto subjektu môže potom smerovať príkaz na začatie exekúcie, príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, prípadne následne poddlžnícka žaloba v zmysle ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalobca nie je takýmto subjektom, a preto bola žaloba voči nemu pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietnutá.

28. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalobcu na vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu pána Mišenku vzhľadom na to, že súd dospel, na základe predbežného právneho posúdenie veci, k záveru, že pre jeho rozhodnutie vykonanie tohto dôkazu nie je potrebné. Dôvodom pre zamietnutie tohto dôkazu bola aj tá skutočnosť, že neboli ani splnené zákonné podmienky pre vykonanie tohto dôkazu v zmylse ust. .

29. Súd zamietol aj návrhy právneho zástupcu žalovaného na uloženie povinnosti žalobcovi predložiť doklady o vyplatení peňazí na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Twin

- Win s.r.o. zo strany veriteľa v prospech dlžníka a zároveň aj návrh na vypočutie svedka Jakuba Léheta. Aj tu bola dôvodom zamietnutia návrhov na vykonanie dokazovania tá skutočnosť, že súd dospel, na základe predbežného právneho posúdenie veci, k záveru, že pre jeho rozhodnutie vykonanie týchto dôkazu nie je potrebné, resp. ich vykonanie by bolo nadbytočné, a teda nehospodárne. 30. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.