Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/6/2009

Najvyšší súd 1MObdoV/6/2009 – 555 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej

a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej veci žalobcu S. V. P. š. p., so sídlom v B. Š., R. N.

X., zastúpeného JUDr. D. I., advokátom, advokátska kancelária JUDr. D. I. a JUDr. P. F., B.,

N. X., proti žalovaným X.) S. E., a. s., so sídlom v B., H. X., X.) B. T., a. s., B., V. X.,

organizačná zložka B., P. X., zastúpený JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v B., D. R. X.,

o zaplatenie 142 583 757 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 38

Cb 83/01, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo 7. decembra 2005, č. k. – 286 v znení

doplňujúceho rozsudku z 18. januára 2005 č. k. – 299 a proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2008 č. k. – 472 v znení

doplňujúceho rozsudku zo 16. apríla 2008 č. k. – 479, takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu

1) v časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 1

potvrdený,

2) v časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu

k žalovanému 1 zmenený, a

3) v časti o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému 1,

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n e n i e

2

Súd prvého stupňa vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému 2 a zaviazal ho

zaplatiť žalobcovi 142 583, 60 Sk istiny a 92 455 069, 30 Sk úrokov z omeškania.

Oboch žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 39 420 166 Sk

úrokov z omeškania. Žalovaného 2) zaviazal zaplatiť žalobcovi 600 000 Sk náhrady

trov konania.

Žalobu v časti o zaplatenie 4 870 392, 20 Sk úrokov z omeškania zamietol.

Žalobu o zaplatenie istiny 142 583 757,60 Sk voči žalovanému 1) zamietol v celom

rozsahu a žalobcu zaviazal zaplatiť mu 244 879 Sk náhrady trov konania. V časti

o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 84 672 478 Sk za obdobie od 1. augusta

2000 do 31. augusta 2004 vo výške 10 055 551,40 Sk, konanie zastavil.

Takto rozhodol s odôvodnením, že žalovanému 1) vznikol v súvislosti

s členstvom v združení D. voči žalobcovi dlh z ktorého neuhradil žalovanú čiastku.

Žalobca a žalovaný 2) uzavreli 12. októbra 2000 zmluvu na základe, ktorej žalovaný

2) pristúpil k záväzku žalovaného 1. Uvedená zmluva bola súčasťou plnenia

z komisionárskej zmluvy, ktorú uvedení účastníci uzavreli v rovnaký deň. Podľa

komisionárskej zmluvy mal žalovaný 2) vo vlastnom mene, na účet žalobcu vymôcť

pohľadávky voči žalovanému 1. Komisionárskou zmluvou bol žalovaný 2) zmocnený

pohľadávky od žalovaného 1) vymôcť, teda aj prijať od neho plnenia. Keďže nebol

stanovený spôsob akým mal žalovaný 1) záväzok splniť, mohlo sa tak stať aj formou

jednostranného zápočtu. Z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že záväzok

žalovaného 1) voči žalobcovi zanikol plnením žalovanému 2) (aj plnením formou

postúpenia pohľadávok žalovanému 2) i jednostranným započítaním proti

pohľadávkam). Povinnosť plniť žalobcovi tak podľa komisionárskej zmluvy zostala

na žalovanom 2). Keďže ten hodnoverným spôsobom nepreukázal, že záväzok splnil,

súd ho na splnenie zaviazal.

Proti rozsudku podali odvolanie všetci účastníci. Žalobca podal odvolanie proti

zamietajúcej časti rozsudku proti žalovanému 1) a proti o výroku, ktorým bola

žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1) trovy konania. Žalovaný 1) podal

odvolanie proti rozsudku v časti zaväzujúcej ho na zaplatenie úrokov z omeškania

prevyšujúcej 29 217 409 Sk a proti výroku o trovách konania, ktorý žiadal zmeniť tak,

3

že mu proti žalobcovi bude priznaná náhrada trov vo výške 5 085 690 Sk. Žalovaný

2) v odvolaní žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu voči nemu v celom

rozsahu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo vzťahu k obom žalovaným len v časti o úrokoch z omeškania tak, že

ich zaviazal na zaplatenie len 29 217 409 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo vzťahu

k žalovanému 1) zmenil výrok o trovách konania tak, že mu priznal náhradu len vo

výške 109 037 Sk. Inak rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 13. mája 2008.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne

dovolanie. Podal ho na podnet žalobcu v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa v jeho zamietajúcej časti proti žalovanému 1). V dovolaní uviedol, že smeruje

aj proti výroku, ktorým bola žalovanému 2) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

istinu 142 583 757,60 Sk a 92 455 069,30 Sk úrokov z omeškania, avšak len v tom, že

táto povinnosť má byť uložená spoločne a nerozdielne obom žalovaným. Žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podaním z 24. apríla 2009 dovolateľ mimoriadne dovolanie upravil tak, že navrhuje

aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že zaviaže

oboch žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu 142 583 757,60 Sk

a 92 455 069,30 Sk úrokov z omeškania.

V odôvodnení rozsudku v časti, ktorou potvrdil zamietnutie žaloby proti

žalovanému 1) uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že tým, že

žalobca uzavrel so žalovaným 2) komisionársku zmluvu, umožnil mu zvoliť spôsob

splnenia záväzku, čo umožnilo splnenie i formou jednostranných zápočtov. Svedčí

o tom aj list žalobcu žalovanému 1) z 19. 10. 2000, ktorým mu oznamuje uzavretie

komisionárskej zmluvy so žalovaným 2), podľa ktorej žalovaný 2) zabezpečí vo

vlastnom mene pre žalovaného vymoženie pohľadávok. To žalovaného 2)

oprávňovalo prijímať za žalobcu plnenia do svojej dispozície, prípadne aj na vlastný

účet. Z uzavretia komisionárskej zmluvy a oznámenia jej uzavretia dlžníkovi vyplýva,

že žalovaný 2) pri zariaďovaní usporiadania pohľadávok vstúpil do vzťahu žalobca -

žalovaný 1 ako komisionár.

4

V dôvodoch dovolania uviedol, že žalobca a žalovaný 2) uzavreli zmluvu

o pristúpení k záväzku, v dôsledku čoho sa stal žalovaný 2) popri žalovanom 1)

spoludlžníkom, pričom záväzok žalovaných je spoločný a nerozdielny. Veriteľ môže

splnenie dlhu žiadať od ktoréhokoľvek z nich. Žalobca a žalovaný 2) však uzavreli aj

komisionársku zmluvu, podľa ktorej mal žalovaný 2) vo vlastnom mene pre žalobcu

vymáhať pohľadávky žalobcu od žalovaného 1). Žalovaný 2) nevystupoval proti

žalovanému v mene žalobcu, ale vo vlastnom mene. Vznikla tým situácia, že

žalovaný 2) mal vymôcť pohľadávky, ktorých bol sám spoludlžníkom. Nemohol

urobiť žiaden úkon, ktorý je spojený s nakladaním so zverenou pohľadávkou, nemohol

preto postúpiť zverené pohľadávky, ktorých bol sám dlžníkom. Nie je správny názor

súdu prvého stupňa, že k takémuto úkonu bol oprávnený, pretože komisionárska

zmluva neobsahovala v tom žiadne obmedzenie. Nie je rozhodujúce, aké mal

žalovaný obmedzenia, ale aké mal oprávnenia.

V konaní bolo voči žalovanému 1) rozhodujúcou skutočnosťou, či došlo

k splneniu jeho záväzku voči žalobcovi a či tým jeho záväzok zanikol. Nesprávny je

názor súdu prvého stupňa, že žalobca akceptoval postup žalovaného 2) spočívajúci

v postúpení pohľadávok tretej osobe a súhlasil so započítaním pohľadávok

žalovaného 1). Zo zápisnice z rokovania žalovaných zo 16. februára 2001 vyplýva, že

listy, na ktoré sa súd prvého stupňa v rozhodnutí odvoláva sa týkajú pohľadávky

63 038 991,30 Sk, ktorá však vznikla z inej faktúry než dlžné sumy, ktoré sú

predmetom konania.

Žalobca listom z 10. novembra 2000 žalovanému 1) síce oznámil, že súhlasí

s postupom navrhnutým v liste z 8. novembra 2000, zároveň mu však oznámil, že

nepovažuje pripísanie finančných prostriedkov na účet žalovaného 2) za splnenie

záväzku. Z konania komisionára nevznikajú vo vzťahu k tretím osobám žiadne práva

ani povinnosti. Prijatie plnenia žalovaným 2) od žalovaného 1) preto nemá pre žalobcu

žiadne následky. Pre žalobcu preto úkony vykonané medzi žalovanými nemajú žiadne

právne následky. Okrem toho sa dlžník nemôže zbaviť záväzku plnením

spoludlžníkovi, s ktorým je zaviazaný spoločne a nerozdielne. Plnenie žalovaného 1)

sa nemôže preto považovať za plnenie záväzku voči žalobcovi. Obaja žalovaní mali

byť preto zaviazaní spoločne a nerozdielne. Napadnuté rozhodnutie spočíva na

5

nesprávnom právnom posúdení veci spôsobenom nesprávnou aplikáciou § 324 ods. 1

Obchodného zákona.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s jeho rozsahom

i s jeho odôvodnením. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu

zmenil tak, že návrhu vyhovie a žalovaného 1) zaviaže žalovanú istinu

s príslušenstvom zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným 2.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal, aby dovolací súd mimoriadne

dovolanie ako nedôvodné zamietol. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že § 582 Obch.

zák. predpokladá, že za určitých podmienok má komisionár aj postavenie dlžníka.

Nepovažuje za správny názor dovolateľa, že nie je prípustná kolízia súčasného

postavenia komisionára a dlžníka vymáhanej pohľadávky. Žalovaný konal na základe

oznámenia, že žalobca poveril vymáhaním pohľadávok na základe komisionárskej

zmluvy žalovaného 2). Nebol povinný ani oprávnený žiadať aby bol oboznámený

s obsahom komisionárskej zmluvy ani skúmať jej obsah a zvažovať jej určitosť

a platnosť. Keďže nemal dôvod pochybovať o jej platnosti konal v dobrej viere, že

môže usporiadať pohľadávky priamo so žalovaným 2). Formulácia čl. III bod 2

komisionárskej zmluvy uvádza, že komisionár je oprávnený zariadiť vymoženie

pohľadávok výlučne formou peňažného plnenia. Takáto formulácia však v sebe

obsahuje aj možnosť postúpenia pohľadávky za odplatu. Postúpenie pohľadávok

žalobcu a platnosť zápočtov žalobca nikdy nespochybňoval. Vzhľadom na § 526

Obch. zák., ak dlžník, na základe notifikácie postúpenia, pohľadávku plnil v dobrej

viere, že plní dlh svojmu veriteľovi, nemôže mu to byť pričítané na ťarchu, a najmä

nie je možné dlžníka nútiť k novému plneniu s argumentom, že k platnému

postúpeniu nedošlo, a že teda malo byť podľa zákona plnené pôvodnému veriteľovi.

Je povinnosťou komisionára bezodkladne previesť na komitenta práva, ktoré získal.

Bolo vecou žalobcu, aby bol aktívny v sledovaní, či žalovaný 2) plní povinnosti,

ktoré pre neho plynú zo zmluvy a či pripisuje peňažné prostriedky na jeho účet.

K názoru dovolateľa, že sa dlžník nemôže zbaviť záväzku plnením solidárnemu

spoludlžníkovi uviedol, že neplnil spoludlžníkovi, ale komisionárovi, ktorého mu

oznámil veriteľ. Skutočnosť, že komisionár je aj spoludlžníkom, o čom sa žalovaný 1)

navyše dozvedel až dodatočne, nemá vplyv nato, že svoj dlh žalovaný 1) splnil.

6

Žalovaný ďalej uviedol, že za situácie

- keď žalobca poveril vymáhaním pohľadávky komisionára, ktorého si sám vybral,

- žalovaný 2) dostal všetky úhrady, ktoré žalobca uplatňoval v konaní,

- nesplnenie povinnosti žalovaným 2) súvisí výlučne s porušením jeho povinnosti

voči žalobcovi z komisionárskej zmluvy a

- v dôsledku riadneho splnenia záväzkov žalovaného 1), jeho záväzky voči

žalobcovi zanikli,

predstavuje uplatňovanie nárokov žalobcu voči žalovanému 1) výkon práv v rozpore s § 3

ods. 1 Obč. zák. resp. § 265 Obch. zák. Takémuto uplatňovaniu v konaní o mimoriadnom

dovolaní nemôže Najvyšší súd Slovenskej republiky poskytnúť ochranu. Nie sú ani splnené

procesné podmienky podania mimoriadneho dovolania, pretože napadnuté rozhodnutia nie

sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný 1) riadne splnil svoj záväzok,

preto nie sú splnené ani hmotné ani procesné podmienky dôvodnosti mimoriadneho

dovolania.

Žalovaný 2) vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že žalovaný, tak ako ho

označil žalobca v žalobe nemá a nikdy nemal právnu subjektivitu a nemohol byť účastníkom

konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť ani postupom

podľa Za žalovaného je označená organizačná zložka podniku, ktorá nemá

subjektivitu. Navrhol preto, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

eventuálne konanie voči žalovanému 2) zastavil pre nedostatok podmienky konania.

V krajnom prípade, ak by dovolací súd uvedené námietky žalovaného 2) neuznal, sa pripája

k názoru generálneho prokurátora a navrhuje, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu

vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

v napadnutom rozsahu preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) podľa v spojení s a dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

7

Dovolanie podal generálny prokurátor na podnet žalobcu a to len v časti týkajúcej sa

žalovaného 1). V dovolaní síce uvádza, že dovolanie sa dotýka aj výroku, ktorým bolo žalobe

proti žalovanému 2) vyhovené (resp. výroku ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa v tejto časti potvrdil), avšak len v tom, že má vyjadrovať vzájomnú súvislosť

povinnosti žalobcu 1) s povinnosťou žalovaného 2) ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov.

Znamená to, že výsledok dovolacieho konania a ďalšieho konania vo veci samej sa nemôže

dotknúť právoplatnosti výrokov, ktorými bolo žalobe proti žalovanému 2) vyhovené a bol

zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania. Napokon

generálny prokurátor, ktorý podal mimoriadne dovolanie len z podnetu žalobcu, ho ani

nemohol podať proti vyhovujúcej časti rozsudku, pretože bol viazaný podnetom žalobcu

( ). Ak podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal aj žalovaný 2),

ako to naznačuje vo svojom vyjadrení k dovolaniu, generálny prokurátor zrejme jeho podnet

neakceptoval a mimoriadne dovolanie v jeho prospech nepodal. Dovolací súd bol rozsahom

dovolania viazaný a preskúmal rozsudok dovolacieho súdu len v napadnutom rozsahu, teda

v časti, ktorou bola žaloba proti žalovanému 1) zamietnutá a závislom výroku o trovách

konania.

Ustanovenie § 324 ods.1 Obch. zák. priznáva účinky zániku záväzku len plnením

veriteľovi. Obrana žalovaného spočíva v tom, že sa dovoláva zániku záväzku plnením

žalovanému 2), pretože ten konal ako komisionár žalobcu.

Komisionárska zmluva (§ 577 Obch. zák.) zakladá právny vzťah medzi komisionárom

a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia, na rozdiel od priameho

zastúpenia (napríklad pri predmetom najbližšej mandátnej zmluve podľa § 566 a nasl.

Obch. zák.), kde zástupca koná v mene zastúpeného a práva a povinnosti z jeho konania

vznikajú priamo zastúpenému. Charakteristickým znakom nepriameho zastúpenia je, že

zástupca koná vo vlastnom mene. Komisionár, ako nepriamy zástupca komitenta, koná síce na

účet komitenta, ale vo vlastnom mene. Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú

komitentovi ale komisionárovi, ktorý je povinný ich previesť na komitenta. Konanie na účet

zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní zástupcu alebo vo

výsledku jeho konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté patria

zastúpenému. Uvedené slovné spojenie vyjadruje len povinnosť vzájomného vyporiadania

účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť previesť úžitky z konania na zastúpeného

a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet sa vo vzťahu k tretím

8

osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene

a na vlastný účet. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej

účastníkov a v ničom sa nedotýkajú práv a povinnosti tretích osôb. Tretie osoby, voči ktorým

komisionár koná ani nemusia vedieť, že koná ako komisionár. Keďže nepriamy zástupca

koná vo vlastnom mene, z jeho konania voči tretím osobám nevnikajú priamo žiadne práva

a povinnosti zastúpenému. V úprave komisionárskej zmluvy je to priamo vyjadrené v § 581

Obch. zák. (s tam uvedenou výnimkou, ktorá v prejednávanej veci neprichádza do úvahy).

Uvedené špecifiká nepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez

ďalšieho, bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy

aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene môže

vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Nato aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta,

musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom

vystupuje ako vlastník pohľadávky. Neprichádza do úvahy uskutočnenie úkonov na základe

plnej moci, tak ako to upravuje § 568 ods. 3 Obch. zák. pri mandátnej zmluve. V takom

prípade by už nešlo o konanie vo vlastnom mene, ale v mene toho, kto mu plnú moc udelil.

Plnenie komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí

(patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí komitentovi, nie je splnená plnením

komisionárovi.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli 12. októbra 2001 zmluvu,

ktorá je označením i obsahom zmluvou komisionárskou. Jej predmetom je záväzok

komisionára (žalovaný 2) zariadiť pre komitenta (žalobca) vymoženie v prílohe uvedených

pohľadávok. Charakter komisionárskej zmluvy je daný znením čl. I, v ktorom je výslovne

uvedené, že komisionár bude pohľadávky vymáhať vo vlastnom mene na účet komitenta.

Keďže zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo možné považovať za postúpenie

pohľadávok žalobcu na žalovaného 2 (slovné spojenie „ komitent zveruje komisionárovi na

vymáhanie pohľadávky... „ nemožno považovať za postúpenie) ani plnú moc na vymáhanie

pohľadávok, zmluva nemá žiadne účinky na vzťah žalobcu ako veriteľa k žalovanému 1) ako

dlžníkovi.

List žalobcu z 19. októbra 2000 adresovaný žalovanému 1) tak ako sa v ňom aj

uvádza, má len informačný význam. Treba pripustiť, že list je nekvalifikovaný, jeho obsah

nie je celkom jasný a čiastočne si odporuje. Obsahuje celkom jednoznačnú informáciu, že

9

so žalovaným 2) uzavrel komisionársku zmluvu, a poveril ho, aby vo vlastnom mene

zabezpečoval vymáhanie pohľadávok. V druhej vete sa však uvádza, že oznámenie sa

žalovanému 1) posiela za účelom informovania, že žalovaný 2) je subjektom, ktorý bude

v mene žalobcu zabezpečovať usporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov,

čo odporuje obsahu prvej vety a základnej informácii, že žalovaný 2) bude pohľadávky

vymáhať vo vlastnom mene. Napriek uvedeným nejasnostiam, však list v žiadnom prípade nie

je možné považovať za oznámenie veriteľa dlžníkovi, že pohľadávky postúpil žalovanému 2

(§ 526 ods. 1 Obč. zák.). Bez ohľadu nato, či žalovaný 1) poznal obsah komisionárskej

zmluvy, jej uzavretie, ani v spojitosti s uvedeným oznámením žalobcu, v ničom nemenilo

záväzok žalovaného 1) voči veriteľovi a nezakladalo žiaden dôvod nato, aby miesto veriteľovi

plnil žalovanému 2).

Z uvedených dôvodov nepovažuje dovolací súd za správny názor oboch súdov, že

žalovaný 2) uzavretím komisionárskej zmluvy nastúpil vo vzťahu k žalovanému 1) na miesto

veriteľa a žalovaný 1) sa v dôsledku uzavretia komisionárskej zmluvy mohol zbaviť svojho

záväzku len plnením žalovanému 2) a bolo právom a povinnosťou žalobcu sledovať, či

komisionár splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z komisionárskej zmluvy a pripísal plnenie na

jeho účet. Uvedený výklad odporuje princípu nepriameho zastúpenia a výslovnému zneniu

§ 581 Obch. zák. podľa, ktorého z konania komisionára nevznikajú komitentovi voči tretím

osobám žiadne práva ani povinnosti. Znamená to, že plnenie tretej osoby komisionárovi

nemá voči komitentovi žiadne účinky. Z komisionárskej zmluvy síce vyplýva právo

komitenta a povinnosť komisionára, aby plnenie vydal, je to však už len vzťah medzi

účastníkmi komisionárskej zmluvy bez dopadu na tretie osoby. Na prejednávanú vec

nemožno aplikovať výnimku, ktorá je upravená v druhej vete § 581 Obch. zák. Ide o prípad,

kedy sa môže komitent domáhať plnenia, ktoré obstaral komisionár, priamo od tretej osoby.

Prichádza to do úvahy len tam, kde ešte tretia osoba neplnila komisionárovi, hoci bola

povinná a komisionár sa už pre okolností, ktoré sa ho týkajú, nemôže plnenia od tretej osoby

sám domáhať. V posudzovanej veci však tretia osoba komisionárovi plnila.

Účinky splnenia záväzkov žalovaného 1) mohlo mať plnenie žalovanému 2) len ak,

išlo o pohľadávky, ktoré boli na žalovaného postúpené (odhliadnuc od toho, že v takom

prípade už išlo o plnenie pohľadávok žalovaného 2) a nie pohľadávok žalobcu), alebo o

pohľadávky na vymáhanie, ktorých bol žalovaný 2) splnomocnený (v takom prípade by už

však nešlo o konanie na základe komisionárskej zmluvy).

10

Podľa vyjadrenia žalovaného zopakovaného vo vyjadrení k dovolaniu ( č. l. 517),

možno jeho plnenie, ktoré považuje za plnenie na žalovaný dlh, zhrnúť do troch skupín.

a) Prvou je priame peňažné plnenie 63 038 991 Sk na účet žalovaného 2) uskutočnené

3. novembra 2000. V súvislosti s týmto plnením sa oba súdy odvolávajú na list žalobcu

žalovanému 1) z 10. novembra 2000 ( č. l. 147), z ktorého usúdili, že žalobca súhlasil s tým,

aby uvedená čiastka bola uhradená priamo na účet žalovaného 2). Uvedený list je odpoveďou

na list žalovaného 1) žalobcovi z 8. novembra 2000 ( č. l. 145) a súdy zjavne vychádzali len

z jeho prvej časti. V tomto liste žiada žalovaný 1) o súhlas žalobcu s tým, aby bolo plnenie

63 038 991 Sk plnených priamo žalovanému 2) a s postúpením pohľadávky žalovaného 1) vo

výške 82 000 000 Sk na žalovaného 2), s tým, že žalobca písomne vyhlási, že pripísaním

uvedených súm na účet žalovaného 2) sa bude považovať záväzok vo výške

145 038 991,30Sk za splnený. Žalobca v odpovedi uvádza, že súhlasí zo spôsobom aký sa

navrhuje riešenie plnenia dlhu a bude akceptovať konanie komisionára, ktorý podľa

v komisionárskej zmluvy koná vo vlastnom mene. V druhom odseku odpovede je však

jednoznačné a dôrazné upozornenie, že nie je ani právny ani zmluvný dôvod nato, aby sa

záležitosť považovala za uzavretú poukázaním plnenia na účet žalovaného 2). Nesúhlasí aby

sa takto dlh žalovaného 1) preniesol na žalovaného 2). S navrhovaným postupom súhlasí, iba

ako s čiastkovým krokom, ktorý smeruje k splneniu dlhu a dlh bude považovať za splnený až

pripísaním na jeho účet. O tom, že na tomto stanovisku žalobca zotrval a ani

neskôr nesúhlasil, aby dlh bol považovaný za splnený už plnením žalovanému 2), svedčí aj

zápisnica z rokovania všetkých troch účastníkov 19. februára 2001, predmetom ktorého bolo

odsúhlasenie dlhu (č. l. 151 spisu), kde žalobca uviedol, že dlh bude považovať za splnený

až pripísaním prostriedkov na jeho účet, a ku dňu rokovania eviduje žalovaného 1) ako

dlžníka 14 583 757,60 Sk

b) Druhou skupinou je plnenie 82 000 000 Sk formou postúpenia pohľadávky na žalovaného

2), ktorý ju ďalej postúpil. Odplatu za postúpenie nový postupník zaplatil na účet žalovaného

2). Na toto plnenie sa tiež vzťahujú listiny uvedené pod a) a ani vo vzťahu k uvedeného

plneniu nemožno dospieť k záveru, že žalobca súhlasil s plnením žalovanému 2) s účinkami

splnenia dlhu voči žalobcovi.

c) Treťou skupinou má byť plnenie pohľadávok žalobcu formou ich postúpenia spoločnosti

O. T. a. s. a následným jednostranným zápočtom pohľadávky žalovaného 1) proti nim

11

v celkovej výške 197 544 766, 30 Sk. Mechanizmus uvedeného plnenia a zániku

pohľadávok z postúpených faktúr z obsahu spisu nie je zrejmý, najmä kto ich a na základe

čoho postúpil a aký bol osud odplaty za ich postúpenie. Uvedeného plnenia sa zrejme netýka,

žiadna z už uvedených listín. V spise sú listiny o postúpení pohľadávok z faktúr na O.

T. a. s. (oznámenie žalovaného 2) žalovanému 1) o ich postúpení na č. l. 79 a č. l. 231 spisu),

ale aj reakcia žalovaného 1) na oznámenie, v ktorom udáva, že neakceptuje postúpenie ani

započítanie proti jeho pohľadávke, pretože faktúry, ktoré sú predmetom postúpenia uhradil (

č. l. 317). V spise však nie sú žiadne doklady o nadobudnutí týchto pohľadávok žalovaným

2).

Z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza nesprávneho výkladu

príslušných ustanovení upravujúcich komisionársku zmluvu, najmä

§ 577 a § 581 v spojení s § 324 Obch. zák. a v jeho dôsledku k nesprávnemu skutkovému

a právnemu záveru o účinkoch plnenia žalovaného 1) žalovanému 2) na dlh žalovaného 1)

voči žalobcovi. Dovolanie je preto z dôvodu uvedeného v

opodstatnené a Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti podľa zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.