Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: SPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o., Letná 164/65, 044 20 Malá Ida, IČO: 36579475, zastúpený: JUDr. Petrom Majerníkom, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101566380/2020 zo dňa 12.10.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.01.2021, domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva SR č. 101566380/2020 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozhodnutím správcu dane - Daňového úradu Košice č. 102825921/2019 zo dňa 09.12.2019, ktorým mu bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vyrubený rozdiel v sume 2.415,- eur za zdaňovacie obdobie august 2016 na dani z pridanej hodnoty.

I. Administratívne konanie

2. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2016 až december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101474755/2018 zo dňa 01.08.2018. Tento bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101475868/2018 zo dňa 01.08.2018, doručený dňa 02.08.2018, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená.

3. Žalobca sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole dňa 22.08.2018 /elektronické doručenie/ č. 250534187/2018 a dňa 23.08.2018 - fyzické doručenie a jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 07.11.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102183436/2018 zo dňa 07.11.2018). Správca dane vydal rozhodnutie č. 102291421/2018 zo dňa 20.11.2018, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal a ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie (rozhodnutie žalovaného č. 100739329/2019 zo dňa 27.03.2019). Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie doplnil dokazovanie, s výsledkami doplneného dokazovania oboznámil daňový subjekt (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102776637/2019 zo dňa 03.12.2019). Keďže žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol, v čom konkrétne sa správca dane neriadil

rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 27.03.2019, správca dane zotrval na svojich záveroch a vydal rozhodnutie č. 102825921/2019 zo dňa 09.12.2019.

4. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. októbra 2020 č. 101566380 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102825921/2019 zo dňa 09.12.2019, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.415,- eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016, daňovému subjektu a jeho odvolanie zamietol. Žalovaný k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu uviedol nasledovný právny postup vzťahujúci sa na vec žalobcu: Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, či splnili podmienky pre takéto odpočítanie dane z pridanej hodnoty. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu .Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( Daňového poriadku).

5. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

6. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo naj úplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.

7. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.

8. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje ust. , v zmysle ktorého toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť ( zákona ). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle . Podľa ust. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa cit. zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

9. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa citovaného zákona. Daňová povinnosť vzniká v zmysle ustanovenia dňom dodania služby. Ak je platba podľa ust.

§ 19 ods. 4 zákona o DPH prijatá pre dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z týchto podstatných zistení z vykonaného dokazovania správcu dane, ktorý na základe tohto prijal skutkové závery, správny súd uvádza podstatu dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného v tomto znení: „Podľa predložených dokladov uzatvoril daňový subjekt SPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o., dňa 01.01.2016 Zmluvu o zverejnení reklamy s poskytovateľom - spoločnosťou L&K - média s.r.o., sídliacou na adrese Géňa 56, 934 01 Levice, avšak podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Vložka číslo: 119293/B, Oddiel: Sro bol obchodný názov spoločnosti s IČO: 46815384 do 14.01.2016 diniki, s.r.o. a táto sídlila na adrese Trieda SNP 522/55, Košice. Daňový subjekt teda uzatvoril Zmluvu o zverejnení reklamy so spoločnosťou, ktorá v deň jej podpisu pod názvom L&K - média s.r.o. so sídlom na adrese v Leviciach neexistovala. Zmluvou o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 sa spoločnosť L&K - média s.r.o. zaviazala zabezpečiť pre objednávateľa - daňový subjekt zrealizovanie reklamnej kampane - na základe schváleného scenára a textu zabezpečiť pre objednávateľa výrobu reklamného rozhlasového spotu v štandardnej dĺžke cca 30 sekúnd, zabezpečiť pre objednávateľa odvysielanie vyrobeného a schváleného rozhlasového reklamného spotu v rádiu Šport a v rádiu Šport stream (v dvojnásobnom počte reklamných spotov) v počte podľa objednávky objednávateľa. Podľa čl. V predmetnej zmluvy malo byť uverejnenie reklamy objednávateľovi umožnené na základe ústnej, telefonickej alebo písomnej objednávky doručenej poštou alebo formou elektronickej správy poskytovateľovi najneskôr dva dni pred samotným uverejnením reklamy. Tento článok zmluvy obsahoval aj povinné a nepovinné náležitosti, ktoré mala objednávka obsahovať. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že spoločnosť L&K

- média s.r.o. ako poskytovateľ zverejnenia reklamy nezabezpečila pre objednávateľa - daňový subjekt zrealizovanie reklamnej kampane v zmysle Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, keďže poskytovateľ túto službu sám nevykonal, ale ju podľa vyjadrenia T.. L. C. iba sprostredkoval, nezabezpečil pre objednávateľa výrobu reklamného rozhlasového spotu v štandardnej dĺžke cca 30 sekúnd na základe schváleného scenára a textu, nezabezpečil odvysielanie vyrobeného a schváleného rozhlasového reklamného spotu v rádiu Šport a v rádiu Šport stream. Správcovi dane neboli predložené žiadne objednávky s uvedením identifikačných údajov objednávateľa, názvu a špecifikácie reklamného spotu, dátumu uverejnenia reklamného spotu a ďalších skutočností v zmysle uzatvorenej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, a to ani daňovým subjektom, ani deklarovaným poskytovateľom služieb“. Poskytovateľ - spoločnosť L&K - média s.r.o. nemal personálne ani technické vybavenie na výkon činnosti v zmysle uzatvorenej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, výrobu a odvysielanie reklamných spotov v rádiu Šport a v rádiu Šport Stream mal iba sprostredkovať.

11. Uviedol, že zálohovú faktúru č. 0022016, predmetom ktorej je záloha za reklamné spoty v rádiách v množstve 1, v celkovej sume 324.900,- eur vyhotovila spoločnosť L&K - média s.r.o., s dátumom 01.01.2016, teda v deň, kedy ešte podľa výpisu z Obchodného registra SR mala úplne iný názov, aj sídlo.

12. Správca dane poukázal aj na neštandardný dátum splatnosti predmetnej zálohovej faktúry (1 rok) aj na to, že T.. L. C. uviedla, že predmetom preverovaných faktúr vystavených pre žalobcu v zdaňovacích obdobiach jún až december 2016 boli reklamné rozhlasové spoty, ktoré boli odvysielané v rádiu Šport a v rádiu Šport Stream, pričom kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že sa jedná o faktúry vystavené z dôvodu prijatej platby, pri ktorých vzniká daňová povinnosť v zmysle . Preverované faktúry teda boli vystavené z titulu prijatých platieb od daňového subjektu na budúce dodávky služieb (tzv. platby vopred).

13. Preverovaná faktúra (č. 20160331), predmetom ktorej je prijatá platba k zálohovej faktúre č. 0022016 v množstve 1, nie je špecifikovaná, neobsahuje presný rozsah ani druh služby, ktorá mali byť daňovému subjektu dodaná, nie je v nej uvedený názov, ani počet odvysielaných reklamných spotov, čas odvysielania, nie je v nej uvedená identifikácia, v ktorom rádiu bol reklamný spot odvysielaný, faktúra neobsahuje obdobie, ku ktorému sa mala fakturovaná platba vzťahovať. Faktúry, ktoré neobsahovali zákonom požadované údaje o rozsahu a druhu dodanej služby, takto vystavovala nielen spoločnosť L&K - média s.r.o., ale faktúry boli vystavované v rozpore s ustanovením na každom stupni zisteného dodávateľsko - odberateľského reťazca spoločností.

14. Spoločnosť Rádio Šport s.r.o., ktorá je držiteľom licencie - vysielacích práv rádia Šport v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2015 a Dodatku č. 1 zo dňa 25.05.2016 fakturovala predaj vysielacieho

času a reklamného priestoru v rádiu Šport výlučne dcérskej spoločnosti ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o. a zároveň jej fakturovala výrobu zvukovo-obrazových záznamov. Spoločnosť ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o. v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2015 predala ďalej reklamný priestor v rádiu Šport a internetovom rádiu Šport Stream spoločnosti YOPI Agency s.r.o., a to aj napriek tomu, že v čase podpisu zmluvy (29.12.2015) ešte nenadobudla vysielacie práva od spoločnosti Rádio Šport s.r.o., spoločnosť YOPI Agency s.r.o. reklamný priestor v rádiu Šport ako súčasť mediálneho balíka fakturovala v zmysle Zmluvy o poskytnutí a správe mediálneho priestoru zo dňa 31.12.2015 prepojenej spoločnosti V.O.I.C.E s.r.o., pričom faktúry neobsahovali údaje o tom, aké konkrétne činnosti mali byť v zmysle mediálneho balíka dodané a zároveň faktúry neodkazovali na konkrétnu zmluvu. Spoločnosť V.O.I.C.E s.r.o., v zmysle Zmluvy o poskytnutí a správe mediálneho priestoru zo dňa 15.12.2015 reklamný priestor v rádiu Šport ako súčasť mediálneho balíka následne fakturovala českej spoločnosti Bolteklin s.r.o.. Ani tieto faktúry neobsahovali súpis konkrétnych činností, ktoré mali byť dodané v zmysle mediálneho balíka a zároveň absentoval odkaz na konkrétnu zmluvu. Odmena za reklamný priestor v rádiách bola v zmysle Zmluvy o poskytnutí a správe mediálneho priestoru zo dňa 15.12.2015 stanovená osobitne ako zvyšok činností, ktoré boli súčasťou balíka, pričom vo faktúrach od spoločnosti V.O.I.C.E s.r.o. pre spoločnosť Bolteklin s.r.o., bola uvedená jednotná suma 20.000,- eur. Mediálny balík mal byť ďalej fakturovaný spoločnosti A.P.TRADE s.r.o. spoločnosť Bolteklin s.r.o. nepredložila žiadnu zmluvu, len objednávky a odberateľské faktúry, v ktorých taktiež chýbal súpis dodaných služieb, resp. ich presná špecifikácia, teda nebolo možné určiť, či fakturovaný mediálny balík obsahoval aj reklamné spoty a ich množstvo v rádiu Šport a internetovom rádiu Šport Stream.

15. Dodanie služieb spoločnosťou J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. pre spoločnosť L&K - média s.r.o. nebolo možné preveriť. O. Z. sa nedostavil na ústne pojednávanie a spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra SR, jej právnym nástupcom bola spoločnosť Atlantis Slovakia s.r.o., ktorá sa následne zlúčila do spoločnosti Hedge Fund s.r.o., Bratislava, ktorej konateľom je občan Rumunska a ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia 92 spoločností. Vyjadrenia O. Z. získané nahliadnutím do spisu iného daňového subjektu boli všeobecného charakteru bez akýchkoľvek dôkazov. Predmetné služby mali byť zabezpečené subdodávateľský cez spoločnosť A.P.TRADE s.r.o., ktorej konateľ Q. O. využil svoje právo v zmysle § 25 ods. 2 zákona Daňového poriadku a odmietol vypovedať. Spoločnosť A.P. TRADE s.r.o. bola vymazaná z Obchodného registra SR, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MÄSO KOŠICE s.r.o., ktorá bola následne zlúčená do spoločnosti Atlantis Slovakia s.r.o., a táto následne do spoločnosti Hedge Fund s.r.o., teda ani v tejto spoločnosti nebolo možné preveriť reálnosť dodania služieb pre spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. Predmetné služby mala spoločnosť A.P. TRADE s.r.o. nakúpiť ako reklamný balík od spoločnosti Bolteklin s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti - M.Á. I. bližšie nešpecifikoval mediálny balík.

16. Zapojením spoločností V.O.I.C.E s.r.o., Bolteklin s.r.o., A.P. TRADE s.r.o., J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., L&K - média s.r.o. do fakturačného reťazca nedošlo k žiadnemu reálnemu rozšíreniu, resp. zhodnoteniu pôvodného predmetu dodávky v rámci týchto ďalších transakcií. Tieto spoločnosti vystavili faktúry o predaji predmetného reklamného priestoru posledný deň v mesiaci, s dňom dodania v ten istý deň, pričom každá následná dodávka týchto služieb bola realizovaná s vyššou cenou bez toho, aby ten ktorý predávajúci subjekt predmetnú dodávku nejako zhodnotil.

17. Jednotlivé do deklarovaného obchodu zapojené spoločnosti sú prepojené s osobou B. K., ktorý je spoločníkom a konateľom spoločností YOPI Agency s.r.o. a V.O.I.C.E. s.r.o., v období od 25.09.2012 do 06.09.2019 bol aj členom predstavenstva spoločnosti JKPM a.s., Skladná 38, Košice, IČO: 36598780, ktorá je spoločníkom v spoločnostiach Rádio Šport s.r.o. aČH HORNETS PRODUCTION s.r.o. Spoločnosť A.P. TRADE s.r.o. bola k 19.04.2017 vymazaná z Obchodného registra SR, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MÄSO KOŠICE s.r.o., Bratislava, IČO: 46087681, v ktorej boli od 07.05.2015 do 05.01.2017 spoločníkmi spoločnosť AUTOLEASING, s.r.o. a YOPI Agency s.r.o.. B. K. bol v období od 01.03.2014 do 24.06.2015 konateľom aj v spoločnosti J&A ENGINEERING,CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., ktorá bola k 15.03.2017 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra SR. Uvedená spoločnosť od 30.07.2015 sídlila na adrese Hlavná 81, 040 01 Košice, na ktorej mala prenajatú kanceláriu od B. K.. Spoločnosť L&K - média s.r.o. mala na adrese svojho sídla Géňa 56, Levice, na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní administratívnych služieb zo dňa 15.01.2016, prenajaté kancelárske priestory od spoločnosti YOPI Agency s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom B. K.. Zmluva o poskytnutí a správe mediálneho priestoru uzatvorená medzi spoločnosťami YOPI

Agency s.r.o. a V.O.I.C.E s. r. o. zo dňa 31.12.2015 a Zmluva o poskytnutí a správe mediálneho priestoru uzatvorená medzi spoločnosťami V.O.I.C.E s.r.o. a Bolteklin s.r.o. zo dňa 15.12.2015 sú obsahovo totožné.

18. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 31.12.2015 s nájomcom - spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. Zmluvu o prenájme reklamných plôch, predmetom ktorej je prenájom reklamných plôch nachádzajúcich sa v priestoroch zimných štadiónov: Poprad, Zvolen, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Martin, Žilina počas hokejovej sezóny v roku 2016, s možnosťou ich prenájmu tretím subjektom. Daňový subjekt ŠPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o. teda ako dlhoročný obchodný partner spoločnosti YOPI Agency s.r.o., v ktorej je konateľom B. K., ktorý vedel o obchodnej činnosti (že nakupuje a predáva reklamný priestor v rádiu Šport a Šport Stream a že je výhradným predajcom predmetného reklamného priestoru), a mal možnosť objednať si reklamný priestor v rádiu Šport a rádiu Šport Stream priamo v spoločnosti YOPI Agency s.r.o. za podstatne nižšiu cenu, čo však neučinil, ale zapojil sa do reťazca spoločností fakturujúcich dodanie reklamných služieb. Potvrdenia o umiestnení reklamy predložené spoločnosťou YOPI AGENCY s.r.o. nepreukazujú existenciu reklamy na reprezentačných zápasoch vodného póla, nakoľko sú umiestnené na hokejových štadiónoch. Predložené zvukové záznamy, mediálne plány a mediálne kampane nie sú dôkazom toho, že tieto boli daňovému subjektu dodané spoločnosťou L&K - média s.r.o. Všetky predložené zvukové záznamy vyrobila spoločnosť Rádio Šport s.r.o. a spoločnosť ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., mediálne plány a mediálne kampane predložené daňovým subjektom, aj spoločnosťami Rádio Šport s.r.o. a ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o. majú pečiatku spoločností Rádio Šport s.r.o. a ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., pričom nie všetky predložené mediálne plány a kampane sa týkali preverovaných zdaňovacích období, či spoločností PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o..

19. V zdaňovacom období august 2016 odvysielaných 330 ks reklamných spotov v rádiách Šport a Šport Stream, ale daňový subjekt nepreukázal, na základe akého dokladu vykonal práve dňa 09.08.2016 platbu pre spoločnosť L&K - média s.r.o. práve v uvedenej sume, keďže v Zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 je uvedené, že poskytovateľ vystaví zálohovú faktúru na celkovú sumu 324 900,00 eur a po prijatí zálohovej platby od objednávateľa najneskôr do 14 dní vystaví daňový doklad (faktúru k prijatej platbe). Daňový subjekt nepreukázal, na základe akého dokladu prijal platbu v sume 15.000,- eur od spoločnosti PHARMA GROUP a.s. práve dňa 09.08.2016. V Zmluve o reklame zo dňa 30.12.2015 nie je uvedený žiadny rozpis, v akom termíne a sume má byť uhradená preddavková faktúra so splatnosťou 31.12.2016.

20. T.. L. C. uviedla, že v závislosti od počtu objednaných spotov posielal O.. E. zálohové platby a B. E. uviedol, že po obdŕžaní platieb od obchodných partnerov PosAm, spol. s r.o. a PHARMA GROUP, a.s. boli tieto, na základe zmluvy a zálohovej faktúry, poslané spoločnosti L&K-media s.r.o., ďalej uviedol, že spoty boli odvysielané priebežne počas roka 2016 a platby prichádzali mesačne, aj keď spoty neboli odvysielané v tom období, v akom prišla platba. Vo výpovediach T.. L. C. - konateľky spoločnosti L&K

- média s.r.o. a B. E. - konateľa daňového subjekt bol zistený rozpor. Daňový subjekt ŠPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o., žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akého právneho dokumentu boli prijaté zálohové platby od odberateľov PHARMA GROUP, a.s. a PosAm, spol. s r.o. a následne vykonané platby pre dodávateľa L&K - média s.r.o. práve v uvedenom termíne a v uvedenej sume.

21. Rozpor bol zistený aj medzi vyúčtovacou faktúrou č. 20160578 zo dňa 31.12.2016, deň dodania: 31.12.2016 od spoločnosti L&K - média s.r.o. a predloženými mediálnymi plánmi a mediálnymi kampaňami. Na predmetnej faktúre je uvedené prijatie platby: 31.12.2016 v sume 0,00 eur, spoločnosť L&K -média s.r.o. touto faktúrou fakturovala reklamné spoty odvysielané v rádiu Šport uhradené zálohou, č. 0022016 v množstve 1 425 ks, cena za 1 spot 190,- eur, základ dane je v sume 270.750,- eur (1425 x 190), DPH 20% v sume 54.150,- eur, celková suma 324.900,- eur.

22. V zmysle predložených mediálnych plánov a mediálnych kampaní však malo byť celkovo odvysielaných 1 030 ks spotov v rádiu Šport a 2 280 ks spotov v rádiu Šport Stream. V zmysle Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 mal poskytovateľ - spoločnosť L&K - média s.r.o. zabezpečiť zrealizovanie reklamnej kampane a odvysielanie vyrobeného a schváleného rozhlasového reklamného spotu v Rádiu Šport v počte podľa objednávky objednávateľa a v rádiu Šport stream v dvojnásobnom počte reklamných spotov objednaných objednávateľom pre vysielanie v rádiu Šport, pričom podľa

vyúčtovacej faktúry č. 20160578 sú fakturované reklamné spoty iba v rádiu Šport v počte 1 425 ks, ktorý nekorešponduje s údajmi v mediálnych plánoch.

23. Podľa Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 mala spoločnosť L&K - média s.r.o. ako poskytovateľ uhradené zálohové platby nepoužité vrátiť na účet objednávateľa - daňového subjektu, a to najneskôr do 5 dní od vyzvania zo strany objednávateľa. K vráteniu uhradených zálohových platieb nedošlo, napriek skutočnosti, že podľa predložených mediálnych plánov a mediálnych kampaní bolo celkovo odvysielaných 1 030 ks spotov v rádiu Šport, teda o 395 ks spotov menej, ako to bolo uvedené na vyúčtovacej faktúre č. 20160578.

24. Na základe vyššie uvedených zistení dospeli správca dane i žalovaný k záveru, že v preverovaných prípadoch nebolo preukázané splnenie jednej zo základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z prijatého zdaniteľného obchodu, ktorou je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre v zmysle Daňový subjekt ŠPORT CLUB SLOVAKIA s. r. o. nepreukázal, že sa jednalo o služby, ktoré sa uskutočňovali čiastkovo alebo opakovane podľa zmluvy, zo Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 nevyplýva, že sa jedná o čiastkovo dodávané služby. Podľa ustanovenia sa za čiastkové dodanie tovaru alebo služby považuje také dodanie tovaru alebo služby, na ktoré je uzatvorená zmluva. O opakovane dodávaných tovaroch a službách je možné hovoriť, ak ide o dodanie rovnakého druhu tovaru a služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Správca dane nespochybnil odvysielanie reklamných spotoch v rádiách, ale spochybnil ich dodanie práve spoločnosťou L&K - média s.r.o. a jej subdodávateľmi.

25. Žalovaný odkázal na ust. podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Okrem mediálnych plánov a mediálnych kampaní neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali, aké konkrétne služby, v akom rozsahu a kedy boli dodané spoločnosťou L&K - média s.r.o. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby. Z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, daňová povinnosť vznikne len v tom prípade, ak sa platba vzťahuje na konkrétnu dodávku tovaru alebo na konkrétne poskytnutie služby, čo potvrdzuje aj Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospital Ltd., z ktorého vyplýva, že v prípade vyplatenia preddavku sa DPH stane splatnou bez toho, aby sa uskutočnila dodávka alebo poskytnutie služieb. Na to, aby sa daň stala splatnou v takejto situácii, je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka tovaru alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe, a teda najmä v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené. Faktúra má plniť funkciu identifikačnú, t. j. z faktúry má byť zrejmé kto, komu, kedy a za čo dodal služby, to znamená presný rozsah, druh služby, ktorá mala byť daňovému subjektu dodaná. Z vyúčtovacej faktúry č. 20160578 nie je možné určiť, koľko spotov v jednotlivých rádiách a pre aké konkrétne spoločnosti boli odvysielané, je len sumárom prijatých platieb za rok 2016, kde navyše uvedený počet spotov nezodpovedá skutočnosti. Zálohová faktúra č. 0022016 vyhotovená spoločnosťou L&K - média s.r.o. na začiatku roka 2016 a k nej vystavené súvisiace dodávateľské faktúry (č. 20160239, dátum dodania: 14.06.2016, 20160285, dátum dodania: 07.07.2016, 20160286, dátum dodania: 08.07.2016, 20160287, dátum dodania: 15.07.2016, 20160331, dátum dodania: 09.08.2016, 20160375, dátum dodania: 06.09.2016, 20160376, dátum dodania: 07.09.2016,20160471, dátum dodania: 07.11.2016,20160472, dátum dodania: 08.11.2016, 20160520, dátum dodania: 06.12.2016, 20160521, dátum dodania: 07.12.2016) mali byť presne špecifikované čo do množstva a do druhu dodávky. V prípade zálohovej - preddavkovej platby, t. j. platby prijatej pred dodaním služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby za predpokladu, že všetky prvky zdaniteľného plnenia, t. j. budúce dodanie tovarov alebo služieb boli už známe, a teda v momente vyplatenia preddavku - zálohy, už musia byť tieto tovary alebo služby presne určené. Reklamné služby, ktoré mala dodať spoločnosť L&K - média s.r.o. neboli presne špecifikované (určené). Presná špecifikácia služby nevyplýva ani z predloženej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, ani z predloženej zálohovej faktúry, ani z faktúr za prijatú platbu a ani z vyúčtovacej faktúry. Rovnako v predloženej zálohovej faktúre č. 0022016 nebol vôbec uvedený odkaz na Zmluvu o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016.

26. Žalovaný akceptoval záver správcu dane, že u dodávateľskej spoločnosti L&K - média s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa a a odberateľovi - daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa z faktúry č. 20160331, predmetom ktorej je prijatá platba zo dňa 09.08.2016 k zálohovej faktúre č. 0022016.O obchode deklarovanom faktúrou č. 2016/023 so spoločnosťou SZVP- marketing,

s.r.o. boli počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ďalšieho vyrubovacieho konania zistené nasledovné skutočnosti: bola dňa 31.12.2016 vymazaná z Obchodného registra SR a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť ORNATIS s.r.o., p. O. C., ktorý bol v preverovaných zdaňovacích obdobiach konateľom.

27. Svedok zabezpečoval pre daňový subjekt a jeho klientov reklamu mužskej a ženskej reprezentácie vodného póla a potvrdil dodanie služieb a vystavenie faktúry č. 2016/023 a uviedol, že jej predmetom bolo celoročné zabezpečenie reklamných partnerov na reprezentačných stretnutiach mužov a žien vodného póla. Išlo o fyzické reklamy na banneroch, plastoch v blízkosti hracej plochy, keď neboli reklamy vyrobené, tak sa dali vyrobiť v reklamnej agentúre Sedem s.r.o. Svedok mal daňovému subjektu odovzdať monitoring plnenia. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, aké podklady odovzdal daňovému subjektu, ani k úhrade preverovanej faktúry. Na začiatku roka 2016 bola vystavená zálohová faktúra na sumu 62.400,- eur. Každý mesiac bola na základe úhrady vystavená faktúra k prijatej platbe. Na konci roka boli zúčtované prijaté platby. Zálohy boli posielané celý rok, na konci roka bol urobený zápočet s faktúrou od daňového subjektu, ktorej predmetom (č. 034/2016, dátum dodania: 31.12.2016) bolo zabezpečenie 1200 pozícii v reklamných spotoch v rádiu Šport (pozícia 40,00 eur). Daňový subjekt SPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o. mu odovzdal mediálne plány. Predmetom faktúry č. 71/2016, dátum dodania: 31.12.2016 od spoločnosti Rádio Šport s.r.o. na základe Bártrovej zmluvy o spolupráci bolo 500 reklamných spotov v roku 2016. Spoločnosť SZVP-marketing s.r.o. pre Rádio Šport s.r.o. zabezpečovala reklamu rádia Šport na zápasoch vodného póla. Služby boli dodávané počas celého roka, na konci roka sa robil monitoring. Faktúra bola uhradená zápočtom. Predmetom Zmluvy o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv zo dňa 30.12.2015 bolo zverejnenie reklamy pre partnerov daňového subjektu SPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o. na reprezentačných zápasoch vodného póla mužov a žien. Spoločnosť SZVP-marketing s.r.o. je vlastníkom licencie na zverejnenie reklamy na reprezentačných zápasoch vodného póla mužov a žien, zverejnenie reklamy pri televíznom prenose reprezentačných zápasoch vodného póla mužov a žien, zverejnenie reklamy na propagáciu reprezentačných zápasov vodného póla mužov a žien (billboardy, vstupenky, pozývaní plagát) (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100966400/2018 zo dňa 16.05.2018).

28. Žalobca okrem faktúry č. 2016/023 predložil správcovi dane ako dôkaz dodania služieb aj monitoring plnení za zverejnenie reklamy pre klientov PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o. za obdobie 02.09.2016-04.09.2016,14.10.2016-16.10.2016 a 15.11.2016. Tieto doklady síce preukazujú, že v uvedených dňoch sa zrealizovalo zverejnenie reklamy pre uvedených klientov, ale nepreukazujú, kto skutočne predmetné reklamy zrealizoval, nepreukazujú, že boli zrealizované v zmysle zálohovej faktúry č. 2016/002 zo dňa 15.01.2016, faktúry č. 2016/023 a v zmysle Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015, na ktorú odkazujú vystavené faktúry, a taktiež nepreukazujú, že túto službu si daňový subjekt objednal práve pre týchto dvoch odberateľov, nakoľko túto službu nefakturoval ďalej žiadnemu odberateľovi.

29. V zdaňovacom období august 2016 daňový subjekt vystavil len faktúru č. 23/2016, dátum dodania: 09.08.2016 pre odberateľa PHARMA GROUP, a.s. v celkovej sume 15 000,00 eur, ktorá sa týkala prijatej platby za činnosti, ktoré boli zabezpečené subdodávateľský spoločnosťou pre L&K - média s.r.o. v zmysle uzatvorenej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016. Faktúra, ktorej predmetom by boli služby (odvysielanie priamych prenosov, zostrihov a ukážok zo športových podujatí, reklama na billboardoch, na výstroji reprezentačných družstiev, v printoch atď.) vystavená daňovým subjektom pred odberateľov PosAm, spol. s r.o., PHARMA GROUP, a.s., resp. iných odberateľov nebola zistená.

30. Predmetom Zmluvy o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv zo dňa 30.12.2015 bolo postúpenie reklamných a marketingových práv na športové podujatia vodnopólových reprezentácií Slovenska. Predmetom Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015 bolo zverejnenie reklamy pre objednávateľa a jeho partnerov (STIHL VIKING, OMO, MIRAD). Predmetom faktúry č. 2016/023 od dodávateľskej spoločnosti SZVP-marketing s.r.o. bol len odkaz na Zmluvu o reklame zo dňa 30.12.2015 a odkaz na prijaté zálohové platby. Spoločnosť SZVP-marketing s.r.o., odovzdala daňovému subjektu fotodokumentáciu z umiestnenia reklám na reprezentačných podujatiach vodného póla, ktorá bola predložená na ústnom pojednávaní, tzv. monitoringy plnenia za zverejnenie reklamy pre klientov PHARMA GROUP a. s., PosAm, spol. s r.o. (podrobnejšie uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí).

31. Konateľ spoločnosti ORNATIS s.r.o. (právny nástupca spoločnosti SZVP-marketing s.r.o.) Peter Kordík, na základe výzvy správu dane (Výzva č. 102375615/2019) predložil dňa 13.11.2019 daňové a účtovné doklady zaniknutej spoločnosti za preverované zdaňovacie obdobia, ako aj CD so zvukovým záznamom spotov, pozvánky na zápas v dňoch 15.11.2016, 06.12.2016, oznámenia o podporovateľoch vodného póla, o uskutočnení Majstrovstiev Európy v Holandsku a Monitoringy plnenia za zverejnenie reklamy pre klienta PosAm, spol. s r.o. a PHARHA GROUP, a.s. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102600966/2019 zo dňa 13.11.2019). Spoločnosť SZVP - marketing s.r.o. faktúry s predmetom zálohové platby vystavené pre daňový subjekt zaúčtovala a zaevidovala do svojho účtovníctva a záznamov DPH a daň z vystavených faktúr priznala v príslušných zdaňovacích obdobiach. Predložené CD so zvukovým záznamom a monitoringy plnenia za zverejnenie reklamy síce preukazujú, že v uvedených dňoch sa zrealizovalo zverejnenie reklamy pre klientov PHARMA GROUP, a.s. a PosAm, spol. s r.o., ale nepreukazujú, kto skutočne predmetné reklamy zrealizoval, v zmysle vystavenej zálohovej faktúry č. 2016/002 vystavenej dňa 15.01.2016 a preverovaných faktúr, ktoré odkazujú na Zmluvu o reklame zo dňa 30.12.2015, nakoľko v zmysle tejto zmluvy je objednávateľom spoločnosť SZVP - marketing, s.r.o. a zhotoviteľom daňový subjekt. Medzi daňovým subjektom a spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o. bola zistená existencia dvoch zmlúv: Daňový subjekt ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 30.12.2015 s objednávateľom - spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o. Zmluvu o reklame, predmetom ktorej je zabezpečenie zverejnenia reklamy pre objednávateľa v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 v tomto rozsahu: reklama v komerčných rádiách -1 200 pozícií v reklamnom spote + dvakrát v internetovom streame v Šport rádiu v sume 40,- eur za 1 pozíciu. Za plnenie predmetu zmluvy bola dohodnutá cena vo výške 48.000,- eur bez DPH.

32. Žalobca ako postupník uzatvoril dňa 30.12.2015 s postupcom - spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o. Zmluvu o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv, predmetom ktorej je udelenie licencie na vysielanie priamych prenosov zo športových podujatí slovenských vodnopólových reprezentácií mužov a žien, udelenie licencie na odvysielanie zostrihov a ukážok z uvedených podujatí, vytvorenie obrazových, zvukových a obrazovo - zvukových záznamov z daných podujatí a ich ďalšie použitie, postúpenie reklamných a marketingových práv súvisiacich s vyššie uvedenými športovými podujatiami výhradne pre územie Slovenskej republiky. Za plnenie predmetu zmluvy bola dohodnutá cena vo výške 52 000,00 eur bez DPH. Zmluvu o reklame zo dňa 30.12.2015, ktorej predmetom je zabezpečenie reklamy v komerčných rádiách (Šport a Šport Stream) v počte 1 200 pozícii pre spoločnosť SZVP-marketing, s.r.o., mal zabezpečiť daňový subjekt. SZVP-marketing, s.r.o. bol vlastníkom licencie na zverejnenie reklamy na reprezentačných zápasoch vodného póla mužova a žien, ale dôkaz o tejto skutočnosti správcovi dane nepredložil.

33. Dodávateľ SZVP - marketing s.r.o. vystavil dňa 15.01.2016 pre daňový subjekt zálohovú faktúru č. 2016/002 s dátumom splatnosti 31.12.2016, predmetom ktorej je na základe Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015 zverejnenie reklamy reklamných partnerov ŠPORT CLUB SLOVAKIA s.r.o. v období od 01.01.2016 do 31.12.2016 v celkovej sume 62 400,00 eur (neštandardný dátum splatnosti zálohovej faktúry) a dňa 22.08.2016 vystavil faktúru č. 2016/023, dátum vzniku daňovej povinnosti: 19.08.2016, predmetom ktorej je fakturácia na základe Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015. Vystavené faktúry (č. 2016/002, ako aj č. 2016/023) odkazujú na nesprávnu zmluvu, nie sú špecifikované, neobsahujú presný rozsah ani druh služby, ktorá mala byť daňovému subjektu dodaná, taktiež neobsahujú obdobie, ku ktorému sa mali fakturované platby vzťahovať. Spoločnosť SZVP - marketing s.r.o., ani daňový subjekt nepredložili správcovi dane žiadny zoznam klientov, nepreukázali, pre akých odberateľov sa uskutočnilo vysielanie priamych prenosov zo športových podujatí, odvysielanie zostrihov a ukážok z uvedených podujatí, vytvorenie obrazových, zvukových a obrazovo - zvukových záznamov z daných podujatí, komu boli postúpené reklamné a marketingové práva súvisiace s vyššie uvedenými športovými podujatiami v zmysle uzatvorenej zmluvy. Nebol predložený ani žiadny zoznam klientov pre koho bola reklama zverejnená, aká reklama a kým bola vyrobená. Podľa vyjadrenia B. E. boli činnosti špecifikované v bodoch la) až lc) predmetu Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015 uzatvorenej s odberateľom PHARMA GROUP, a.s. a predmetu Zmluvy o reklame zo dňa 04.01.2016 uzatvorenej s odberateľom PosAm, spol. s r.o. zabezpečené subdodávateľský jeho osobou v spolupráci so spoločnosťou SZVP-marketing s.r.o. Dôkazy o vykonaní tejto reklamy (reklama na billboardoch, reklama na výstroji, na webových stránkach propagujúcich SZVP, reklama v printoch ako súčasť inzercie) predložené neboli. Vo vyúčtovacej faktúre absentoval popis dodaných reklamných služieb.

34. Na základe uvedeného správca dane i žalovaný dospeli k záveru, že aj keď spoločnosť SVZP - marketing, s.r.o. vystavené faktúry pre daňový subjekt zaúčtovala a zaevidovala do svojho účtovníctva a záznamov DPH, daň priznala v príslušných zdaňovacích obdobiach a jej bývalý konateľ O. C. potvrdil existenciu zmluvného vzťahu a vzájomnú spoluprácu s daňovým subjektom, uskutočnenie fakturovaných služieb spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o. a ich následné dodanie ďalším odberateľom, nebolo potvrdené. U dodávateľskej spoločnosti SZVP - marketing, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa a a odberateľovi a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa z faktúry č. 2016/023, predmetom ktorej je prijatá platba na základe Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika , duplika

35. Žalobca v žalobe uviedol, na základe akých skutočností a dôkazov považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nedôvodné, nesprávne a nezákonné z dôvodov podľa , e/, Z.z . , /SSP/ a navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane zrušil, podľa a a vec vrátil na ďalšie konanie. 36. Uviedol, že správca dane nedôvodne neuznal nárok na odpočítanie DPH za preverované zdaňovacie obdobie z faktúry od spoločnosti L&K-media s.r.o. a poukazuje na podmienky obchodného vzťahu uvedené v zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, ako je postupná úhrada zálohovej faktúry č. 0022016 , ktorá nebola zmluvne viazaná na počet spotov objednaných v danom mesiaci. Konečné vyúčtovanie sa malo realizovať k 31.12.2016 a v prípade nevyčerpania celého objemu reklamných balíkov mali byť zálohy, uhradené nad rozsah realizovaných služieb, vrátené na účet žalobcu do 5 dní od vyzvania zo strany objednávateľa. 37. Žalobca namietal, záver žalovaného, pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane zato, že žalobca nepreukázal, na základe akého dokumentu boli prijaté zálohové platby od odberateľov PosAm, spol s r.o. a PHARMA GROUP, a.s. a následne vykonané platby pre dodávateľa L&K - media s.r.o. práve v uvedenom termíne a v uvedenej sume. Žalobca opakoval, že si objednal od spoločnosti L&K-media s.r.o., odvysielanie 1425 ks rádiových spotov v jednotkovej cene 190,- eur, bola mu vystavená zálohová faktúra, ktorú v priebehu roka 2016 postupne uhrádzal. Z úhrad realizovaných v decembri 2016 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH, pričom preukázal existenciu faktúry, jej úhradu, ako aj odvysielanie reklamných spotov.

38. Žalobca k nevráteniu uhradených zálohových platieb, pretože bolo odvysielaných o 395 ks spotov menej ako to bolo uvedené vo vyúčtovacej faktúre č. 20160578, namietal, že to, či došlo alebo nedošlo k vráteniu zálohových platieb je irelevantné, keďže štátny rozpočet nebol nijako ukrátený a DPH bola odvedená do štátneho rozpočtu spoločnosťou L&K - media s.r.o. ako príjemcom platby. Žalobca tvrdil, že hoci došlo k odvysielaniu väčšiny reklamných spotov, správca dane odmietol uznať nárok na odpočítanie celej DPH, pre nepreukázanie dodania služieb spoločnosťou L&K - media s.r.o. napriek predloženým zvukovým záznamom a mediálnym plánom. Mediálny plán môže vyhotoviť iba samotné rádio ako vysielateľ reklamných spotov. Rádio odvysielalo reklamné spoty a vyhotovilo mediálne plány preukazujúce realizáciu plnenia. Mediálne plány boli odovzdané spoločnosti L&K - media s.r.o. a došlo k dodaniu služieb zo strany dodávateľa, a teda uplatnenie nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr je odôvodnené. Obsahom zmluvy bol záväzok spoločnosti L&K - media s.r.o. zabezpečiť výrobu reklamného spotu pre objednávateľa, nie záväzok tento spot vyrobiť za obdobie celého roka 2016, a bolo jednoznačne preukázané, aké služby, v ktorom rádiu a v akom čase boli spoločnosťou L&K- media s.r.o. dodané.

39. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením správcu dane, že nepreukázal, že sa jednalo o služby, ktoré sa uskutočňovali čiastkovo alebo opakovane podľa zmluvy a trvá na tom, že išlo o čiastkové plnenie, keďže zmluva o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 bola uzavretá na určitý počet reklamných balíkov, ktoré boli dodávané postupne ako jednotlivé časti celkového plnenia počas obdobia jedného roka (roka 2016). Odkázal na ustanovenie a uviedol, že obdobím, na ktoré sa vzťahovala povinnosť platby za dodané služby bolo obdobie roka 2016, / čl. III., ods. 2., písm. c) zmluvy/, došlo k vyúčtovaniu služieb do 31.12.2016. L&K - media s.r.o. vystavovala počas sledovaného obdobia priebežne faktúry za poskytnuté plnenia, nakoľko išlo o čiastkové plnenia, pri ktorých vznikla daňová povinnosť najneskôr k 31.12.2016.

40. Žalobca predložil mediálne plány za obdobie celého roka 2016, od spoločnosti L&K - media s.r.o. dodané počas celého roka 2016. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. , na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. . Podľa žalobcu skutočnosť, že spoločnosť L&K-media s.r.o. vykonala fakturáciu nesprávne, keď na jednotlivých faktúrach neuviedla počty reklamných spotov za jednotlivé mesiace neznamená, že e žalobca neporušil žiadne ustanovenie , ani žiadne účtovné predpisy.

41. Žalobca uviedol, že nemal vedomosť o akomsi reťazci ani o počte firiem, ktoré do neho boli zapojené. Žalobca ďalej poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (č.k. , ) a uvádza, že správca dane nie len že nepreukázal, žeby mal žalobca vedomosť o podvodnom konaní dodávateľa a jeho dodávateľov.

42. Žalobca v súvislosti s poukazovaním žalovaného na znenie , a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospital Ltd., uvádza, že v prípade zálohovej faktúry č. 0022016 je v spojení so znením zmluvy nepochybné, že ide o zálohu na zrealizovanie reklamnej kampane vo forme dodania 1425 reklamných balíkov, pričom reklamný balík ako druh poskytnutej služby bol presne určený dĺžkou trvania a miestom zverejnenia reklamného spotu.

43. Odkázal na Zbierku listín Obchodného registra o prevode obchodného podielu spoločníka spoločnosti diniki, s.r.o. na T.. L. C., ustanovenú za konateľku 11.12.2015 a zmluvu zo dňa 01.01.2016, preto jej neexistencia nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie DPH.

44. Žalobca namietal, že protokol neobsahuje argumentáciu týkajúcu sa neexistencie spoločnosti L&K- media s.r.o., vyrubovacie konanie slúži výlučne na vyhodnotenie pripomienok a dôkazov predložených vo vyrubovacom konaní, ale správca dane uviedol toto až dňa 03.12.2019 v poslednej zápisnici o ústnom pojednávaní / , SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd , s poukazom na Daňového poriadku, a nález Ústavného súdu SR (II. ÚS K tvrdeniu žalovaného, že jednotlivé spoločnosti v reťazci, ktoré fakturovali reklamné služby, nemali personálne ani technické vybavenie v predmete činnosti, ich účtovníctvo, uviedol, že L&K - media s.r.o., dodanie služieb preukázala dôkazmi.

45. Žalobca namietal, že nemal žiadnu vedomosť o existencii spoločností A.P. TRADE s.r.o., MÄSO KOŠICE s.r.o., J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. ani ďalších subjektov, a to ,že správca dane nespochybňuje samotné odvysielanie reklamných spotov, ale spochybňuje, že ich dodal subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ, pričom jediným argumentom správcu dane je to, že došlo k navýšeniu ceny význam prepojenosti spoločností v reťazci, vplyv prepojenie B. K. so schopnosťou žalobcu zabezpečiť odvysielanie reklamných spotov priamo rádiom Šport je zavádzajúce. Vo výpovedi T.. I. popísal spôsob predaja reklamného priestoru a žalobca nemohol nakúpiť reklamný priestor priamo od spoločností Rádio Šport s.r.o., ŠPORT PRODUCTION s.r.o. alebo YOPI Agency s.r.o lebo nemal vedomosť, že spoločnosť YOPI Agency s.r.o. reklamným priestorom vôbec disponuje, a ani nevedel o prepojení spoločnosti A.P. TRADE s.r.o. a B. K., k spoločnosti MÄSO KOŠICE s.r.o..

46. K odpočítaniu dane z faktúr od spoločnosti SZVP-marketing s.r.o. žalobca predložil zmluvu o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv zo dňa 31.12.2015 a fotodokumentáciu zo zverejnenia reklamy. V zmysle zmluvy došlo k udeleniu licencie spoločnosťou SZVP - marketing s.r.o., pre žalobcu na odvysielanie priamych prenosov a zostrihov vodnopólových reprezentácií mužov a žien a reklamné a marketingové práva v súvislosti s týmito podujatiami a licencia bola definovaná obsahom a trvaním, nie však rozsahom jej využitia, preto nebol dôvod vo faktúrach rozsah využitia týchto služieb uvádzať.

47. Žalobca namieta, že ani po preštudovaní protokolu, rozhodnutia správcu dane, či rozhodnutia žalovaného mu nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov boli vyvodené závery. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je chaotické a napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje najmä na opis skutkového stavu, opakuje zistenia správcu dane vo vyrubovacom konaní a nereaguje na pripomienky z odvolania žalobcu./Najvyšší správny súd ČR () a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -30).

48. V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. má žalobca za to, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal, predložil materiálne plnenie, jemu zodpovedajúce faktúry a ich prílohy. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že žalobca bol zapojený do akéhosi reťazca spoločností zneužívajúcich právo na odpočítanie DPH alebo žeby o takomto reťazci mal akúkoľvek vedomosť a uviedol, že správca dane preto nemôže vyzývať daňový subjekt k preukazovaniu skutočností, ktoré nevyplývajú z daňového priznania a poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (napr. , , , , , , Najvyšší súd SR (č. k. a judikatúru Súdneho dvora EÚ/. Preto právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcií predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH/ rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 30.6.2011/ dôkazné bremeno.

III. Stanovisko žalovaného k žalobným dôvodom žalobcu

49. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v súvislosti s identickými žalobnými dôvodmi žalobcu, žalobu pokladá za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Z pomerne rozsiahleho vyjadrenia správny súd poukazuje na fakty v ktorých žalovaný odkazuje na rozsiahlu časť napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa neuznania odpočítania dane z faktúr od spoločnosti L&K media s.r.o. a dodáva, že správca dane preveroval aj či žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie odpočítania dane, pretože mal pochybnosti či sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca. K tomu vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobca si odpočítanie dane zo sporných faktúr uplatnil neoprávnene. Podľa ustanovení zmluvy (cena za dodanie reklamného balíku bola dohodnutá na 190,00 eur) a na základe vyjadrení konateľky dodávateľa služby T.. C. a to v závislosti od počtu objednaných spotov, ktoré boli objednávané priebežne mesačne. Žalobca mal L&K media s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2016 zaplatiť sumu 20 900,00 eur, pričom zo spornej faktúry a ďalších dokladov vyplynulo, že žalobca dňa 09.08.2016 zaslal dodávateľskej spoločnosti sumu 14 250,00 eur. Postupná úhrada zálohovej faktúry č. 0022016 bola zmluvne viazaná na počet spotov objednaných v danom mesiaci, a poukazuje na vyjadrenie T.. L. C. - konateľky a spoločníčky spoločnosti L&K-media s.r.o., podľa (mediálnych plánov) malo byť v auguste 2016 pre žalobcu, resp. pre jeho konečných odberateľov odvysielaných 330 ks reklamných spotov, a to 110 ks spotov v rádiu Šport a 220 ks spotov v rádiu šport Stream podľa predložených mediálnych plánov v období od 22.08.2016 do 31.08.2016. Pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti sporných faktúr neodstránilo ani vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý k platbám zasielaným spoločnosti L&K-media s.r.o. uviedol, že po obdržaní platieb od obchodných partnerov PosAm, spol. s r.o. a PHARMA GROUP, a.s. boli tieto, na základe zmluvy a zálohovej faktúry, poslané spoločnosti L&K-media s.r.o. Spoty boli podľa neho odvysielané priebežne počas roka 2016 a platby prichádzali mesačne, aj keď spoty neboli odvysielané v tom období, v akom prišla platba.

50. Žalovaný trval na tom, že v prípade platieb vopred vzniká dodávateľovi daňová povinnosť dňom prijatia platby iba za predpokladu, že všetky prvky zdaniteľného plnenia, t. j. budúce dodanie tovarov alebo služieb boli už známe a to v momente vyplatenia preddavku - zálohy, aby bolo zrejmé, za čo konkrétne odberateľ (žalobca) svojmu dodávateľovi platí. Reklamné služby, ktoré mala dodať žalobcovi spoločnosť L&K - media s.r.o. neboli presne špecifikované (určené/ a táto nevyplýva ani zo zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, z predloženej zálohovej faktúry, z faktúr za prijatú platbu, ani z vyúčtovacej faktúry, kde nebol odkaz na Zmluvu o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016. Žalovaný trval na tom, že faktúra plní funkciu identifikačnú, a má byť z nej zrejmý rozsah, druh služby, ktorá mala byť daňovému subjektu dodaná. Z vyúčtovacej faktúry č. 20160578 nie je možné určiť, koľko spotov v jednotlivých rádiách a pre aké konkrétne spoločnosti boli odvysielané od spoločnosti L&K-media s.r.o. a žalobca sa vyjadril, že platby vopred zasielal dodávateľovi po tom, čo ich obdržal od svojich odberateľov, PosAm, spol. s r.o. a PHARMA GROUP, a.s. V zmluvách o reklame uzatvorených s týmito spoločnosťami nie je uvedený žiadny rozpis, v akom termíne a sume má byť uhradená preddavková faktúra so splatnosťou 31.12.2016.

51. Preto neobstojí argumentácia, že spoty boli odvysielané priebežne počas roka 2016 a platby prichádzali mesačne, aj keď spoty neboli odvysielané v tom období, v akom prišla platba. Podľa mediálnych plánov a kampaní predložených žalobcom bolo v rádiu Šport a internetovom rádiu Šport

Stream odvysielaných len 1 030 ks reklamných balíkov, o 395 ks spotov menej, ako to bolo uvedené na vyúčtovacej faktúre č. 20160578, k 31.12.2016 - na úhradu 0,00 eur,. V preverovanom prípade sporná faktúra, ktorej predmetom je prijatá platba zo dňa 09.08.2016 k ZF č. 0022016 (tzv. platby vopred) nebola vyhotovená v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd. a nepreukazuje, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa , žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane.

52. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo možné priznať žalobcovi nárok na odpočítanie dane za odvysielaniu 1 030 ks spotov, ak u dodávateľskej spoločnosti L&K - media s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti nielen podľa , ale ani podľa , pretože počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ďalšieho vyrubovacieho konania a odvolacieho konania nebolo preukázané, že reklamné služby žalobcovi dodala práve spoločnosť L&K - media s.r.o., ktorá nemala potrebné personálne, materiálne ani technické vybavenie na dodanie tohto druhu služieb, preto ich mala zabezpečiť subdodávateľsky, za svojho dodávateľa označila len spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., s ktorou ale uzatvorila Zmluvu o poskytnutí a správe mediálneho priestoru až dňa 01.03.2016. Subdodávateľ J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. taktiež nedisponoval potrebnými kapacitami a mal ich zabezpečiť prostredníctvom spoločnosti A.P. TRADE s.r.o a tá od českej spoločnosti Bolteklin s.r.o., ktorá taktiež nebola prvotným dodávateľom fakturovaných služieb, bol zistený rozsiahly fakturačný reťazec spoločností fakturujúcich dodanie reklamných služieb spojených s odvysielaním reklamných spotov v rádiu Šport a Šport stream. Platby vopred a s nimi súvisiace dodanie reklamných služieb nebolo možné preveriť v dokladoch spoločností Bolteklin s.r.o. (česká spoločnosť, ktorej konateľom bol v preverovaných obdobiach občan SR a k požiadavke predloženia dokladov uviedol, že ich predloží na základe dožiadania českej daňovej správe), A.P. TRADE s.r.o. (spoločnosť bola 19.04.2017 vymazaná z Obchodného registra SR, konateľ Q. O. odmietol vypovedať), J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. (spoločnosť bola 15.03.2017 vymazaná z Obchodného registra SR, O. Z. sa opakovane nedostavil k správcovi dane). K tomu, kedy a aké konkrétne služby mali byť žalobcovi dodané v zmysle Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 sa dostatočne nevyjadrila T.. L. C., ani konateľ žalobcu B. E..

53. Žalobca ani jeho dodávateľ správcovi dane nepredložili žiadny dôkaz o tom, že mu mediálne plány a mediálne kampane odovzdala práve spoločnosť L&K-media s.r.o. Keďže žalobca nepreukázal, že mu boli fakturované reklamné služby dodané práve spoločnosťou L&K-media s.r.o aj žalobné dôvody, že fakturované služby boli dodávané čiastkovo a poukazovanie na , za neopodstatnené. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách, ale ani z predloženej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016 nevyplýva, že fakturácia je možná bez reálneho dodania služby kedykoľvek počas trvania zmluvy.

54. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že faktúry boli vyhotovované v rozpore s Konkrétny druh a rozsah služieb, ktoré mali byť v zistenom fakturačnom reťazci dodávané, nebol presne, konkrétne a jednoznačne identifikovaný na žiadnom stupni dodávateľsko- odberateľského reťazca spoločností. Uvedené zistenie nie je jediným dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr, ako to podrobne uviedol v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa zmluvne zaviazal spoločnosti L&K-media s.r.o. dodať všetky podklady potrebné na vyhotovenie spotu, taktiež sa zaviazal schváliť finálnu verziu reklamného spotu, ale správcovi dane nepredložil žiadne takéto „dôkazy“ potrebné k vyhotoveniu spotov, ani to, že schválil finálne verzie reklamných spotov údajne odoslaných mailom, ktoré ale nepredložil. Dôvodom nepriznania odpočítania dane z preverovaných faktúr boli skutočnosti zistené u deklarovaného dodávateľa a ďalších nekontaktných, či zaniknutých subjektov v zistenom fakturačnom reťazci, hoci žalobca vo veci preukázania opodstatnenosti odpočítania dane z preverovaných faktúr mal uniesť dôkazné bremeno.

55. Žalovaný opakovane poukazuje na právotvorný účinok zápisu zmeny obchodného názvu a sídla spoločnosti, ako aj na skutočnosť, že podľa informatívneho výpisu z Obchodného registra SR Žalobca dňa 01.01.2016 podpísal Zmluvu o zverejnení reklamy so spoločnosťou, L&K-media s.r.o., ktorá v daný deň ešte neexistovala, pretože k zmene obchodného názvu, ako aj k zmene adresy sídla spoločnosti s prideleným IČO 46815384 došlo 15.01.2016 mal mať vedomosť o jej „schopnosti" dodať reklamné služby v požadovanej kvalite a v rámci požadovanej ceny.

56. Pokiaľ ide o Spoločnosť SZVP- marketing s.r.o. nemala v preverovaných zdaňovacích obdobiach žiadnych zamestnancov. Faktúra č. 2016/023 zo dňa 22.08.2016 nebola vyhotovená v súlade s , neobsahovala informácie o druhu a rozsahu dodanej služby a odkazovala na nesprávnu zmluvu (na Zmluvu o reklame zo dňa 30.12.2015, ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal spoločnosti SZVP-marketing s.r.o. ako objednávateľovi dodať služby - zabezpečiť zverejnenie reklamy v období roka 2016 v komerčných rádiách). Žalobca so spoločnosťou SZVP-marketing s.r.o. uzatvoril aj ďalšiu zmluvu - Zmluvou o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv zo dňa 30.12.2015, v zmysle ktorej spoločnosť SZVP-marketing s.r.o. udelil licenciu na vysielanie priamych prenosov z vodnopólových podujatí, na odvysielanie zostrihov a ukážok z podujatí a postúpenia reklamných a marketingových práv súvisiacich s týmito športovými podujatiami. Za dodanie týchto služieb mal dodávateľ vystaviť zálohovú faktúru č. 2016/002 v sume 62 400,00 eur. Žalovaný trvá na tom, že žalobca a ani jeho deklarovaný dodávateľ správcovi dane nepreukázali skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o., nepreukázali, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa , ani 4 , čo je základná hmotnoprávna podmienka pre odpočítanie dane. Žalobca predložil monitoring plnení za zverejnenie reklamy pre klientov PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o., avšak tieto monitoringy plnenia nepreukazujú dodanie služieb v zdaňovacom období august 2016, ale týkajú sa období 02.09.2016-04.09.2016, 14.10.2016-16.10.2016 a 15.11.2016. Tieto služby mali byť dodané klientom PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o.. Žalobca túto službu v zdaňovacom období august 2016 nefakturoval ďalej odberateľovi. Spoločnosť SZVP - marketing s.r.o., ani žalobca nepreukázali, pre akých odberateľov sa uskutočnilo vysielanie priamych prenosov zo športových podujatí, odvysielanie zostrihov a ukážok z uvedených podujatí, vytvorenie obrazových, zvukových a obrazovo - zvukových záznamov z daných podujatí, komu boli postúpené reklamné a marketingové práva súvisiace s vyššie uvedenými športovými podujatiami v zmysle uzatvorenej zmluvy. Nebol predložený ani žiadny zoznam klientov, pre koho bola reklama zverejnená, aká reklama a kým bola vyrobená.

57. Správca dane neuznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia v spojení s Právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb tak, ako je uvedené na faktúre, t. j. osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že ak k takémuto dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne právo na odpočítanie dane (nie sú splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ). Je úlohou daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania dane, preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie. Jednotliví účastníci preverovaného obchodu, najmä, ak sú dokázateľne majetkovo a personálne prepojení (čo žalobca vyčerpávajúcim spôsobom uviedol v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia), by si mali byť schopní zabezpečiť dostatok dôkazov pre posúdenie vôle a jej prejavu zo strany objektov, ktorý sú zúčastnení na preverovanom obchode.

58. Bolo nesporne preukázané nielen personálne, ale aj majetkové prepojenie subjektov zúčastnených na preverovanom obchode, ktoré je podrobne uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Spoločnosť A.P. TRADE s.r.o. bola vymazaná z Obchodného registra SR k 19.04.2017, že jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MÄSO KOŠICE s.r.o.. Zistenia správcu dane o prepojenosti, spolu s ostatnými zisteniam dotvárajú komplexný obraz o spôsobe obchodovania do reťazca zapojených spoločností a správca dane bol povinný, keď teda tieto skutočnosti zistil, uviesť ich v rozhodnutí, pretože je povinný uviesť všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

59. K tvrdeniam žalobcu ohľadom nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávnej aplikácie príslušných právnych predpisov sa uvádza, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a vyvodené závery odpovedajú zistenému skutkovému stavu. Pri posudzovaní práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, ako to vyplýva z judikatúry SR. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Právo na odpočítanie DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá.

60. Za opodstatnené nepovažoval žalovaný ani žalobné dôvody týkajúce sa nedostatočne odôvodneného rozhodnutia, ani to, že správca dane ani žalovaný nereagovali na pripomienky žalobcu. Napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje na opis skutkového stavu, ale bez náležitého odôvodnenia záverov žalovaného, závery žalovaného sú svojvoľné a arbitrárne, jeho výklad právnej normy je ústavne nesúladný) a uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane sú v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, vychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahujú zákonom predpísané (formálne aj obsahové) náležitosti a sú vydané orgánmi príslušnými na rozhodovanie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na skutkové okolnosti, aj na právne posúdenie veci.

61. Žalobou napadnutého rozhodnutia obsahuje jednotlivé odvolacie námietky žalobcu, skutočnosti, ktoré boli zistené správcom dane a ich právny význam, rovnako aj citáciu jednotlivých ustanovení Daňového poriadku a , na základe ktorých sa rozhodovalo a z ktorých sa vyvodilo právne posúdenie správcu dane a žalovaného. Žalovaný preskúmal rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní a v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správu dane.

62. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo odvolacím námietkam žalobcu nebolo možné vyhovieť a prečo bolo rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní potvrdené. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že obsahuje opis skutkového stavu, ako to namieta žalobca, ale tiež obsahuje analýzu dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise, jednotlivé úvahy žalovaného, dôvody, prečo niektoré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu nemožno považovať za dostatočné na preukázanie oprávnenosti na odpočítanie dane, spôsob, akým dôkazy vyhodnotil a v nadväznosti na uvedené aj vysporiadanie sa s odvolacími námietkami. Žalovaný žiadny zo žalobných bodov podľa , d,/e/ g/ , nepokladal za dôvodný.

63. Z repliky žalobcu z 28. mája 2021 konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101566380/2020 zo dňa 12.10.2020 a postupu Finančného riaditeľstva v konaní vyplýva, že trvá na tom, že z ustáleného názoru najvyšších súdnych autorít vyplýva, aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom a uvádza ďalšie dôvody, nad rámec v žalobe uplatnených dôvodov, ktoré bolo možné v správnej žalobe uviesť a túto doplniť len do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. V replike žalobca uviedol o.i. nad rámec žalobných a odvolacích námietok, že: „Nebol žiaden objektívny dôvod predĺžiť lehotu na rozhodnutie o 180 dní, pričom tak žalovaný urobil po vyčerpaní takmer celej zákonnej lehoty 60 dní. Rozhodnutie žalovaného o zrušení jeho prvotného rozhodnutia bolo vydané dňa 27.03.2019, oznámenie o predĺžení lehoty bolo vypracované dňa 22.05.2019. Napriek predĺženiu lehoty o 180 dní, správca dane nerozhodol ani v rámci takto predĺženej lehoty a rozhodnutie správcu dane bolo vydané až po uplynutí 201 dní, a to dňa 09.12.2019 a dané na poštovú prepravu až dňa 10.12.2019, teda po uplynutí 202 dní od predĺženia lehoty. Správca dane nepostupoval vo veci v súlade s vyššie uvádzanými zásadami daňového konania, teda výkon daňovej kontroly v danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani požiadavke primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči žalobcovi ako daňovému subjektu. K porušeniu procesných lehôt došlo aj v ďalšom konaní správcu dane a žalovaného. Trvanie daňovej kontroly od 23.08.2017 do 02.08.2018, spolu 344 dní. V dôsledku zrušenia prvotných, resp. pôvodných rozhodnutí orgánov verejnej správy uplynulo podľa žalobcu od začiatku daňovej kontroly po konečné rozhodnutie žalovaného uplynulo 1148 dní. „ Ide o námietku, ktorou správny súd nie je viazaný v zmysle .

IV. Právny názor správneho súdu

64. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívnych spisov, v konaní bez nariadenia pojednávania vyhlásil dňa 23. februára 2022 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené 5 dni pred dňom verejného vyhlásenia rozsudku), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal./ a nasl. /.

65. Zo zhora uvedeného je zrejmé, že sporným je neuznanie odpočítania dane v sume 2 415,00 eur, ktoré si žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie august 2016 z faktúr za prijaté platby: č. 20160331 od spoločnosti L&K-media s.r.o., Géňa 56, 934 01 Levice, IČO: 46815384, IČ DPH: SK2023599941 (ďalej len „L&K-media s.r.o.") a č. 2016/023 od spoločnosti SZVP- marketing, s.r.o., Junácka 6, 832 80 Bratislava, IČO: 35937289, IČ DPH: SK2022015908 (ďalej len „SZVP-marketing, s.r.o.").

66. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva SR č. 101566380/2020 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozhodnutím správcu dane - Daňového úradu Košice č. 102825921/2019 zo dňa 09.12.2019, ktorým mu bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vyrubený rozdiel v sume 2 415,00 eur za zdaňovacie obdobie august 2016 na dani z pridanej hodnoty. 67. Podľa zákona č o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa veta prvá Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa veta prvá a veta prvá Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Podľa Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak

tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

68. Správny súd úvodom pripomína, že účelom daňového konania je zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Nakoľko ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť konkrétnym daňovým subjektom, a to v súlade so zákonom a zisteným skutkovým a právnym stavom veci, ktorá je predmetom administratívneho konania.

69. Správny súd tiež dodáva, že podanou správnou žalobou podľa a nasl. žalobca namietal zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy, po vykonanej daňovej kontrole v dôsledku uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2016 až december 2016.

70. Správny súd na základe zhora uvedeného považoval za neopodstatnené námietky týkajúce sa neúplné zisteného skutkového stavu. Správny súd už úvodom poukazuje i na fakt, že pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018). S účinnosťou od 01.01.2018 bol doplnený v ustanovení o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe

daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku je právnym východiskovým a podkladom pre rozhodovaciu prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúcej sa správnosti uplatňovania relevantnej právnej úpravy.

71. Správny súd poukazuje na to, že v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane, pretože pri posudzovaní práva na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. I v posudzovanej veci preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy len formálna deklarácia predložených dokladov nepostačuje. Deklarované na faktúre musí byť aj skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre a to s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf I7/97/2009 v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku.

72. Správny súd viackrát uviedol, že v rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad už v rozsudku č. k. z 23.06.2010 judikoval, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre dlhodobo konštantne vyjadruje naďalej aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku č.k. z 09.10.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v bode 28. odôvodnenia rozsudku nasledovné závery: „judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov“.

73. Správny súd k žalobnému bodu žalobcu, podľa ktorého že žalovaný neprávne skúmal dôsledne splnenie právnych predpokladov pre vznik povinnosti na dani z pridanej hodnoty (, ods. 1 a ods. 2, 3 a 4 _Z. z.) súd poukazuje na základom dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. K námietkam, ktoré sa týkajú právneho základu vzniku daňovej povinnosti žalovaný uviedol, že podľa týchto ustanovení daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby alebo dňom dodania tovaru, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

74. Správny súd k zodpovednosti daňového subjektu za preukázania zdaniteľného plneni v zmysle platnej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/42/2012,v ktorom súd uvádza: „je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. /obdobne v uznesení Ústavného súdu SR č. k. -89 z 01.03.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.10.2011 a sp. zn. z 13.09.2011). Správny súd dodáva, že zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi sa však prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika.

75. Zhrnúc hore uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69), z obsahu ktorého Najvyšší súd SR vyvodil dve zásadné právne vety judikátu vzťahujúceho sa na uplatnenie dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu, nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.

76. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 48/171/2016, v ktorom súd upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR a zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na faktúre, však musí vedieť preukázať daňový subjekt. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol zdaniteľný obchod uskutočnený tak, ako bol deklarovaný, daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predloženej faktúre, ak si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z takejto dodávateľskej faktúry.

77. Správny súd odkazuje na to, že sa stotožnil so závermi žalovaného a správcu dane, že je bežnou praxou pri správe daní čerpať z konaní (kontrol) iných štátnych orgánov alebo inštitúcii, ktorých výsledky majú vplyv na správne určenie dane. Takýto postup je v súlade s § 26 ods. I Daňového poriadku, podľa ktorého orgány štátnej správy sú povinné oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov a ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, podľa ktorého štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti, ktorá je predmetom daňovej kontroly. Vykonané dokazovanie u súvzťažných daňových subjektov ukázalo pochybenia a celkovú nevybavenosť na poskytovanie služieb reklamy ako to vyplýva z hore uvedeného.

78. Citované ustanovenia § 49 zákona o DPH vymedzujú právo platiteľa dane na odpočítanie DPH. Podmienky za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím treba tento nárok dôkazne podložiť, teda preukázať. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry hoci má všetky formálno-právne náležitosti. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH, ako aj nároku na oslobodenie od DPH použiteľná, len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené správcovi dane daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly ešte sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie DPH môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.

79. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania skutočností dôležitých pre správne určenie dane podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, t.j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani v prípade dobromyseľnosti

platiteľa. Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu. Správca dane ako i žalovaný postupovali v preskúmavanej právnej veci v súlade s danými právnymi požiadavkami na preukázanie nároku na odpočítanie DPH.

80. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu ako žalobného bodu podľa , správny súd udáva, že tento podporuje skutkové závery správcu dane žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovanej služby od označeného dodávateľa žalobcovi. Správny súd na tomto mieste uvádza, že skutkový stav bol zistený na základe pomerne široko vykonaného dokazovania nielen u žalobcu ako daňového subjektu ale aj u ďalších členov tkz. obchodného reťazca.

81. Podľa správneho súdu rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám Daňového poriadku, pretože žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie záverov a rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

82. Správny súd opakuje, že žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, má dôkazné bremeno, ktoré musí splniť v rámci dokazovania, ktoré ako také vedie správca dane. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.

83. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že pri preverovaní sa správca dane neobmedzil len na predložené doklady a skutočnosti deklarované daňovým subjektom (pri ktorých mal pochybnosti o ich vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti), ale zisťoval aj súvisiace skutočnosti (napr. okolnosti deklarovaných obchodov u priamych personálne prepojených spoločností. Správcom dane bolo preukázané, ako už bolo uvedené žalovaným, že k deklarovaným zdaniteľným službám. Správny súd je toho názoru, že námietka podľa nie je dôvodná. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval odber a dodanie tovaru listinnými dôkazmi, reálny nákup a následný predaj tovaru už nepreukázal.

84. Žalobca konkrétne preukazoval oprávnenosť odpočítania dane zo sporných faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom L&K-media s.r.o. predložením faktúr, Zmluvou o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, mediálnymi plánmi a mediálnymi kampaňami deklarujúcimi odvysielanie reklamných spotov v rádiu Šport a rádiu Šport Stream v obdobiach január 2016, marec 2016, apríl 2016, august 2016, september 2016 a november 2016, CD nosičom a zoznamom zvukových súborov odvysielaných v roku 2016.

85. Postupná úhrada zálohovej faktúry č. 0022016 bola zmluvne viazaná na počet spotov objednaných v danom mesiaci. Z vyjadrenia T.. L. C. - konateľky a spoločníčky spoločnosti L&K-media s.r.o. v preverovanom období vyplynulo, že vystavovala faktúry za platby vopred na základe toho, ako žalobca priebežne mesačne zasielal objednávky na spoty, ktoré mali byť odvysielané v danom mesiaci. Podľa dokladov predložených žalobcom (mediálnych plánov) malo byť v auguste 2016 pre žalobcu, resp. pre jeho konečných odberateľov odvysielaných 330 ks reklamných spotov, a to 110 ks spotov v rádiu Šport

a 220 ks spotov v rádiu šport Stream. Reklamné spoty mali byť podľa predložených mediálnych plánov odvysielané v rádiách v období od 22.08.2016 do 31.08.2016.

86. Reklamné služby, ktoré mala dodať žalobcovi spoločnosť L&K - media s.r.o. neboli presne špecifikované (určené). Presná špecifikácia služieb nevyplýva ani z predloženej Zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 01.01.2016, ani z predloženej zálohovej faktúry, ani z faktúr za prijatú platbu a ani z vyúčtovacej faktúry. Správny súd pripomína, že faktúra má plniť funkciu identifikačnú, t. j. z faktúry má byť zrejmé kto, komu, kedy a za čo dodal služby, to znamená presný rozsah, druh služby, ktorá mala byť daňovému subjektu dodaná.

87. Z vyúčtovacej faktúry č. 20160578 nie je ale možné určiť, koľko spotov v jednotlivých rádiách a pre aké konkrétne spoločnosti boli odvysielané, je len sumárom prijatých platieb za rok 2016, a uvedený počet spotov nezodpovedá skutočnosti. Podľa správneho súdu dôvodný je potom záver, že neobstojí argumentácia, že spoty boli odvysielané priebežne počas roka 2016 a platby prichádzali mesačne, lebo spoty neboli odvysielané v tom období, v akom prišla platba, pretože napokon bolo zistené, že v priebehu roka 2016 nebolo reálne odvysielaných 1 425 ks zmluvne dohodnutých reklamných balíkov.

88. V preverovanom prípade sporná faktúra, ktorej predmetom je prijatá platba zo dňa 09.08.2016 k ZF č. 0022016 (tzv. platby vopred) nepreukazuje, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa , žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Žalobca ani k podanej žalobe nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by zo strany deklarovaného dodávateľa došlo k vráteniu nepoužitých zálohových platieb.

89. U dodávateľskej spoločnosti L&K - media s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti nielen podľa , ale ani podľa , pretože počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ďalšieho vyrubovacieho konania a odvolacieho konania nebolo preukázané, že reklamné služby žalobcovi dodala práve spoločnosť L&K - media s.r.o., pretože táto nemala potrebné personálne, materiálne ani technické vybavenie na dodanie tohto druhu služieb. Preto ich mala zabezpečiť subdodávateľsky a za svojho dodávateľa označila len spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., s ktorou ale uzatvorila Zmluvu o poskytnutí a správe mediálneho priestoru až dňa 01.03.2016, ktorý taktiež nedisponoval potrebnými kapacitami a mal ich zabezpečiť prostredníctvom spoločnosti A.P. TRADE s.r.o a tá od českej spoločnosti Bolteklin s.r.o., ktorá taktiež nebola prvotným dodávateľom fakturovaných služieb, bol zistený rozsiahly fakturačný reťazec spoločností fakturujúcich dodanie reklamných služieb spojených s odvysielaním reklamných spotov v rádiu Šport a Šport stream. Platby vopred a s nimi súvisiace dodanie reklamných služieb nebolo možné preveriť. Subdodávateľský systém plnenia zmluvných povinností zakladá prevenčnú povinnosť daňového subjektu, pri uplatňovaní odpočtu DPH z vykonaných obchodov. Je jeho preukázať prehľad a pripravenosť materiálnu i personálnu pre splnenie povinností nielen dodávateľa pri dodaní plnenia- služby, ale aj jeho zmluvných partnerov. Formálna stránka účtovných dokladov musí mať i materiálny obsah a všetci aktéri majú povinnosť preukázať pripravnosť pre vykonanie splnenia- služby.

90. Žalobcom predložené mediálne plány nepreukazujú, že žalobcovi reklamné služby, ktorých odvysielanie v rádiách deklarujú mediálne plány a kampane dodal práve dodávateľ, ktorý vystavil preverované faktúry, teda spoločnosť L&K-media s.r.o. , preto je dôvodný i záver, že predložené faktúry boli vyhotovované v rozpore s , neobsahovali konkrétny druh a rozsah služieb, ktoré mali byť v zistenom fakturačnom reťazci dodávané a to na žiadnom stupni dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností.

91. Zmluvou o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv zo dňa 30.12.2015, v zmysle ktorej spoločnosť SZVP-marketing s.r.o. udelil licenciu na vysielanie priamych prenosov z vodnopólových podujatí, na odvysielanie zostrihov a ukážok z podujatí a postúpenia reklamných a marketingových práv súvisiacich s týmito športovými podujatiami. Žalobca a ani jeho deklarovaný dodávateľ správcovi dane nepreukázali skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou SZVP - marketing, s.r.o., nepreukázali, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť podľa , ani 4 , čo je základná hmotnoprávna podmienka pre odpočítanie dane.

92. Správny súd odkazuje na zistenia, že žalobca predložil monitoring plnení za zverejnenie reklamy pre klientov PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o., avšak tieto monitoringy plnenia nepreukazujú

dodanie služieb v zdaňovacom období august 2016, ale týkajú sa období 02.09.2016-04.09.2016, 14.10.2016-16.10.2016 a 15.11.2016. Tieto služby mali byť dodané klientom PHARMA GROUP a.s. a PosAm, spol. s r.o., avšak žalobca túto službu v zdaňovacom období august 2016 nefakturoval ďalej žiadnemu odberateľovi.

93. Správca dane a žalovaný neuznali právo žalobcu na odpočítanie dane nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia v spojení s Právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb tak, ako je uvedené na faktúre, t. j. osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že ak k takémuto dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne právo na odpočítanie dane (nie sú splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ). Je úlohou daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania dane, preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie. Jednotliví účastníci preverovaného obchodu, najmä, ak sú dokázateľne majetkovo a personálne prepojení (čo žalobca vyčerpávajúcim spôsobom uviedol v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia), by si mali byť schopní zabezpečiť dostatok dôkazov pre posúdenie vôle a jej prejavu zo strany objektov, ktorý sú zúčastnení na preverovanom obchode.

94. Správny súd opakovane odkazujúc na zásadu, podľa ktorej, v rámci dokazovania v daňovom konaní, dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu, konštatuje, že správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dokazovanie v daňovej kontrole (v súlade s uznesením Ústavného súdu SR č.k. -17) nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení, keďže daňový subjekt má počas daňovej kontroly dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť), najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. / Kombinácia uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej/.

95. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. z 23.06.2010 judikoval, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. V rozsudku č.k. z 09.10.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v bode 28. odôvodnenia rozsudku nasledovné závery: „judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov“.

96. Zhrnúc hore uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69), z obsahu ktorého Najvyšší súd SR vyvodil dve zásadné právne vety judikátu vzťahujúceho sa na

uplatnenie dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu. I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.

97. Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ), že s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku a na ustanovenie (podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu) by mal byť konateľ spoločnosti natoľko zodpovedný a primerane obozretný, aby si overil subjekty s ktorými spolupracuje, v opačnom prípade sa na neho nazerá ako na nedobromyseľného. Na základe uvedených skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane bolo podľa názoru súdu jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že nedošlo k reálnemu dodaniu služieb reklamného charakteru.

98. Súd k žalobnej námietke podľa uvádza, že žalovaný vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov správcu dane, mal dôvodne za to, že správca dane zistený skutkový stav podriadil pod správnu právnu normu, správne ju vyložil a tak dospel k správnym právnym záverom o tom, že nie sú naplnené podmienky uvedené v ustanovení a v spojení s zákona o DPH, na odpočítanie uplatnenej DPH.

99. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne postupovali v rozpore so základnou ústavnou zásadou uvedenou v súd uvádza, že pri plnení svojich úloh daňové orgány postupujú v súlade s , konajú na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.

100. Vo svetle ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ako i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd správny súd konštatuje, že k ich porušeniu nedošlo, pretože správca dane ako konštatoval žalovaný riadne zistil skutkový stav a svoje skutkové závery správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov.

101. Správny súd tiež konštatuje, že v dôsledku výkonu daňovej kontroly správca dane, ako aj žalovaný splnili povinnosť rozhodnutie vydané po ukončení daňovej kontroly dôsledne odôvodniť. Odôvodnenie však neznamená vyčerpávajúcu odpoveď na každú výhradu daňového subjektu, a nemusí byť na ňu daná v rozhodnutí podrobná odpoveď. Napadnuté rozhodnutia žalovaných orgánov verejnej správy považuje súd za presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené, a preto ani námietku žalobcu podľa ods. písm. d/ súd nepovažuje za dôvodnú.

102. Správny súd má i za to, že žalované orgány verejnej správy rešpektovali procesné námietky a konštatuje, že ust. má na mysli, len také závažné procesné pochybenia v činnosti a postupe orgánov verejnej správy, ktoré môžu mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré je dôvodom pre zrušenie ich rozhodnutia, pre dôvodnosť tejto žalobnej námietky.

103. Zo zhora uvedených dôvodov, za situácie, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

104. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a ani trovy konania neuplatnil.

105. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.