Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6CoPr-2-2024.pdf
PDF · 93.75 KB
Case nature
Subarea
6CoPr/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. G. H. D., G. G. G. H. D. X/X, XXX XX G. H. D., A.: XX XXX XXX, právne zast.: Mgr. Róbert Líška, advokát, so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, IČO: 42 084 857, o zaplatenie 1.326,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 9Cpr/9/2023-235 zo dňa 15.02.2024 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom II. výroku.
II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2018 domáhal zaplatenia sumy 1.326,99 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania (vec vedená na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21Cpr/6/2018 a teraz na Okresnom súde Prešov pod sp. 9Cpr/9/2023). Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 12.07.2017 so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer. Žalobca dňa 17.07.2017 oznámil žalovanému, že s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Z uvedeného dôvodu podal žalobca na Okresnom súde Poprad dňa 30.08.2017 (č.l. 166) žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru medzi ním ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom založeného pracovnou zmluvou zo dňa 18.11.2015 a o náhradu mzdy.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:
„I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 145 ods. 1 CSP - ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví. Postupujúc podľa citovaného ustanovenia, teda súd konanie zastavil. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby mu bolo plnené čo žalobou požadoval, prípadne aby došlo k mimosúdnemu urovnaniu veci, zavinil zastavenie konania, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania teda vo výroku II. podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu uvedeného ustanovením § 357 v nadväznosti na ustanovenie § 365 písm. a/, b/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní žalobca v prvej časti svojho odvolania opísal hmotnoprávny a skutkový stav veci, pričom v závere svojho odvolania, a to v časti označenej IV. okrem iného ako odvolacie dôvody žalovaný uviedol, že mzdové nároky z titulu prekážky na strane
zamestnávateľa (nie z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru) som chcela riešiť komplexne v rámci konania na Okresnom súde Poprad 12Cpr/7/2020. Uznesením 12Cpr/7/2020 bolo toto konanie prerušené až do právoplatného rozhodnutia vo veci 9Cpr/23/2017 vedenej na Okresnom súde Poprad. Konanie na Okresnom súde Poprad sp.zn. 21Cor/6/2018 bolo uznesením zo dňa 26.07.2019 prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 9Cpr/23/2017. Počas prerušenia sa procesné úkony nevykonávajú a do dnešného dňa neodpadla prekážka prerušenia kvôli veci vedenej pod sp.zn. 9Cpr/23/2017 vedenej na Okresnom súde Poprad, ktorá nie je právoplatne skončená. V rámci podaného odvolania žalobca uviedol, že zobral žalobu späť o náhradu mzdy z titulu prekážky na strane zamestnávateľa, pretože túto časť chcel žalobca komplexne riešiť v konaní 11Cpr/4/2023 vedenej na Okresnom súde Prešov. Žalobca má za to, že do dnešného dňa neodpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo a súd napriek tomu konať začal. Keďže prekážka ešte nepominula a súdy napriek tomu začali vo veci konať má za to, že procesne ako žalobkyňa nespôsobila zastavenie konania. Konanie vo veci 9Cpr/23/2017 vedenom na Okresnom súde Prešov navrhla zastaviť z dôvodu, že komplexne táto skutočnosť bude riešená v konaní 11Cpr/4/2023 na Okresnom súde Prešov v prípade, ak súd určí, že dňa 13.02.2018 došlo k právoplatnému obnoveniu pracovného pomeru. Zároveň uviedla, že je toho času stále bez práce a posledná dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená 13.10.2023 vo výške 138,90 Eur a toho času nemá žiadne iné príjmy napriek početným žiadostiam o zamestnanie. Podľa názoru žalobcu nemožnosť získania zamestnania nastala aj z dôvodu, že v dôsledku správania žalovaného si nevie nájsť prácu viac ako rok. Žalovaný ju prenasledoval z miesta jej bydliska až do sídla spoločnosti, kde vykonávala ekonomické činnosti. Konateľovi sa vyhrážal, že ho bude vláčiť po súdoch a negatívne sa vyjadroval k osobe žalobcu. Následkom týchto udalostí bola spolupráca ukončená. Žalobca sa častokrát dostáva do nekomfortných situácií v súvislosti s tým, čo sa dialo v obci, býva často krivo obviňovaný a braný zo strany žalovaného na zodpovednosť za skutočnosti, na ktoré nemal absolútne žiaden vplyv a ani dosah. Mesto E. podľa názoru žalobcu nie je veľká komunita a ľudia sa navzájom poznajú. Z tohto dôvodu má sťaženú pozíciu na trhu práce a v podmienkach samosprávy je žalobca ťažko zamestnateľný. Takýmto negatívnym vykresľovaním osoby žalobcu zo strany žalovaného si žalobca nevie nájsť prácu až do dnešného dňa.
6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci ako aj namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav v správnosti a úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/7/2010).
12. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu predmetných odvolacích dôvodov nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecného súdu v danom prípade súdu prvej inštancie bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom zákonných ustanovení právnych noriem tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.ÚS 77/02, IV.ÚS 214/04, II.ÚS 249/2011 a IV.ÚS 295/12).
13. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
16. Z obsahu podaného späťvzatia vyplýva, že v predmetnom prípade došlo k späťvzatiu žaloby v dôsledku uplatnenia si totožného nároku ktorý bol predmetom tohto sporu v inom súdnom konaní. Žalobca sa tak vykonaným späťvzatím snažil docieliť, aby sa v konaní 11Cpr/4/2023 vedenej na Okresnom súde Prešov vyriešili obe právne otázky, otázka platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj otázka či výzvou na nástup do zamestnania počas konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a prideľovaním práce po tomto nástupe vzniká prekážka v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou náhrady mzdy zamestnancovi.
17. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Vyššie uvedené ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z 28. januára 2010).
19. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14 z 8. decembra 2011).
20. K dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP odvolací súd dodáva nasledovné. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP dochádza síce aj z aspektov sociálnych, avšak nielen z nich. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť aj v iných okruhoch aspektov posudzovanej veci. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd okrem iného môže prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strany sporu. Zároveň je povinný všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde, respektíve má zohľadňovať aj ich postoj v danom konaní. Dôvodom spočívajúcim v prospech strán môže byť skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitla v závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá po vyhodnotení súdom je považovaná následne za takýto dôvod, ktorý je hodné osobitne zohľadniť a brať na neho zreteľ. Je potrebné však zohľadňovať vždy pri posudzovaní dôvodu hodného osobitného zreteľa aj pomery druhej sporovej strany. Iba konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby súd majetkovú sféru tejto strany akokoľvek rozobral a zaoberal sa ňou, je neprípustné, a takýto postup by bolo možné hodnotiť ako svojvoľný postup súdu. Pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu žaloby, napríklad má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol aj vyriešenie tohto sporu, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na začatie konania, a následne takto mohol dosiahnuť plný úspech vo veci. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti, respektíve, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Je však dôležité poznamenať, že ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u inej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Možno teda konštatovať, že sociálna situácia automaticky u strany sporu nepredstavuje vznik dôvodu hodného osobitného zreteľa. Predstavuje ho iba v prípade, že sociálna a majetková situácia dosiahne istú negatívnu úroveň, respektíve intenzitu v živote sporovej strany, a túto následne je možné hodnotiť ako „závažnú“. Až takáto závažná ekonomická/sociálna situácia v bežnom živote strany sporu môže začať predstavovať dôvod, na ktorý následne súd má brať pri rozhodovaní o trovách konania osobitný zreteľ. Aby takýto dôvod mohol byť hodný osobitného zreteľa z pohľadu súdu pri rozhodovaní o trovách konania, je povinná sporová strana svojmu tvrdeniu o zlej sociálnej, respektíve majetkovej situácii, predložiť aspoň základné listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej životná situácia je „nezávideniahodná“. V danom prípade je možné konštatovať, že dôvod hodný osobitného zreteľa by mal spočívať v tom, že žalobca je tohto času nezamestnaný, avšak zároveň poberá dávky na ktoré má zákonný nárok. Tu možno konštatovať, že sa jedná o také tvrdenie z ktorého nemožno uzatvoriť, že by automaticky nezamestnaná osoba, ktorej jediným zdrojom príjmu tohto času sú jej patriace dávky v nezamestnanosti, vyvolávala automaticky situáciu na uplatnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pokiaľ neozrejmila svoju sociálnu situáciu o bližšie skutočnosti ako napríklad jej vážne zdravotné problémy, existenciu vyživovacích povinností, či prípadné samoživiteľstvo v súvislosti zo zabezpečovaním základných životných potrieb. Tak, ako už odvolací súd vyššie uviedol, musí sa jednať o závažnú sociálnu a majetkovú situáciu sporovej strany. Toto sa však žalobcovi nielenže nepodarilo preukázať, ale k uvedenému, okrem nezamestnanosti v čase podania odvolania, ani neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia o ktoré by sa bolo možné oprieť. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd mal za to, že v prípade, že žalobca k dôvodom hodným osobitného zreteľa neuviedol všetky podstatné skutkové okolnosti pre možné posudzovanie takýchto dôvodov (komplexné osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery), nebol odvolací súd povinný hĺbkovo sa zaoberať sociálnou a majetkovou situáciou žalobcu. Uvedená skutočnosť by bola prípustná iba v prípade, že samotný žalobca by okrem štatút nezamestnanej osoby uviedol tak opis komplexných osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov, ako aj opis konkrétnych skutočností z nich vyplývajúcich (výška základných životných výdavkov, výšku iných nevyhnutných nákladov ako lieky a podobne) ktoré by súd oboznamovali s možnou existenciou závažnej sociálnej situácie. Zároveň je z tohto ohľadu potrebné poukázať aj na samotnú výšku trov konania, ktorých predbežné vyčíslenie vyplýva z podania protistrany nachádzajúcom sa v súdnom spise, ktorých výška nedosahuje finančné rozmery, ktoré by sa mali javiť ak neúnosné vo vzťahu k žalobcom uvádzanej sociálnej alebo majetkovej situácii.
21. Zo samotného odvolania je zrejmé, že dôvod späťvzatia je jednoznačne na strane žalobcu, keď tento aj v podanom odvolaní uviedol, že zobral žalobu späť s titulom, že náhradu mzdy za
prekážku na strane zamestnávateľa chce komplexne riešiť v konaní 11Cpr/4/2023. Zároveň nie je pravdou tak ako v odvolaní uvádza samotný žalobca, že počas prerušenia sa procesné úkony nevykonávajú a do dňa podania odvolania respektíve rozhodnutia súdu prvej inštancie neodpadla prekážka prerušenia konania, a to vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 9Cpr/9/2023-227 zo dňa 18.01.2024, v zmysle ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2024. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, keď uviedol, že je zrejmé, že rozhodnutie v predmetnej veci nie je podmienené rozhodnutím o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale závisí od vyriešenia otázky či výzvou na nástup do zamestnania počas konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a prideľovaním práce po tomto nástupe vzniká prekážka v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou náhrady mzdy zamestnancovi. Prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak nie je potrebné a vo veci možno ďalej konať a rozhodovať. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by nebola správna jeho úvaha, muselo by byť v prejednávanej veci zastavené konania z dôvodu, že žalobca by sa náhrady mzdy za neplatného skončenie pracovného pomeru domáhal dvakrát, a to v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zároveň v konaní o náhradu mzdy a v tomto konaní by uvedené rozhodnutie predstavovalo prekážku litispendencie, teda prekážku začatej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže súd prvej inštancie rozhodoval o riadne vykonanom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu datovaného dňom 03.02.2024, vydal toto uznesenie v konaní ktoré nebolo prerušené a o ktorého pokračovaní rozhodol samostatným uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Odvolacia námietka žalobcu, že počas prerušenia konania sa procesné úkony nevykonávajú až dokiaľ neopadne samotná prekážka prerušenia, tak nie je dôvodné, pričom nebolo potrebné, aby pôvodne označená prekážka prerušenia reálne odpadla vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o ďalšom pokračovaní v konaní. V takýchto prípadoch sa jedná o procesné rozhodnutia o vedení konania, ktorých obsahom v zásade súd nie je na trvalo v konaní viazaný a s ohľadom na procesné prehodnotenie situácie je oprávnený vydať ďalšie rozhodnutie, riadne odôvodnené, ktoré ho oprávňuje k zmene procesného názoru, v danom prípade v konaní pokračovať.
22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).