Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/5/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B. B., právne zastúpená ProAdvokat, s.r.o., so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 864 313, proti žalovanému: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B. B., v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 274 zo dňa 10. júla 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne A. A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného A. A. A., nar. XX.XX.XXXX vyporiadava tak, že z majetku nadobudnutého za trvania BSM p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:

- byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX postaveného na parcelách C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 8355/585078 k celku,

- parcely C-KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 236 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2 a č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, všetky v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 8355/585078 k celku,

všetky nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX vedenom pre okres Banská Bystrica, obec B. B., katastrálne územie E., v zostatkovej hodnote 179 000,- Eur.

Žalobkyňa j e p o v i n n á vyplatiť žalovanému podiel z titulu vyporiadania BSM vo výške 82 299,60 Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 16.08.2020 domáhala zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“).

2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov žalobkyne A. A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného A. A. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že z majetku nadobudnutého za trvania BSM, a to byt č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, X. posch. nachádzajúci sa na ulici C. F. X G. B. B. na parcelách registra C, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X o výmere 244 m2, parcelné číslo XXXX/X o výmere 235 m2, parcelné číslo XXXX/X o výmere 236 m2, parcelné číslo XXXX/X o výmere 235m2 a parcelné číslo XXXX/X o výmere 244 m2 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a pozemku 8355/585078 evidovanom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre katastrálne územie E., na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v podiele 1/1 v zostatkovej hodnote 179 000,- Eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (I. výrok); žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť podiel z titulu vyporiadania BSM žalovanému vo výške 84 249,60 Eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok); žalovanému uložil povinnosť vyplatiť podiel z titulu vyporiadania BSM žalobkyni vo výške 1 950,- Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

3. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2017. Za trvania manželstva strany sporu nadobudli do BSM byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 8355/585078 zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.03.2014. Užívateľské práva k predmetnému družstevnému bytu kúpili strany sporu v roku 2001 za kúpnu cenu 665 000,- SK (22 074,- Eur). Ďalej strany sporu za trvania manželstva nadobudli osobné motorové vozidlo H. I. zakúpené za sumu 8 500,- Eur, ktoré žalovaný predal v roku 2019 za sumu 3 900,- Eur. Počas manželstva si strany zobrali aj spotrebný úver vo výške 9 000,- Eur, ktorý žalovaný splatil dňa 15.09.2017 sumou 6 096,16 Eur.

4. Medzi stranami sporu nebola sporná hodnota bytu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 022/2023 zo dňa 25.02.2023 na sumu 179 000,- Eur, ani to komu bude predmetný byt prikázaný, keď tento žiadala nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobkyňa, s čím žalovaný súhlasil. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že na kúpu bytu boli sčasti použité aj finančné prostriedky od matky žalobkyne vo výške 16 596,96 Eur. Zároveň sa strany sporu zhodli aj na spôsobe vyporiadania osobného motorového vozidla a na zohľadnení splatenia spotrebného úveru žalovaným.

5. Jedinou spornou skutočnosťou tak medzi stranami zostalo to, či finančné prostriedky v sume 16 596,96 Eur poskytnuté na kúpu bytu tvoriaceho predmet BSM matkou žalobkyne, táto darovala len žalobkyni alebo obom stranám sporu. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené finančné prostriedky darovala jej matka, ktorá žila v predmetnom byte od jeho kúpy až do mája 2020, len jej. Žalovaný to popieral a uvádzal, že finančné prostriedky darovala matka žalobkyne obom manželom a toto darovanie bolo slovne podmienené spoločným bývaním vo vyporiadavanom byte. Na pojednávaní konanom sa dňa 10.07.2023 žalobkyňa súdu prvej inštancie oznámila, že jej matka, ktorá mala byť vo vzťahu k darovaniu vyslúchnutá, vo februári roku 2023 zomrela.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie , , , v platnom znení (ďalej aj „“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko tvrdenia strán sporu ohľadom darovania finančných prostriedkov neboli totožné, žalobkyňa mala povinnosť svoje tvrdenie, že finančné prostriedky boli darované len jej aj preukázať, čo sa však nestalo. Strany sporu aj s maloletými deťmi a matkou žalobkyne žili spoločne v dvojizbovom byte v jej výlučnom vlastníctve a následne sa z priestorových dôvodov rozhodli kúpiť väčší byt, do ktorého s nimi mala ísť bývať aj matka žalobkyne, ktorá im prispela na kúpu bytu finančnými prostriedkami z predaja svojho dvojizbového bytu. Predaj dvojizbového bytu ako

aj kúpa štvorizbového bytu sa uskutočnili v rámci sprostredkovania jednej realitnej kancelárie, pričom finančné prostriedky sa len započítali z predaja bytu na kúpu nového bytu. S poukazom na takýto vývoj skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že dar v podobe finančných prostriedkov vo výške 16 596,96 Eur bol darovaný obom stranám sporu a bol podmienený spoločným bývaním. Na záver súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci dar (akýkoľvek) je zväčša darovaný vlastným rodinným príslušníkom, v čase keď boli použité finančné prostriedky matky žalobkyne si nikto neuvedomoval právne následky v prípade neurčenia obdarovanej osoby.

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na vyplatenie podielu z titulu vyporiadania BSM žalovanému vo výške 81 201,52 Eur, ktorý vypočítal ako 1/2 z hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom č. 022/2023 zníženú o polovicu hodnoty daru [(179 000 – 16 596,96) / 2 = 81 201,52]. Súd prvej inštancie tiež zaviazal žalobkyňu na vyplatenie podielu z titulu vyporiadania BSM žalovanému sumou vo výške 3 048,05 Eur, ktorá predstavuje 1/2 zo žalovaným vyplateného zvyšku spotrebiteľského úveru. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania BSM sumu 1 950,- Eur, t.j. 1/2 zo sumy, za ktorú predal osobné motorové vozidlo H. I. J., ktoré strany sporu nadobudli počas manželstva do BSM. S poukazom na lehotu na plnenie v petite navrhovanom žalobkyňou ako aj vo vyjadrení žalovaného, určil súd prvej inštancie lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

9. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle v spojení s v platnom znení (ďalej aj „“). Poukázal na to, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. konaním „iudicium duplex“, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného, pričom rozhodnutie je v záujme obidvoch sporových strán, ktorých úspešnosť nie je možné kategoricky posúdiť, ako to má na mysli . Medzi stranami pred podaním žaloby prebiehali rokovania, ktoré pre ich rozdielne postoje neviedli k uzavretiu dohody, pričom nemožno konštatovať, že by ktorákoľvek zo strán neprimeraným spôsobom marila uzavretie dohody. Súd prvej inštancie preto rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán podľa .

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyoa. Rozhodnutie oznaeila za nesprávne z dôvodov uvedených v , , a , t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobkyoa mala za to, že súd prvej inštancie sa nedostatoene vysporiadal s jej tvrdením, že sumu 16 596,96 Eur darovala jej matka len žalobkyni a nie obom sporovým stranám. Táto však zomrela pred pojednávaním, na ktorom mala poda? svedeckú výpovei o predmetnej skutoenosti. Z logického h3adiska je však zrejmé, že matka žalobkyne tieto finanené prostriedky darovala len žalobkyni, prieom žalovaný žiadnym spôsobom neosvedeil, preeo by ich mala darova? aj jemu. Neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že žalobkyoa neuniesla dôkazné bremeno v tomto smere, keiže žalovaný urobil kontradiktórne tvrdenie, kde rovnako dôkazné bremeno neuniesol, prieom súd prvej inštancie sa bez vysvetlenia priklonil na jeho stranu.

12. Tiež poukázala na to, že hoci konanie prebiehalo od roku 2020, súd prvej inštancie plánoval vypoeu? jej matku až v polovici roka 2023, a teda neeinnos?ou súdu prvej inštancie boli žalobkyni odoaté jej procesné práva, kei jediný elovek, ktorý mohol dosvedei? pravdivos? jej tvrdení zomrel pred pojednávaním, na ktorom mal vypoveda?. Ak by súd prvej inštancie svedkyou vypoeul na skorších pojednávaniach, skutkový stav oh3adom sporného darovania by bol bez pochýb zistený.

13. Rovnako mal súd prvej inštancie pri vypoeítavaní náhrady, ktorú má žalobkyoa žalovanému z titulu vyporiadania BSM vyplati?, vychádza? z toho, že hodnota daru matky žalobkyne rastie pomerne k cene nehnute3nosti. Žalobkyoa v tomto smere uviedla vzorec výpoetu, na základe ktorého dospela k záveru, že pomerne zvýšená hodnota finanených prostriedkov mimo BSM použitých na nadobudnutie majetku do BSM je vo výške 134 586,20 Eur. Náhradu, ktorú by mala žalobkyoa zaplati? žalovanému teda možno vypoeíta? tak, že hodnota bytu vo výške 179 000,- Eur sa vydelí dvomi, t.j. podiel žalobkyne k bytu predstavuje sumu 89 500,- Eur, od ktorej sumy sa odráta pomerne navýšená hodnota daru

vo výške 134 586,20 Eur, eo predstavuje mínus 45 086,20 Eur a teda žalovaný by mal žalobkyni zaplati? titulom vyporiadania BSM sumu 45 086,20 Eur. Uvedené je logické s poukazom na to, že byt bol kúpený z majoritnej easti za prostriedky darované žalobkyni. Aj keby súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka žalobkyne darovala finanené prostriedky obom sporovým stranám, suma, ktorú by mala žalobkyoa zaplati? žalovanému titulom vyporiadania BSM by predstavovala sumu 22 206,90 Eur, t.j. hodnota bytu ponížená o pomerne zvýšený dar matky, delené dvomi.

14. Žalobkyoa tiež namietla nepreskúmate3nos? rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu absencie reálneho odôvodnenia, nako3ko nie je možné posúdi?, na základe akých úvah súd prvej inštancie k danému rozhodnutiu dospel.

15. Záverom dodala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ureil parienú lehotu 3 dni, prieom žiadnym spôsobom nezis?oval finanenú situáciu žalobkyne, ktorá nedokáže získa? finanené prostriedky v tak krátkej dobe. Súd prvej inštancie mal urei? parienú lehotu 30, resp. 60 dní.

16. Žalobkyoa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo doa 03.10.2023 plne stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie. Zotrval na svojom tvrdení, že išlo o dar matky žalobkyne obom sporovým stranám, prieom žalobkyoa vo vz?ahu k svojim skutkovým tvrdeniam dôkazné bremeno neuniesla. Uvedené potvrdzuje aj tá skutoenos?, že ak by išlo o dar výluene žalobkyni, jej matka by na ou previedla už poeas svojho života aj jej nehnute3ný majetok – pozemok parc. C-KN e. XXXX evidovaný na LV e. XXXX pre katastrálne územie D., K. tento nadobudla žalobkyoa do svojho výlueného vlastníctva až uznesením o dediestve sp. zn. zo doa 05.05.2023.

18. Žalobkyoa v odvolacej replike zo doa 09.11.2023 uviedla, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí a v celom rozsahu sa pridržiava podaného odvolania. Na podporu svojich tvrdení oh3adom darovania finanených prostriedkov priložila v prílohe k replike eestné vyhlásenia svojich súrodencov, ktorí majú vedomos? o darovaní finanených prostriedkov zo strany matky žalobkyne výluene žalobkyni. Skutoenos?, ei žalobkyoa nadobudla parcelu C-KN e. XXXX dedením alebo iným spôsobom s prejednávanou vecou absolútne nesúvisí, a táto argumentácia žalovaného je bez právnej relevancie k predmetu konania.

19. Žalovaný v odvolacej duplike zo doa 20.11.2023 k eestným vyhláseniam predloženým žalobkyoou v odvolacej replike uviedol, že žalobkyoa mala poeas troch rokov trvania konania dos? easu na to, aby tieto predložila pred skoneením dokazovania a tiež mala možnos? zabezpeei? eestné prehlásenie svojej matky už v ease podania návrhu na vyporiadanie BSM. Takto oneskorené eestné vyhlásenia odporujú zásade koncentrácie konania. V ialšom sa žalovaný obšírne vyjadril k sudcovskej koncentrácii konania a zároveo zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

20. Krajský súd funkene príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne pod3a preskúmal vec v rozsahu odvolania pod3a , len z dôvodov vymedzených v odvolaní pod3a a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania pod3a a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil pod3a len z formálnych dôvodov (po obsahovej stránke je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny).

21. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Obsahovo ide vo vz?ahu k spôsobu vyporiadania BSM o potvrdzujúce rozhodnutie. Odvolací súd však pristúpil k formálnej zmene napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nako3ko súd prvej inštancie v I. výroku nepresne špecifikoval predmet vyporiadania BSM, z ktorého nie je zrejmé, že žalobkyni pripadá do výlueného vlastníctva aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom (k parcelám C-KN e. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X), na ktorých je obytný dom postavený. Zároveo nebolo dôvodné uklada? povinnos? vzájomnej výplaty obom stranám sporu, a preto odvolací súd po ich vzájomnom zapoeítaní formálne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto easti (II. a III. výrok) a zároveo v tejto easti pristúpil aj k zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo vz?ahu k ureeniu dažky lehoty na plnenie (tzv. parienej lehoty).

22. Eo sa týka odvolacej argumentácie žalobkyne oh3adom darovania finanených prostriedkov na kúpu bytu e. X, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, odvolací súd sa plne stotožouje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyoa neuniesla dôkazné bremeno vo vz?ahu k svojmu tvrdeniu, že finanené prostriedky vo výške 16 596,96 Eur boli darované zo strany jej matky výluene jej (a teda by mali by? zoh3adnené ako výluený vnos žalobkyne do BSM). V sporovom konaní sa uplatouje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnos? tvrdenia, jednak dôkaznú povinnos?. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí unies? dôkazné bremeno oh3adom svojho tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažiovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana, ktorá neoznaeila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádza? zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno možno charakterizova? ako procesnú zodpovednos? strany za výsledok konania, prieom dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo doa 27.07.2009).

23. Žalobkyoa v podanej žalobe tvrdila, že na kúpu bytu, ktorý tvorí predmet vyporiadania BSM boli použité finanené prostriedky vo výške 16 596,96 Eur, ktoré žalobkyni darovala jej matka. Uvedené tvrdenie žalobkyne žalovaný úeinne poprel, kei vo veci uviedol vlastné skutkové tvrdenie, a to že finanené prostriedky matky žalobkyne boli darované obom stranám sporu z dôvodu, že matka žalobkyne so stranami sporu v nadobudnutom byte mala následne býva?. Eo sa týka rozloženia dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní, dôkazné bremeno týkajúce sa skutoeností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutoeností tvrdí (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo doa 21.01.2015). Pre ureenie toho, kto je nosite3om dôkazného bremena, je k3úeová hmotnoprávna úprava vz?ahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnos? žalovaného. Dôkazné bremeno za?ažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutoeností zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného za?ažuje dôkazné bremeno spoeívajúce v preukázaní skutoeností, ktoré vylueujú existenciu uplatoovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (pozri rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo doa 30.04.2012). K otázke nosite3a dôkazného bremena porovnaj napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo doa 26.06.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo doa 22.09.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo doa 11.09.2019). Pokia3 žalobkyoa v odvolaní namietala, že žalovaný uviedol oh3adom darovania vlastné kontradiktórne tvrdenie, pri ktorom tiež neuniesol dôkazné bremeno, avšak súd prvej inštancie sa bez vysvetlenia priklonil na stranu žalovaného, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je s poukazom na vyššie naznaeené rozloženie dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní dôvodná. V tomto smere dáva odvolací súd do pozornosti aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo doa 09.06.2020, v zmysle ktorého „je každá strana povinná dokazova? skutoenosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ou priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného ureitého skutkového stavu, resp. ureitej relevantnej skutoenosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej úeinkov sa domáhala, nedošlo.“ Pod3a ustanovenia je pri vyporiadaní BSM každý z manželov oprávnený požadova?, aby sa mu uhradilo, eo zo svojho vynaložil na spoloený majetok. Vzh3adom na takúto hmotnoprávnu úpravu vz?ahu, z ktorej žalobkyoa vyvodzuje svoje právo na zoh3adnenie výlueného vnosu do spoloeného majetku manželov, bolo na žalobkyni, aby uniesla v tomto smere dôkazné bremeno oh3adom tvrdenej skutoenosti (že vložila nieeo zo svojho výlueného majetku do spoloeného majetku manželov; t.j. že finanené prostriedky zo strany matky žalobkyne boli darované výluene jej), v ktorej záujme je preukázanie pravdivosti tejto tvrdenej skutoenosti, a z ktorej pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky (zoh3adnenie výlueného vnosu do BSM). Žalovaného by za?ažovalo dôkazné bremeno spoeívajúce v preukázaní skutoeností, ktoré vylueujú existenciu uplatoovaného práva, ak by jeho existenciu žalobkyoa preukázala, eo sa však nestalo.

24. Zároveo sa možno stotožni? aj so záverom súdu prvej inštancie, že stranami sporu prezentovaný skutkový stav nasvedeuje tomu, že finanené prostriedky boli matkou žalobkyne darované obom stranám sporu. „Pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie toho, kto je obdarovaný, rozhodujúci úmysel darcu, a to v tom zmysle, ei chcel darova? vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel možno vo väešine prípadov usudzova? z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostaeí pritom iba posudzovanie povahy predmetu daru, ei slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z

manželov, ale vždy treba vychádza? z úmyslu darcu“ (, R 42/1972). Z okolností, za ktorých k darovaniu došlo je zrejmé, že darovanie sa uskutoenilo tým spôsobom, že finanené prostriedky matky žalobkyne (z predaja jej dvojizbového bytu) sa zapoeítali rovno na kúpu štvorizbového bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kei predaj dvojizbového bytu aj kúpa štvorizbového bytu sa uskutoenili v rámci sprostredkovania jednej realitnej kancelárie, z eoho sa nejaví úmysel darkyne, darova? tieto prostriedky výluene žalobkyni, ale naopak obom manželom do spoloeného majetku.

25. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobkyne, že z dôvodu neeinnosti súdu prvej inštancie jej mali by? odoaté procesné práva, keiže predmetné konanie zaealo v roku 2020, prieom súd prvej inštancie plánoval vypoeu? matku žalobkyne až v polovici roku 2023. Eo sa týka samotného výsluchu matky žalobkyne, tento dôkazný prostriedok bol zo strany žalobkyne navrhnutý až na pojednávaní konanom sa doa 31.01.2022. Okrem toho žalobkyoa na predmetnom pojednávaní trvala aj na nariadení znaleckého dokazovania za úeelom stanovenia hodnoty bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie uznesením e.k. -135 zo doa 08.04.2022 uložil žalobkyni povinnos? zloži? preddavok za úeelom vykonania znaleckého dokazovania, voei ktorému žalobkyoa podala s?ažnos?, ktorá bola uznesením súdu prvej inštancie e.k. -145 zo doa 29.07.2022 zamietnutá. Potom, eo žalobkyoa zložila vo veci preddavok, súd prvej inštancie uznesením e.k. -151 zo doa 23.08.2022 nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalecký posudok e. 022/2023 zo doa 25.02.2023 bol súdu prvej inštancie predložený doa 17.03.2023. Tento súd prvej inštancie zaslal stranám sporu s možnos?ou vyjadri? sa k nemu a následne nariadil pojednávanie vo veci na doa 10.07.2023. V uvedenom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno vidie? neeinnos?, ei iné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie. Zároveo odvolací súd zdôrazouje, že úmrtie matky žalobkyne, ktorá mala v predmetnom konaní vypoveda? ako svedok, predstavuje okolnos? vis maior (nepredvídate3nú, neoeakávanú udalos?), ktorú v žiadnom prípade nemožno pripisova? na zodpovednos? súdu. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že ako bolo už vyššie uvedené, iniciatíva pri zhromažiovaní a zabezpeeovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, prieom žalobkyni nie nebránilo zabezpeei? si v tomto smere na preukázanie svojho tvrdenia aj iný dôkaz, napr. eestné vyhlásenie matky žalobkyne.

26. Pokia3 ide o eestné vyhlásenia súrodencov žalobkyne predložené v odvolacom konaní v odvolacej replike zo doa 09.11.2023, na tieto odvolací súd prihliadnu? nemohol. Zákonná koncentrácia konania sa uplatouje aj v odvolacom konaní, prieom lehota na podanie odvolania neohranieuje len samotné podanie odvolania, ale aj odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie, ktoré možno meni? a dopaoa? len do uplynutia tejto lehoty ( ). Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširova? ani meni? odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy. Eestné vyhlásenia súrodencov žalobkyne predložené až v odvolacej replike, sú predložené v rozpore so zákonnou koncentráciou konania a s ustanovením .

27. Zároveo odvolací súd vo vz?ahu ku zákonnej koncentrácii konštatuje, že táto predstavuje objektívnu easovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne uplatni? pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Žalobkyoa v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené eestné vyhlásenia nepredložila (nezabezpeeila). So zrete3om na nové skutoenosti alebo dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní je možné vec samu preskúmava? iba v prípadoch pod3a , ktorý jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použi? len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/), vylúeenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), má by? nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/) alebo ich odvolate3 bez svojej viny nemohol uplatni? pred súdom prvej inštancie (písm. d/). Žalobkyoa mala možnos? zabezpeei? uvedené dôkazy na preukázanie svojich tvrdení už v konaní pred súdom prvej inštancie. Po výzve súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania (e.l. 271 spisu), návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne podaný nebol. Po závereených reeiach strán sporu vyhlásil súd prvej inštancie uznesením dokazovanie za skoneené (e.l. 272 spisu). Aj s poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd nemohol prihliadnu? na nové dôkazy (eestné vyhlásenia) ako prostriedok procesného útoku uplatnený až v odvolacom konaní (odvolacej replike), ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie, a ktorý zároveo nespaoal procesné podmienky uvedené v ustanovení .

28. Eo sa týka odvolacej argumentácie žalobkyne, že súd prvej inštancie mal vychádza? z mechanizmu, že hodnota daru matky žalobkyne, ktorý žalobkyoa použila na kúpu bytu (t.j. výlueného vnosu) rastie pomerne k rastu ceny nehnute3nosti, tato nie je dôvodná (už len vzh3adom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by boli finanené prostriedky darované výluene žalobkyni). K uvedenej argumentácii však odvolací súd tiež poznamenáva, že vnosy jedného z manželov z jeho výlueného majetku do spoloeného majetku sa hradia zásadne vo výške, v akej boli poeas trvania BSM skutoene vynaložené. Ak má vnos z oddeleného majetku podobu finaneného plnenia, pri stanovení náhrady sa vychádza z výšky takto vynaloženej finanenej sumy. Ak je v dobe vyporiadania hodnota spoloenej veci vyššia ako pôvodná hodnota, k takémuto zvýšeniu sa pri refundácii nákladov neprihliada. Je to z toho dôvodu, že zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva v tejto vyššej hodnote (spoloená vec v takto zvýšenej hodnote patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov). Nie je relevantná ani odvolacia námietka žalobkyne, ktorá uvádza, že aj v prípade záveru súdu prvej inštancie o tom, že predmetné finanené prostriedky boli darované obom stranám sporu, by mala žalovanému zaplati? z titulu vyporiadania BSM nižšiu sumu (22 206,90 Eur), keiže žalobkyoa vychádza (okrem nedôvodne navýšenej hodnoty daru) z nesprávneho výpoetu vyrovnávacieho podielu (hodnota bytu znížená o dar matky delené dvomi). Spoloený dar je totiž súeas?ou BSM, tvorí súeas? hodnoty bytu patriaceho do BSM, teda aj z neho má každý z manželov (teda aj žalovaný) pri vyporiadaní BSM pod3a a rovnosti podielov právo na polovicu. Niet teda dôvodu od hodnoty bytu patriaceho do BSM odpoeítava? spoloený dar. Ust. hovorí len o zoh3adnení vnosu z výlueného majetku jedného z manželov do spoloenému majetku, resp. o zoh3adnení vnosu zo spoloeného majetku do výlueného (ostatného) majetku jedného z manželov.

29. Napokon nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobkyne o absencii reálneho odôvodnenia a nepreskúmate3nosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá zakladá odvolací dôvod pod3a . K otázke nepreskúmate3nosti rozhodnutia súdu a jej právnym dôsledkom prijalo obeianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR doa 03.12.2015 stanovisko R 2/2016, pod3a ktorého: „nepreskúmate3nos? rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Obeianskeho súdneho poriadku. Výnimoene, kei písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ís? o skutoenos?, ktorá zakladá prípustnos? dovolania pod3a Obeianskeho súdneho poriadku.“ Z uvedeného stanoviska pre úeely odvolacieho konania vyplýva záver, že len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmate3nos? rozhodnutia súdu zaklada? vadu v zmysle , a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justienému omylu" (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo doa 27.10.2021, zo doa 29.11.2021, zo doa 27.01.2021). Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobkyne dospel odvolací súd k názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, z ktorých súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za dostatoene a zrozumite3ne odôvodnený, súladný s ustanovením . Napokon žalobkyoa v odvolaní so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí a vznáša voei nim námietky. Ak by napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti neobsahovalo, žalobkyoa by nemohla uplatni? odvolacie dôvody pod3a a .

30. Eo sa týka lehoty na plnenie (parienej lehoty), táto môže by? rozhodnutím súdu predažená, ak to odôvodoujú konkrétne okolnosti prípadu, t.j. spravidla v prípade, ak je splnenie povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. S poukazom na výšku vyrovnávacieho podielu, ktorý je žalobkyoa povinná vyplati? žalovanému (82 299,60 Eur), ureil odvolací súd lehotu na plnenie v zmysle druhá veta na 30 dní od právoplatnosti rozsudku, aby mala žalobkyoa dostatoený easový priestor na zabezpeeenie finanených prostriedkov pre vyplatenie žalovaného.

31. Záverom považuje odvolací súd za potrebné poukáza? na to, že súd prvej inštancie dospel pri výpoete vyrovnávacieho podielu k jeho nesprávnej výške v neprospech žalovaného, kei ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku pri výpoete výplaty odrátal z hodnoty bytu (179 000,- Eur) hodnotu daru (16 596,96 Eur) a následne z tejto sumy priznal žalovanému 1/2 ako výplatu (81 201,52 Eur). Súd prvej inštancie v predmetnom prípade použil výpoeet, aký by bol odôvodnený v prípade, že by suma 16 596,96 Eur bola považovaná za výluený vnos žalobkyne. Vzh3adom na uvedené nie je vo vyrovnávacom

podiele pre žalovaného zoh3adnená suma 8 298,48 Eur predstavujúca polovicu darovaných finanených prostriedkov (nako3ko tieto boli darované obom stranám sporu) a vyrovnávací podiel žalovaného je znížený o predmetnú sumu. Výplata žalovaného tak predstavuje nižšiu sumu, než na akú má pri vyporiadaní BSM nárok. Nako3ko však s poukazom na elánok 16 ods. 3 základných princípov v odvolacom konaní nemôže by? rozhodnuté nepriaznivejšie pre odvolate3a (tzv. zákaz reformatio in peius), prieom odvolanie podala len žalobkyoa, odvolací súd nemohol na túto skutoenos? pri rozhodovaní prihliadnu?.

32. Vzh3adom na vyššie uvedené je rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (I. až III. výrok) vecne správny a odvolací súd pristúpil k jeho zmene v zmysle len z formálnych dôvodov (vii bod 21. odôvodnenia tohto rozsudku).

33. Odvolací súd v zmysle preskúmal aj od I. až III. výroku vo veci samej závislý IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštaneného konania. Súd prvej inštancie dospel v rozsudku k správnemu záveru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Obsahovo ide o potvrdzujúci výrok. Odvolací súd však pristúpil k jeho zmene v zmysle z dôvodu formálnej zmeny celého rozsudku súdu prvej inštancie.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a v spojení s a . Pod3a by vzh3adom na výsledok konania bola vznikla žalobkyni povinnos? zaplati? žalovanému náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní (rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolacím súdom zmenený len z formálnych dôvodov). Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanému odvolací súd nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (žalovaný právne zastúpený nie je). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo doa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod e. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak pod3a obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s el. 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnú? priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

35. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).