Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., Šenkovská 189, Lehota, IČO: 47 240 768, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 15. 02. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101865217/2020 zo dňa 30. 11. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že správca dane v podaní zo dňa 03. 01. 2019 (doručenom žalobcovi dňa 17. 01. 2019) žalobcovi oznámil začatie daňovej kontroly dňa 06. 02. 2019, týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, september 2017, október 2017 a december 2017.

2. Dňa 06. 02. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, v rámci čoho bolo uvedené, že žalobca vykonáva stavebnú činnosť, konkrétne stavebno-obchodnú činnosť, vykonáva pozemné stavby. Spoločnosť sídli v kancelárskych priestoroch v rodičovskom dome a má cca 25 zamestnancov. Spoločnosť vlastní pozemky, stavebné stroje, automobily a náradie. Následne žalobca zaslal výpisy z účtov.

3. Správca dane vyzval spoločnosť SLOVNAFT, a.s. o predloženie elektronického žurnálu a kontrolného záznamu - elektronickej registračnej pokladnice DKP 9002020372640327 umiestnenej na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra za rok 2017, - elektronickej registračnej pokladnice DKP 4002023979276001 umiestnenej u partnera Ing. Z. K. s.r.o., na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra za rok 2017. Odpoveď bola zaslaná dňa 22. 03. 2019 spolu s CD nosičom.

4. Okrem toho správca dane predvolal na výsluch L. M., bývalú konateľku spoločnosti luTT s.r.o., ako aj A. J., konateľa spoločnosti luTT s.r.o., S. S., bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o., A. Q., konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o., o čom upovedomil aj žalobcu.

S. S. predložil správcovi dane preberací protokol.

Dňa 25. 04. 2019 sa uskutočnil výsluch L. M., o čom bol uvedomený telefonicky žalobca, avšak z pracovných dôvodov sa ho nezúčastnil (úradný záznam zo dňa 25. 04. 2019). V zápisnici bolo uvedené, že L. M. bola konateľkou spoločnosti luTT s.r.o. v období od 15. 03. 2016 do 02. 11. 2018, pričom v tom období eviduje žalobca vo svojom účtovníctve dodávateľskú faktúru č. 201701001 zo dňa 10. 01. 2017 prijatú od spoločnosti luTT s.r.o. L. M. uviedla, že doklady nevie predložiť, ale spoločnosť sa zaoberala kúpou a predajom tovaru - stavebný materiál, bezpečnostné zábradlie, parkovacie zábrany a asi aj autosúčiastky. Hlavní dodávatelia boli NORVAS kft., OTEL s.r.o., Leviter s.r.o. a hlavný odberateľ bol BRS trade s.r.o., iných si nespomenula. Sídlo bolo virtuálne, ale mali prenajaté skladové priestory. Spoločnosť nevlastnila žiadny majetok a nemala žiadnych zamestnancov. Účtovníctvo viedla sama, faktúry vystavovala a aj podpisovala ona. Žalobcu pozná tak, že im niečo predala, ale konkrétne nevedela čo. Rovnako tak potvrdila, že pozná bývalého konateľa, ako aj spoločnosť BRS trade s.r.o..

Dňa 30. 04. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s S. S., bývalým konateľom spoločnosti BRS trade s.r.o. v období od 28. 10. 2015 do 27. 12. 2018. Žalobca eviduje vo svojom účtovníctve v roku 2017 dodávateľské faktúry prijaté od spoločnosti BRS trade s.r.o. S. S. uviedol, že doklady nevie predložiť, odovzdal ich novému konateľovi. Spoločnosť vykonávala prenájom motorových vozidiel, nákup a predaj motorových vozidiel, nákup a predaj stavebného materiálu. Najväčší dodávateľ bola spoločnosť luTT s.r.o. a najväčším odberateľom stavebného materiálu bol žalobca. Sídlo spoločnosti bolo virtuálne, avšak mali skladové priestory od júna 2017. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Faktúry vystavoval a podpisoval iba on. Zároveň uviedol, že tovar bol dodaný. V čase, keď nemal sklady, prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ alebo spoločnosť BRS trade s.r.o. vlastným nákladným vozidlom, vodičom bol on. Niektoré z tovarov nakúpil od spoločnosti luTT s.r.o. a niektoré od GASTRO BISTRO s.r.o. Väčšinu stavebného materiálu kupoval od luTT s.r.o., prepravu tovaru na faktúre č. a VF17/168 určite zabezpečoval dodávateľ, avšak nevedel ktorý.

V spise sa nachádzali aj úradné záznamy o tom, že ani jeden z uvedených svedkov žiadne doklady nedoložil ku dňu 20. 05. 2019.

Rovnako tak vyzval spoločnosť BRS trade s.r.o., aby predložila správcovi dane doklady, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, ako aj spoločnosť luTT s.r.o., zásielka doručená. Opakovane bola následne doručená výzva spoločnosti luTT s.r.o.

Žiadosťou o spoluprácu správca dane požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel, odpoveď bola doručená dňa 19. 03. 2019, ohľadom jediného motorového vozidla s evidenčným číslom SA 555 CP.

5. Dňa 14. 03. 2019 bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu, pričom hlavným predmetom úkonu bolo prevzatie fotokópii dokladov za účelom výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, marec, apríl, jún, september, október, december 2017.

6. V zmysle výsluhu S. S. správca dane požiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa daňovej kontroly u spoločnosti BRS trade s.r.o., v dôsledku čoho bol správcovi dane doručený protokol zo dňa 15. 11. 2018, týkajúci sa kontrolovaného daňového subjektu BRS trade s.r.o. za mesiac december 2017 spolu s faktúrami č. 201712006 a č. 201712004, ako aj ostatné podklady k dani z pridanej hodnoty za mesiac december 2017 a tiež protokol zo dňa 17. 08. 2018, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia október 2017 spolu s podkladmi. Zo strany ďalšieho dožiadaného správcu dane bol správcovi dane zaslaný protokol zo dňa 31. 08. 2018, týkajúci sa kontrolovaného daňového subjektu BRS trade s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2017 spolu s podkladmi a taktiež protokol zo dňa 16. 10. 2016 za zdaňovacie obdobie september 2017 spolu s podkladmi, z ktorého vyplývalo, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou luTT, s.r.o.

7. Správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa osoby A. Q., v rámci ktorej uviedol, že žiada, aby bol o termíne výsluchu svedka upovedomený aj žalobca. Rovnako tak správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa osoby A. J. a tiež uviedol, aby bol o termíne výsluchu svedka upovedomený aj žalobca. Dožiadaný správca dane uviedol, že s pánom J. sa nemohli skontaktovať, preto nemohli odpovedať na ich otázky.

O kontrole u pána A. Q. dožiadaný správca dane informoval tak, že ich príslušný daňový úrad nariadil kontrolu u daňového subjektu. Daňový subjekt sa na výzvu nedostavil ani nepredložil žiadne dokumenty. List sa vrátil s poznámkou „nevyžiadaný“. Rovnako tak sa vrátilo aj predvolanie. V databáze sa žiadne údaje týkajúce sa akýchkoľvek príjmov prijatých od SK BRS Trade s.r.o. nenachádzajú.

Okrem toho správca dane kontaktoval aj obec H. J. za účelom zistenia, ako bola zistená totožnosti A. Q., ktorá uviedla, že totožnosť bola zistená platným dokladom totožnosti číslo 36403CE.

8. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2019 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 26. 07. 2019 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.

Oznámením zo dňa 14. 10. 2019 správca dane oznámil, že dňa 09. 10. 2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

9. Podaním zo dňa 21. 10. 2019 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly.

K čomu reagoval podaním zo dňa 17. 11. 2019 a uviedol, že pochybnosti odstráni v lehote 10 dní. Následne správca dane podaním zo dňa 29. 11. 2019 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov uvedených v podaní zo dňa 17. 11. 2019, k čomu bolo predložené podanie zo dňa 27. 11. 2019 spolu s fotodokumentáciou a odberateľskými faktúrami a inými podkladmi, doplnené dňa 28. 11. 2019 o spotrebu PHM a doplnené dňa 01. 12. 2019 o ďalšie fotografie a dňa 12. 12. 2019 o ďalšie odberateľské faktúry, zmluvy o dielo, pracovné zmluvy a pod..

10. Správca dane predvolal na výsluch O.. B. I., Q. C., Ing. O. T., E. C., E. T., H. W., J. Z., E. F., o čom bol upovedomený žalobca.

O výsluchoch svedkov boli spísané samostatné zápisnice, pričom svedok E. F. vypovedal, že tovar skladal z kamióna priamo na stavbe, viac k tomu uviesť nevedel. So svedkom J. Z. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 13. 01. 2020, ktorý uviedol, že dodávateľa žalobcu nepozná. Svedok H. W. uviedol, že robil na strojoch pri vykladaní tovaru, iné uviesť nevedel. Svedok Ing. O. T. uviedol, že ho nezaujíma ako nadobudol tovar žalobca, je to jeho vec, on si objednal stavbu na kľúč. Svedok E. C. uviedol, že on je len na stavbe a nevie, odkiaľ bol tovar nadobudnutý, tovar len prevezme. Svedok Q. C. uviedol, že materiál nepozná, ani dodávateľskú spoločnosť. Bol tiež vykonaný výsluch s Ing. B. I..

Iný svedkovia sa na výsluch nedostavili.

Ďalej bol predvolaný R. E., C. G., D. A., P. A., Q. A., D. U., o čom bol žalobca riadne upovedomený.

Dňa 12. 02. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Q. A., ktorý uviedol, že vykonával pomocné stavebné práce a všetky faktúry predložil k nahliadnutiu spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi. Zároveň uviedol, že pozná S. S., on im na firmu nosí materiál, ktorý si potom odtiaľ berú. On papierovo tovar nevie preukázať. V rovnaký deň svedok P. A. uviedol, že po väčšine chodil po benzínkach robiť ECO DRAIN pre žalobcu a stále ju robí. Predložil k tomu faktúry a iné doklady. K tovaru uviedol, že ho priviezli a vyložili a potom oni s ním robili.

Následne sa uskutočnil aj výsluch svedka Q. W., konateľa žalobcu.

Nasledujúci deň 13. 02. 2020 bol uskutočnený výsluch svedka D. A., ktorý uviedol, že nemá ako preukázať, že tovar bol nadobudnutý od dodávateľa BRS trade s.r.o. Rovnako tak uviedol aj svedok R. E. a C. G..

Žalobca na výsluchu D. U. netrval.

Okrem toho sa uskutočnil aj výsluch svedka E. R., konateľa žalobcu.

11. Dňa 10. 03. 2020 bol spísaný správcom dane protokol, v rámci ktorého za mesiac september 2017 bolo uvedené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 1.449,90 eur z nákupu tovaru - pohonných látok EVO Diesel a EVO 95 od dodávateľa SLOVNAFT, a.s. na základe dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou DKP 9002020372640327 umiestnenej na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra, bližšie špecifikované na strane 61 a 62 protokolu a mal za to, že predložené pokladničné doklady neboli vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou DKP 9002020372640327 umiestnenou na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra.

Okrem toho bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr prijatých od dodávateľa BRS trade s.r.o.:

- Č. VF17/138 zo dňa 11. 09. 2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 300V monoblok 2m, koncová zátka ľavá a koncová zátka pravá spolu v hodnote 4.908,96 eur,

- Č. VF17/147 zo dňa 27. 09. 2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 200V monoblok 1m, ECO DRAIN RD 200V čistiaci 0,5 m, ECO DRAIN RD 200V liatinová mreža, koncová zátka ľavá RD 200V a koncová zátka pravá RD 200V spolu v hodnote 5.237,84 eur. Správca dane u oboch faktúr zistil nasledovný dodávateľský reťazec: Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. - žalobca a mal pritom za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane vo výške 1.691,13 eur.

Súčasťou protokolu bola aj výzva na vyjadrenie sa v lehote 15 dní od doručenia s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Protokol spolu s výzvou žalobca prevzal dňa 16. 03. 2020

K protokolu bolo zo strany žalobcu zaslané písomné vyjadrenie až dňa 06. 04. 2020.

12. Súčasťou administratívneho spisu je aj rozhodnutie č. 100504769/2019 zo dňa 25. 02. 2019, zápisnica o výsluchu svedka Ing. E. G. a Ing. Z. K. a tiež úradný záznam o nazretí do predmetnej daňovej kontroly, týkajúce sa žalobcu 7/2017.

13. Dňa 02. 06. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu.

14. Následne správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101006731/2020 zo dňa 09. 06. 2020 tak, že určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.141,03 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017. Zároveň uviedol, že znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 zo sumy 12.746,98 eur na sumu 9.605,95 eur.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

16. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 101865217/2020 zo dňa 30. 11. 2020 tak, že podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101006731/2020 zo dňa 09. 06. 2020, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.141,03 eur tak, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 12.746,98 eur znížil na sumu 9.605,95 eur, daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

17. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na skutkový stav a zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až apríl 2017, september 2017, október 2017 a december 2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 03. 01. 2019, ktorá sa začala dňa 06. 02. 2019. O výsledku z daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol zo dňa 10. 03. 2020, ktorý bol doručený dňa 16. 03. 2020. Správcovi dane bolo dňa 06. 04. 2020 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom

nesúhlasil so závermi správcu dane. Dňa 02. 06. 2020 sa konalo ústne pojednávanie so žalobcom vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Správca dane v závere skonštatoval, že nebolo potrebné ďalšie dokazovanie vzhľadom na zistené skutočnosti, nakoľko dôkazy, ktorými disponuje sú dostatočné a preukázané.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval doklady vyhotovené elektrickou registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) za hotovostný nákup pohonných hmôt (ďalej len „PHM“) motorovej nafty EVO Diesel z čerpacej stanice SLOVNAFT a.s., prevádzka ČS Slovnaft Nitra, Chrenovská 20, ktorú prevádzkovala spoločnosť Ing. Z. K. s.r.o. Jednalo sa o VPD spolu DPH v sume 1.449,90 eura (bližšie vymedzené na strane 2 a 3 napadnutého rozhodnutia). Správca dane vykonal mieste zisťovanie na predmetnej čerpacej stanici a nahliadol do elektronického žurnálu. Na základe zistených skutočností zaslal výzvu zo dňa 07. 03. 2019 spoločnosti SLOVNAFT, a.s., v ktorej požadoval vydanie kontrolných záznamov za zdaňovacie obdobie september 2017 uložených v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom pokladnice s DKP č. 9002020372640327, nachádzajúcej sa v prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová. Spoločnosť SLOVNAFT, a.s. zaslala správcovi dane informáciu, kde oznámila, že požadované údaje zasiela na CD nosiči. Správca dane na základe predložených úplných kontrolných záznamov zistil, že predložené doklady neboli vyhotovené ERP DKP 9002020372640327.

Na základe ďalších predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. VF17/138 zo dňa 11. 09. 2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 300V monoblok 2m, koncová zátka ľavá a koncová zátka pravá, v celkovej sume 4.908,96 eur, základ dane v sume 4.090,80 eur a DPH v sume 818,16 eur a z faktúry č. VF17/147 zo dňa 27. 09. 2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 200V monoblok 1m, ECO DRAIN RD 200V čistiaci 0,5m, ECO DRAIN RD 200V liatinová mreža, koncová zátka ľavá RD 200V a koncová zátka pravá RD 200V, v celkovej sume 5.237,84 eur, základ dane v sume 4.364,87 eur a DPH v sume 872,97 eur od spoločnosti BRS trade s.r.o.

Správca dane vyzval dodávateľa BRS trade s.r.o. o predloženie všetkých dokladov a písomností za zdaňovacie obdobie roka 2017, ako aj predvolal S. S. a A. Q.. Dňa 30. 04. 2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s S. S., ktorý potvrdil dodanie tovaru, ale dôkazy nevedel predložiť, odkázal len na to, že v spoločnosti BRS trade s.r.o. bola vykonávaná daňová kontrola. Dňa 17. 06. 2019 boli doručené fotokópie zo spisu platiteľa BRS trade s.r.o., ktoré boli získané pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia 2/2017 a 9/2017, ako aj následne doklady - podklady k DPH za 02/2017, 03/2017 a 9/2017, ako aj protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 09/2017.

Spoločnosť luTT s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady, na ústne pojednávanie sa dostavila svedkyňa L. M., ktorá bola konateľkou spoločnosti luTT s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Doklady správcovi dane nepredložila.

Z uvedeného dokazovania bol zistený obchodný dodávateľský reťazec medzi spoločnosťami Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. - BAUMANN Nitra s.r.o.

Okrem toho správca dane z protokolov z daňovej kontroly spoločnosti Leviter s.r.o. zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, sídlo spoločnosti sa nachádza na rizikovej adrese, nenašiel sa žiaden dôkaz, že spoločnosť má sídlo na uvedenej adrese, pričom spoločnosť je od septembra 2017 právnym nástupcom viacerých spoločností. Všetky daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobia 01-07/2017 boli podané dňa 17. 09. 2017, neuplatnil žiadne odpočítanie dane, vykázal vysokú daňovú povinnosť, ktorú však neuhradil. Správca dane následne v predmetných protokoloch neuznal platiteľovi dane BRS trade s.r.o. odpočítanie dane z faktúr prijatých od dodávateľa luTT s.r.o., ktorý deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Leviter s.r.o. z dôvodu nepredloženia dôkazov, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v tuzemsku. Spoločnosť luTT s.r.o. nepredložila žiadne dôkazy, preukazujúce uvedené skutočnosti.

Za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu správca dane zaslal aj žiadosť o MVI na vypočutie A. Q., ale subjekt bol nekontaktný. Okrem toho bolo zistené, že na Obecnom úrade Pusté Sady bol overený podpis na splnomocnení. Rovnako tak bola podaná žiadosť o MVI za účelom vypočutia A. J. - súčasného konateľa spoločnosti luTT s.r.o, s ktorým sa taktiež nepodarilo skontaktovať.

Žalobca po oboznámení zaslal správcovi dôkazy, ako aj navrhol vypočuť k faktúram č. VF17/138 a VF17/147 Ing. O. T., ktorý potvrdil dodanie stavebných prác žalobcom, avšak nevedel odkiaľ bol nadobudnutý tovar. Obdobne sa vyjadrili aj ostatní svedkovia.

Vo vyrubovacom konaní nazrel správca dane do spisu žalobcu za zdaňovacie obdobie 07/2017, z ktorého získal informácie z daňovej kontroly a vyhotovil overené kópie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 11. 2018 a rozhodnutie zo dňa 25. 02. 2019. Svedkovia O.. Z. K. a Ing. G. popísali postup tankovania PHM od stojana až po systém zavedený do pokladnice. Okrem toho Ing. G. uviedol, že technicky nie je možné a nikdy ani nebolo v roku 2017, aby zákazníkovi boli vydané dva úplne identické doklady z ERP pri nákupe PHM. Možné je iba vydať kópiu dokladu, na ktorej nie je znak MF a je tam názov „kópia dokladu“, pričom kontrolné záznamy súhlasia presne s vydanými dokladmi v zmysle zákona vo všetkých údajoch. Poukázal na špecifické kódy, na základe ktorých je možné overiť pravosť dokladu. Tieto kódy sú na predložených dokladoch iné, nezhodné, kontrolný kód musí sedieť, predložené fotokópie originálov sa nezhodujú s dokladmi z kontrolného záznamu, teda neboli vystavené ich pokladnicou.

18. Následne žalovaný preskúmal doklady a dôkazy predložené žalobcom a zaujal stanovisko k námietkam uvedeným v odvolaní a uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania získal informácie z nahliadnutia do spisu u žalobcu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017, z ktorého urobil fotokópie zápisníc. V uvedených zápisniciach vypovedali svedkovia, ktorých požadoval vypočuť aj žalobca. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že predložené kontrolované doklady nemohli byť vytvorené na elektronickej registračnej pokladnici - typ POSYBE MCFS, ktorá sa nachádza na čerpacej stanici Slovnaft, Nitra - Chrenová. Na základe vyjadrenia svedkov, že technicky nebolo možné vytvoriť predložené doklady na ich pokladnici, že predložené doklady ani neboli vytvorené ich pokladnicou, že doklady z ERP a kontrolné záznamy musia byť identické a že údaje z elektronického žurnálu neobsahujú všetky údaje, ktoré sú uvedené na kontrolnom zázname práve z dôvodu, aby sa predišlo ich zneužitiu, správca dane trval na zisteniach uvedených v protokole z kontroly. Čo sa týkalo návrhu vykonať výsluchy svedkov, ktorí mali potvrdiť tankovanie, správca dane uviedol, že daňový subjekt neuviedol identifikačné údaje svedkov, ktorých požadoval vypočuť. Žalovaný žalobcom predložené záznamy o spotrebe PHM považoval za nehodnoverné, nakoľko z predloženého spisového materiálu zistil, že obsahujú údaje z tankovania na základe pokladničných dokladov, ktoré neboli vyhotovené pokladnicou spoločnosti SLOVNAFT, a.s. K výsluchu svedkov žalovaný zaujal stanovisko v tom zmysle, že tvrdenie týchto svedkov, ktorí by potvrdili tankovanie predmetnej PHM, by nemohlo nič zmeniť na skutočnosti, že žalobcom predložené pokladničné doklady neboli vyhotovené na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, nakoľko číselný kód na predložených pokladničných dokladoch sa nezhoduje s číselným kódom na kontrolných záznamoch, a taktiež na predložených pokladničných dokladoch absentujú údaje o použitých zákazníckych kartách, ktoré sa na kontrolných záznamoch nachádzajú. Teda výpoveď navrhovaných svedkov by bola irelevantná pri preukazovaní práva na odpočítanie dane. Z predložených dokladov žalobcom jasne vyplýva, že tieto doklady nespĺňali požiadavky vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu. V priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania správca dane postupoval podľa základných zásad správy daní, postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že správca dane nespochybňoval tvrdenie dodávateľa BRS trade s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov, skladovanie, manipuláciu s tovarom, platby za tovar, taktiež správca dane nespochybňoval, že vystavené faktúry za určité zdaňovacie obdobia (september 2017) sa nachádzajú v záznamoch o dodaných tovaroch a službách, nakoľko predmetné záznamy boli správcovi dane poskytnuté iným správcom dane, ktorý u dodávateľa BRS trade s.r.o. vykonával za predmetné zdaňovacie obdobia daňovú kontrolu. Konateľ spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu však k svojim všeobecným tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy a tiež sa nezakladá na pravde, že na preberacom protokole je overený podpis A. Q., pretože bol overovaný podpis na splnomocnení, nie na protokole.

Len samotné vyjadrenie sa svedkov - bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o. a bývalej konateľky spoločnosti luTT s.r.o. k preverovaných skutočnostiam nebolo možné považovať za preukázanie skutočného dodania tovaru. Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nebolo splnením dôkaznej povinnosti o existencii zdaniteľných obchodov. Taktiež žalobcom predložené

fotografie nepreukazujú, že tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom BRS trade s.r.o. a na uvedenej skutočnosti by nemohlo nič zmeniť ani vykonané miestne zisťovanie v priestoroch žalobcu.

K vypočutiu svedkov žalovaný uviedol, že títo odpovedali na otázky len vo všeobecnej rovine, nekonkrétne, nejednoznačne a k danej veci nevedeli uviesť žiadne relevantné informácie, nepredložili žiadne dôkazy svojho tvrdenia.

Okrem toho dodal, že žalobca v zdaňovacom období september 2017 neuplatnil odpočítanie dane od dodávateľa luTT s.r.o.

Zároveň poukázal na fakt, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle šetrenie zamerané na čo najdôslednejšie zistenie skutkového stavu vo veci dodania tovaru, ktorý bol predmetom spornej faktúry od dodávateľa BRS trade s.r.o., pričom sa jednalo o reťazové dodanie tovaru v reťazci Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. - žalobca, ktoré nebolo preukázané, nakoľko spoločnosť Leviter s.r.o., luTT s.r.o., boli nekontaktné, konateľka spoločnosti luTT s.r.o. síce potvrdila dodanie tovaru, k svojim tvrdeniam však nepredložila žiadne dôkazy.

Žalovanému nevyplývala tá skutočnosť, že by správca dane porušil zákon, resp. že by bolo rozhodnutie nepreskúmateľné, zmätočné. Správca dne v procese výkonu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania postupoval obozretne, logicky preveroval vzájomné súvislosti, skúmal, či je reálne možné, aby deklarovaní dodávatelia uskutočnili predmetné zdaniteľné obchody s prihliadnutím na personálne, materiálne a technické zabezpečenie. Správca dane vykonal celý rad úkonov, pričom všetky zistenia z daňovej kontroly a porušenia podrobne uviedol do rozhodnutia, o tom svedčí aj fakt, že samotné rozhodnutie má 32 strán.

Uviedol, že pokladničné doklady a dodávateľské faktúry musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť u samotného dodávateľa. Účtovný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia. Preto predložením dokladov daňový subjekt len potvrdil, že k určitému plneniu došlo, avšak musí byť schopný ho preukázať. Z predloženého spisového materiálu nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na dodávateľskej faktúre, t.j. nebolo preukázané, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a nemohla tak vzniknúť dodávateľovi z predložených faktúr daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery správcu dane. Správca dane zhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru dodávateľmi (Leviter s.r.o., luTT s.r.o., BRS trade s.r.o.) podľa žalobcovi. Nebolo preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa

Rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane bolo nepreukázanie dodania tovaru priamym dodávateľom BRS trade s.r.o. a tým nepreukázanie splnenia podmienky uvedenej v a Skutočnosti preverované v rámci reťazca sú podporným dôkazom, ktorý potvrdzuje nereálnosť toku tovaru k priamemu dodávateľovi kontrolovaného daňového subjektu a následne k daňovému subjektu. Poukázal na ústne pojednávanie zo dňa 12. 02. 2020, kde konateľ Q. W. nevedel sa vyjadriť k spolupráci s dodávateľom BRS trade s.r.o. k spôsobu prepravy, iba uviedol, že sa k tomu bude vedieť vyjadriť p. R. (druhý konateľ). Naopak, konateľka L. M. pri ústnom pojednávaní dňa 25. 04. 2019 uviedla, že zo spoločnosti žalobcu pozná konateľa Q., s ktorým komunikovala cez tlmočníka I. T.. V predmetnej zápisnici konateľ Q. W., k obchodnej spolupráci s dodávateľom BRS trade s.r.o. sa vyjadril, že na konateľa S. S. sa nakontaktoval cez konateľa a spoločníka E. R., obchodovanie spočívalo v dodávaní tovaru, okrem faktúr mu boli odovzdávané aj dodacie listy, zmluva uzatvorená nebola, tovar bol objednaný ústnou alebo písomnou objednávkou. Q. W. podľa svojho vyjadrenia mal pred objednaním tovaru a služieb vedomosť o tom, čím sa spoločnosť BRS trade s.r.o. zaoberá a uvedenú spoločnosť si preveril ústnym spôsobom, nakoľko mu priniesol auto

a spomenul, že mu vie zabezpečiť aj materiál. Ďalej konateľ uviedol, že mal vedomosť o materiálovom vybavení tejto spoločnosti, aj ho videl, mal sklady aj manipulačnú techniku, iný personál okrem S. nevidel. K preprave tovaru v zmysle sporných faktúr uviedol, že bola vykonaná autom SA 555CP, teda vozidlom dodávateľa, platil za cenu s dopravou. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v čase, kedy žalobca začal obchodovať so spoločnosťou BRS trade s.r.o., teda v 09/2017 bolo sídlo dodávateľa iba virtuálne, dodávateľ nemal žiadne priestory a spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Skladové priestory mala spoločnosť prenajaté až od júna 2017, pričom neviedla skladovú evidenciu, sklad nebol označený, nebol nahlásený ako prevádzka a nezdržiavala sa tam žiadna strážna služba. V tejto súvislosti správca dane dal do pozornosti fakt, že tovar uvedený na faktúre bol dodaný žalobcovi, jeho nadobudnutie spoločnosť BRS trade s.r.o. deklaruje v zmysle faktúry č. 201610018 už dňa 18. 11. 2016. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca si nemohol preveriť svojho dodávateľa v takom rozsahu ako uviedol pri ústnom pojednávaní. Správca dane poukázal na skutočnosť, že nadobudnutý majetok, ktorý je podľa vyjadrenia konateľa v priestoroch firmy v areáli PD Lehota, sa nenachádza v daňovým subjektom predložených zostavách - prehľad krátkodobého majetku rok 2017 a prehľad dlhodobého majetku rok 2017, pričom sa jedná o dlhodobý hmotný majetok. Pri ústnom pojednávaní dňa 26. 02. 2020 E. R. uviedol, že predmetný obchod bol len náhoda, nepamätal si s kým komunikoval, konateľa nepozná, nikdy sa s ním nestretol, faktúru mu odovzdal nejaký šofér spolu s tovarom. O spoločnosti luTT s.r.o. nevedel veľa informácií, iba to, že bola na internete, k preprave sa nevedel vyjadriť, uviedol, že ju zabezpečil dodávateľ. Naopak, L. M. uviedla, že prepravu tovaru zabezpečil odberateľ teda žalobca. Už z týchto protichodných vyjadrení žalovaný mal za to, že sa jedná o zavádzanie a nepravdivé vyjadrenia, a že žalobca nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou.

Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle , keď sa mu relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných tovarov od dodávateľa BRS trade s.r.o. V priebehu daňovej kontroly bol žalobca so zistenými skutočnosťami riadne oboznámený a vedel, že predložené doklady k daňovej kontrole vyhodnotil správca dane ako nepreukázané a neúplné. Správca dane sa na základe výsledkov dokazovania jednoznačne priklonil k záveru, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti deklarovaného dodávateľa, čím žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

K časti námietky, vo veci návrhov na doplnenie dokazovania, uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní získal informácie z administratívneho spisu žalobcu, z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl/2017. Zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkami Ing. Z. K. a Ing. E. G. správca dane podrobne uviedol do odôvodnenia rozhodnutia, kde zistené skutočnosti aj vyhodnotil. Ostatné návrhy žalobcu na vypočutie ďalších svedkov súviseli so spoločnosťou BRS trade s.r.o., ktorá s preverovaným zdaňovacím obdobím nesúvisí.

Čo sa týkalo vykonania miestneho zisťovania v jednotlivých prevádzkach ČS Slovnaft Budča Juh/sever, Dudince, Veľký Krtíš, Malacky, žalovaný uviedol, že uvedené prevádzky nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím.

Taktiež uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že PHM od dodávateľa SLOVNAFT a.s., na čerpacej stanici Chrenovská 20, v Nitre skutočne reálne nakúpil, čo deklaroval predložením pokladničných dokladov z ERP, pri ktorých správca dane zistil, že sa jedná o falzifikáty, a to z dôvodov uvedených vyššie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly požadoval, aby na predložené doklady žalobca uviedol EČV, na ktoré sa PHM tankovalo. Vykonanie uvedeného by bolo určite na prospech žalobcu, keďže tento údaj by mu značne zjednodušil evidovanie prevádzky motorových vozidiel. Odmietnutím tohto návrhu žalobca len potvrdil, že s dokladmi z ERP o nákupe PHM sa dodatočne manipulovalo, účtovníctvo žalobcu nie je správne a preukazné, nedáva verný obraz o skutočnostiach. Žalobca v odvolaní uviedol, že správca dane hodnotil zistenia účelovo, jednostranne, s čím žalovaný nesúhlasil. Zamestnanci vypočutí ako svedkovia aj v súvislosti s nákupom PHM a vedení príslušnej evidencie o prevádzke motorových vozidiel svojimi svedeckými výpoveďami nepresvedčili správcu dane o reálnom nákupe PHM z predmetnej čerpacej stanice, predložené doklady žalobcom sa nenachádzali na kontrolnom zázname ERP, používanej na tejto prevádzke. Všetci svedkovia potvrdili, že evidencie predložené správcom dane sú nimi vyplnené, ale nevysvetlili, z akého dôvodu evidencie neobsahovali údaje podľa predtlače. Len správne vyplnená evidencia s údajmi môže slúžiť ako dôkaz preukazujúci skutočnosti v nadväznosti na ďalšie dôkazy, bez možnosti tieto skutočnosti následne pozmeňovať. Žalovaný uviedol, že je zavádzajúce tvrdenia žalobcu, že sa nejedná o hodnotenie dôkazov, ak správny

orgán jeden dôkaz len prijal a opačný dôkaz len ako nevierohodný odmietol bez toho, aby vysvetlil prečo tak učinil, keď naviac nevyužil možnosti vykonať k spornej skutočnosti ďalšie dostupné dôkazy. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že správca dane pri dôkaznej povinnosti uplatnil prejednávaciu zásadu, nie vyhľadávaciu, čo znamená, že správca dane nebol povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ale je oprávnený zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane získal jednoznačné dôkazy predložením kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie september 2017, kedy zistil, že pokladničné doklady predložené žalobcom nemali identické kontrolné kódy na účely overenia pravosti kontrolného záznamu, na dokladoch sa nenachádzali poznámky o BONUS klube, číslo karty, pridelené body a aktuálny stav bodov. Z uvedeného jasne vyplývalo, že neboli a nemohli vyť vystavené z pokladnice, nachádzajúcej sa v prevádzke SLOVNAFT a.s.

Zároveň žalovaný poukázal aj na zistenie, že spoločnosť Leviter s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťami, v ktorých spoločníkom a konateľom bol S.., podobne ako aj v spoločnosti BRS trade s.r.o. Spoločnosť luTT s.r.o., resp. jej konateľka L. M. mala priame napojenie na spoločnosť Leviter s.r.o., nakoľko do tejto spoločnosti boli zlúčené iné spoločnosti, dňa 08. 09. 2017 spoločnosť U.J.-INTERNATIONAL, s.r.o., kde bola v tom čase jedinou konateľkou a spoločníčkou L. M. a spoločnosť JR-TRANS s.r.o. a JR FINANCE s.r.o., kde bol v tom čase jediným spoločníkom a konateľom S. S..

Ostatné námietky žalovaný vyhodnotil za irelevantné, preto rozhodnutie správcu dane potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Podanou žalobou zo dňa 15. 02. 2021, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 02. 2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101865217/2020 zo dňa 30. 11. 2020 vrátane rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101006731/2020 zo dňa 09. 06. 2020, ktorým bol žalobcovi určený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.141,03 eur tak, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 12.746,98 eur znížil na sumu 9.605,95 eur.

Dôvodnosť žaloby žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mal za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

20. Vytýkal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ako ani žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo.

Žalobca zotrval na námietke, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov, kedy správca dane nezrovnalosti neodstránil ale bez ďalšieho skúmania ich v rozpore s § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku použil v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. Mal za to, že vykonanie dôkazov, výsluchom svedkov by malo podstatný vplyv na výsledok kontroly minimálne z hľadiska preukázania, že žalobca bol uvedený do omylu zo strany iných subjektov (uvedené sa týkalo dokladov o tankovaní PHM). Rovnako tak mal za to, že konkretizoval ustanovenia Daňového poriadku, ktoré boli postupom správcu dane porušené. Poukázal tiež na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, kedy žalobca v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku neuviedol dostatočným spôsobom, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania, či už v prípade subjektu luTT s.r.o., BRS trade s.r.o. ako aj v prípade dodávateľa Ondrej Udvardy a SLOVNAFT, a.s., a preto tento postup považoval za správny.

Skutočnosť, že v daňovej kontrole vedie dokazovanie správca dane neznamená, že tento je oprávnený neprihliadať na dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení. Zamietnutím návrhov na doplnenie dokazovania mal za to, že žalovaný porušil základné procesné práva žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti v

predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie.

Taktiež namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci žalovaným, kedy žalovaný neprihliadal na výpovede žalobcu, nepostupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, nakoľko odmietol prihliadať na skutočnosti preukazujúce skutočnú realizáciu predmetných obchodov. Zdôraznil, že k dodaniu tovaru od dodávateľa BRS trade s.r.o. svedok, konateľ spoločnosti S. S., potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov. Okrem toho svedok poukázal na kontrolné zistenia a dokumenty nachádzajúce sa u iného správcu dane v rámci kontroly vykonávanej v spoločnosti BRS trade s.r.o, správca dane tieto doklady vyžiadal, v rozhodnutí ich v krátkosti uviedol, avšak nebolo zrejmé, aké skutočnosti z týchto dôkazov vyplynuli a ako ich správca dane vyhodnotil. Zároveň bolo dodanie prác potvrdené a konkretizované svedkom Q. A., P. A. a C. G. a tiež Ing. O. T.. Výpovede osvedčujú žalobcom tvrdené skutočnosti, aj keď sa netýkajú konkrétne faktúry VF17/006, preto argumentáciu žalovaného považoval za irelevantnú.

21. Žalobca mal tiež za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí potvrdili a nespochybnili dodanie tovaru od spoločnosti BRS trade s.r.o., zároveň však odmietli námietku žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane sa nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu a dodaním tovaru s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na odpočet dane. Žalobca v odvolaní namietal, že v zmysle vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a tiež uplatnil odpočítanie dane, nakoľko táto bola voči nemu preukázateľne uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z dodania tovaru. V zmysle uvedeného tak bolo jednoznačne preukázané naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na uplatnenie odpočítania dane žalobcom. S uvedenou námietkou sa podľa žalobcu žalovaný nevysporiadal, ako ani nebolo zrejmé, prečo žalovaný na strane 13 rozhodnutia poukázal na § 69 ods. 5 citovaného zákona.

Zároveň vytýkal, že žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 11. 2012 sp. zn. , zo dňa 15. 03. 2011 sp. zn. a nález Ústavného súdu SR zo dňa 17. 03. 2009 č. .

22. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Krajský súd v Nitre rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2020 v spojení s rozhodnutím správcu dane zo dňa 09. 06. 2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 05. 2021 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

24. Žalovaný námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, považoval za irelevantnú a zdôraznil, že určuje podmienky pre dokazovanie práva odpočítať daň, ktoré je nutné dodržať súčasne, inak dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt. Faktúra je z hľadiska odpočítania dane použiteľná iba vtedy, ak je nesporné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálnu skutočnosť. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že došlo k dodaniu tovaru resp. služby, pri ktorom vznikla daňová povinnosť. Jednou zo zákonných podmienok práva na odpočítanie dane je splnenie podmienky dodania tovaru/služby, a tým spojený vznik daňovej povinnosti. To znamená, že tovar musí byť reálne dodaný, nielen formálne uvedený na faktúre. V prípade, ak nedôjde k dodaniu tovaru resp. služby, daňovému subjektu nevzniká zákonné právo odpočítať daň z faktúry.

Žalovaný zotrval na tom, že správca dane dokonale zistil skutkový stav. Dodávateľská spoločnosť BRS trade s.r.o. a tiež žalobca v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, nepreukázali reálne dodanie tovaru žiadnym relevantným dôkazom, nepredložili okrem spornej faktúry žiaden iný relevantný doklad. Následne žalovaný uviedol argumentáciu k náhradným dielom, týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia 07/2017 a poukázal na skutočnosť, že miestne príslušný správca dane v odpovedi na dožiadanie uviedol, že spoločnosť BRS trade s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru relevantnými dôkazmi v zmysle spornej faktúry v dodávateľskom reťazci BRS trade s.r.o. - LuTT s.r.o.- Leviter s.r.o., preto DÚ Bratislava neuznal nárok na odpočítanie dane spoločnosti BRS trade s.r.o. z titulu nadobudnutia tovaru, ktorý mal byť v zmysle spornej faktúry dodaný daňovému subjektu. Žalovaný zároveň s poukazom na Obchodný register SR dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že po ukončení daňovej kontroly v spomínanej spoločnosti došlo k zmene konateľa, S. S. bol konateľom do dňa 27. 12. 2018 a odo dňa 28. 12. 2018 sa stal novým konateľom, občan Maďarska, A. Q., ktorý je jediným konateľom a spoločníkom. K zmene konateľa došlo aj v ďalšej spoločnosti zapojenej do reťazca - luTT s.r.o., L. M. bola konateľkou do dňa 02. 11. 2018 a odo dňa 02. 11. 2018 sa stal novým konateľom tejto spoločnosti taktiež občan Maďarska, A. J.. Taktiež v spoločnosti luTT s.r.o. bola vykonávaná daňová kontrola, ktorá sa skončila s obdobným výsledkom ako v spoločnosti BRS trade s.r.o.

Rovnako tak nesúhlasil s tým, že by správca dane predloženým dôkazom nevenoval patričnú pozornosť, zhodnotenie a závery, ktoré z nich prijal sa odrazili v konečných záveroch z daňovej kontroly. V priebehu daňovej kontroly správca dane hodnotil jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe týchto dôkazov, postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Všetky prostriedky, ktoré boli správcom dane použité ako dôkazy, boli získané zákonne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je iba na správcovi dane, keďže on vedie dokazovanie, akú formu dokazovania zvolí. Správca dane nespochybňoval, že dodávateľ BRS trade s.r.o. potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov, skladovanie, manipuláciu s tovarom, platby za tovar, taktiež nespochybňoval, že vystavené faktúry za zdaňovacie obdobia február 2017, marec 2017, september 2017, október 2017 a december 2017 sa nachádzajú v záznamoch o dodaných tovaroch a službách, nakoľko predmetné záznamy boli Daňovému úradu Nitra poskytnuté iným správcom dane, ktorý u dodávateľa BRS trade s.r.o. vykonával za predmetné zdaňovacie obdobia daňovú kontrolu. Keďže za zdaňovacie obdobia apríl 2017 a jún 2017 neboli vykonávané daňové kontroly, správcovi dane neboli predložené žiadne záznamy. Konateľ spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu však k svojim všeobecným tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, nakoľko účtovné a daňové doklady podľa svojho vyjadrenia odovzdal novému konateľovi A. Q. na základe preberacieho protokolu. Správca dane dal do pozornosti skutočnosť, že overený podpis A. Q. na preberacom protokole zo dňa 11. 01. 2019 sa nezakladá na pravde, nakoľko na Obecnom úrade Pusté Sady bol overovaný podpis A. Q. na splnomocnení, nie na protokole. Len samotné vyjadrenie sa svedkov - bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o. a bývalej konateľky spoločnosti luTT s.r.o. k preverovaným skutočnostiam nie je možné považovať za preukázanie skutočného dodania tovaru. Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nie je splnením dôkaznej povinnosti o existencii zdaniteľných obchodov. Daňovým subjektom predložené fotografie nepreukazujú, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom BRS trade s.r.o. a na uvedenej skutočnosti by nemohlo nič zmeniť ani vykonané miestne zisťovanie na stavbe Oliva Sládkovičovo, resp. u osoby Ing. B. I., kde bol tovar zapracovaný. Taktiež daňovým subjektom predložené odberateľské faktúry pre spoločnosť BENSTAV s.r.o. a Ing. B. I. a výsluch svedkov - odberateľov a dodávateľov stavebných prác - živnostníkov nepreukazujú, že predmetný tovar bol nadobudnutý od dodávateľa BRS trade s.r.o. Svedkovia síce potvrdili manipuláciu s dodaným tovarom, jeho zapracovanie do stavby, ale nedisponujú žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi, že tovar v zmysle faktúr č. VF17/138 a č. VF17/147 bol nadobudnutý práve od dodávateľa BRS trade s.r.o. K námietke, že správca dane odmietol prihliadať na výpovede svedkov - konateľa spoločnosti BENSTAV s.r.o., Q. A., P. A., pána U. a pána G., žalovaný uviedol, že správca dane vypočul uvedené osoby (okrem D. U., o ktorom sa konateľ žalobcu vyjadril, že netrvá na opakovanom predvolaní svedka ani jeho predvedení). Svedkovia však na otázky správcu dane odpovedali len vo všeobecnej rovine, nekonkrétne, nejednoznačne a k danej veci nevedeli uviesť žiadne skutočnosti, ani nevedeli predložiť žiadne dôkazy. Správca dane bol povinný preveriť dodávateľa žalobcu, a keďže mal pochybnosti, tak aj jeho dodávateľa, resp. preveriť celý reťazec v rámci dodávateľských vzťahov, to znamená nielen priamych dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, ale aj ich dodávateľov. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, ak však vznesie do obchodnej transakcie pochybnosť, je len a len na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, on

je ten, kto znáša dôkazné bremeno a kto musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil medzi tými subjektmi, ktorí boli uvedení na faktúrach. Pritom hodnotenie dôkazov správcom dane neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov.

25. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň. Správca dane postupoval v zmysle a , ako aj v zmysle ustanovení a , v zmysle Žalovaný sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu v odvolaní.

Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za nedostatky dokladu, a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen po formálnej stránke, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.

Žalovaný mal za to, že vnútroštátna právna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia v jej zmenenom a doplnenom znení.

K poukazu na jednotlivé rozsudky uviedol, že je potrebné uviesť spoločné znaky uvedené v jednotlivých rozsudkoch s prejednávaným prípadom. Pri výkone daňovej kontroly správca dane nie je právne viazaný rozsudkom Najvyššieho súdu, pretože závery z rozsudkov majú iba informatívny charakter. Správca dane nedisponuje všetkými dôkazmi a písomnosťami, ktoré sú súčasťou predmetného rozsudku, a pokiaľ sa žalobca odvoláva na tieto rozsudky, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, a nielen citovať niektoré vytrhnuté časti z uvedených rozsudkov, a taktiež uvádzať niektoré právne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené.

26. Na základe uvedených skutočností žiadal súd, aby žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

27. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 26. 05. 2021 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. (ďalej len "").

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril, podaním zo dňa 13. 09. 2021 a citoval časť vyjadrenia žalovaného, na základe čoho dospel, že je zmätočné, pretože na jednej strane uvádza, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, na strane druhej dôkazy predložené žalobcom, získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania považoval za irelevantné dôkazy, na ktoré odmietol prihliadať.

Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 30. 01. 2019 a skutočnosť, že bolo v kompetencii správcu dane pri aplikovaní základných zásad správy daní a v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku presne a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie a za týmto účelom určiť spôsob dokazovania.

Zároveň žalobca dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EU C-610/19 zo dňa 03. 09. 2020 vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. Proti Nemetzi Adó - és Vámhivatal Fellebbvitelli Igazgatósága,

28. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 13. 09. 2021 bolo zaslané žalovanému s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. (ďalej len ""), pričom žalovaný túto možnosť nevyužil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 15. 02. 2021, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 08. 03. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

30. Podľa , písm. a/, b/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 5 vyššie citovaného zákona, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 12. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa , , , , zg) o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“), na účely tohto zákona sa rozumie a) elektronickou registračnou pokladnicou 1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, 2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou, b) virtuálnou registračnou pokladnicou prostredie zriadené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") na jeho webovom sídle komunikujúce prostredníctvom koncového zariadenia, x) pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený tovar, doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, doklad o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad za vrátené zálohované obaly vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou; pokladničným dokladom je aj doklad vyhotovený virtuálnou registračnou pokladnicou,

z) kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice, zg) koncovým zariadením elektronické zariadenie, ktoré umožňuje prístup do prostredia virtuálnej registračnej pokladnice a tlač pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4a ods. 3 písm. b), intervalovej uzávierky a prehľadovej uzávierky.

31. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3.141,03 eur tak, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 12.746,98 eur znížil na sumu 9.605,95 eur žalobcovi.

Priebeh daňovej kontroly až do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva z I. a II. časti tohto rozsudku a správny súd mal za preukázané, že správca dane neuznal nadmerný odpočet DPH, uplatnený na základe dodávateľských faktúr prijatých od dodávateľa BRS trade s.r.o.:

- Č. VF17/138 zo dňa 11. 09. 2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 300V monoblok 2m, koncová zátka ľavá a koncová zátka pravá spolu v hodnote 4.908,96 eur,

- Č. VF17/147 zo dňa 27. 09. 2017 za dodanie tovaru ECO DRAIN RD 200V monoblok 1m, ECO DRAIN RD 200V čistiaci 0,5 m, ECO DRAIN RD 200V liatinová mreža, koncová zátka ľavá RD 200V a koncová zátka pravá RD 200V spolu v hodnote 5.237,84 eur.

Okrem toho správca dane neuznal ani nadmerný odpočet DPH v sume 1.449,90 eur na základe dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len ERP) za tankovanie pohonných hmôt na čerpacej stanici Slovnaft, a.s. Chrenovská 20, Nitra.

Správca dane po vykonanej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 z dôvodu, že žalobca (a tiež ani jeho dodávateľ) v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vierohodným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako je to deklarované na sporných faktúrach a dokladoch z ERP (porušenie ods. l, 2 písm. a) Z. z .o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ).

33. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 podľa podaného daňového priznania a predložených faktúr od BRS trade s.r.o. a tiež či sa žalobcom uskutočnený nákup pohonných hmôt od spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na čerpacej stanici v Nitre na Chrenovskej ulici uskutočnil na základe ním predložených dokladov z ERP, a tiež, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 podľa podaného daňového priznania aj z týchto ERP dokladov.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Nedostatočné dokazovanie videl v tom, že žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy ohľadom dokladov o tankovaní pohonných hmôt, nevysvetlil, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu

návrhov na doplnenie dokazovania či už v prípade subjektu luTT s.r.o., BRS trade s.r.o., ako aj v prípade Ondreja Udvardyho a SLOVNAFT a.s. Rovnako tak vytýkal neprihliadnutie na výpovede svedkov Ing. T., Q. A., P. A., pána U. a pána G., ako aj S. S.. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol v aplikácii § 69 ods. 5 citovaného zákona a absencii vysvetlenia predmetného ustanovenia, ako aj poukázal na rozpor s ustálenou judikatúrou. Rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane v sumáre považoval za nesprávne, vytýkajúc pritom najmä prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, v dôsledku čoho namietal porušenie § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, v čom videl procesné porušenie.

34. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa daňového poriadku, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu.

Správny súd v danej veci zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a v zmysle oprávnení mu daných daňovým poriadkom správca dane v rámci preukazovania úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) overil dodávateľa, preveroval všetky daňové transakcie, t. j. dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovaným dodávateľom - vypočul bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o., ktorý mal obchody zrealizovať a ktoré boli predmetom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, rovnako tak vykonal dožiadania na príslušné daňové úrady, ako aj si vyžiadal dodávateľské faktúry od spoločnosti BRS trade s.r.o., vypočul bývalú konateľku spoločnosti luTT s.r.o., ako aj vykonal iné dokazovanie, ktorým bolo zistené (vyplýva to i z predloženého administratívneho spisu), že spoločnosť BRS trade s.r.o., tovar deklarovaný na sporných faktúrach nakúpila od spoločnosti luTT s.r.o. a spoločnosť luTT s.r.o. tovar deklarovaný na sporných faktúrach nakúpila od spoločnosti Leviter s.r.o., ktorá žiadne doklady k tovaru deklarovanému na sporných faktúrach nepredložila. Z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť Leviter s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťami, v ktorých spoločníkom a konateľom bol S. S.. Rovnako tak spoločnosť luTT s.r.o., resp. jej bývalá konateľka L. M. mala priame napojenie na spoločnosť Leviter s.r.o., nakoľko do tejto spoločnosti boli zlúčené iné spoločnosti, v ktorých bola L. M. spoločníčkou a konateľkou (U.J. - INTERNATIONAL, s.r.o.). Naviac, pochybnosti u správcu dane vyvolali rozporné tvrdenia svedkov Q. W., S. S., L. M. a E. R., keď E. R. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná konateľa p. S., nevie, kedy sa nakontaktovali, zoznámili sa náhodne, nebolo to na odporúčanie niekoho. Bol na sídle v Galante, tam mal sklad, väčšinou sa stretávali po telefonickom dohovore niekde na káve. Spoločnosť BRS trade s.r.o. si preveroval bežným spôsobom, normálne, čo sa nájde na internete. Zároveň uviedol, že spoločnosť BRS trade s.r.o. robila len obchod, zohnal a dodal. Ohľadom spoločnosti luTT s.r.o. uviedol, že obchod bol len náhoda, nakontaktovali sa pravdepodobne cez internet, nepamätal si, s kým komunikoval, konateľa nepozná, nikdy sa s ním nestretol, faktúra bola doručená spolu s tovarom, odovzdal ju nejaký šofér. Tovar si objednávajú s dopravou, takže ju mali oni zabezpečiť. Naproti tomu druhý konateľ žalobcu Q. W. uviedol, že so spoločnosťou BRS trade s.r.o. sa nakontaktoval E. R. na S. S.. Obchodovanie spočívalo v dodávaní tovaru, zo začiatku si robil prieskum trhu aj u iných dodávateľov, ale firma BRS trade s.r.o. bola finančne najvýhodnejšia. Spolupracujú 2-3 roky. Bol v priestoroch skladu v Galante, bol aj u neho doma. Následne na otázku č. 3 odpovedal tak, že ústnym spôsobom, priniesol mu auto a spomenul, že vie zabezpečiť aj materiál, tak si to preveril. Ohľadom spolupráce so spoločnosťou luTT s.r.o. uviedol, že k tomu sa bude vyjadrovať E. R.. S. S. vo svojej výpovedi uviedol, že skladové priestory do júna 2017 nemal. Okrem toho potvrdil, že tovar bol dodaný, v čase keď nemal sklady, prepravu zabezpečoval dodávateľ alebo spoločnosť BRS trade s.r.o. vlastným nákladným vozidlo, vodičom bol on. L. M. uviedla, že pozná konateľa Q., priezvisko si nespomenula. Spoločnosť spoznala cez tlmočníka I. T.. Tovar nakúpila od spoločnosti Leviter s.r.o.. Okrem toho uviedla, že nemá žiadne auto na prepravu tovaru, teda si ju musel zabezpečiť BRS trade s.r.o.. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že tovar uvedený na sporných faktúrach sa zhoduje s tovarom nachádzajúcim sa na faktúre č. 201709005 s dátumom dodania dňa 18. 09. 2017, avšak v rámci sporných faktúr bola časť tovaru dodaná dňa 07. 09. 2017 a časť tovaru dňa 20. 09. 2017, pričom správca dane dal do pozornosti, že spoločnosť BRS trade s.r.o. deklaruje

nadobudnutie sporného tovaru v zmysle faktúry č. 201610018 už dňa 18. 11. 2016, čo však vôbec nezodpovedá skutočnosti, že spoločnosť do júna 2017 skladové priestory nemala. Naviac, ani jeden zo subjektov zainteresovaných v obchodnom reťazci neuviedol, odkiaľ tovar pochádza. Dokonca konateľ žalobcu potvrdil vedomosť o tom, že BRS trade s.r.o. tovar zohnala a dodala, pôvod tovaru však nezisťoval, čo nebolo možné považovať za preukázanie toho, že fakturovaný tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. Rovnako tak nebola preukázaná doprava tovaru, keďže ani na jednej faktúre sa nenachádza cena dopravy, prípadne akákoľvek poznámka o doprave tovaru. V tejto súvislosti správny súd má za to, že tovar na sporných faktúrach nie je špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným tovarom. Vzhľadom na to, že faktúra, ani dodací list neobsahovali podrobný popis tovaru tak, aby bol presne určiteľný, neobstojí ani žalobcova námietka, týkajúca sa aplikácie rozsudku vydaného pod sp. zn. .

Ohľadom žalobcom namietaných svedeckých výpovedí pozornosti správneho súdu neušlo, že pri výsluchoch svedkov bol prítomný aj konateľ žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na § 45 daňového poriadku, v zmysle ktorého kontrolovaný daňový subjekt má právo klásť otázky svedkom. Okrem toho správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu ohľadom toho, že by správne orgány neprihliadali na výpovede týchto svedkov, avšak je potrebné zhodnotiť, že predmetné výpovede boli všeobecné, preukazujúce existenciu tovaru, avšak nie jeho pôvod, dodávateľa a pod. Žiadnym svedkom nebolo potvrdené, že tovar uvedený na sporných faktúrach bol dodaný deklarovaným dodávateľom. V tejto súvislosti správny súd opätovne zdôrazňuje, že nie je podstatná len tá skutočnosť, že žalobca materiálnym plnením disponoval, ale podstatná skutočnosť je tá, že toto materiálne plnenie bolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a táto skutočnosť v administratívnom konaní preukázaná nebola.

Keďže z administratívneho spisu jednoznačne vyplývalo, že BRS trade s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru v dodávateľskom reťazci Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o., aj správny súd ustálil, že nebol preukázaný pôvod tovaru v zmysle faktúry č. VF17/138 a VF17/147, ako ani nebola preukázaná preprava tohto tovaru, v dôsledku čoho správca dane získal oprávnené pochybnosti o deklarovanom dodávateľovi, v dôsledku čoho vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Aj podľa názoru správneho súdu (v súlade so záverom žalovaného) tieto skutočnosti spochybňujú tvrdené dodanie tovaru v reťazci Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. - žalobca, nakoľko z vykonaného dokazovania nie je možné určiť pôvod tovaru, ako ani jeho presnú identifikáciu a tiež prepravu medzi vyššie uvedenými subjektmi.

35. Rovnako tak správny súd v danej veci po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a v zmysle oprávnení mu daných daňovým poriadkom v rámci preukazovania úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) overil aj doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP 9002020372640327 predložené žalobcom k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za september 2017, ktoré mali byť podľa žalobcu vystavené dodávateľom pohonných hmôt - spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. a ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise, pričom zistil, že predmetné doklady ERP nepreukazujú žalobcom deklarovaný nákup pohonných hmôt od tohto dodávateľa na čerpacej stanici v Nitre, na Chrenovská 20, ktorú v septembri 2017 mal v prenájme Ing. Ondrej Udvardy s.r.o. (bol majiteľom šopového tovaru, predmetom daňových dokladov boli pohonné hmoty, ktoré boli vo vlastníctve SLOVNAFT, s.r.o.). Vychádzal pritom z toho, že pokladničné doklady neboli vyhotovené pokladnicou s DKP 9002020372640327. V rámci vykonaného dokazovania správca dane nahliadol aj do daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie 07/2017 a vyhotovil overené kópie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 11. 2018 a zo dňa 20. 11. 2018 a tiež z rozhodnutia zo dňa 25. 02. 2019. Svedok Ing. G., technický riaditeľ, zo spoločnosti Datapac s.r.o., v zápisnici zo dňa 20. 11. 2018 uviedol nielen celý postup tankovania pohonných hmôt od stojana až po systém zavedený do pokladnice, ale uviedol tiež aj to, že technicky nie je možné a nikdy ani nebolo v roku 2017, aby zákazníkovi boli vydané dva úplne identické doklady z ERP pri nákupe pohonných hmôt. Možné je iba vydať kópiu dokladu, na ktorej nie je znak ministerstva financií a je tam názov „kópia dokladu“, pričom kontrolné záznamy súhlasia presne s vydanými dokladmi v zmysle zákona vo všetkých údajoch. Ing. G. potvrdil, že technikom nebol nahlásený neoprávnený zásah do pokladníc. Taktiež uviedol, že doklady, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu sú rozdielne, kontrolný záznam obsahuje viac údajov napr. údaj o použití bonusovej karty. Poukázal na špecifické kódy, na základe ktorých je možné overiť pravosť dokladu. Tieto kódy sú na predložených dokladoch iné, nezhodné, kontrolný kód musí sedieť, predložené fotokópie originálov sa nezhodujú s dokladmi z kontrolného záznamu, v dôsledku čoho dospel k záveru, že predložené

doklady neboli vystavené ich pokladnicou. Okrem toho bol vypočutý aj Ing. Z. K., ktorý do zápisnice zo dňa 20. 11. 2018 uviedol, že majiteľom „šopového tovaru“ bol svedok a majiteľom pohonných hmôt bol SLOVNAFT a.s. Svedok uviedol, že ERP je napojená na tankovací stojan pohonných hmôt tak, že každé použitie čerpacej pištole a následne načerpanie pohonných hmôt je zaznamenané do ERP, ktorá vystaví papierový doklad a obsluha ho vydá po zaplatení zákazníkovi. Pracuje sa „on line“ a bez vytlačenia dokladu nie je možné ďalšie čerpanie na uvedenom stojane, stojan je zatiaľ zablokovaný. Zákazníkovi nie je technicky možné vydať dva identické doklady pri jednom nákupe pohonných hmôt, je možné iba vystaviť „kópiu dokladu“, ale len bezprostredne po online transakcii, nesmie tam byť časový posun, alebo prevedená ďalšia transakcia. Uviedol, že nebol zistený žiadny neoprávnený zásah do fiškálnej pamäte niektorej z ERP, každá má svoju plombu. Na základe týchto zistení správca dane, ako aj žalovaný vyvodili záver, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nakúpil pohonné hmoty od dodávateľa SLOVNAFT a.s., na čerpacej stanici Chrenovská 20, v Nitre, nakoľko bolo preukázané, že doklady z ERP sú nehodnoverné. Obsahujú údaje z tankovania na základe pokladničných dokladov, ktoré neboli vyhotovené pokladnicou spoločnosti SLOVNAFT a.s. Uvedené vyplývalo z toho, že číselný kód na predložených dokladoch sa nezhodoval s číselným kódom na kontrolných záznamoch a taktiež na predložených pokladničných dokladoch absentovali údaje o použitých zákazníckych kartách, ktoré sa na kontrolných záznamoch nachádzali. Z predložených pokladničných dokladov tak vyplývalo, že nespĺňali požiadavky vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu.

V tejto súvislosti správny súd dodáva, že sama skutočnosť, že žalobca predložil doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ešte neznamená, že tovar bol aj skutočne dodaný označenou spoločnosťou a v deklarovanom množstve i dodaný. Správny súd rovnako ako správne orgány dospel k záveru, že nebolo preukázané skutočné dodanie pohonných hmôt žalobcovi deklarovaným dodávateľom.

Vychádzajúc pritom z vykonaného dokazovania správny súd zastal ten názor, že na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu nestačí preukázať existenciu dokladu z ERP a výsluch svedkov, ktorí by potvrdili tankovanie PHM. V tejto súvislosti by neobstála ani totožnosť dokladov z ERP s elektronickým žurnálom, pretože ako uviedol technický riaditeľ spoločnosti Datapac s.r.o., k údajom z elektronického žurnálu je možné sa dostať prostredníctvom oprávneného užívateľa, ktorý má k prístupu heslo, avšak elektronický žurnál neobsahuje všetky údaje ako sú na kontrolnom zázname a to z dôvodu, aby sa predišlo zneužitiu. V danom prípade bolo preukázané, že predložené doklady z ERP neboli zhodné s údajmi nachádzajúcimi sa na kontrolnom zázname, absentovali údaje o použití zákazníckych kariet a tiež sa nezhodoval číselný kód, preto nebolo možné tieto doklady považovať za doklady spĺňajúce požiadavku vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu. Je pritom úplne irelevantné na účely daňového konania, ako sa žalobca k týmto dokladom dostal, a preto ani nebolo potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom. Pre správne orgány bola podstatná len tá skutočnosť, že nebolo preukázané, že žalobca skutočne reálne nakúpil tovar - pohonné hmoty od spoločnosti SLOVNAFT, a.s., tak, ako to vyplývalo zo sporných dokladov z ERP.

36. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ a s cieľom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS, teraz smernice Rady č. 2006/112/ES ( v spojení s prílohou č. 6 zoznam preberaných právnych aktov). Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať do úvahy členstvo Slovenska v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa proti ENELu, Zb. s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4. júla 2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú, alebo nemajú priamy účinok.

37. Účelom , ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa , a zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Zákon č.

vyžaduje preukázanie dodania tovaru v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle tohto zákona. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v a a v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (napr. rozsudok NS SR č. ).

38. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodávkach tovaru, resp. pohonných hmôt, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ - spoločnosť BRS trade s.r.o. a spoločnosť SLOVNAFT, a.s., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, t.j. pri dodávke tovaru napr. aj prepravu, a tiež označenie na faktúre tak, aby bol určiteľný a teda aj zistiteľný pri miestnej obhliadke. Rovnako tak bolo potrebné pri pohonných hmotách, aby žalobca jednoznačne preukázal, že pohonné hmoty nakúpil od spoločnosti SLOVNAFT, a.s., na čerpacej stanici Chrenovská 20 tak, ako boli vystavené doklady z ERP. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá vykonáva prepravu tovaru, resp. zistiť pôvod tovaru.

Žalobca si zrejme tieto informácie ohľadom faktúr VF17/138 a VF17/147 neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či fakturovaný tovar bol dodaný v rámci reťazca obchodníkov - Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. - žalobca, teda nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarov v reťazci, keď na začiatku reťazca bola nepreukázaná dodávka tovaru. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi.

Rovnako tak žalobca nepreukázal, že ním predložené sporné doklady z ERP zodpovedajú reálnemu plneniu, nakoľko v administratívnom konaní nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavené a vyhotovené registračnou pokladnicou DKP 9002020372640327 umiestnenou na čerpacej stanici v Nitre Chrenovská ulica, v dôsledku čoho potom ani nemohlo dôjsť k dodaniu pohonných hmôt od dodávateľa, t.j. spoločnosť SLOVNAFT, a.s. V tomto ohľade bolo povinnosťou žalobcu pri realizovaní predmetných obchodov zabezpečiť, aby doklady boli z elektronickej registračnej pokladnice vytlačené pred ním a zodpovedali ním tankovanému množstvu pohonných hmôt. V prípade pochybností mohol požiadať o vytlačenie kópie dokladu, avšak uvedený postup je možné realizovať len tesne po vytlačení originálneho dokladu.

39. K ďalším námietkam žalobcu, týkajúcim sa sporných faktúr VF17/138 a VF17/147 a primerane dokladov z ERP, správny súd dodáva, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle V daňovom konaní, pri výkone daňovej kontroly správcom dane, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie dožiadaním na príslušné daňové orgány, výsluchom konateľov, aj bývalých, výsluchom svedkov, predložením listín, preverovanie deklarovaného dodávateľa žalobcu, a pod. Podmienky uvedené v a nasl. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v zákone o DPH.

Preto cieľom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu o správe daní (daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, nároku na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie daňovej transakcie uvedenej na daňovom doklade (faktúra, doklady o úhrade a pod.).

41. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti BRS trade s.r.o. správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od tejto spoločnosti, nakoľko nebol preukázaný pôvod tovaru.

S uvedeným jednoznačne súvisela aj námietka žalobcu ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu, k čomu správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (pri tovare, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ), aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach a taktiež, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia (v prípade dodávok v reťazci dodávateľov), vrátane prepravy tohto plnenia tak, ako už bolo uvedené vyššie. S poukazom na uvedené súd námietku žalobcu (neúplné zistenie skutkového stavu) nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane vykonal ďalšie výsluchy svedkov a tiež miestne zisťovanie. K uvedenému správny súd dodáva, že tak ako už uviedol vyššie, sporom v danom prípade nebolo len to, či tovar existoval, ale sporom bola aj tá skutočnosť, že nebolo zrejmé, ako sa tovar do reťazca dostal. Uvedené neodstránili ani žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov, ako ani preverovanie dodania stavebných prác, pretože nebolo sporné, že žalobca pracoval so stavebným materiálom, avšak nebolo zrejmé, odkiaľ ten materiál pochádzal, kto ho dopravil. Preukázané bolo len to, že bol dovezený nákladným motorovým vozidlom, podľa vyjadrenia S. S. on niektorý tovar dovážal, avšak svoje tvrdenie nepreukázal. Okrem toho, čo sa týkalo dokladov z ERP sporom bola nedôveryhodnosť týchto dokladov, čo však neznamená, že by správca dane spochybňoval skutočnosť, že žalobca, resp. jeho zamestnanci tankovali PHM, avšak nebola preukázaná zhodnosť s vystavenými dokladmi, čo výsluchy svedkov samé o sebe by neodstránili. Rovnako uvedené by neodstránili ani miestne zisťovania v iných prevádzkach, pretože tie neboli predmetom daňovej kontroly. Ako už správny súd uviedol, je povinnosťou daňového subjektu skontrolovať si vystavené potvrdenie a zabezpečiť jeho autentickosť s vykonanou transakciou.

42. V zmysle ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov ( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 28. 03. 2018), predloženie dokladov (faktúr, potvrdení o úhrade, dodacích listov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, čo bol aj daný prípad a to jednak ohľadom sporných faktúr, ako aj dokladov z ERP.

43. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i správny súd toho názoru, že ak žalobcom deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa na dani z pridanej hodnoty, nemôže ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. , zo dňa 28. 03. 2018 sp. zn. , ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že "dôkazné

bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".

44. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v súlade s ustálenou judikatúrou.

45. Ďalším námietkam žalobcu správny súd nemohol vyhovieť, lebo nemajú podľa názoru správneho súdu žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Výtka žalobcu, týkajúca sa aplikácie , je irelevantná, nakoľko z kontextu rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, že týmto ustanovením reagovali na námietky žalobcu, majúc pritom za to, že každá osoba, ktorá uvedie vo svojej fakturácii daň, je povinná ju zaplatiť, čo nie je sporné ani v danom prípade.

K ďalšej námietke, týkajúcej sa rozhodovacej praxe, súd je toho názoru (zhodne ako žalovaný), že závery zo žalobcom citovaných rozsudkov (rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. a C-610/19), žalobca nesprávne aplikuje na prejednávaný prípad. Pokiaľ ide o spomínané rozhodnutia súd poznamenáva, že spoločným menovateľom týchto rozhodnutí je skutočnosť, že žalobca by mal disponovať nielen materiálnym plnením, ale aj zodpovedajúcou faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko podrobný položkovitý opis druhu tovaru v spornej faktúre absentoval, v dôsledku čoho nebolo možné presne identifikovať dodaný tovar, zistiť ako sa do reťazca dostal, a to vyvolalo dôvodné pochybnosti na strane správcu dane, čo viedlo k ďalšiemu preskúmavaniu, v rámci ktorého dôkazné bremeno bolo presunuté na žalobcu. Následne bolo zistené, že žalobca, ako ani jeho dodávateľ, nevedeli správcovi dane uviesť pôvod tohto tovaru, teda akékoľvek poukazovanie na spojitosť s vyššie uvedenými rozhodnutiami je neopodstatnené.

46. Na doplnenie ohľadom poukazovania žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EÚ, správny súd zdôrazňuje, že ako bolo už uvedené vyššie, vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty

splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru, a pod. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, aby zistil pôvod tovaru a to i napriek tomu, že jeho dodávateľ nebol pôvodcom tovaru. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.

Čo sa týkalo rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19, správny súd uvádza, že tento rozsudok na jednej strane nespochybňuje, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolnosti prejednávanej veci a odkazuje na svoj rozsudok vo veci C-285/11, C-18/13, C-446/15. Na druhej strane Súdny dvor EÚ tvrdí, že zásada zákazu zneužitia práva v oblasti dane z pridanej hodnoty zakazuje len vyslovene umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice Rady 2006/112.

V predmetnej právnej veci správca dane neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 nie preto, že deklarovaný dodávateľ nemal dostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na poskytnutie služby žalobcovi (tak ako to je vo veci C-610/19) alebo žeby neboli dodržané predpisy v oblasti účtovníctva. Dôvodom neuznania uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, bola celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ žiadnym spôsobom nebola preukázaná reálnosť dodania fakturovaných tovarov zo strany deklarovaného dodávateľa. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči nemu za porušovanie povinností iného daňového subjektu. Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu, ktorý v rámci obchodného vzťahu s deklarovaným dodávateľom nepostupoval s náležitou obozretnosťou a nebolo preukázané dodanie tovaru práve týmto dodávateľom, takými okolnosťami nie sú. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní

preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade deklarovaným dodávateľom, čo žalobca v predmetnej veci neurobil.

Uvedené závery pritom bolo možné primerane aplikovať aj na doklady z ERP, v rámci ktorých sa preukázalo, že neboli vystavené príslušnou registračnou pokladnicou.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno nepoznamenať, že daňový subjekt, ktorý podniká, má sa riadiť SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH.

48. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

50. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.