Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40Csp-48-2020.pdf
PDF · 118.4 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: Y. S., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. F. K. Č.. XX, proti žalovanému: Y. Y., G.. Y.., Y. Y. W. XX, U., Z.: XX XXX XXX, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzatvorenej 10.06.2011 medzi H. S. G. Y. S. na strane jednej a Y. Y.Ň., G.. Y.. na strane druhej a zároveň sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej 10.06.2011 medzi Máriou Rusnákovou na strane jednej a Slovenskou sporiteľňou, a. s. na strane druhej.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 10.06.2011 uzatvorila spolu s vtedy manželom a so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere (úverovú zmluvu) vo výške 32.300 Eur za účelom kúpy rodinného domu a vyplatenia jestvujúcich, starších úverov vedených u žalovaného. Jednou z podmienok poskytnutia úveru podľa úverovej zmluvy bolo uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. 320 v obci Horné Otrokovce. Z tohto dôvodu predávajúca J. N., vtedy majiteľka nehnuteľností na liste vlastníctva č. 320, uzatvorila so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu dňa 10.06.2011. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností na LV č. 320 v obci Horné Otrokovce a aj jedinou dlžníčkou v úverovej zmluve, pretože uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 19Pc/3/2016 zo dňa 09.05.2018 došlo k vyporiadaniu BSM rozvedených manželov a teda sa vec netýka jej bývalého manžela, ktorý je uvedený v úverovej zmluve. Predmetnú úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX je nutné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú aj keď by bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. platný v čase podpisu zmluvy ako lex specialis, ktorý má prednosť pred Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy, 10.06.2011, nie je pochybnosť, že predmetná zmluva musí byť posudzovaná podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa o tzv. typovú zmluvu. Táto zmluva podl'a navrhovateľky obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sa považujú za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebitelia, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Navrhovateľka
žiada aplikáciu zákonných ustanovení existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných zmlúv ako právnych úkonov. Čo sa týka úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX, navrhovateľka ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku dlhu ako záväzku, jeho existenciu prípadne výšku po posúdení. Zmluvným dojednaním, ktoré navrhovateľka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, je dojednanie o plnení za službu, pričom je to služba, ktorej poskytnutie dodávateľom ( odporcom ) v prevažnej miere nesleduje záujem spotrebiteľa ( navrhovateľky ) a tým je v tomto prípade: spracovateľský poplatok v sume 399,- EUR uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru ( čl. I, ods. 1 úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX), poplatok za správu úveru v sume 3.49,- EUR mesačne odo dňa uzatvorenia zmluvy ( čl. I, ods. 1 úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX). Rovnako dojednaním, ktoré navrhovateľka považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, je dojednanie, ktoré obsahujú najmä čl. II a čl. III úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX, pričom ide o flagrantné obchádzanie zákona Č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch ( platný v čase podpisu zmluvy). Úverová zmluva Č.. XXXXXXXXXX uvádza na viacerých miestach „úverové podmienky“ a „všeobecné obchodné podmienky označované ako VOP“, ale predmetná zmluva tieto ustanovenia, teda úverové podmienky ani všeobecné obchodné podmienky neobsahuje. Zmluva má 4 listy, na každom liste v dolnej časti je číslo listu z počtu listov ( teda 1/4, 2/4, 3/4 a 4/4 ), pričom list 4/4 obsahuje na konci zmluvy podpisy a nič iné ďalej. Za ďalšie porušenie zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch ( platný v čase podpisu zmluvy) navrhovateľka považuje chýbajúci povinný údaj a to RPMN, teda údaj, ktorý uvádza priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úverová zmluva Č.. XXXXXXXXXX v čl. I (základné podmienky) tento údaj neobsahuje, hoci zákon vyžaduje, aby zmluva RPMN obsahovala. Žalobkyňa má za to, že zmluva nemá taký článok, ktorý by nemal vadu; napríklad neobsahuje klauzulu o odstúpení od zmluvy. Zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, kde sú nielen podmienky, všeobecné úverové podmienky, ale aj varianty a ustanovenia predformulované a spotrebiteľ tieto ustanovenia nemôže meniť ani dojednávať alebo inak do nich vstupovať. Ide o zmluvy, ktoré žalovaný nastavil a ako produkt predával systémom ber alebo nechaj tak. Žalobkyňa má za to, že úverová zmluva obsahuje toľko klauzúl. Ktoré odporujú zákonu, že nepostačuje vyslovenie neplatnosti časti či bezúročnosti zmluvy, je zrejmé, že ako celok je neudržateľná. Žalobkyňa má za to, že existuje nebezpečenstvo, že dôjde k nárastu dlhu a následného postihu nehnuteľného majetku bez kontroly súdnej moci pri mimosúdnom výkone záložného práva. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu dňa 10.06.2011 uzatvorila J. N., vtedy majiteľka nehnuteľností, so žalovaným. V zmluve sa spomína žalobkyňa a jej vtedy manžel, no oni neboli pri dojednaní, ani pri podpise tejto zmluvy, ani nijako inak nemohli zasiahnuť do jej znenia či podmienok, resp. ju pripomienkovať či upravovať. Zmluvy - o úvere ani o záložnom práve- neobsahujú sumu, za ktorú sa kupuje predmetná nehnuteľnosť, neobsahujú ohodnotenie súdnym znalcom, ani meno súdneho znalca, ktorý hodnotenie nehnuteľnosti vykonal. Žalobkyňa má za to, že dané zmluvy sú pre ňu ako spotrebiteľa nebezpečné. Uvedené zmluvy totiž umožňujú zbaviť ju ako spotrebiteľa jej majetku a to s využitím inštitútu zakázaných neprijateľných podmienok. Plošné využívanie formuláru zmluvy ako štandardnej, typovej zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorú zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe o. i. uviedol, že žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva. V podaní je uvedených viacero prevažne právnych tvrdení za absencie podstatných tvrdení skutkových. Z celého podania nie je zrejmé, čím žalobkyňa relevantne hmotnoprávne a procesnoprávne odvodňuje to, čoho sa domáha v konaní, keďže vecne sa argumentácia žalobkyne k požadovanému rozhodnutiu týka len minimálne. Žalobkyňa sa snaží odôvodniť svoje konanie nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalobný návrh úplne zrejme cieli nie k ochrane ohrozených práv žalobkyne, ale k znemožneniu realizácie nápravy dlžníkom vyvolaného protiprávneho stavu s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov. Celé podanie žalobkyne je šikanóznym úkonom, bez akejkoľvek vecnej podstaty. Má za to, že ide o podanie, ktoré súd mal odmietnuť v prípade, že žalobkyňa by na výzvu súdu neodstránila vady podania. Návrh rozhodnutia je neurčitý, nie je z neho dostatočne určito spoznateľný jeho obsah, keď z oboch žalobných návrhov nie je zrejmé, o ktorú zmluvu konkrétne ide, nie je uvedený jej predmet a ani dostatočne určito strany, hmotnoprávny účastník za použitia individualizačných znakov. Takýto návrh je neurčitý a tak materiálne nevykonateľný. V sporovom konaní, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strany sporu tvrdiť skutočnosti a tak vymedziť predmet konania a navrhovanie dôkazov. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Žalobkyňa podstatné skutočnosti alebo
netvrdí, alebo nepreukazuje. Vo vzťahu k tvrdeným nárokom žalobkyňa musí tvrdiť a preukázať a súd je povinný preskúmať vecnú legitimáciu účastníkov konania. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Konania sa nezúčastňujú všetci tí, ktorí sú nositelia hmotnoprávnych oprávnení resp. účastníci hmotnoprávnych vzťahov, H. S. a J. N., čo vylučuje, aby tu bola splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie v úplnosti. K procesným predpokladom konania žalovaný uviedol, že v zmysle § 137 CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba o určenie, že zmluva je neplatná, že iné právne úkony sú neplatné, je žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo nie je, ale žalobou, ktorej predmetom je určenie neexistencie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Žaloba je procesne prípustná, ak jej podanie vyplýva z osobitnej právnej normy. V zmysle článku XII zákona č. 279/2017 Z. z. sa s účinnosťou od 01.01.2018 doplnil zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o odsek 4: spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Žalobkyňa sama v žalobe uvádza, že zmluvu o splátkovom úvere (úverovú zmluvu) Č.. XXXXXXXXXX vo výške 32.300 Eur uzatvorila za účelom kúpy rodinného domu a vyplatenia jestvujúcich, starších úverov vedených u odporcu. Ďalej uviedla, že jednou z podmienok poskytnutia úveru podľa úverovej zmluvy bolo uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Z tvrdení žalobkyne teda vyplýva, že ide o úverovú zmluvu s účelom financovania kúpy rodinného domu a že záväzok z tejto zmluvy, resp, jej splnenie, je zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti (splatnosť bola dohodnutá na 359 mesiacov vrátane prvej splátky, t. j. viac ako 10 rokov. Predmetná úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere - s ohľadom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Následne cituje ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b) až e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Existuje tu tak viacero samostatných dôvodov, pre ktoré sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. Osobitne vo vzťahu k záložnej zmluve poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 89/2007, o nedostatku naliehavého právneho záujmu, keď určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotou v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo, nar. vlastnícke. I v uvedenom prípade, ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej, t. j. meritórne ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006). Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ´ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Záverom žalovaný k tvrdeniam žalobkyne uviedol, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom s ohľadom na kogentné ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, pričom takéto zmluvy sa vždy budú vo svojej podstate spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. To, že je právny vzťah právnym vzťahom obchodnoprávnym, neznamená, že sa nemôže jednať za splnenia vymedzených podmienok, o právny vzťah spotrebiteľský. Dojednanie o tom, že sa právny vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka nie je tak tzv. pravým zmluvným dojednaním, keďže sa len konštatuje to, čo stanovuje zákon vo svojich kogentných pravidlách. Nemôže byť zmluvne neprijateľné to, čo zákonodarca stanovil ako kogentné zákonné pravidlo. Vo vzťahu k neprijateľnej podmienke, táto nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Jedinou výnimkou je právna situácia, kedy bez uvedených podmienok nemôže zmluva existovať, čo však rozhodne nie je tento prípad. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvu ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Predmetná úverová a záložná zmluva v celom rozsahu odráža vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu platná. Následne cituje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 15.03.2012 v prípade Perenić (C-453/10). K tvrdeniu žalobkyne, že potrebuje mať vyriešenú otázku dlhu ako záväzku, jeho existenciu prípadne výšku po posúdení, žalovaný uviedol, že pri žalobe podľa ustanovenia § 137 psím. d) CSP sa podmienka naliehavého právneho záujmu vôbec neskúma a predmetom konania nie je ani určovanie akejsi výšky dlhu. K poplatkom, ktoré považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, žalovaný uviedol, že poplatkové dojednanie nie je ani podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy, ani jej časťou, ktorá by prípadne nebola oddeliteľná. V ustanovení § 499 Obchodného zákonníka je normované pravidlo, podľa ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Poskytovanie úverov je v predmete podnikania typicky u bánk. Pokiaľ sa zákonná úprava premietne v zmluvnej úprave, ak je zmluvná úprava využitím oprávnenia vyplývajúceho/ prevzatého z kogentnej zákonnej úpravy, potom je zrejmé, že takéto zmluvné dojednanie odráža /je
premietnutím/dôsledkom) záväzného zákonného ustanovenia (resp. jeho obsahu) a takéto dojednanie tak ani teoreticky nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo vylučuje i prieskum z aspektu neprijateľnosti; tak ako je to uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď spotrebiteľský prieskum je vylúčený, ak by sa mal týkať hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny. Osobitne a nad rámec uvedené, žalobkyňa ako dlžník už svoj záväzok splnila a poplatok 399 Eur/ resp. 3,49 Eur/ mesačne do určitého času, uhradila. V prípade, ak tu je tvrdené, že už došlo k porušeniu práva a možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, je vylúčené, aby určovacia žaloba plnila svoj účel a došlo by k úplnému vyriešeniu obsahu právneho vzťahu. Žalovať na určenie nie je kožné tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti (R 17/1972, obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 46/2013 zo dňa 14.05.2014). K dovolávanie sa žalobkyňou prieskumu neprijateľných podmienok: predmetom sporu je určenie neplatnosti právneho úkonu, teda konine odlišné ako je skúmanie neprijateľných podmienok. K tvrdeniu žalobkyne, že je jedinou dlžníčkou z úverovej zmluvy z dôvodu dohody s bývalým manželom o vyporiadaní BSM, je zrejmé, že dohoda sa právneho postavenia veriteľa a záložného veriteľa nijako netýka, keď pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovení § 149 a 150 Občianskeho zákonníka nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu ani k prechodu nehnuteľnosti. Záložné právo je právo vecné, viaže sa na vec, nie je preto zrejmé, aký vplyv by mala nejaká dohoda záložcov, ktorej účastníkom nebol záložný veriteľ. I v prípade, že by došlo k prevodu alebo prechodu zálohu, záložné právo by pôsobilo i vo vzťahu k aktuálnemu nadobúdateľovi, to je podstata záložného práva ako práva vecného a i nový nadobúdateľ by bol povinný strpieť výkon záložného práva. Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil a za záväzky, ktoré si s druhou zmluvnou stranou dohodol. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, svoje právo nevyužila. Súd si predvolal žalobkyňu na informatívny výsluch, na ktorom bola súdom vyzvaná na späťvzatie žaloby z dôvodu jej nedôvodnosti. Žalobkyňa dňa 29.12.2021 písomne oznámila, že na podanej žalobe trvá. 5. Súd nariadil na prejednanie sporu pojednávanie, na ktorom v neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne po prednese vyjadrenia žalovaného, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, najmä druhom úveru a účelom úveru zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.06.2011, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že okrem skutočností uvedených v písomnom vyjadrení dopĺňa dokaz na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účastníctvu v konaní o neplatnosti právneho úkonu, keď v zmysle rozhodovacej praxe napr. sp. zn. 3 Cdo 122/2002, účastníkmi konania musia byť všetci účastníci zmluvy, pričom v tomto konaní absentujú H. S. a J. N..
7. Žalobkyňa spolu s H. S. ako spoludlžníci uzavreli dňa 10.06.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. 0286763950 (ďalej aj „zmluva o úvere na bývanie“), ktorá je úverom na bývanie , za účelom kúpy domu. V článku I. základných podmienok zmluvy o úvere na bývanie si zmluvné strany dojednali bezhotovostné poskytnutie úveru vo výške 32.300 Eur žalovaným veriteľom, ktorý úver sa dlžníci zaviazali splácať v 358ich pravidelných mesačných splátkach, od 20.08.2011 po 180,28 Eur mesačne, k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, pri úrokovej sadzbe 5,09 % ročne, s fixáciou úrokovej sadzby na tri roky.
8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 10.06.2011 vyplýva , že ju uzavrela Y. Y., G.. Y.. ako záložný veriteľ s J. N. ako záložcom na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2011 v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzavretej medzi záložným veriteľom a a dlžníkmi H. S. a Y. S. pre poskytnutý úver, ktorý tvorí istina vo výške 32.300 Eur, úroky, úroky z omeškania všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.
9. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka SR v platnom znení zo dňa 20.06.2011 vyplýva, že ju uzavrela J. N. ako predávajúci s kupujúcimi manželmi H. S. a Y. S.. V zmysle článku IV. zmluvy, kúpna cena za nehnuteľnosti uvedené v článku I v bode 1 bola dohodnutá vo výške 14.000 Eur a uhradená formou hypotekárneho úveru, ktorý poskytla kupujúcim hypotekárna banka Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava.
10. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
13. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
15. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
16. Žalovaný na pojednávaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účastníctvu v konaní o neplatnosti právneho úkonu, keď v zmysle rozhodovacej praxe (napr. sp. zn. 3 Cdo 122/2002) účastníkmi konania musia byť všetci účastníci zmluvy, čo v tomto prípade nie je vzhľadom na absenciu účastníkov H. S. a J. N..
17. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1. júla 2008).
18. Zhodnotením skutkového stavu vyplývajúceho zo žalobkyňou predložených listín dospel súd k právnemu záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, keď žalobkyňa zaťažila konanie vadou, ktorá spočívala v neúčasti H. S. ako pôvodného spoludlžníka z úverovej zmluvy a J. N. ako pôvodného záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v konaní. Okruh vecne legitimovaných (povolaných) účastníkov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva z hmotného práva upravujúceho príslušnú zmluvu. Účastníkom konania, v ktorom súd má určiť, či už platnosť alebo neplatnosť zmluvy, musia byť všetky zmluvné strany príslušnej zmluvy. Ak tomu tak nie je, tak je na mieste daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania a žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania zamietnuť. Preto súd žalobu pre nedostatok úplnej aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
19. Žalobkyňa na informatívnom výsluchu dňa 02.12.2021 uviedla, že žalovaný voči nej inicioval výkon záložného práva na nehnuteľnosti, táto bola v dražbe predaná v roku 2021 za vydraženú cenu 22.000 Eur. Zostatok úveru, ktorý si banka uplatňuje po uspokojení z výťažku dražby je cca 16.000 Eur. Podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V tomto konaní chce dosiahnuť to, aby nebola nútená uhradiť vymáhaný zostatok, teda úroky. Nad rámec vyššie uvedeného dôvodu na zamietnutie žaloby súd uvádza, že v časti určovania neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, ide o zmluvu, ktorá nepodlieha právnej úprave zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, keď z účelu úveru a druhu úveru uvedeného v úverovej zmluve na bývanie je nesporné, že žalobkyni ako spoludlžníčke bol poskytnutý úver, v kúpnej zmluve v článku IV. priamo žalobkyňou ako kupujúcou označený ako hypotekárny úver, na zabezpečenie bývania, ktorý bol zabezpečený záložným právom. Žalobkyňa je síce spotrebiteľom, avšak úverová zmluva na bývanie nie je zmluvou podliehajúcou v tom čase platnej a účinnej právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posudzovanie platnosti úverovej zmluvy na bývanie je tak rozhodná právna úprava ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej podstatnými časťami zmluvy o úvere sú: a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Právny úkon, zmluva o splátkovom úvere zo dňa 10.06.2011, tieto náležitosti zrozumiteľne a určito obsahuje, nie je právnym úkonom, ktorý by svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu, ani ho neobchádza a už vôbec sa neprieči dobrým mravom.
20. K časti žalobného návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam: určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Súd bez potreby skúmania náležitostí záložnej zmluvy konštatuje, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu (podobné závery vyjadril najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011, 1 Cdo 324/2014, 3 Cdo 887/2015, 5 Cdo 345/2015, 8 Cdo 26/2016). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). K skúmaniu existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy tiež zaujali súdne autority v minulosti právne závery, keď uviedli, že ani prípadné určenie neplatnosti záložnej zmluvy nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť
bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve - napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.) A aj keď je záložná zmluva platný právny úkon, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem § 137 písm. c) C.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, čo je aj v tomto prípade, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napríklad vlastnícke).
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný. Preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.